Digitalizace a dlouhodobá ochrana
fondů 2
D i s t a n č n í s t u d i j n í t e x t
Dušan Katuščák
Opava 2019
1
Obor: Knihovnictví, bibliografie, digitalizace, dokumentace, informační věda
(sociální aspekty), Library and Information Science (LIS)
Klasifikační kódy: 00, 022, 030, 0322, 038
Klíčová slova: knihovnictví, bibliografie, dokumentace, dokumentologie, informační
věda (sociální aspekty), digitalizace, uchovávavní, konzervovaání,
Library andInformation Science (LIS), workflow digitalizace, digitální
knihovna, on-line katalog, digitální repozitář, služby knihoven,
digitální repozit, deskriptívni metadata
Anotace: Předmět seznámí studenty s problematikou digitalizace knih a
částečně i digitalizací zvukových a dokumentů.
Důraz je kladen na analýzu a praktické využívání projektů
digitalizace (Project Guttenberg , Google books,
Manascriptorium , Kramerius ) a plánování a realizaci projektu
(workflow) digitalizace v oboru knihovníctvo. V druhé části jsou
studenti seznámeny s problematikou dlouhodobého uchováni
výsledků digitalizace s důrazem na plánování a realizaci
procesu. Cvičení jsou zaměřeny na praktické vyzkoušení si
celého procesu digitalizace a uchovávání dokumentů. Součástí
předmětu je i exkurze na významné digitalizační pracoviště.
2
Obsah
1 Významné digitalizační světové projekty - Project Gutenberg 8
1.1 História 8
1.2 Záber zbierky 9
1.3 Ideály 9
1.4 Autorské práva 9
1.5 Kritika 10
1.6 Príbuzné projekty 10
2 Významné digitalizační světové projekty - Google Books - Knihy Google 12
2.1 Projekt Knihy Google 12
2 . 2
Spolupráce s knihovnami 13
2.3 Postup přispívání do Google Books 13
2.3.1 Výběr a ocenení 13
2.3.2 Katalogizace 13
2.3.3 Konzervování 14
2.3.4 Administrativa vývozu. Pojištění 14
2.3.5 Expedice 14
2.3.6 Vrácení. Přebíraní digitálního obsahu 14
2.4 Soudní spory 14
2.5 Spolupráce Google s Národní knihovnou České republiky 15
2.6 Závěr 17
2.7 Odkazy 17
2.8 Související články 18
2.9 Literatura 18
3 Významné digitalizační světové projekty - Europeana 19
3.1 Europeana (Comité des Sages). Pozícia Európskej únie 19
3.2 Zabezpečenie širokého prístupu k digitalizovaným verejne dostupným materiálom
a ich využívania 20
3.3 Stimuly digitalizácie 21
3.4 Úloha Europeany 21
3.5 Zaručenie trvalej udržateľnosti digitalizovaných zdrojov 22
3.6 Udržateľnosť 22
3.7 PPP projekty 23
4 Významné digitalizační světové projekty - Europeana. Zbierky. 24
4.1 Ktoré dáta sa dávajú do Europeany? 26
4.2 Ktoré druhy dokumentov obsahuje Europeana? 26
4.3 Aké sú technické požiadavky 27
5 Svetová digitálna knižnica 28
3
6 Digitální knihovna Manusciptorium 29
6.1 Abstrakt 29
6.2 Klíčová slova 29
6.3 O projektu. Počátky 29
6.4 Interoperabilita 30
6.5 Rychlý rozvoj spolupráce 30
6.6 Principy spolupráce 31
6.7 Distribuovaná obrazová úložiště nebo jediné centrální? 32
6.8 Vysoké náklady na implementaci a udržování centrálního obrazového repozitále.
33
6.9 Neochota partnera předat do cizí správy vlastní hodnotná obrazová data 33
6.10 Proč s námi spolupracovat 33
6.11 Zahájení spolupráce 34
6.12 Technické minimum 34
6.13 Administrativní úkony 35
6.14 Vlastní zahájení spolupráce 35
6.15 Nástroje pro koncové uživatele 35
6.16 Kde je Manusicriptorium dostupné 36
7 Česká digitální knihovna Kramerius 37
7.1 Abstrakt 37
7.2 Klíčová slova 37
7.3 Úvod 37
7.4 Shrnutí výstupů projektu 37
7.4.1 Úvod 37
7.4.2 Digitální knihovna KRAMERIUS 38
7.4.3 Registr digitalizace 38
7.4.4 ProArc — systém pro výrobu digitálních dokumentů a jejich archivaci 39
7.4.5 Česká digitální knihovna — portál 39
7.4.6 Závěr 39
7.4.7 Reference 40
8 Plánování a příprava procesu digitalizace v knihovně 41
8.1 Praktické odporúčania 41
8.2 Projekt Minerva a Lundské zásady 41
8.3 Lundské zásady 41
8.4 Plánovanie projektu digitalizácie 42
8.5 Zdôvodnenie projektu 43
8.6 Ľudské zdroje 43
8.7 Výskum 44
8.8 Hrozby 45
4
8.9 Výber zdrojového materiálu na digitalizáciu 45
8.10 Stanovenie kritérií výberu 45
8.11 Výber podľa kritérií 46
8.12 Príprava na digitalizáciu 47
8.12.1 Hardvér 47
8.12.2 Softvér 49
8.13 Proces digitalizácie 50
8.13.1 Používanie skenerov 50
8.13.2 Používanie digitálnych kamier/fotoaparátov 52
8.13.3 Softvérové aplikácie na optické rozoznávanie znakov (OCR) 53
8.14 Metaúdaje (metadáta) 53
8.14.1 Metaúdaje použité pre opis predmetu (deskriptívne metadáta) 54
8.14.2 Vyhovujúce štandardy pre metaúdaje 54
8.15 Zverejnenie 55
8.16 Spracovanie obrazu 55
8.17 Trojrozmerné materiály a virtuálna realita 56
8.18 On-line zverejnenie 57
8.19 Práva duševného vlastníctva a copyright 58
8.20 Právne aspekty 58
8.20.1 Autorské práva (Copyrights) 58
8.20.2 Vydavateľské a licenčné zmluvy 58
8.20.3 Copyright v knižnici podľa amerického a austrálskeho práva 58
8.20.4 Praktický príklad 58
8.20.5 Dispenzácia s formálnym povolením 59
8.20.6 Vytvorenie copyrightu 59
8.20.7 Ochrana copyrightu 60
8.21 Manažment projektov digitalizácie 61
8.21.1 Riadenie procesu digitalizácie 61
8.21.2 Vytvorenie tímu 62
8.22 Školenie zamestnancov 62
8.22.1 Získavanie technického poradenstva od tretích strán 63
8.22.2 Spolupráca s projektovými partnermi a vytvorenie spoločného obsahu 64
8.23 Náklady 64
8.23.1 Orientačné ceny digitalizácie viazaných kníh 65
8.23.2 Ďalej uvedené informácie ilustrujú finančnú náročnosť digitalizácie tlačených
viazaných dokumentov na základe informácií o službách komerčnej digitalizácie s použitím
špičkovej technológie 65
8.23.3 Odhad nákladov na digitalizáciu slovacikálneho fondu kníh v Slovenskej digitálnej
knižnici (SDK) 66
8.23.4 Náklady na digitalizáciu tlačených viazaných dokumentov v SDK 66
8.24 Prostredie 67
9 Řešení technologických aspektů procesu digitalizace 68
9.1 Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA). Slovensko 68
9.2 Proces digitalizácie prebieha: 68
9.3 Digitalizačný workflow 69
5
9.4 Konzervácia dokumentov (konzervovanie) 75
9.4.1 Reštaurovanie 75
9.5 Integrácia konzervovania a digitalizácie 75
9.5.1 Sterilizácia 76
9.5.2 Deacidifikácia 76
9.5.3 Lyofilizácia 76
10 Plánování procesu dlouhodobého uchování digitálních děl v knihovnictví.... 77
10.1 Uchovávanie originálneho digitálneho materiálu 77
10.2 Formáty súborov 77
11 Postupy dlouhodobého uchování digitálních děl 79
11.1 Výber médií 79
11.2 Migračné stratégie 79
12 Práce s původními digitálními dokumenty 81
12.1 Zaobchádzanie a práca s originálmi 81
12.2 Premiestňovanie a manipulácia s originálmi 81
13 Práce s původními digitálními dokumenty Chyba! Záložka není definována.
13.1 Zaobchádzanie a práca s originálmi Chyba! Záložka není definována.
13.2 Premiestňovanie a manipulácia s originálmi Chyba! Záložka není definována.
6
R-111 - C harante risti tta stu tl ijn íh n prtam c I u
NÉ«valintUi*IHn>MniNii Mipii.iLiuce j dlňiihiidiľhj ÚL hriTia FnndA 2
Tyt pfwlnrfm
kreditA
/.puMih uvithini iLudijnirh
hernii iprtFO-HP nvMenl íriidijiilí-h
•lýikdkii • dilíi n-nhditfcy m
-.;.!<. ,11 U
ZapofcL ŕlmiika i • •i iľ.• tyjkv Pfŕdnäika.
Sťmlrtll
7apntcl: praktické prokázaní diivŕdnľwii vecného pftŕadini níormj'ií
ZkúJikj: nňenuvY te.il
ll^Liľ ľhLV Puku KAIl^k. Ph.L>
Z.armjení f ninnlfl do vtoky
přrdm <(n
Vedeni pľudndšek.
Prof. PhEhr. ľJuŕjn KiHUtiik, Ph.D. [pŕcJráícjTci. I W N )
Struinä innlnce pFtdmllB 1
Olvjalcy
Pncdmŕ: zmarni -nurtsTiiv r. pmnlíimsnikíiii dli^iali racc knih a Cjslŕiini i dijiriliTnci Tvukrivýchj D oh
ľvrw. jv Vladtn na aiulýxu prinrVlů dieitalizace (PrpfKE Gullcnbfig. Oacgle bvulu. ManaKnpLormm, k-nnieriuľí t
plÉnovánl « rtňlijati projckTU digiiHlizact v krnlii>vnii:!Yi> v druhč iásii JÍWÍ studenii HmAmeny s prohlernBiikoLi
dlcjlii>Jnh-ľhhi LKbnváni vúltdkui liic.LlalirjĽíľ Í ilúrLTcrii ni plinnvjni A rulimci procesu Cvtieni jsou rami feny na
prAlKkŕ i-y<kuuiľiiľ si relŕho praui'u di^ilalifacv a nutiuvávání ihkímtírtfi). Smŕäsli pfcdniílu j« i t<ikWÄ Ma tfiňuinŕ
digilnliuLľnl pracíivi'ií
tlŕníYa - bl*k>I
Vymamnc digitalij^čni ivftLvvě projekty projekt CiUTlenheni
ľ VyjjĽij-niii.- U]ĽHalijiji:iii iľhwťprinnXly- projckc UW.ĽIL buĽfcj
J. Významne -déjjalizsírtl tv-Hovt projekty - projeta Eitrwtan* kcmtefi
4. Významne digitalLzncni svetové projekty - prajekí Eurojicana. ihtsfcy
5 Významne IJI^HHIUMÍHI tveiove projekty- projekt Workj Dqlttl Litirary
ft. Významne diginalizacni teske projetty - projekt Md^tcripKírium
7. Vizrumní dt^HilkZHjíiil í eskŕproiekiy -pruickc Kranuin•
í. Plánovaní a pripravia procesu. dig.Hali»ce v knihovne
'•Í. Říirtd tňihwhujíy.ycli atpcktú protnu Ju; i,ľ
tú. Plánovaní prciceui dlreuhrjdnběrm uchovaní ihncalmzh ilů. v Lnrnnmicl vi
11. Ptulupy dlouliĽidubŕfHi ixtiin-iiii diyiulnii.li diI
.' ľraceí píťiinrJnlpii ilju.n^I•"!Iriii dok-upierny
^1 ndij m IMf riH-uľu J <[ii M ij n I [íii-ni (lí ky
ľoLinníi liltralunt
í-ludijni DiaLenEily, pmxľnluĽĽ a uíebtni ICKL umirtŕnii niii«bnmh stmnkárh oslavu bohuniisliky a knihovniil vi I ľ'
ví'navŕ íiddJlĽni knihj(i\riĽlvi webová adrľia: ••i."B"1
- v •• 'i.A.,1
;^' LI'V I :
K0HVI1. M. Ĺ>igt!izMtii>t> 4i-iíf tn-is-ľtTw F i W ľ'vtrttMm t. tt Op*»r. SU v Op***. 201 ?
Ilapůrulenů llleratura
CNK /JijřJřiiírruir LT JijfjrŕiÍjrJ i^ŕ/Jnyjíh'rTj .frjíjidiťirtii ( ľ l n ä t u f i n e M. hnHJíi'Vwviv nli^^fi-kiiihťľVTitodimr™.
qiiiLTHUdi. fprjiv^n-richr^nn-L^rkHiL'nLT^iLGr'difiulivDDe
AfíSim Jhwnuiwľ, juiimvj v dtyi/áhiim SM<II! 266S. PrJia: Národní lecfmkfcř nwzinini, 2006 > LZI K ISBN 80-7107-149-
I
Ďrerwŕ i^uwr Online. Dcwipnŕ n* A^JB* ^w^^f,(U1p,
JTjjľi-jTi'jrriľ CnitcctHm.'.. Onlme. iKiituprp- na "VHTť.eurafMianLT.íii-'
LnľiiľrrjnLĽ Vi knmhinovnnf nc-ho 111r1_i n rTii fcmií
Roman kotuIlMi^nnHleoIřnl) híidm
ľ H i p j t ^ y ^ l ŕ n i i i kihri<:iT;n> t lyiifwjlttro
7
1 VÝZNAMNÉ DIGITALIZAČNÍ SVĚTOVÉ PROJEKTY - PROJECT GUTENBERG
Projekt bol založený v roku 1971 a je najstaršou digitálnou knižnicou. Projekt
Gutenberg (angl. Project Gutenberg, často sa skracuje na PG) je
dobrovoľnícka snaha digitalizovat', archivovať a distribuovať kultúrne diela.
Väčšina diel sú plné texty kníh so statusom voľné dielo. Projekt sa snaží
sprístupniť diela zo svojej zbierky tak slobodne, ako sa len dá, v dlhotrvajúcich
otvorených formátoch, ktoré je možné používať takmer na každom počítači.
Oficiálna stránka digitálnej knižnice Gutenberg: http://www.gutenberg.org
Študenti získajú vedomosti o histórii vzniku projektu digitálnej knižnice, o tom,
aké zbierky a dokumenty sa do tejto knižnice zaraďujú, o zámeroch projektu,
o autorských právach v projekte a o rôznych podobných projektoch na národnej
úrovni. Zoznámia sa prakticky s knižnicou, ktorá v roku 2019 obsahovala okolo
60 000 digitalizovaných diel v rôznych jazykoch.
1.1 História
Projekt Gutenberg začal Michael Hart v roku 1971. Hart, študent University of
Illinois dostal prístup k veľkému počítaču Xerox Sigma V na univerzite. Vďaka
tomu, že jeho priateľ bol operátorom, dostal k dispozícii účet s prakticky
neobmedzeným množstvom výpočtového času; jeho hodnota sa odvtedy
odhadovala rôzne od 100 000 do 100 000 000 USD. Hart povedal, že sa chcel
odvďačiť za tento dar tým, že bude robiť niečo, čo by bolo hodné takej sumy
peňazí.
Tento počítač bol zhodou okolností jedným z 15 uzlov počítačovej siete, ktoré
sa stali internetom. Hart veril, že počítače sa jedného dňa stanú dostupnými
širokej verejnosti a rozhodol sa slobodne sprístupniť literárne diela v
elektronickej podobe. Náhodou mal v ruksaku Deklaráciu nezávislosti
Spojených štátov a táto sa stala prvým e-textom Projektu Gutenberg.
Projekt pomenoval podľa Johanna Gutenberga, nemeckého tlačiara z 15.
storočia, ktorý spustil tlačiarenskú revolúciu pohyblivými znakmi.
V polovici 90. rokov bol sídlom P G Illinois Benedictine College. K snahe sa
pripojilo viac dobrovoľníkov. Väčšina textu sa vpisovala ručne, kým sa nezlepšili
a nerozšírili scannery a softvér pre optické rozpoznávanie znakov (OCR).
Hart neskôr uzavrel dohodu s Carnegie Mellon University, ktorá súhlasila so
správou financií projektu. Ako narastal objem e-textov, dobrovoľníci postupne
začali preberať každodenné úlohy, ktoré Hart vykonával.
V roku 2000 založil Charles Franks projekt Distributed Proofreaders, ktorý
umožnil distribúciu kontroly naskenovaných textov medzi množstvo
dobrovoľníkov prostredníctvom internetu. Táto snaha v obrovskej miere zvýšila
množstvo a rôznorodosť textov, ktoré sa pridávajú do PG, ako aj zjednodušila
začínajúcim dobrovoľníkom začať so svojimi prvými príspevkami.
Pietro Di Miceli, taliansky dobrovoľník, vyvinul a spravoval prvý web Projektu
Gutenberg a začal s vývojom online katalógu projektu. Počas desiatich rokov,
kedy sa zhosťoval tejto úlohy (1994 - 2004), web projektu vyhral niekoľko
ocenení, často mu boli udelené označenia „najlepšie na Webe", čo prispelo k
popularite projektu.
8
Počínajúc v roku 2004, vylepšený online katalóg zjednodušil prístup k obsahu
PG pre prezeranie, vyhľadávanie, prístup a odkazovanie naň.
Projekt Gutenberg je v súčasnosti hosťovaný na ibiblio na University of North
Carolina na Chapel Hill.
1.2 Záber zbierky
V marci 2006 mal Projekt Gutenberg vo svojej zbierke viac ako 18 000 titulov,
pričom priemerne pribúdalo viac ako 50 nových titulov mesačne. ^
Sú to väčšinou literárne diela západnej kultúrnej tradície, okrem literárnych
foriem ako romány, poézia, poviedky a dráma PG obsahuje aj kuchárky,
referenčné diela a vydania periodík. Zbierka P G má tiež niekoľko netextových
diel ako zvukové súbory a súbory s hudobným zápisom.
Väčšina diel je v anglickom jazyku, ale tiež významné množstvá sú
v nemčine, francúzštine, taliančine, španielčine, holandčine, fínčine a čínštine a
ko aj rastúce množstvá v iných jazykoch. Viac ako 50 diel je zdigitalizovaných v
13 jazykoch. Katalóg však neobsahuje ani jedno dielo v slovenčine a v češtine
len diela 8 autorov.
Vždy, keď je to možné, sú diela dostupné v čisto textovom formáte, väčšinou za
použitia znakového kódovania US-ASCII, ale často rozšíreného na ISO-8859-1.
Iné formáty sa tiež vydávajú, keď ich dobrovoľníci zašlú, pričom najbežnejšie
býva HTML. Formáty, ktoré nie sú ľahko upravovateľné, ako PDF, sa vo
všeobecnosti nepovažujú za vhodné v rámci cieľov projektu, hoci niekoľko ich
bolo pridaných do zbierky. Už roky prebieha diskusia o použití niektorého
typu XML, hoci vývoj je pomalý.
1.3 Ideály
Michael Hart povedal v roku 2004: „Misia projektu Gutenberg je jednoduchá:
'Podporovať tvorbu a distribúciu e-textov'".
Slogan projektu je „strhnúť mreže neznalosti a nevzdelanosti", kedže niektorí
dobrovoľníci šíria verejnú vzdelanosť a docenenie literárneho dedičstva tak, ako
to robili verejné knižnice na začiatku 20. storočia.
Projekt Gutenberg je medzinárodne decentralizovaný. Napríklad neexistuje
politika výberu, ktoré diela sa pridajú. Jednotliví dobrovoľníci pracujú na dielach,
ktoré ich zaujímajú alebo ktoré sú dostupné.
Zbierka PG má uchovávať diela dlhodobo, tak, aby sa nemohli stratiť pri žiadnej
miestnej nehode. V snahe zabezpečiť to sa celá zbierka
denne zálohuje a mirroruje na servery na rôznych miestach.
1.4 Autorské práva
Projekt Gutenberg dôsledne overuje status svojich e-textov podľa autorského
práva Spojených štátov amerických. Materiál sa pridáva do archívu PG iba
potom, ako dobrovoľníci potvrdia, že sa na dielo nevzťahujú autorské práva a
tieto záznamy sa uchovávajú pre kontrolu do budúcnosti.
9
Na rozdiel od niektorých projektov digitálnych knižníc si Projekt Gutenberg
nenárokuje na nové autorské práva na diela, ktoré publikuje. Naopak,
podporuje ich voľné šírenie a distribúciu.
Väčšina diel zbierky sa distribuuje ako voľné dielo v zmysle autorského práva
USA. Právny text, ktorý sprevádza každý e-text do istej miery obmedzuje, čo je
možné robiť s textom (ako distribúcia v zmenenom tvare či pre komerčné účely)
v prípade, že je použitá obchodná značka Projekru Gutenberg. Tiež je
umožnené odstrániť túto hlavičku a samotný text používať ako voľné dielo bez
obmedzení.
V zbierke existuje tiež niekoľko diel, ktoré Projekt Gutenberg distribuuje s
povolením autora. Tieto podliehajú obmedzeniam, ktoré špecifikoval držiteľ
autorských práv.
V roku 1998 Sonny Bono Copyright Term Extension Act predĺžil trvanie už
existujúcich autorských práv retroaktivně o 20 rokov. To zabránilo Projektu
Gutenberg pridať množstvo titulov, ktoré by inak v Spojených štátoch boli
považované za voľné diela.
1.5 Kritika
Projekt Gutenberg býva kritizovaný za nedostatok bibliografických informácií v
svojich e-textoch: napríklad neadekvátne podrobnosti o vydaní a nezverejnenie
pôvodne publikovaných predslovov a kritický aparát. Zlepšenie v týchto
oblastiach je badateľné pri porovnaní starších textov s novšími; väčšina etextov
zachováva informácie o vydaní a predslovy.
1.6 Príbuzné projekty
Všetky príbuzné projekty sú nezávislé organizácie, ktoré zdieľajú rovnaké ideály
a bolo im udelené povolenie používať obchodnú značku Project Gutenberg.
Často majú konkrétne národné alebo lingvistické zameranie.
Zlomok kníh českej proveniencie je v projekte Gutenberg obsiahnutá: pozri:
http://www.gutenberg.org/browse/languages/cs
Na Slovensku existuje analogický dobrovoľnícky projekt, ktorý sa volá Zlatý
fond denníka SME
https://sk.wikipedia.org/wiki/Zlatv fond denn%C3%ADka SME
• Project Gutenberg Austrália hosťuje množstvo textov, ktoré sú voľným
dielom podľa Austrálskeho autorského práva, ale stále chránené (alebo v
istom stave) v Spojených štátoch; so zameraním na austrálskych
spisovateľov a knihy o Austrálii.
• PG-EU je sesterský projekt pracujúci v súlade s autorským
právom Európskej únie. Jedným z jeho cieľov je zaradiť do Projektu
Gutenberg čo najväčšie množstvo jazykov. Pracuje v Unicode, aby bolo
zabezpečené, že všetky abecedy sú jednoducho a korektne
reprezentovateľné.
• Project Gutenberg of the Philippines [4] „cieli sprístupniť čo najviac kníh čo
najviac ľuďom, so špeciálnym zameraním na Filipíny a filipínske jazyky".
• Project Gutenberg Európe [5] je projekt pod záštitou Project Rastko v
Srbsku a Čiernej hore. Cieľom je stať sa Projektom Gutenberg pre celú
10
Európu. Začal zasielať svoje prvé diela v roku 2005. Zabezpečuje na svojich
stránkach beh Distributed Proofreaders softvéru (oddelene od pôvodného).
• Project Gutenberg Luxembourg [6] publikuje väčšinou, ale nie výlučne knihy
písané v luxemburštine.
• Project Gutenberg Consortia Center [7] je pobočka špecializovaná na
zbierku zbierok. Tieto nemajú redaktorský dohľad či konzistentné
formátovanie hlavného Projektu Gutenberg. Obsahuje tematické zbierky ako
aj rozličné jazyky.
• Projekti Lônnrot [8] je projekt začatý fínskymi dobrovoľníkmi Projektu
Gutenberg.
Hoci Projekt Gutenberg-DE dostal pred rokmi povolenie používať názov
Gutenberg pred rokmi, nie každý ho považuje za príbuzný projekt, z dôvodov
filozofických odlišností. Projekt Gutenberg-DE autorsky chráni svoje produkty a
obmedzuje prístup na browsovateľné webové verzie svojich textov.
11
2 VÝZNAMNÉ DIGITALIZAČNÍ SVĚTOVÉ PROJEKTY - GOOGLE BOOKS - KNIHY GOOGLE
Internetový gigant Google buduje a zpřístupňuje svoji mezinárodní digitální
knihovnu - Knihy Google (anglicky Google Books, starší označení Google
Book Search, ještě starší Google Print) je vyhledávací služba, kterou
poskytuje Google. Cílem je zpřístupnit naskenované (digitalizované) knihy
knihoven. V počátcích tohoto projektu (2004) bylo naskenováno přibližně 15
milionů knih z největších amerických knihoven - knihovna Michiganské
university, Harvardská univerzitní knihovna, Standfordská Green library,
Oxfordská Bodleian Library, Newyorská veřejná knihovna.
Študenti získají poznatky o digitální knihovně Google Books jako projektu, pak
o tvorbě jejího obsahu, o spolupráci s partneři, o postupu předávaní dokumentu
Google Books, autorskoprávních aspektech zpřístupňování digitálního obsahu
a názorech na tuto knihovnu z hlediska konkurence. Studenti si osvojí praktické
postupy využívání Google Books.
Podle našeho názoru je spolupráce s Google Books nevyvážená. Participaci s
Google Books vidíme z hlediska národní digitální knihovny spíše jako
marketingový krok. A to jednak proto, že v Google Books je jen torzo národní
produkce a jednak proto, že výběr, konzervování, copyright, administrace,
pojištění transport, předávání a přebírání dokumentů, celá logistika je na
bedrech knihovny a ne Google Books. Google vlastně jen digitalizuje, přesněji
skenuje, což je relativně nejjednodušší proces. Knihovna, která se zapojuje do
Google Books snáší podstatnou část nákladů, jakož i administrativní a odborné
práce, kterou by měla provádět pro vlastní národní digitalizační program.
Knihy mají různé způsoby zobrazení podle toho, jak to umožňuje autorsky
zákon:
• úplné zobrazení - knihy u kterých autoři, respektive vydavatelství, uvolnila
knihy na zveřejnění anebo jsou autorská práva promlčená - staré knihy.
• omezený náhled - knihy, u kterých autoři, respektive vydavatelství, vlastníci
autorských práv, neuvolnili knihy ke zveřejnění.
2.1 Projekt Knihy Google
Projekt Knihy Google se vytvářel několik let. Již dříve utvořený pracovní tým se
v roce 2004 spojil s pěti univerzitními knihovnami, a sice
s Harvardem, Michiganem, Stanfordem, Oxfordem a New York Public Library.
Knihovny poskytovaly knihy, které Google začal skenovat. Ve smlouvě
oxfordské knihovny se společností Googlel1
! bylo naplánováno během
následujících tří let zdigitalizovat více než milion tištěných knih, které poté mají
být přístupné na internetu skrze službu Google a internetové stránky univerzity.
Prozatím byly plánovány pro digitalizaci pouze ty knihy, kterým už vypršela
ochrana autorským zákonem (tzn. vydané před rokem 1920). Pro každou knihu
se měly vytvořit dvě digitální kopie, jedna z nich je pro Google a jedna pro
Oxford. Kopie pro Google má být indexovaná a donledatelná v jeho vyhledávací
službě a kopie pro univerzitu bude spojena s odpovídajícím záznamem v
knihovním katalogu.
Projekt Knihy Google čerpal inspiraci z předchozích projektů, jako je
například Gutenberg, Universal Library a další. Digitalizační projekt Gutenberg
12
byl založen v roce 1971 a je nejstarší digitální knihovnou. Dobrovolnická
skupina skenuje díla, na která už vypršel autorský zákon.
Digitalizační projekt společnosti Google se skládá z více částí. Služba Knihy
Google Search umožňuje vyhledávat knihy na základě fulltextového
prohledávání jejich obsahu, nejen prohledáváním bibliografických údajů jako
knihovní katalogy. Spolupracuje s Projektem knihovna (Library Project)
a Partnerským programem (Partner Program). Projekt knihovna spolupracuje
od roku 2004 s knihovnami, které poskytují knihy ke skenování.
Automatizovaně se indexuje text, doplňují základní bibliografická metadata,
vazby na jiné informační zdroje a další údaje. Pro rozpoznání textu se
používá technologie OCR. Naproti tomu Partnerský program je zaměřen na
autory a vydavatele. Ti mohou dodávat společnosti Google své knihy přímo v
elektronické podobě nebo je dát ke skenování. Jako protislužbu Google nabízí
zvýšení jejich prodeje umístěním odkazů na knihkupectví, nezobrazení celých
textů knih a finanční podíl na kontextové reklamě.
Google knihy rozdělil do tří skupin podle míry zpřístupnění.
• První skupinu tvoří knihy, jimž už vypršela doba ochrany autorským
zákonem. U nich je umožněno volné vyhledávání a zpřístupnění plných
textů.
• Do druhé skupiny patří knihy, které jsou chráněné autorským zákonem, a
majitel autorských práv nevyjádřil souhlas s jejich zveřejňováním. U
těchto knih Google umožňuje pouze vyhledávat, ale nezobrazuje plný
text, pouze několik úryvků, které souvisí s hledaným výrazem. Vlastník
však může vyjádřit nesouhlas a kniha bude z databáze odstraněna nebo
ani nebude skenována.
• U poslední skupiny vlastník souhlasil se zařazením svého díla do
projektu Google Book Search a sám určí, které části knihy budou
zobrazovány. ^
2 2
Spolupráce s knihovnami
Počet knihoven, které se zapojují do digitalizačního projektu, stále narůstá.
Nabídka společnosti Google je pro ně výhodná, protože Google velkou část
prací financuje. Knihovna se sama musí postarat pouze o přípravu knih na
digitalizaci. Od Google dostanou detailně rozpracovanou metodiku přípravných
prací.
2.3 Postup přispívání do Google Books
2.3.1 VÝBĚR A OCENENÍ.
Výběr knih spočívá ve zhodnocení jejich fyzického stavu, velikosti, ceny a
obsahu. Je třeba zjistit, které knihy již Google zdigitalizoval, je zbytečné jeden
titul skenovat dvakrát.
2.3.2 KATALOGIZACE
Nejdříve se musí provést katalogizace knih. Knihovna musí vytvořit
elektronický katalog podle požadavků Google.
13
2.3.3 KONZERVOVÁNÍ
Pak přichází na řadu konzervování a restaurování knih. To je důležité proto,
aby knihy nemohly být skenováním poškozeny. Google vydal podrobný manuál,
ve kterém popisuje, jaké parametry musí připravované knihy splňovat.
Restaurátoři knihy mechanicky čistí, přichycují odpadávající části knižní vazby a
fixují místa, která se při skenování mohou nejvíce poškodit. Také se pomocí
speciálních testů musí provést kontrola mikrobiologické aktivity knih, aby
nebylo mikroby zaneseno skenovací zařízení a ostatní skenované knihy.
2.3.4 ADMINISTRATIVA VÝVOZU. POJIŠTĚNÍ
Také je potřeba ocenit knihy pro pojištění a zajistit složitou administrativu
spojenou s vývozem knih.
Každá kniha musí mít osvědčení o vývozu do zahraničí ve čtyřech stejnopisech,
v České republice se však dá uplatnit výjimka a použít hromadné seznamy
knih.
2.3.5 EXPEDICE
Poté následuje samotná expedice knih do zahraničí spolu s předáním
elektronických katalogových záznamů.
2.3.6 VRÁCENÍ. PŘEBÍRANÍ DIGITÁLNÍHO OBSAHU
Po naskenování se knihy vrací zpět do původní knihovny. Následně knihovna
přebírá od Google digitální dokumenty a zařazuje do své digitální knihovny,
elektronické zdroje.
2.4 Soudní spory
Projekt Knihy Google však má i své odpůrce, mezi něž patří především
spisovatelé, kteří se bojí ohrožení svých autorských práv a dalším
společnostem se nelíbí, že by měl mít Google v této sféře monopol. Ze
soudních materiálů se ukazuje, že hlavní motivací Google k digitalizaci byl
konkurenční boj.l^
Negativní reakce se objevují i mimo USA, nejsilněji
v Kanadě, Austrálii a Evropě. V Evropě s dohodou nesouhlasila
především Francie, Itálie a Německo. Francie i Německo proti ní podaly
stížnost, obávaly se rizika vytvoření monopolu. Velmi ostře se vyjádřil
francouzský Národní syndikát nakladatelů, který reprezentuje více než 500
nakladatelů a 80% francouzského knižního trhu. Postupně se přidávali další
držitelé práv již zdigitalizovaných děl se svými protesty. Nakladatelská
skupina La Martiniére podala na společnost Google žalobu u pařížského soudu.
Požadovala stažení všech sporných digitálních děl a náhradu ve výši patnácti
milionů euro. Do konfrontace se však dostalo francouzské a americké právo,
přičemž obě strany mají na autorská práva jiný názor. Nakonec francouzský
soud rozhodl ve prospěch skupiny La Martiniére. Nicméně ta v červenci roku
2011 sama podepsala s Google dohodu, podle které Google bude digitalizovat
díla chráněná autorským zákonem, která už jsou na trhu rozebraná. Další
dohodu s Google uzavřela druhá francouzská nakladatelská skupina Hachette
Livre. K této dohodě došlo také v červenci 2011 a Hachette podle ní dostalo
14
právo kontroly knih, které budou digitalizované, a tyto knihy může dále
komerčně využít.
Se společností Google uzavírali postupně smlouvy další evropští nakladatelé i
knihovny. Do projektu se zapojily obě italské národní knihovny, Římská i
Florentská, Národní knihovna Rakouska, Nizozemská královská knihovna,
kantonální a univerzitní knihovna ve Švýcarském Lausanne a také Národní
knihovna České republiky a Moravská zemská knihovna. O zapojení uvažovala
i Národní knihovna Francie, která však zpočátku byla proti a chtěla si svá díla
digitalizovat sama, ale kvůli nedostatku finančních prostředků přistoupila také k
dohodě s Google.
2.5 Spolupráce Google s Národní knihovnou České republiky
Národní knihovna České republiky v roce 2011 zahájila spolupráci se
společností Google na digitalizaci historických a vzácných fondů svých sbírek.
Digitalizace je prozatím naplánována do roku 2016 a je možnost prodloužení
smlouvy vždy o jeden rok. Cílem má být zpřístupnění historických knižních
fondů do roku 1800 a některých mladších vzácných fondů. Celkem je
naplánováno zdigitalizovat asi 200 tisíc svazků a zpřístupnit je prostřednictvím
Google Books a také v rámci Manuscriptoria a Krameria . Podle dohody
zdigitalizované knihy Google zpřístupní v rámci svého zdroje Google Books a
také služby Google Book Search a spolupracující knihovna může digitální
dokumenty archivovat a také zpřístupnit podle vlastního uvážení a začlenit je do
svých služeb. Z toho vyplývá, že spolupráce s Google knihovny nijak nesvazuje
a může vést k vytvoření otevřeného virtuálního prostředí pro jejich uživatele.
Pro národní knihovnu kvůli spolupráci s Google vyvstává i otázka autorského
práva. Na staré tisky se již nevztahuje, ty jsou však úzce spojeny
se sekundárními prameny, které se k nim vztahují, což jsou například
komentáře, anotace, ale také edice pramenů. Je záhodno digitálně zpřístupnit i
tyto dokumenty společně se starými tisky a to může být právě kvůli autorským
právům problémem. Pracovníci Národní knihovny Hejnová a Uhlíř ve svém
příspěvku1
^ k této problematice navrhují adaptaci autorského práva na nové
digitální prostředí a odmítají trvání na starých principech, které fungovaly v
tištěném prostředí.
Samotné digitalizaci musí předcházet přípravné práce. Ty Národní knihovna
České republiky začala provádět už v průběhu roku 2011. V květnu
následujícího roku se uskutečnilo setkání čtyř zástupců Google s pracovníky
Národní knihovny, které mělo za cíl předat informace nutné k digitalizačnímu
procesu a jeho přípravám. Důraz byl kladen na problematiku transportu
historických a vzácných dokumentů na digitalizační pracoviště Google.
Následně Google poslal Národní knihovně vzorový vozík, na který měly být
nakládány knihy určené k převozu na digitalizaci. Problém způsobila jeho
velikost, protože se vejde pouze do jediného výtahu v Klementinu, který navíc
není určen pro transport nákladu. Těchto vozíků Klementinum dostalo 20 a
muselo vyřešit, kam je uloží.
Další informace Národní knihovna získává od zahraničních partnerů, kteří své
fondy také digitalizují v rámci spolupráce se společností Google. V říjnu 2012
se konal každoroční mezinárodní summit knihoven digitalizujících s Google,
který pro ně společnost Google připravila tentokrát v Haagu v Národní
15
knihovně. Summitu se zúčastnil jeden zástupce Národní knihovny České
republiky a přivezl informace o nových technologiích Google v oblasti
zpřístupňování dat, jejich agregace a deduplikace. Ve své zprávě^ píše, že v
té době bylo v Google Books přes 23 milionů knih, při jejich zpřístupňování jsou
respektovány rozdíly v autorských právech jednotlivých zemí a zdigitalizované
dokumenty v angličtině již tvoří méně než 50% všech dokumentů.
Pro digitalizaci knihovna musí mít elektronický katalog podle zásad Google.
Národní knihovna elektronický katalog starých tisků neměla, musí ho tedy
vytvořit. Oddělení rukopisů a starých tisků připravuje k digitalizaci dokumenty z
historického fondu z let 1501-1800. Během dvou let 2011-12 bylo externími
pracovníky zkatalogizováno přes 40 tisíc záznamů. Slovanská
knihovna připravuje na digitalizaci dokumenty vydané v 19. století. Během
sledovaných dvou let bylo zkatalogizováno přes 8 tisíc záznamů.
Katalogizace však postupuje mnohem rychleji než opravy a restaurování
fyzických dokumentů. Historický fond Národní knihovny není totiž v nejlepším
stavu, protože v minulosti se s ním nezacházelo moc dobře. Staré tisky byly
uloženy v nevhodných klimatických podmínkách. Průzkum fyzického stavu
fondu tedy zjistil velmi vážná poškození dokumentů a jejich řešení je mnohem
náročnější na čas než katalogizace. Z tohoto důvodu dochází ke skluzu
restaurování za katalogizací. Z toho vyplývá, že Národní knihovna potřebuje
mnohem více restaurátorů a pracovišť vybavených speciálními přístroji.
Ošetřené knihy se evidují v nově vytvořené databázi, kde jsou rozdělené do čtyř
kategorií podle typu poškození. Restaurování knih spočívá zejména ve fixaci
uvolněných listů, opravě potrhaného šití, trhlin papíru, opravy knižních hřbetů a
výrobě ochranných obálek. Náročnější zásahy zahrnují rozešití knižního bloku,
čištění papíru pomocí vodních systémů nebo dolévání papírových listů, opravu
knižní vazby a doplnění chybějících knižních desek. Z digitalizace bylo za
sledované období vyřazeno asi 540 knih, které nesplňovaly požadavky na
fyzický stav určené společností Google. Tyto knihy byly nekompletní nebo
zčásti nečitelné, vazba neumožňovala dostatečné otevření, listování knihou by
ji poškozovalo apod.
Další činností, kterou musí Národní knihovna vykonat, je předávání samotných
knih a metadat společnosti Google. Jednotlivé dávky knih musí být stejně velké,
aby byla digitalizace plynulá a pravidelná. Společně s knihami se předávají i
seznamy, ve kterých musí být knihy seřazeny stejně jako v jednotlivé dávce,
kvůli usnadnění kontroly. Metadata musí knihovna předávat ve formátu MARC
XML.
Od r. 2014 běží spolupráce obou partnerů rutinním způsobem a do podzimu
2016 bylo již digitalizováno na 105 000 knih, z toho asi 20 tisíc ze Slovanské
knihovny (i z těch bylo cca 2 tisíce starých tisků). Knihy jsou ihned po
digitalizaci zpřístupněny v Google Books a tam nacházející se digitální kopie
také odkázány z online katalogu starých tisků Národní knihovny ČR a katalogu
Slovanské knihovny. Knihy jsou také postupně zpřístupňovány
v Manuscriptoriu.
Přebírání dat od společnosti Google probíhá v návaznosti na digitalizaci.
Datové balíčky obsahují popisná metadata (původně dodávaná Národní
knihovnou), strukturální metadata, obrazová data, textová data a pozice slov v
obrazech. Obrazová data Google poskytuje ve formátu JPEG. U starých tisků je
16
datový balíček Google transformován do datového balíčku dle specifikace VISK
6, což je základní předpoklad pro zpřístupnění v Manuscriptoriu a předpoklad
pro archivaci. Národní knihovna plánuje takto transformovaná data uložit
do systému LTP, který je součástí Národní digitální knihovny.
Spolu s tímto projektem má Národní knihovna i vlastní digitalizační programy, z
nichž starší je zaměřen na rukopisy a staré staré tisky a novější na periodika a
na mladší knihy vydané po r. 1800.
2.6 Závěr
Masová digitalizace prováděná společností Google je přijímána dvojznačně.
Akademické prostředí ji hodnotí spíše negativně, zejména proto, že je
prováděna za účelem zisku. Naproti tomu knihovny ji vítají. Uvědomují si, že
samy by digitalizace v takové míře nikdy schopny nebyly, jak z organizačního,
tak převážně z finančního důvodu. Zejména u starých dokumentů, u kterých je
nutné klást velký důraz na vyšší kvalitu, by knihovny se svými technickými
možnostmi silně zaostávaly. Bez spolupráce knihoven se společností Google
by byl přechod do digitálního prostředí mnohem pomalejší.
Digitalizace knih je pro knihovny výhodná i z důvodu ochrany historických fondů
a starých tisků. Když budou dokumenty přístupny v digitální podobě, nebudou
muset být čtenářům a badatelům půjčovány originály a tím se uchrání před
dalším poškozením. Nevýhodou pro knihovny však je fakt, že po zdigitalizování
většiny knih lidé přestanou mít zájem chodit do knihovny. Ta je však postavena
před nový úkol, a sice uživatelům co nejvíce usnadnit vyhledávání knih v
digitální podobě, rozšiřovat jednoduchá metadata, psát obsáhlé obsahy děl
apod.
Nevyřešena však stále zůstává otázka autorského práva. Navíc doba
autorskoprávní ochrany díla může být v každé zemi různě dlouhá. V zemích
Evropské unie a Spojených států amerických trvá ochrana od vytvoření díla až
do 70 let po smrti jeho autora. U děl ve vlastnictví korporací je ve Spojených
státech ochrana 95 let od vydání díla. Google bere v potaz autorskoprávní
ochranu země, ve které bylo dílo vydané. Přesto se vede kolem autorského
práva stále mnoho diskuzí.
2.7 Odkazy
V tomto článku byl použit překlad textu z článku Google Books na slovenské
Wikipedii.
1. 1 CARR, Reg. Oxford-Google digitisation agreement. [online], [cit. 2014-
01-16]. Dostupné
z: http://www.bodley.ox.ac.uk/news/news58.htm Archivováno 6. 4. 2014
na Wayback Machine
2. 1 BARTOŠEK, Miroslav. Google Book Search. Inflow [online]. 26.4.
2009. [cit. 2014-01-16]. Dostupné z: http://www.inflow.cz/google-booksearch.
ISSN 1802-9736
3. Ť http://www.bookz.cz/wordpress/2012/08/07/digitalizace-knih-u-googlemirila-na-amazon-zadna-dobrocinost-se-nekona/
- Digitalizace knih u
Google mířila na Amazon, žádná dobročinnost se nekoná
17
4. 1 HEJNOVÁ, UHLÍŘ. Digitalizace s Google a její vztah k NDK - IOP.
Bibliotheca Antiqua 2012: sborník z 21. konference, [online]. Olomouc:
Vědecká knihovna v Olomouci, 2012. ISBN 978-80-7053-298-0. [cit.
2013-12-03]. Dostupné
z: http://www.vkol.cz/data/soubory/import/konf21/Bibliotheca%20Antiqua
%202012-Heinova-Uhlir.pdf
5. 1 KNOLL, Adolf. Zpráva ze zahraniční služební cesty, [online], [cit. 2014-
01-16]. Dostupné
z: http://wwwold.nkp.cz/files/cz haag google2012 ak.pdf
2.8 Související články
• Google Ngram Viewer
• Google Trends
2.9 Literatura
. About Google Books. [online], [cit. 2014-01-16]. Dostupné
z: http://books.google.com/googlebooks/about/
. BARTOŠEK, Miroslav. Google Book Search. Inflow [online]. 26.4. 2009. [cit.
2014-01-16]. Dostupné z: http://www.inflow.cz/google-book-search. ISSN
1802-9736
• Google Books Library Project, [online], [cit. 2014-01-16]. Dostupné
z: http://en.wikipedia.org/wiki/Google Books Library Project
. Google Books. [online], [cit. 2014-01-16]. Dostupné
z: http://en.wikipedia.org/wiki/Google Books
• HEJNOVÁ, Miroslava. Digitalizace starých a vzácných tisků v Národní
knihovně společností Google. Duha [online]. 2011, roč. 25, č. 3 [cit. 2014-
01-16]. Dostupné z: http://duha.mzk.cz/clankv/digitalizace-starychvzacnych-tisku-v-narodni-knihovne-spolecnosti-google.
ISSN 1804-4255.
. HEJNOVÁ, UHLÍŘ. Digitalizace s Google a její vztah k NDK - IOP.
Bibliotheca Antiqua 2012: sborník z 21. konference, [online]. Olomouc:
Vědecká knihovna v Olomouci, 2012. [cit. 2013-12-03]. Dostupné
z: http://www.vkol.cz/data/soubory/import/konf21/Bibliotheca%20Antigua%2
02012-Heinova-Uhlir.pdf. ISBN 978-80-7053-298-0.
• KNOLL, Adolf. Zpráva ze zahraniční služební cesty, [online], [cit. 2014-01-
16]. Dostupné z: http://wwwold.nkp.cz/files/cz haag google2012 ak.pdf
• MACHOVÁ, Anna. Google Books - Google Livres: klikaté cesty digitalizace.
Knihovna [online]. 2011, roč. 22, č. 1, s. 94-100. [cit. 2014-01-09]. Dostupné
z: http://knihovna.nkp.cz/knihovna112/11294.htm. ISSN 1801-3252.
18
3 VÝZNAMNÉ DIGITALIZAČNÍ SVĚTOVÉ PROJEKTY - EUROPEANA
Europeana je digitálna knižnica, ktorá umožňuje širokej verejnosti prezerať si
digitálne zdroje z európskych múzeí, knižníc, archívov a audiovizuálnych
zbierok. Portál Europeana.eu bol spustený 20. novembra 2008 Viviane
Redingovou, eurokomisárkou pre informačnú spoločnosť a médiá. Pamiatkou
na štart Europeany je pamätná tabuľa vo vestibule v Belgickej kráľovskej
knižnici. Medzi zakladateľmi je aj Dušan Katuščák, ktorý bol v tom čase
generálnym riaditeľom Slovenskej národnej knižnice v Martine a zabezpečil
spoluprácu s Europeanou a budovanie slovenskej národnej digitálnej knižnice
tak, aby bola súčasťou Europeany.
Projekt je realizovaný centrálnym tímom, sídliacim v národnej knižnici
Holandska - Koninklijke Bibliotheek. Europeana je internetový portál, ktorý
funguje ako rozhranie k miliónom kníh, obrazov, filmov, múzejných predmetov a
archívnych záznamov v celej Európe. Do Europeany prispieva viac ako 2000
inštitúcií. (Louvre či British Library až po regionálne archívy a miestne múzeá
Európskej únie). Umožňuje prístup k rôznym typom harvestovaného obsahu
(digitálne objekty nie sú uložené na centrálnom počítači, ale zostávajú v
jednotlivých inštitúciách). Europeana zhromažďuje kontextové informácie
(metadáta) o položkách, vrátane malého náhľadového obrázku. Europeana
obsahuje prístup k digitálnemu obsahu - texty, zvuk, obraz, audiovideo.
3.1 Europeana (Comité des Sages). Pozícia Európskej únie.
„Knižnice, archívy a múzeá v celej Európe sú už storočia opatrovníkmi
európskeho bohatého a rozmanitého kultúrneho dedičstva. Chránia
svedectvá o vedomostiach, kráse a talente Európanov, napríklad ich
sochy, obrazy, hudbu a literatúru, a poskytujú k nim prístup. Nové
informačné technológie vytvorili neuveriteľné možnosti na lepšie
sprístupnenie tohto spoločného dedičstva všetkým.
Kultúra ide po digitálnej ceste a „pamäťové inštitúcie" menia spôsob,
ktorým komunikujú s verejnosťou.
Digitalizácia vdychuje nový život materiálom z minulosti a mení ich na
impozantné bohatstvo pre individuálneho používateľa a na dôležitý
stavebný blok digitálneho hospodárstva, digitálneho priemyslu.
Sme toho názoru, že za sprístupnenie nášho kultúrneho dedičstva a za
jeho zachovanie pre budúce generácie nesie hlavnú zodpovednosť
verejný sektor. Táto zodpovednosť za dedičstvo Európy a kontrola nad
ním sa nemôžu ponechať na jeden alebo niekoľko subjektov na trhu, hoci
výrazne podporujeme myšlienku, aby sa do arény digitalizácie vnieslo viac
súkromných investícií a aby sa do nej zapojil väčší počet spoločností
prostredníctvom spravodlivého a vyváženého partnerstva.
Digitalizácia nášho kultúrneho dedičstva je obrovská úloha, ktorá si
vyžaduje veľké investície. Podľa štúdie bude na uloženie celého dedičstva
online postupne potrebných 100 miliárd EUR. Takéto úsilie si vyžaduje
19
čas a na dosiahnutie najlepších výsledkov sa investície budú musieť
dôkladne naplánovať a koordinovať.
Myslíme si, že prínosy stoja za toto úsilie. Tieto prínosy súvisia
predovšetkým so širším prístupom ku kultúre a k vedomostiam a s ich
demokratizáciou, ako aj s prínosmi pre vzdelávací systém - pre školy aj
univerzity. Ďalšie významné prínosy sú v hospodárskej sfére a týkajú sa
rozvoja nových technológií a služieb pre digitalizáciu, digitálne
uchovávanie a pre vzájomné pôsobenie s kultúrnymi materiálmi
inovačnými spôsobmi. Digitalizované materiály môžu byť samé osebe
stimulom inovácie a tvoriť základ nových služieb v takých sektoroch, ako
cestovný ruch a vzdelávanie.
Uvádzame naše odporúčania, pričom máme na pamäti tieto potenciálne
prínosy acieľ podporovať prostredie, ktoré pomôže:
• spoločne využívať naše bohaté a rozmanité spoločné
dedičstvo,
• spojiť minulosť s prítomnosťou,
• zachovať toto dedičstvo pre budúce generácie,
• chrániť záujmy európskych tvorcov,
• živiť tvorivosť, vrátane tvorivého úsilia zo strany
neprofesionálov,
• prispieť k vzdelávaniu, a
• podporovať inovácie a podnikanie.
Odporúčania Comité des sages sa týkajú všetkých oblastí stanovených
referenčným rámcom pre našu prácu a zaoberajú sa situáciami, v prípade
ktorých si myslíme, že je potrebná stimulácia alebo odstránenie prekážok.
3.2 Zabezpečenie širokého prístupu k digitalizovaným verejne dostupným
materiálom a ich využívania
Kultúrne inštitúcie by mali zabezpečiť čo najširší prístup k verejne
dostupným materiálom digitalizovaným spomocou verejných finančných
prostriedkov a ich opakované použitie. Tento cezhraničný prístup by mal
byť súčasťou podmienok financovania digitalizácie v celej Európe. Malo by
sa zabrániť využívaniu rušivej vodotlače alebo iných prostriedkov, ktoré
obmedzujú využívanie materiálov.
V prípade, že kultúrne inštitúcie účtujú súkromným spoločnostiam
poplatok za opakované použitie digitalizovaného verejne dostupného
materiálu, mali by dodržiavať pravidlá európskej smernice o opakovanom
použití informácií verejného sektora.
• Európska komisia by mala posúdiť spôsoby a prostriedky na
odstránenie rozdielov v stave práv týkajúcich sa digitalizovaných
materiálov medzi členskými štátmi v kontexte, v ktorom je
cezhraničný prístup a používanie normou. Samotný proces
digitalizácie by v zásade nemal vytvárať žiadne nové práva.
20
• Metaúdaje týkajúce sa digitalizovaných predmetov vytvorené
kultúrnymi inštitúciami by mali byť široko a bezplatne dostupné na
opakované použitie.
3.3 Stimuly digitalizácie
• Stimulovanie digitalizácie a online prístupnosti materiálov, na ktoré
sa vzťahujú autorské práva.
• Čo najskôr sa musí prijať európsky právny nástroj pre osirotené
diela. Tento nástroj by mal byť v súlade s 8-stupňovým testom,
ktorý vymedzil výbor.
• Musí sa zabrániť budúcim osiroteným dielam. Určitá forma
registrácie by sa mala považovať za podmienku úplného výkonu
práv. Vrámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO)
by sa v tejto súvislosti mala uskutočniť diskusia o úprave
Bernského dohovoru s cieľom prispôsobiť ho digitálnemu veku,
ktorú by mala podporiť Európska komisia.
• Národné vlády a Európska komisia by mali podporovať riešenia
týkajúce sa digitalizácie diel, ktoré už nie sú v distribúcii, a
cezhraničného prístupu k týmto dielam.
• Držitelia práv by mali byť na prvom mieste, pokiaľ ide o využívanie
diel, ktoré už nie sú v distribúcii.
• V prípade kultúrnych inštitúcií by riešenia týkajúce sa kolektívneho
udeľovania licencií a príležitosti mali byť podporené právnymi
predpismi s cieľom digitalizovať a uložiť diela, ktoré už nie sú v
distribúcii, online, ak to nerobia držitelia práv a komerční
poskytovatelia.
• Riešenia pre osirotené diela a diela, ktoré už nie sú v distribúcii, sa
musia týkať všetkých rôznych sektorov: audiovizuálneho sektora,
textov, výtvarného umenia, zvuku.
3.4 Úloha Europeany
Posilnenie knižnice Europeana ako referenčného bodu pre európsku
kultúru online
• Europeana by sa mala dálej rozvíjať, aby sa stala referenčným
bodom pre európsky kultúrny obsah online. To si vyžaduje
koncentráciu finančných snáh a politického kapitálu na európskej a
vnútroštátnej úrovni na vytvorenie stránky Europeana a hlavných
štruktúr.
• Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetko verejné financovanie
digitalizácie bolo podmienené následnou bezplatnou prístupnosťou
digitalizovaných materiálov prostredníctvom Europeany. Mali by
tiež zabezpečiť, aby do roku 2016 preniesli všetky svoje verejne
dostupné majstrovské diela do Europeany.
• V nadchádzajúcich niekoľkých rokoch by sa na portál Europeany
mala pridať aplikačná platforma, a k tejto stránke by sa mali pripojiť
hlavné činnosti súvisiace s digitalizáciou a ochranou kultúrneho
dedičstva Európy. Pri technickom rozvíjaní stránky by sa osobitná
21
pozornosť mala venovať aspektom viacjazyčnosti. V rámci
Europeany by sa mali preskúmať aj budúce možnosti „cloud
computing" (internetový oblak počítačov).
• Zo strednodobého hľadiska je potrebné zvážiť možnosť poveriť
Europeanu kľúčovou úlohou v ochrane dedičstva Európy a
premeniť ju na európsku úschovnu verejne dostupných
digitalizovaných kultúrnych materiálov a na „tmavý" archív pre
pôvodné digitálne kultúrne materiály.
• Europeana musí byť aktívne a široko podporovaná kultúrnymi
inštitúciami, Európskou komisiou a členskými štátmi.
3.5 Zaručenie trvalej udržateľnosti digitalizovaných zdrojov
• V snahách o digitalizáciu je kľúčovým aspektom ochrana. Digitálna
ochrana je tiež hlavným problémom pre akýkoľvek pôvodný
digitálny obsah. Primeraná pozornosť by sa mala venovať
organizačným, právnym, technickým a finančným rozmerom
dlhodobej ochrany digitalizovaných materiálov a pôvodných
digitálnych materiálov.
• Za ochranu digitalizovaných kultúrnych materiálov a pôvodných
digitálnych kultúrnych materiálov by mali byť zodpovedné kultúrne
inštitúcie - ako je to teraz v prípade nedigitálnych materiálov.
• Aby sa zaručila ochrana európskeho digitálneho kultúrneho
dedičstva, na Europeane by sa mala archivovať kópia
digitalizovaných kultúrnych materiálov alebo pôvodných digitálnych
kultúrnych materiálov. Vprípade diel, na ktoré sa vzťahujú autorské
práva, by bol úschovnou „tmavý" archív fungujúci ako bezpečný
prístav.
• Aby sa predišlo zdvojeniu úsilia spoločností pôsobiacich v zahraničí
a kultúrnych inštitúcií, systém by mohol byť navrhnutý tak, aby sa
materiály, ktoré sa teraz musia uchovávať v niekoľkých krajinách,
uchovávali iba raz. Tento systém by zahŕňal pracovný tok pre
zasielanie kópie akejkoľvek inštitúcii, ktorá má na ňu právo na
základe vnútroštátnych právnych predpisov o povinných
výtlačkoch.
• Právne predpisy o autorských právach a súvisiace predpisy musia
umožniť inštitúciám kultúrneho dedičstva zodpovedným za
ochranu, aby si vytvorili archívne kópie a upravili súbory na
archívne účely.
• Pri každom digitálnom predmete archivovanom v kultúrnych
inštitúciách sa musia využívať trvalé identifikátory. Na európskej
úrovni sa musí vytvoriť a zachovať spoľahlivá rozlišovacia služba
na trvalú identifikáciu digitálnych predmetov, najlepšie spojená s
Europeanou.
3.6 Udržateľnosť
Zabezpečenie trvalo udržateľného financovania digitalizácie a
Europeany
Verejný sektor je hlavným subjektom zodpovedným za financovanie
22
digitalizácie ačlenské štáty budú musieť značne zvýšiť svoje investície
1 „Tmavý" archív je archív, ku ktorému je obmedzený prístup. Súčasnú
finančnú krízu nemožno ignorovať, ale rovnako nemôže byť dôvodom
na nečinnosť.
• Malo by sa podporovať zapojenie súkromných partnerov.
Súkromné financovanie digitalizácie dopĺňa potrebné verejné
investície anemalo by sa vnímať ako náhrada verejného
financovania.
• Digitalizácia by sa v podstate mala financovať na vnútroštátnej
alebo regionálnej úrovni, nie na európskej úrovni. Členské štáty by
však mali byť silne podporované vtom, aby využívali možnosti
financovania zeurópskych štrukturálnych fondov na činnosti v
oblasti digitalizácie. Na európskej úrovni by sa mohli
spolufinancovať aj určité cielené snahy v oblasti digitalizácie, ktoré
majú jasný cezhraničný rozsah (napríklad cezhraničné zbierky).
• Vzhľadom na povahu Europeany ako spoločného dobra by sa
najväčšia časť prevádzkových nákladov Europeany mala
financovať z verejných prostriedkov, ato aj po roku 2013.
Financovanie digitalizácie aEuropeany by sa malo vnímať ako blok,
v ktorom sú ČŠ všeobecne zodpovedné za financovanie
digitalizácie svojho kultúrneho dedičstva avytváranie vnútroštátnych
zberných miest a v ktorom by financovanie portálu Europeana malo
pochádzať predovšetkým z rozpočtu Európskej únie.
• Členské štáty by mali podporovať spôsoby premeny digitalizácie na
nové možnosti rozvoja pre európske firmy, napríklad
prostredníctvom regionálnych zoskupení podnikov vpartnerstve
skultúrnymi inštitúciami, znalostnými partnerstvami medzi
kultúrnymi inštitúciami a univerzitami alebo prostredníctvom
strategických partnerstiev na európskej alebo medzinárodnej úrovni
v oblasti nových technológií a aplikácií v súvislosti s kultúrnym
dedičstvom.
3.7 PPP projekty
Doplnenie verejného financovania prostredníctvom verejno-súkromných
partnerstiev (PPP) pre digitalizáciu
Aby sa ochránili záujmy verejných inštitúcií, ktoré vstupujú do partnerstva
so súkromným partnerom, mal by sa dodržiavať súbor minimálnych
podmienok:
• Mal by sa zverejniť obsah dohody medzi verejnou kultúrnou
inštitúciou a súkromným partnerom.
• Digitalizované verejne dostupné materiály by mali byť pre širokú
verejnosť bezplatné a dostupné vo všetkých členských štátoch EÚ.
• Súkromný partner by mal kultúrnym inštitúciám poskytnúť
digitalizované súbory rovnakej kvality, ako je kvalita tých, ktoré sám
používa.
23
• Maximálny čas prednostného používania materiálov
digitalizovaných vo verejno- súkromných partnerstvách nesmie
presiahnuť 7 rokov. Toto obdobie sa považuje za primerané na
vytvorenie stimulov na súkromné investovanie do masovej
digitalizácie kultúrneho dedičstva na jednej strane a na umožnenie
dostatočnej kontroly verejných inštitúcií nad ich digitalizovanými
materiálmi na strane druhej.
• Tvorcovia politiky na európskej a vnútroštátnej úrovni by mali
vytvoriť priaznivé podmienky na zapojenie európskych subjektov.
Mali by najmä:
• podporovať digitalizáciu v nových oblastiach, ktorým sa doteraz
nevenovala veľká pozornosť, napríklad audiovizuálne materiály,
noviny, časopisy alebo muzeálne predmety;
• v strednodobom horizonte, pod podmienkou zlepšenia finančnej
situácie členských štátov, vytvoriť stimuly na investovanie
súkromných finančných prostriedkov prostredníctvom zdaňovania;
• podporovať využívanie verejných finančných prostriedkov
zosúladených so súkromnými finančnými prostriedkami
investovanými do digitalizácie. Verejné finančné prostriedky sa
môžu poskytnúť kultúrnym inštitúciám, ktoré zabezpečili partnerstvo
pre digitalizáciu svojej zbierky so súkromným subjektom na základe
spolufinancovania s investovanými súkromnými finančnými
prostriedkami;
• podporovať Europeanu a jej prispievajúce inštitúcie s cieľom
rozšíriť jej digitálny obsah prostredníctvom budovania partnerstiev s
európskymi podnikmi.
Môže si Európa dovoliť byť nečinnou a čakať alebo ponechať digitalizáciu
nášho spoločného kultúrneho dedičstva na jeden alebo viac súkromných
subjektov? Naša odpoveď je rezolútne „nie". Členské štáty, kultúrne
inštitúcie Európy, Európska komisia a dálšie zainteresované strany budú
musieť prevziať na seba zodpovednosť, aby sa zabezpečilo, že občania a
hospodárstvo Európy plne využijú potenciál ukladania kultúrneho
dedičstva Európy online. Našim cieľom je zabezpečiť, aby Európa
namiesto vstupu do digitálnej doby temna zažila digitálnu
renesanciu."
4 VÝZNAMNÉ DIGITALIZAČNÍ SVĚTOVÉ PROJEKTY - EUROPEANA . ZBIERKY
Do Europeany prispievajú po uzavretí (DEA) kontraktu,1
najmä:
1. Knižnice,
2. Múzeá,
3. Archívy,
4. Filmové archívy,
5. Rozhlasové archívy,
6. Regionálni agregátori
1
The Europeana Data Exchange Agreement (DEA). Kontrakt z roku 2018 je dostupný:
https://pro.europeana.eu/page/the-data-exchange-agreement
24
Kontrakt upravuje vzťah medzi Europeanou a poskytovateľmi údajov. Stanovuje
dve hlavné pravidlá týkajúce sa práv duševného vlastníctva (IPR) v
metaúdajoch a obsahu dodanom Europeane:
1. Všetky metadáta/metaúdaje predložené Europeane sa uverejnia ako
otvorené údaje v súlade s podmienkami vyhradenia pre verejnosť
(Creative Commons Zero Public Domain, CCO).
2. Každý digitálny objekt, ktorý obsahuje pridružený náhľad, thumbnail,
ktorý je k dispozícii na portáli Europeana, musí obsahovať vyhlásenie o
právach, ktoré opisujú stav autorských práv daného objektu. Ak je objekt
vo verejnej doméne, musí byť označený ako vo verejnej doméne.
Kto prispieva do Europeany?
25
4.1 Ktoré dáta sa dávajú do Europeany?
Kooperanti poskytujú do Europeany:
1. Náhľad (Thumbnails)
2. Linky na digitálny obsah (umožňujú harvestovanie)
3. Metadata (hlavne deskriptívne, popisné)
Ktoré dáta môžem dať do Europeany?
3. Linky na online digitálny obsah
2. Metadata
4.2 Ktoré druhy dokumentov obsahuje Europeana?
Europeana obsahuje dokumenty:
1. TEXT
2. OBRAZ
3. ZVUK
4. AUDIOVIDEO
Ktoré druhy dokumentov idú do Europeany?
26
4.3 Aké sú technické požiadavky
Pre nahrávanie digitálneho obsahu do Europeany je nevyhnutné:
1. Metadáta mapované podľa špecifikácie ESE
Europeana semantic elements (ESE) - to je súčasný model dát v
Europeane. Obsahuje minimálnych 8 metadát podľa Dublin Core. Použiť
možno a dálšie v štandarde Dublin definované Core (DC, je ich 15)) a
dálších 13 údajov, ktoré môžu byť dôležité pre funkcionalitu Europeany.
Dostupné na: https://pro.europeana.eu/page/ese-documentation
2. Online linkovanie na objekty u vlastníka objektu
Niekedy úplný dokument (zobrazenie objektov v Europeane požiadavky.
Tzv. „thumbnail" objektu (malý náhľad)
Mapovanie metadát a pravidlá štandardizácie
Na správne mapovanie metadát pre Europeanu má poskytovatel' obsahu
poznať a použiť tento zdroj: Zdroj je dostupné v dokumentácii na:
https://pro.europeana.eu/page/ese-documentation
27
5 SVETOVÁ DIGITÁLNA KNIŽNICA
Svetová digitálna knižnica (angl. World Digital Library, WDT) je projekt
medzinárodnej neziskovej digitálnej knižnice pod
správou UNESCO a Kongresovej knižnice. Oficiálne začala fungovať 21.
apríla 2009.
Úlohou knižnice je prezentácia medzinárodného a medzikultúrneho
porozumenia a zároveň zväčšovanie množstva a rôznorodosti kultúrneho
obsahu spoza hraníc západnej kultúry. Materiály umiestnené na stránkach
knižnice sú bezplatné a dostupné v mnohých jazykoch. Medzi nimi sú staré
rukopisy, mapy, vzácne knihy, notové záznamy, nahrávky, filmy, fotografie,
architektonické skice a iné kultúrne hodnotné materiály.
V deň spustenia knižnica poskytla 1 170 súborov na stránkach v arabskom,
čínskom, anglickom, francúzskom, portugalskom, ruskom a španielskom
jazyku.
28
6 DIGITÁLNÍ KNIHOVNA MANUSCIPTORIUM23
6.1 Abstrakt
Manuscriptorium je volně dostupná digitální knihovna, která pomocí so
fistikovaných vyhledávacích nástrojů poskytuje přístup k existujícím
zdrojům v oblasti historických dokumentů. Cílem projektu je zpřístupnit
veškerý existující digitální obsah tak, aby byl snadno dostupný
koncovým uživatelům. Za tím účelem spolupracuje s řadou
renomovaných světových institucí (23 zemí, 120 institucí, 46 000+ plně
digitalizovaných dokumentů a 400 000+ popisných záznamů).
V současnosti je projekt otevřen spolupráci s dalšími správci digitálního
obsahu a je připraven shromáždit a prezentovat obsah dostupný v rámci
kulturních a historických institucí zemí V4.
Příspěvek se zaměřuje na popis způsobů spolupráce a její přínos
badatelům, studentům, pedagogům a zainteresované více či méně laické
verejnosti.
6.2 Klíčová slova
Manuscriptorium, digitální knihovna, historické dokumenty, digitalizace,
zpřístupnění, kooperace, interoperabilita
6.3 O projektu. Počátky
Počátky projektu spadají do dávné minulosti (devadesátých let minulého
století). Skupina badatelů a techniků cítila potřebu digitalizace vzácných
historických materiálů. V dnešní době není potřeba vysvětlovat přínos
takového druhu digitalizace (zachování fyzických dokumentů, lepší
zpřístupnění jejich obsahu atd.). První digitalizovaný dokument byl v České
republice vytvořen v roce 1993, rutinní digitalizace vzácných dokumentů
běží od roku 1996.
Od prvopočátků se náš digitalizační projekt soustředil nejen na samotné
pořizování digitálního obsahu, ale i na jeho dlouhodobé uchování a prezentaci
koncovým uživatelům. Což, ač možná překvapivě, není tak běžné ani u
některých soudobých projektů.
Bezpečného uchování se koncem minulého století se dosahovalo
budováním a řízeným sledováním archivu C D - R disků pro kopie v nejvyšší
kvalitě (Master Copy). Prezentace koncovým uživatelům se realizovala
pomocí odvozených C D - R s uživatelskou kopií - typicky pro prezenční
studium.
O něco později, s rozvojem webových služeb, byl zpřístupněn on-line katalog
Autor state je Tomáš Psohlavec, AiP Beroun s.r.o., jednatel a ředitel společnosti, narozen v roce 1978,
vystudoval Českou zemědě Is kou univerzitu v Praze, obor Informatika. Původně programátor a
spolutvůrce webových aplikací pro on-line publikaci odborných informačních zdrojů. Technický
koordinátor evropského projektu ENRICH zaměřeného na agregaci digitálního obsahu z oblasti psaného
kulturního dědictví, technický koordinátor evropského projektu ETNOFOLK zaměřeného na vznik,
agregaci a zpřístupnění digitálního obsahu z oblasti lidové kultury centrální Evropy. Dnes vede společnost
AiP Beroun, která se specializuje na šetrnou bezkontaktní digitalizaci vzácných dokumentů a na jejich on line
zpřístupn ění.
3
PSOHLAVEC, Tomáš. 2016. Digitální knihovna Manuscriptorium. In: Libraries V4 in the Decoy of Digital Age.
Proceedings of6th Colloquium of Library and Information Experts ofthe V4+ Countries heldfrom 31st May - 1st June
2016 in Brno. - Brno : Moravská zemská knihovna v Brně, 2016. S.(cze) 367-374. - ISBN 978-80-7051-216-6 (brož.)
29
digitalizovaných rukopisů a inkunábulí s výběrem několika málo
nejzajímavějších či nejdůležitějších stránek každého z dokumentů.
Konečně v roce 2003 byl tento katalog nahrazen plnohodnotnou Digitální
knihovnou vzácných a historických dokumentů. V ten šťastný den, kdy byl
projekt zahájen, jsme pro něj vybírali jméno. Na seznamu bylo mnoho
zvučných a úderných jmen, ale z jakéhosi důvodu bylo vybráno jméno
Manuscriptorium, a pod ním je tento projekt znám dodnes.
I když byl projekt zpočátku založen jako projekt národní, díky své výjimečnosti
brzy nabral nový směr k Evropské digitální knihovně písemného kulturního
dědictví.
6.4 Interoperabilita
Technické řešení projektu bylo od samého počátku navrženo tak, aby bylo
možno získávat obsah z různých zdrojů. Díky tomu bylo možné přizvat ke
spolupráci první partnery - významné archivy, knihovny a další správce
digitálního obsahu. V návaznosti na první úspěchy jsme si stanovili nové
ambiciózní cíle:
• Poskytovat přístup k existujícím digitalizovaným dokumentům v oblasti
historických fondů
• Vytvářet virtuální badatelské prostředí tak, aby byl existující obsah
dostupný v jednotném uživatelském rozhraní
Tento přístup odlišuje Manuscriptorium od jiných příbuzných projektů, které
fungují jako portálová řešení. Portály (jako např. Europeana) jsou
samozřejmě užitečné a poskytují koncovým uživatelům nástroje k tomu, aby
získali informace o dostupnosti konkrétních dokumentů v různých zdrojích.
Aby uživatel mohl tyto informace využít, opouští portál a míří s pomocí linku
do jednotlivých zdrojových aplikací, kde je nucen používat různá uživate Is
ká rozhraní. To je podle našeho názoru málo pohodlné obecně a příliš
komplikované pro seriózní bada- telskou práci či studium.
Výhody přístupu Manuscriptoria jsou následující:
• Žádná zjednodušení: portálová řešení často při agregaci krátí
dostupné informace, nebo v lepším případě zjednodušují jejich
strukturu. To vede k tomu, že vyhledání relevantní informace není
doslatečně přesné a účinné
• Odhalování nových souvislostí: pokud jsou související dokumenty zpřístupněny
jednotným způsobem (dedikované indexační rutiny atd.), je
mnohem snazší tuto vzájemnou souvislost odhalit
• Obecně pohodlná práce v systému: odpadá potřeba učit se
pracovat v různých systémech
• Specializované nástroje: nástroje vyvíjené se zřetelem k potřebám
kon- krétních typů cílových uživatelů usnadňují studium a bádání
6.5 Rychlý rozvoj spolupráce
Výše uvedené výhodu projektu Manuscriptorium byly zřejmé řadě
evropských producentů digitálního obsahu v dané oblasti Proto bylo možné
ve spolupráci s nimi vytvořit konsorcium, které spolupracovalo v letech
30
2007-2009 v rámci programu eConent na projektu ENRICH
(http://enrich.manuscriptorium.com). V rámci tohoto projektu jsme využili
Manuscriptori um jako platformu pro hromadnou agregaci a zpřístupnění
obsahu a získaná podpora umožnila skutečně masivní urychlení procesu
agregace. V projektu spolupracovalo 17 významných evropských institucí a
během toho, jak projekt úspěšně spěl k dosažení vytčených cílů, se k nám
připojilo dalších 36 partnerů. Není proto divu, že v roce 2010 byl rozsah
zpřístupněného obsahu skutečně velmi neobvyklý.
Dnes je v katalogu Manuscriptoria přes 400 000 popisných záznamů a více než
46 000 plně digitalizovaných dokumentů.
Obsah pochází z více než sto dvaceti institucí - nejvýznamnějších vlastníků a
správců digitálního obsahu v oblasti historických fondů z více než dvaceti zemí.
Pokud jde o počty zpřístupněných zdrojů, je Manuscriptorium nejrozsáhlejší
digitální knihovnou rukopisů na světě.
Financování z evropských fondů skončilo a my jsme samozřejmě museli za jistit
pět let dalšího provozu systému. Ale na rozdíl od některých jiných dotovaných
projektů, my zajišťujeme provoz systému dodnes - díky financování z rozpočtu
Národní knihovny České republiky, která projekt stále vede.
Přirozeně je dnes financování projektu značně omezené v porovnání s
rozpočtem projektů podporovaných evropskými fondy. Přesto je
Manuscriptorium nejen udržováno, ale i dále rozvíjeno. Dnes máme k dispozici
již třetí verzi systému a na čtvrté se pracuje (beta verze je plánována na
začátek roku 2017).
Kromě toho je projekt stále otevřen pro nové poskytovatele obsahu a proto jsou
všichni případní zájemci, kteří provozují vlastní digitalizační projekty, srdečně
zváni ke spolupráci. Tímto způsobem jsou každý rok do Manuscriptoria připojeni
jeden až dva noví partneři. (Dobrou zprávou pro případné zájemce je fakt, že
Národní knihovna České republiky zatím kryje náklady na zavedení takové
spolupráce.)
Principy spolupráce
Interním formátem Manuscriptoria je formát založený na TEI P5( Recom mendations
ofthe Text Encoding Initiative). Staví tak na tradici a dvaceti letech
zkušeností s kódováním textových informací různých druhů. Doporučení TEI P5
Guedelines for Electronic Text Encoding and Interchang e pokrývají širokou
oblast využití a představují de facto standardní formát pro elektronické texty v
badatelsky orientovaných výzkumných projektech.
Samotné TEI je velmi obecné schéma, které umožňuje maximálně flexibilní
přístup ke tvorbě záznamů. Lze je využít v mnoha různě zaměřených
popisech nejen v oblasti rukopisů a vzácných dokumentů. Z těchto důvodů
jsme během projektu ENRICH definovali podmnožinu tagů a využili
dedikované slovníky tak, aby bylo vytvořeno schéma optimální pro oblast
historických fondů. Tak vzniklo TEI P5 ENRICH schéma a bylo plně
implementováno do Manuscriptoria .
Je samozřejmé, že ne všechny spolupracující instituce jsou připraveny
přijmout stejný formát pro popis svých dokumentů. Přestože jsme tedy
31
přesvědčení, že TEI P5 ENRICH schéma je optimální volbou pro tvorbu
detailních, vysoce strukturovaných analytických popisů vzácných
dokumentů, uvědomujeme si, že poskytovatel obsahu využívá pro uložen
svých digitálních informací jiné formáty. Často se sektáváme s
„tradičnějšími" formáty, jako je M A R C XML, DC, MODS, METS a mnoho
dalších.
A nejde pouze o metadata. Digitální prostředí v naší oblasti je velmi
diverzifikované i pokud jde o formáty, způsoby uložení a organizace
obrazových dat.
Jak je tedy možné, že se v tomto heterogenním prostředí sdružuje
v projektu Manuscriptorium tolik institucí?
Konektory
Manuscriptorium totiž využívá systém konektorů, který umožňuje
adaptovat se na různé formáty a workflow partnerů. V případech,
kdy přispívající partner nemůže nebo nechce měnit strukturu
vlastních metadat, ale přesto by rád publikoval svůj obsah v
Manuscriptoriu, pomohou tyto nástroje zajistit potřebnou
kompatibilitu. To umožní partnerům vytvářet a spravovat svá
data v původní podobě a nezávisle na prezentační platformě
Manuscriptoria.
V Manuscriptoriu pro jednoho každého přispívajícího partnera
vytváříme dedikovaný importní profil, který definuje:
1) způsob přenosu metadat do Manuscriptoria (OAIPMH,
ITP, web scraper a další)
2) pravidla mapování mezi původním formátem a TEI P5 ENRICH
schéma
3) řadu dalších vlastností a pravidel ingestu podle potřeb
konkrétní spolu - práce (jako např. periodu těžení atp.)
Právě díky systému flexibilních konektorů je možné dosáhnout
vysoké míry interoperability a harmonizovat tak spolupráci i v
existujícím vysoce heterogenním prostředí.
Distribuovaná obrazová úložiště nebo jediné centrální?
Systém Manuscriptoria se v současné době skládá z jediné
databáze agregovaných metadat a z celé řady distribuovaných
obrazových repozitářů (data repositories). To znamená, že tam,
kde to bylo možné, shromáždilo Manuscriptorium pouze
metadata předávaných dokumentů, zatímco spolupracující
partner zajišťuje dostupnost dat (obrazů) v rámci vlastní on-line
služby.
Rozsah agregovaných metadat je typicky následující:
• popisná metadata - obvykle se skládají z jednoho
nebo více následu jí- cích typů informací:
O identifikace fyzického předlohy
O popis intelektuálního obsahu
předlohy
O popis dochování předlohy
O historie předlohy
O administrativní informace
o a další
• strukturální metadata:
O logické mapy (seznamy kapitol a jiných
logických jednotek, obsahy a další)
O fyzické mapy (seznamy obrazů a jejich umístění)
Popisná metadata zpracováváme a plníme jimi katalog
Manuscriptoria. Strukturální informace jsou využívány k tomu,
abychom rekonstruovali strukturu dokumentu, naplnili ji obrazy a
zobrazovali ji koncovým uživatelům.
Kde to bylo možné, bylo povinností partnera, aby zpřístupnil obrazy v rámci
vlastní repository a umožnil jejich přenos do prohlížeče či aplikace koncového
uživatele.
Potřeba distribuovaných obrazových repozitářů byla vyvolána následujícími
omezeními, dnes již částečně překonanými.
6.8 Vysoké náklady na implementaci a udržování centrálního obrazového
repozitále.
V současnosti je celkový objem obrazových dat Manuscriptoria odhadován
na přibližně 25 TB. Odhadujeme dále, že tento objem bude v roce 2019 až
čtyřnásobný. Pokud vezmeme v úvahu, jak drahý by byl provoz podobného
úložiště ještě před pár lety, je zřejmé, že provoz systému by nebyl udržitelný
(přinejmenším s ohledem na dostupný rozpočet). Čili rozhodnutí jít cestou
distribuce odpovědnosti (a nákladů) na zajištění dostupnosti obrazů bylo
rozhodně správnou volbou, která významně přispěla k udržitelnosti
projektu.
Dnešní vývoj cen na trhu IT technologií (a také významný vývoj v IT
infrastruktuře Národní knihovny České republiky) umo žnu jí tento přístup
přehodnotit, což přináší možnost dalším potenciálním partnerům zapojit se do
projektu. Zejména menší instituce mohou nyní využít možnost i poskytnout k
agregaci nejen metadata, ale i data do centrálního datového úložiště.
6.9 Neochota partnera předat do cizí správy vlastní hodnotná obrazová data
Pro některé partnery není akceptovatelná představa, že svá obrazová data (byť
jen jejich odvozené uživatelské kvality pro on-line prezentaci) předají do správy
jinému subjektu. Ačkoliv z technického hlediska m ůže me diskutovat o tom, že
každý obraz přenesený ke koncovému uživateli tak jako tak opustil bezpečí
mateřského repozitáře, z pohledu managementu a administrace obsahu se
jedná o vcelku srozumitelný požadavek. Model distribuovaných repositories
pak takovému požadavku vychází vstříc.
6.10 Proč s námi spolupracovat
Jakmile jsou vaše data akceptována Manuscriptoriem , stanete se součástí
33
nejrozsáhlejší digitální knihovny vzácných rukop isů na světě.
Pro své dokumenty získáte výkonné vyhledávací a zobrazovací nástroje ať
už jako hlavní platformu pro zpřístupnění, nebo jako paralelní
zobrazení k Vaší hlavní digitální knihovně.
Nejen, že se vaše dokumenty budou využívat mnohem častěji, ale také
míra návštěvnosti vaší digitální knihovny může vzrůst, protože
Manuscriptorium své uživatele mimo jiné také odkazuje na původní
umístění dokumentu.
Všechny dokumenty agregované v Manuscriptoriu se automaticky stávají
součástí projektu E U R O P E A N A , se kterým Manuscriptorium spoluprácu
je jako subagregátor pro oblast historických fondů.
Dále se Vaše dokumenty stanou součástí dalších informačních zdrojů,
pro- tože Manuscriptorium je pravidelně těženo službami jako jsou The
European Library SUMMON web-scale discovery service, EBSCO Discovery
Service a dalšími.
Všechna data samozřejmě zůstávají ve vašem vlastnictví, Manuscriptoriu
pouze udělujete právo zpracovávat je pro potřeby on-line zpřístupnění v
digitální knihovně Manuscriptoria.
6.11 Zahájení spolupráce
Jednání o spolupráci probíhá ve třech úrovních. Nejprve je obsahovým
správcem posouzen obsah dokumentů. Národní knihovna České republiky je
obsahovým správcem projektu, který dohlíží na výběr dokumentů pro
Manuscriptorium. Obecně platí pravidlo, že Manuscriptorium shromažďuje
písemné kulturní dědictví do roku 1800 s primárním zaměřením na knižní
dokumenty, sekundárně však zpřístupňuje i jiné typy písemných materiálů
(listiny, mapy a další).
6.12 Technické minimum
Aby bylo možno přispívat dokumenty do Manuscriptoria, sestavili jsme
souhrn minimálních technick ých požadavků. Za kompatibilní dokumenty se
považují takové,
• jejichž metadata jsou vytvořena libovolnými nástroji tak, aby
měla formu XML validního dle TEi PS ENRICH DTO či XSD
schématu
• jejichž metadata obsahují alespoň potřebné minimum
informací umožňujících automatizované zpracování v
Manuscriptoriu (viz dále)
• jejichž obrazová data jsou dostupná on-li ne pomocí protokolu
HTTP (přímo či prostřednictvím skriptu) na základě informací
dostupných v metadatech
• jejichž obrazová data jsou dostupná ve formátech, které jsou
přímo podporované nej rozšířenějším i soudobými
internetovými prohlížeči (aktuálně formáty J P E G , GIF a PNG)
34
Za povinné technické minimum informací obsažen ých v metadatech
se aktuálně považuje:
bibliografický popis v rozsahu elementární identifikace
exempláře:
• země a místo uložení
• knihovna
• signatura - jednoznačná v rámci knihovny
seznam datových souborů (typicky obrazů) umožňující
přístup k datům dostupným on-line
Informace tohoto rozsahu skutečně představují pouze souhrn technického
minima. Optimální minimum, jež je vhodné dodržet, aby byl digitální
document využitelný, by mělo zahrnovat podstatně širší soubor informací,
jehož struktura se samozřejmě liší v závislosti na vlastnostech fyzické
předlohy. Proto si Manuscriptorium neklade za cíl stanovit minimální rozsah
informací nad hranicí technického minima.
6.13 Administrativní úkony
Mezi každým partnerem a Národní knihovnou České republiky jako
provozovatelem Manuscriptoria je uzavřeno licenční ujednání, které
specifikuje vše výše uvedené.
6.14 Vlastní zahájení spolupráce
Prvním krokem k zahájení spolupráce může být vyplnění připraveného
on-line dotazníku. Ten nám umožní udělat si základní obrázek o obsahu
kolekce nabízené k agregaci a o jejích základních technických
parametrech. Formulář dotazníku je dostupný on-line na stránkách
projektu Manuscriptorium.
6.15 Nástroje pro koncové uživatele
Veškeré nástroje v systému Manuscriptoria jsou dostupné uživatelům
bezplatně, část z nich vyžaduje elektronickou registraci. Jen v rychlém
souhrnu v příspěvku uvedeme přehled základních nástrojů, které mají
registrovaní koncoví uživatelé v systému k dispozici:
Oblíbené položky: celé dokumenty nebo jejich jednotlivé obrazy lze
označit hvězdičkou a uživatel k nim pak má kdykoliv přímý přístup ze
svého účtu
• Kolekce záznamů: jednotlivé dokumenty z katalogu lze sdružovat do
pojmenovaných (tematických) kolekcí
Virtuální dokumenty: z digitálních obrazů agregovaných v
Manuscriptoriu lze složit vlastní virtuální dokument, v jednom
virtuálním dokumentu je možné shromáždit obrazy z více různých
předloh
35
Oblíbené dotazy: jednoduché i s ložité dotazy nebo sekvence dotazů
lze uložit a kdykoliv zopakovat jediným kliknutím
• Anotační nástroje: uživatelé mají možnost tvořit krátké poznámky
nebo delší strukturované texty a připojovat je k jimi vytvořenému
obsahu (virtuálním dokumentům, kolekcím, oblíbeným dotazům)
Naším cílem je vytvářet aktivní a kooperativní prostředí, a proto
umožňujeme uživatelům vytvářený obsah publikovat také ve formě článků
na webových stránkách Manuscriptoria, tak zvaných „Data articles". Tento
obsah je prohledávatelný a dostupný jak prostřednictvím website projektu,
tak vzájemným prolinkováním „oficiálního" agregovaného obsahu se
souvisejícími Data articles.
6.16 Kde je Manusicriptorium dostupné
Veškeré informace o psaném kulturním dědictví snadno naleznete na
www.manuscriptorium.com. Rádi s vámi budeme spolupracovat!
Manuscriptorium
www.manuscriptorum.com
36
7 Č E S K Á D I G I T Á L N Í K N I H O V N A 4
K R A M E R I U S
7.1 Abstrakt
Cílem projektu Česká digitální knihovna (ČDK) je agregace obsahu
digitálníchknihoven provozovaných v České republice. ČDK slouží jako
jednotné rozhraní pro koncové uživatele i jako primární národní zdroj dat pro
další zastřešující národní i mezinárodní projekty, zejména pro evropskou
digitální knihovnu Europeana a pro Centrální portál českých knihoven —
KNIHOVNY.CZ. V rámci projektu jsou vyvíjeny volně dostupné nástroje pro
komplexní podporu digitalizačních procesů, které zahrnují výrobu digitálních
dokumentů, sledování workflow, zpřístupnění a archivaci. Systém pro
provozování digitální knihovny Kramerius vyvinutý v rámci projektu je používán
ve více než 30 knihovnách v České republice a poskytuje přístup k desítkám
milionů digitálních objektů. ProArc — systém kompatibilní s národními a
mezinárodními metadatovými standardy, je používán v několika knihovnách pro
produkci digitálních dokumentů. S ohledem na archivační součást řešení jsou
sledovány standardy pro dlouhodobou archivaci (např. model O AIS) a
zajištěno propojení se systémem Archivematica.
7.2 Klíčová slova
Digitální knihovna, digitalizace, agregace, výroba digitálních dat,
komunikačníprotokoly, standardy, interoperabilita, úložiště, archivace
7.3 Úvod
Agregace digitálních knihoven na národní úrovni a vývoj open source
řešenípodporujících vytváření digitálních dokumentů, jejich zpřístupňování
a archivaci jsou hlavní cíle projektu Česká digitální knihovna, který byl v letech
2012—2015 podpořen Ministerstvem kultury České republiky v rámci dotačního
programu NAKI. V kontextu projektu má zásadní význam interoperabilita, která
umožňujesdílet a znovu využívat obsah z různých digitálních sbírek a současně
monitorovatpostup výroby. Zajištění interoperability je dosaženo použitím
standardních mezinárodně využívaných komunikačních protokolů (například
OAI-PMH, Z39-50,SRU/SRW) a formátů metadat (např Dublin Core, METS,
MODS, mixu, PREMIS, FOXML).
7.4 Shrnutí výstupů projektu
7.4.1 ÚVOD
Hlavním cílem projektu je vytvořit Českou digitální knihovnu ("ČDK"), která bude
agregovat obsah digitálních knihoven provozovaných v České republice. Bude
sloužit jako jednotné rozhraní pro koncové uživatele i jako primární poskytovatel
dat pro zastřešující národní i mezinárodní projekty, zejména pro Centrálníportál
českých knihoven — KNIHOVNY.CZ a evropskou digitální knihovnu
Europeana. Celé řešení se skládá z několika nezávislých částí. Částečně je
4
LHOTÁK, Martin. 2016. Česká digitální knihovna - agregace a zpřístupnění digitálního obsahu z českých knihoven. In: Libraries V4 in the
Decoy ofDigital Age. Proceedings of 6th Colloquium ofLibrary and Information Experts of the V4+ Countries heldfrom 31st May - 1st June
2016 in Brno. - Brno : Moravská zemská knihovna v Brně, 2016. S. (eng) 345-351; (cze) 352-356. - ISBN 978-80-7051-216-6 (brož.)
37
založenona nových open source řešeních vyvinutých v rámci projektu —jedná
se o systémyKramerius, ProArc a RDflow a částečně jsou využita již zavedená
řešení používanáv České republice po mnoho let, mezi něž patří zejména
Registr digitalizace a knihovní infomační systémy (katalogy knihoven).
7.4.2 DIGITÁLNÍ KNIHOVNA K R A M E R I U S
Systém Kramerius je volně dostupné softwarové řešení, které je v
Českérepublice využíváno, slouží jako hlavní přístupový bod k digitálním
dokumentům pocházejících z digitalizace. Je určen především pro zpřístupnění
digitalizovanýchknihovních fondů, zejména monografií a periodik. Možné je i
zpřístupnění dalšítypů dokumentů, jako jsou např. mapy, hudebniny, desky a
staré tisky nebo části dokumentů jako jsou články a kapitoly. Tento systém je
vhodný i pro tzv. „digitalborn" dokumenty, tedy dokumenty, které vznikly v
elektronické podobě. Kramerius je průběžně vyvíjen tak, aby odpovídal
metadatovým standardům Národní knihovny České republiky. Systém
poskytuje rozhraní pro koncové uživatele, kteréumožňuje vyhledávání v
metadatech i v plných textech, generování vícestránkových PDF dokumentů z
vybraných stránek, vytváření virtuálních sbírek a dalších operací nad uloženými
sbírkami digitálních dokumentů. Navazuje na funkčnost předchozí verze
systému Kramerius, jež končila označením 33.1. Od verze 4 jejako úložiště
využíván open source repozitář Fedora. Dále jsou využívány volnědostupné
technologie třetích stran — např. Apache, Apache Solr a Postgres SQL.Systém
je založen na programovacím jazyku Java a může být spuštěn jako
webováaplikace v jakémkoli J2EE kontejneru (např. Apache Tomcat). Více než
30knihoven v České republice (většina z nich patří mezi největší v ČR)
používásystém Kramerius provozování své vlastní digitální knihovny. Všechny
instalace dohromady obsahují v současné době více než 90 milionů stran.Open
source systém Kramerius Systém je výchozím softwarovým řešenímpro Českou
digitální knihovnu. Zajišťuje interoperabilitu s nejvýznamnějšími digitálními
knihovnami v České republice. Česká digitální knihovna bude sloužit takéjako
národní poskytovatel dat pro Europeanu a pro Centrální portál českých
knihoven - KNIHOVNY.CZ.
7.4.3 REGISTR DIGITALIZACE
Registr digitalizace byl založen jako projekt Knihovny Akademie věda Národní
knihovny České republiky. Z hlediska České digitální knihovny se jedná o
spolupracující propojený systém a relevantní zdroj informací. Obsahuje velké
množství informací o digitalizovaných dokumentech v České republice, včetně
identifikace původních tištěných dokumentů, vlastníka a podle původní digitální
knihovny, kde je k dispozici digitální dokument. K důležitým údajům patří také
perzistentní identifikace, např. číslo České národní bibliografie, a další
relevantní záznamy. Hlavním cílem národního registru digitalizovaných
dokumentů je zabránit nežádoucím duplicitám při digitalizaci a umožnit sdílení
výsledků digitalizace po celé České republice, což vede k lepšímu využití
finančních prostředků.V současné době Registr digitalizace obsahuje téměř 320
000 titulů. Registr digitalizace poskytuje zároveň řešení, které monitoruje
digitalizační workflow. Spolupracuje přitom s knihovními katalogy a digitálními
knihovnami a repozitáři.V rámci interoperability Registr komunikuje s knihovními
informačními systémy a umožňuje dávkové importy ve formátu MARCXML.
Registr je schopen sklízet data z digitálních knihoven prostřednictvím OAI-PMH
38
a importovat popisná metadata digitalizovaných dokumentů. Na konci celého
procesu odešle Registr informaci o digitalizovaném dokumentu do veřejného
knihovního OPACu společně s odkazem na tento dokument v digitální
knihovně. Informace jsou odeslány také do Souborného katalogu České
republiky.
7.4.4 PROARC — SYSTÉM PRO VÝROBU DIGITÁLNÍCH DOKUMENTŮ A JEJICH ARCHIVACI
ProArc je volně dostupný open source systém pro produkci a archivaci
digitálních dokumentů založený na repozitáři Fedora Commons. Využití
stejného výrobního a archivačního nástroje posiluje interoperabilitu a sdílení dat
mezijednotlivými digitalizačními projekty a pracovišti. ProaArc umožňuje rychlé
částečně automatizované vytváření standardních metadat. Skládají se ze
strukturální, deskriptívni a archivní části a OCR. Z hlediska archivační součásti
řešení jsou zohledněny standardy pro dlouhodobou archivaci, zejména ISO
normy referenční model OAIS. ProArc exportuje tzv. SIP — submission
information package, který je možné za účelem archivaci importovat do
systému Archivematica.
7.4.5 ČESKÁ DIGITÁLNÍ KNIHOVNA — PORTÁL
Portál Česká digitální knihovna (ČDK) slouží jako hlavní centrální přístupový
bod k obsahu digitálních knihoven v České republice. ČDK umožňuje
vyhledávat dokumenty obsažené v digitálních knihovnách provozovaných
jednotlivými knihovnami v České republice. Cílem je zajistit přístup k digitálním
dokumentům v knihovnách z jednoho místa. Česká digitální knihovna obsahuje
metadata průběžně sklízená z digitálních knihoven provozovaných v České
republice. Dokumenty v plném zobrazení jsou uloženy ve zdrojových/původních
digitálních knihovnách, ze kterých jsou při požadavku uživatele na prohlédnutí
dynamicky staženy do webového rozhraní Českédigitální knihovny. Uživatel tak
stále pracuje v jednom rozhraní a má možnost využívat všechny knihovny
zapojené do ČDK. Dostupnost dokumentů je řízena nastavením ve
zdrojových/původních digitálních knihovnách.
V ČDK je k dispozici více než 30 milionů stran z Národní digitální knihovny,
Moravské zemské knihovny v Brně, Národní technické knihovny a Knihovny
Akademie věd ČR. Obsah dalších českých digitálních knihoven bude průběžně
doplňován. Česká digitální knihovna je veřejně přístupná z
http://www.czechdigitallibrary.cz/.
7.4.6 ZÁVĚR
Česká digitální knihovna je základní infrastrukturou na národní úrovni, která
zajišťuje přístup k digitálním dokumentům a zároveň poskytuje data dalším
centrálním řešením na národní i mezinárodní úrovni. Systémy a nástroje
vyvinuté v rámci projektu umožňuji vzájemnou součinnost a spolupracují také s
dalšími již zavedenými knihovními informačními systémy. Hlavním cílem je
umožnit vytváření, sdílení a opakované využívání digitální obsahu snadno a
efektivně a poskytnout přístup ke všem digitalizovaným knihovním dokumentům
v Českérepublice pod jednou střechou.
39
7.4.7 REFERENCE
FOLTÝN, Tomáš. The Kramerius System — Open Source Solution for Digital Libraries. In: Proceedings
o f the Third Workshop on Very Large Digital Libraries. Glasgow, Scotland (UK) September 10, 2010,
Pisa 2010, ISBN 978-88628015-7.
FOLTÝN, Tomáš. Kramerius Information System as a Tool of Access to Digital Documents. In:
PRESIDENTIAL LIBRARY COLLECTIONS, DigitalLibrary series. Issue 3, Coordination and
Standardization in the Sphere of Creation and Use of the National Information Resources 2012, ISBN
978-5-905273-25-4.
FOLTÝN, Tomáš. Has It Been Already Digitized? How to Find Information about Digitized Documents.
In: Review otthe National Center for Digitization, Faculty of Mathematics, Belgrade, 2013, Issue: 22,
ISSN: 1820-0109.
FOLTÝN, Tomáš. Registrdigitalizace.cz, ITL lib 2010/2, Bratislava 2010.
LHOTÁK, Martin. Česká digitální knihovna a nástroje pro zajištění digitalizačních procesů. [The Czech
Digital Library and Tools for the Management of Complex Digitization Processes.] [online]. INFORUM
2012: 18. ročník konference o profesionálních informačních zdrojích 2012, 1. ISSN 1801-2213[INFORUM2012:
konference o profesionálních informačních zdrojích/18./. Praha, 22.05.2012-24.05-
2012] [cit. 2016-04-24]. K dispozici na: http://hdl.handle.net/H104/0218127.
LHOTÁK, Martin a Tomáš FOLTÝN. Registr digitalizace CZ. [Digitization Registry CZ.] [online],
INFORUM 2010. Praha: Albertina icome Praha, 2010. ISSN 1801-2213. [INFORUM 2010. Konference
o profesionálních informačních zdrojích l\6.l. Praha (CZ), 25.05.2010-27.05.2010] [cit. 2016-04-24]. K
dispozici na: http://hdl.handle.net/11104/0194066.
40
8 PLÁNOVÁNÍ A PŘÍPRAVA PROCESU DIGITALIZACE v KNIHOVNĚ
Kultúrne inštitúcie, ako knižnice, múzeá, archívy a organizácie venujúce sa
prírodnému a environmentálnemu dedičstvu sú hlavnými dodávateľmi
digitálneho obsahu, no musia sa mobilizovať. Ich úsilie je potrebné koordinovať,
aby sa čo najlepšie využili existujúce technológie a prispelo sa k tvorbe,
využívaniu a poskytovaniu lokálneho kultúrneho obsahu, ktorý vyhovuje
potrebám všetkých občanov.
Prostredníctvom tohto aktualizovaného plánu je na realizáciu vízie Európskeho
kultúrno-informačného priestoru sledovaných šesť cieľov, pričom sa berie do
úvahy a ďalej rozvíja predchádzajúci Lundských zásady. Rovnako sa pri
plánovaní digitalizácie využívajú aj zistenia a návrhy projektu Minerva
a najlepšia prax inštitúcií, ktoré už majú s digitalizáciou praktické skúsenosti.
8.1 Praktické odporúčania
V tejto kapitole sú prezentované najdôležitejšie praktické vedomosti získané
tímom pre najlepšie praktiky projektu Minerva. Zameriava sa na praktické
pravidlá, ktoré by mali organizácie zobrať do úvahy pri začatí, realizácii alebo
riadení digitalizačných projektov vo sfére kultúry. Odporúčania sú rozdelené do
nasledovných oblastí, z ktorých každá odráža nejakú etapu projektu digitalizácie:
1. Plánovanie projektu digitalizácie
2. Výber zdrojového materiálu na digitalizáciu
3. Príprava na digitalizáciu
4. Zaobchádzanie a práca s originálmi
5. Proces digitalizácie
6. Uchovávanie originálneho digitálneho materiálu
7. Metaúdaje
8. Zverejnenie
9. Práva duševného vlastníctva a copyright
10. Manažment projektov digitalizácie
8.2 Projekt Minerva a Lundské zásady
Projekt Minerva, začal v roku 2002 pod vedením talianskeho Ministerstva
kultúry (zmluva IST 2001-35461). Projekt zahŕňal zástupcov príslušných
vládnych ministerstiev alebo centrálnych štátnych agentúr z mnohých členských
štátov EÚ so spoločným cieľom presadzovania spoločného prístupu
a metodológie digitalizácie európskeho kultúrneho materiálu. Projekt uznáva
jedinečnú hodnotu európskeho kultúrneho dedičstva a strategickú úlohu, ktorú
môže zohrávať v rastúcom priemysle digitálneho priemyslu v Európe. Uznáva aj
hodnotu koordinácie úsilia národných vlád a kultúrnych organizácií, aby sa
zvýšila úroveň syntézy a synergie digitalizačných iniciatív.
8.3 Lundské zásady
Dňa 4. apríla 2001 sa stretli predstavitelia a experti Európskej komisie
a členských štátov v meste Lund vo Švédsku (v rámci švédskeho predsedníctva),
aby diskutovali o tom, ako koordinovať a pridať hodnotu národným programom
41
digitalizácie na európskej úrovni. Stretnutie vyústilo do publikovania súboru
všeobecných zásad, ktorými sa majú riadiť verejné digitalizačně iniciatívy a ich
koordinácia. Tieto zásady (Lundské zásady) boli transformované do Lundského
akčného plánu, ktorý stanovuje zoznam úkonov, ktoré majú vykonať členské
štáty, Komisia, Komisia a členské štáty spoločne, aby sa vylepšili podmienky
digitalizácie v Európe.
(1) Zabezpečiť vedúcu úlohu národných pamäťových inštitúcií v
dynamickom a meniacom sa prostredí, v ktorom sa uskutočňuje rýchly
technologický a ekonomický rozvoj.
(2) Posilniť koordináciu a presadzovať silnejšie prepojenie
medzi digitalizačnýmiiniciatívami inštitúcií, systémov a projektov
prostredníctvom riadiaceho grémia zriadeného pri ministerstve kultúry (Rada
pre informatizáciu a digitalizáciu)
(3) Pokračovať v snahe o prekonávanie fragmentáciea
duplikáciedigitalizačnýchaktivít a o maximalizáciusynergií sprístupnením
štandardov, metodík a odporúčaní pre projekty digitalizácie
(4) Hodnotiť a identifikovať vhodné modely, spôsoby financovania a politické
prístupy na udržanie rozvoja a stratégie dlhodobého uchovávania.
(5) Presadzovať kultúrnu a jazykovú rôznorodosťprostrednícťvom tvorby
digitálneho obsahu.
(6) Zlepšovať on-line prístup ku kultúrnemu obsahu.
(7) Prispôsobovať digitálny obsah pre špecifické využívanie (napr. v školách).
8.4 Plánovanie projektu digitalizácie
Plánovanie projektu je prvým krokom akéhokoľvek projektu digitalizácie. Čas
venovaný plánovaniu sa oplatí tak, že sa uľahčí riadenie a realizácia projektu. Za
normálnych okolností je potrebné odpovedať na nasledovné otázky:
• Čo sa musí urobiť?
. Kto to bude robiť?
• Kde sa to bude robiť?
• Kedy sa to bude robiť?
• Ako sa to bude robiť?
Projekt digitalizácie musí mať jasne špecifikované ciele, pretože majú priamy
vplyv na výber, copyright a zverejnenie materiálu. Do projektu by mal byť
zapojený vhodný personál s vyhovujúcimi vedomosťami a zručnosťami. Mal by
zahŕňať aj plán školení, aby sa zaručila dostatočná odbornosť, ktorú môže projekt
vyžadovať.
Projekt by sa nemal začať bez toho, aby sa uskutočnil prieskum iných projektov
v rovnakej oblasti. Takýto výskum identifikuje problémy, ktorým sa treba venovať,
bude stimulovať nové nápady a oblasti, ktoré ešte neboli zvážené a pridá
hodnotu výstupu projektu.
42
Výskum taktiež pomôže určiť množstvo práce, ktorú treba naplánovať pre
realizáciu projektu pomocou stretnutí alebo inej komunikácie s organizáciami,
ktoré realizovali podobné projekty. Takáto interakcia pomôže stanoviť, či vaša
organizácia má potrebný personál, vedomosti a technologickú infrastrukturu na
realizáciu projektu, alebo či bude potrebné školenie a iná príprava.
Je výhodné investovať určitý čas do zistenia statusu copyrightu materiálu, ktorý
sa ma digitalizovat'. Neúspech pri získaní povolenia digitalizovat' a zverejniť na
webe môže spôsobiť neúspešnosť celého projektu, bez ohľadu na technickú
odbornosť a skúsenosti.
Môže sa zvážiť aj možnosť realizácie technického pilotného projektu na začiatku
projektu, aby sa zabezpečilo to, že akékoľvek anomálie alebo problémy pri
technickej realizácii sa odstránia pred spustením hlavného projektu
8.5 Zdôvodnenie projektu
Definícia problému
Každý projekt digitalizácie má vlastné zdôvodnenie. Medzi dôvody často
patrí sprístupnenie kultúrnych zbierok cez internet, ktoré by boli v opačnom
prípade využívané len málo. Ďalším dôvodom je ochrana krehkých zbierok pred
opotrebovaním pri bežnom používaní. V ďalších prípadoch sú projekty
digitalizácie realizáciou spolupráce medzi organizáciami a zahŕňajú zriadenie
portálov, sietí atď.
Dôvody projektu majú silný vplyv na kritéria výberu materiálu, ktorý sa má
digitalizovat'. Často majú vplyv aj na riadenie projektu, metaúdaje a on-line
zverejnenie výstupu projektu (ak k nemu dôjde), kontrolu kvality atď. „Prečo" je
najdôležitejšou otázkou, ktorú si treba položiť pred začatím projektu digitalizácie.
Pragmatické návrhy
• Projekt musí mať konkrétne, explicitné ciele, ktoré sa musia
zdokumentovať.
• Ciele projektu by mali byť realistické v porovnaní s prostriedkami, ktoré sú
k dispozícii.
• Všetky kroky projektu sa musia overiť podľa týchto cieľov, aby sa zaručilo,
že práca vykonávaná v projekte prispieva k dosiahnutiu splnenia smerníc.
• Ciele projektu by mali dokumentovať hodnotu, akú projekt prinesie
inštitúciám zapojeným do projektu. Ak sa má do projektu investovať čas a
úsilie, musí byť jasné zaradenie projektu z inštitucionálneho pohľadu.
8.6 Ľudské zdroje
Definícia problému
Pred tým, ako môže projekt začať, je dôležité, aby bol k dispozícii personál
potrebný pre prácu na projekte. Mnohé kultúrne inštitúcie nemajú veľký počet
zamestnancov s dostatkom voľného času na vykonávanie digitalizácie mimo ich
zvyčajnej pracovnej náplne. Aj vedomosti potrebné pre projekt digitalizácie sa
môžu líšiť od zručností potrebných na vykonávanie bežných úloh každodennej
prevádzky. Preto je potrebné identifikovať hardvérové a softvérové riešenia
potrebné pre projekt digitalizácie.
43
Pragmatické návrhy
• Zabezpečte dostatočný počet zamestnancov na realizáciu projektu
• Prideľte zamestnanca ku každej úlohe alebo pracovnému balíku
projektového plánu.
• Identifikujte požiadavky na školenie, vrátane IT školení a inštruktáži o
zaobchádzaní s jemnými artefaktmi a dokumentmi.
• Ak je to možné, realizujte školenia pred začatím projektu pomocou tých
istých hardvérových a softvérových riešení, ktoré sa budú používať počas
projektu (firmy niekedy ponúkajú technické riešenia zdarma na školenie,
na krátky čas sa dajú prenajať aj potrebné zariadenia)
• Zamerajte sa skôr na malé jadro šikovných zamestnancov nadšených
projektom ako na veľkú skupinu "príležitostných" zamestnancov.
Poznámky/komentáre
Aj keď je materiál prezentovaný v tomto odporúčaní spoločný pre všetky scenáre
riadenia digitalizácie, je potrebné túto vec zopakovať: existuje reálne riziko, že
môžu vzniknúť nenapraviteľné škody na nenahraditeľných artefaktoch
a dokumentoch pri nesprávnom zaobchádzaní.
8.7 Výskum
Definícia problému
Bez ohľadu na rozsah konkrétneho projektu sa dá predpokladať, že v minulosti
sa už realizovali podobné projekty. Je vysoká pravdepodobnosť, že informácie
o takýchto projektoch sú dostupné na internete alebo publikované inde
v časopisoch a pod.
Výskum v danej oblasti môže ako súčasť procesu plánovania projektu pomôcť
identifikovať hardvérové a softvérové riešenia prichádzajúce do úvahy,
naplánovať pracovný postup a proces a vyhnúť sa problémom a prekážkam,
ktoré sa vyskytli v iných projektoch.
Pragmatické návrhy
• Už vo fáze plánovania vykonajte prieskum všetkých podobných projektov,
ktoré sa zaoberajú podobným záležitosťami ako plánovaný projekt. Na
internete je ich mnoho.
• Výskum pomáha predchádzať chybám. Môže skontaktovať projektový tím
s inými, ktoré uskutočnili podobné projekty a poskytnúť možnosť učiť sa z
ich skúseností.
• Vlastný výskum pridáva uznanie a hodnotu výstupu akéhokoľvek projektu.
Výsledok projektu zlepší aj štúdium diel iných, aby sa zaručilo, že projekt
sa nebude uskutočňovať vo vákuu.
Poznámky/komentáre
Mnohé kultúrne projekty digitalizácie sú financované z verejného rozpočtu a je
na ne kladená požiadavka, aby ich zistenia a správy boli zverejnené.
Publikovanie môže byť na internete, alebo cez iné vhodné médiá.
Projektové tímy sa často s radosťou delia o ich skúsenosti a výsledky - pridáva
to hodnotu ich dielu.
44
8.8 Hrozby
Definícia problému
Na začiatku akéhokoľvek projektu je potrebné naplánovať, ako sa zaručí
úspešnosť výstupu. Cieľom však nie je odstrániť všetky hrozby ale pripraviť sa
na ne tak, že sa vytvorí projektový rámec, v rámci ktorého bude možné efektívne
reagovať na nepredvídané okolnosti. Cieľom je vytvorenie projektu s personálom
a postupmi, ktoré sa môžu prispôsobiť zmenám. Preto je do plánovania projektu
potrebné zahrnúť analýzu rizík.
Pragmatické návrhy
• Distribúcia digitalizovaných obrazov cez Internet je forma publikovania a
preto sa na ňu vzťahujú autorské zákony (copyright) a právo duševného
vlastníctva (IPR). Pri analýze rizík sa kladú nasledujúce otázky:
o Aké by mohli byť následky použitia materiálu bez špecifického
povolenia?
o Vyvinulo sa úsilie na zistenie držiteľa práv?
o V prípade porušenia copyrightu, aký by mohol byť dopad na
projekt?
• Pri verejných informáciách je dôležitou otázkou právna hodnota
informácie. Aké kroky sa podnikli na zaručenie toho, že digitalizovaný
zdrojový materiál nie je narušený a že sa vyprodukoval oprávnenou
inštitúciou?
• Musí sa zaručiť autenticita. Aké úkony sa podnikli na udržiavanie
obrazových súborov a aké nástroje sa použili?
• Financovanie projektu by mohlo predstavovať problém a možné ohrozenie
možností dosiahnuť ciele projektu.
• Kľúčovou je otázka úrovne zručností v projekte. Je možné najať nové
vysoko zručné a skúsené osoby? Ak nie, aký to bude mať vplyv na
projekt?
8.9 Výber zdrojového materiálu na digitalizáciu
Výber materiálu na digitalizáciu je dôležité rozhodnutie. Ideálnou voľbou je
zvyčajne digitalizácia celej zbierky alebo fondu, to je však realizovateľné len v
ojedinelých prípadoch, preto je nutný určitý výber. Kritéria výberu sa budú meniť
v závislosti od cieľov projektu digitalizácie, napríklad on-line zdroj pre školy sa
bude riadiť učebnými osnovami, múzeá vyberú najznámejšie predmety na
zvýšenie počtu návštevníkov alebo najvzácnejšie artefakty, aby sa znížil dopyt
po „blízkom" skúmaní. Toto samozrejme nie sú jediné problémy, ktorým sa treba
venovať pri stanovení kritérií výberu -dôvody výberu určitého materiálu sa budú
meniť od projektu k návrhu, rovnako aj dôvody, prečo nedigitalizovať Medzi
príklady ďalších dôvodov patria právne obmedzenia, inštitucionálna politika,
technická náročnosť digitalizácie, existencia digitálnej kópie atď.
8.10 Stanovenie kritérií výberu
Definícia problému
Pri plánovaní projektu digitalizácie je kriticky dôležitá voľba, aký materiál sa má
digitalizovat'. Kritéria výberu budú závisieť od cieľov projektu, rovnako aj od
technických a finančných obmedzení, otázok copyrightu a práv duševného
vlastníctva a od iných projektov v danej oblasti.
45
Pragmatické návrhy
• Musia sa stanoviť kritériá na výber materiálu, ktorý sa má digitalizovat'.
Kritériá výberu musia odrážať celkové ciele projektu. Mali by sa zvážiť
minimálne nasledujúce kritériá:
o Prístup k materiálom by inakšie nebol možný, alebo by bol
obmedzený.
o Širší a ľahší prístup k veľmi obľúbenému materiálu
o Stav originálov
o Uchovávanie chúlostivých materiálov tým, že sa sprístupnia ich
digitálne verzie ako alternatíva
o Téma projektu
o Copyright a práva duševného vlastníctva
o Dostupnosť existujúcich digitálnych verzií
o Náklady na digitalizáciu
o Vhodnosť zdrojového materiálu na prezeranie v režime online
• Kritériá výberu musia byť explicitné a prediskutované všetkými
zainteresovanými účastníkmi pred výberom alebo digitalizáciou.
• Kritériá výberu sa musia plne zdokumentovať, aby boli všetky rozhodnutia
digitalizovať/nedigitalizovať jasné počas celého projektu.
Poznámky/komentáre
Kultúrne organizácie majú bežne jadro vysoko hodnotného a atraktívneho
materiálu, ktorý je bez diskusie zahrnutý do projektu digitalizácie a jeho úlohou
je reprezentovať danú inštitúciu.
Veľká časť všetkých digitalizačných projektov majú za cieľ zverejnenie na webe.
To znamená, že je potrebné zvážiť záležitosti copyrightu a práv duševného
vlastníctva týkajúcich sa akéhokoľvek materiálu ešte pred výberom.
8.11 Výber podľa kritérií
Definícia problému
Po stanovení kritérií, aký materiál sa má digitalizovat' sa môže začať vlastný
proces výberu. Táto príručka navrhuje, ako sa má tento proces riadiť.
Pragmatické návrhy
• Každý kandidát na digitalizáciu sa musí hodnotiť podľa kritérií výberu. Mali
by sa poznamenať prípady, kedy sa kritérium výberu nesplnilo. Ak budú v
takýchto prípadoch odmietnuté dôležité alebo kritické objekty, môže sa
stať, že bude potrebné znovu revidovať kritériá. Ak sa toto vyskytne, nové
kritériá by sa mali zaznamenať.
• Po výbere objektu na digitalizáciu by sa mali podrobnosti o ňom zadať do
bázy poznatkov riadenia digitalizácie (pozri kapitolu Manažment projektu
digitalizácie)
Poznámky/komentáre
V tomto štádiu sa projekt zaoberá každým dokumentom/objektom, ktorý sa má
digitalizovat', po prvý krát. Toto je optimálna príležitosť pre projekt, aby vytvoril
bázu poznatkov o všetkých dokumentoch/objektoch, ktoré sú v rozsahu projektu.
Takáto báza poznatkov podporí manažment projektu a pomôže zaručiť, že na
46
zaobchádzanie so vzácnymi artefaktmi boli nadobudnuté odborné znalosti
a obsahuje aj také bežné informácie, ako je umiestnenie originálov.
8.12 Príprava na digitalizáciu
Pred tým, ako môže začať digitalizácia, musí sa pripraviť vhodné prostredie
a systém hardvéru a softvéru. Medzi prvky takéhoto prostredia patrí hardvér pre
samotný proces digitalizácie (skenery, digitálne fotoaparáty, stojany, iný
hardvér), počítačová infrastruktura, ku ktorej je pripojený hardvér, softvér na
zachytávanie a spracovanie obrazu, rovnako aj softvér pre metaúdaje a kontrolu
metaúdajov. Pracovné prostredie by malo vyhovovať digitalizovanému materiálu
a zvláštnu pozornosť je potrebné venovať svetlu, vlhkosti, vibráciám, rušivým
vplyvom, presunu originálov atď.
8.12.1 HARDVÉR
Definícia problému
Je potrebné zabezpečiť vhodné technické zariadenia na digitalizáciu, akými sú
zariadenia na zachytenie digitálneho obrazu (digitálne fotoaparáty a kamery,
skenery na knihy, dokumenty alebo mikrofilmy, audio a video hardvér) pripojené
na vhodnú počítačovú platformu (počítač, operačný systém, sieť). Je možné
rozlíšiť dve rôzne metódy digitalizácie: skenovanie a používanie digitálnych
kam ier/fotoaparátov.
Pragmatické návrhy
• Pred začatím digitalizácie sa musí nainštalovať vhodný hardvér a
skontrolovať jeho kvalita a funkčnosť.
• Na účely ohodnotenia zariadení na zhotovenie digitálneho obrazu by sa
mali použiť relevantné skúšobné materiály.
• Kým sa hardvérové prostredie úplne nepripraví a neodskúša na necitlivých
materiáloch, nemali by byť prítomné žiadne zdrojové materiály.
• Pre materiál, ktorý sa nepoškodí přitlačením o tvrdý povrch, bude vhodný
plošný skener (napríklad rozviazaný tlačený materiál a rukopisy,
fotografie)
• Na účely projektu by sa mal zaobstarať čo najväčší skener. Nemalo by sa
pristupovať k mozaikovitému skenovaniu alebo k skladaniu materiálov. Je
potrebné mať na pamäti, že preprava veľkého skenera (napr. AO) nie je
triviálna záležitosť.
• Plošný skener by sa mal použiť len vtedy, ak je materiál plochý a
nepoškodí sa pri pridŕžaní na plochom tvrdom povrchu. Pre mnohé
viazané dokumenty bude vhodný skener s knižnou kolískou, až do
príslušnej veľkosti. Mnohé materiály, ktoré nie sú ploché, ani vhodné pre
knižnú kolísku, budú na zhotovenie obrazov vyžadovať digitálny
fotoaparát/kameru.
• Pri použití skenera by malo mať toto zariadenie aspoň taký rozsah, ako je
veľkosť dokumentu/objektu, ktorý sa má skenovať.
• Zhotovenie obrazu by sa malo realizovať pri čo najvyššom primeranom
rozlíšení. Takto budú vznikať veľké súbory, z ktorých sa môžu extrahovať
menšie verzie - napríklad na účely prezentácie cez Web. Z obrazu s
nižšou kvalitou nie je za žiadnych okolností možné získať obraz s vyššou
kvalitou.
47
• Definícia "primeraného" rozlíšenia závisí od povahy snímaného materiálu
a od spôsobov využitia digitálnych obrazov. Napríklad ak sa skenované
obrázky majú použiť len ako miniatúrne náhľady, skenovať sa môže pri
nižšom rozlíšení. Vo všetkých prípadoch však musí rozlíšenie umožniť
zachytenie najvýznamnejších detailov dokumentu alebo predmetu. Je
ťažké odôvodniť použitie vyššieho rozlíšenia, ak skenovanie s vyšším
rozlíšením neposkytuje viac informácií ako skenovanie pri nižšom
rozlíšení.
• Zachytávaním obrazu by sa mal vytvárať formát súborov, ktorý je
bezstratový, čiže nekomprimovaný. Typicky sa používa formát TIFF
(Tagged Image File Formát).
• Projekt by mal použiť čo najvýkonnejšiu a flexibilnú digitálnu kameru
(fotoaparát), akú je možné zaobstarať. Žiadnym ďalším spracovaním nie
je možné prekonať obmedzenia digitalizačného zariadenia. Je potrebné
poznamenať, že digitálny "zoom" neposkytuje lepšiu kvalitu obrazu, len sa
ním zobrazuje menej bodov (pixelov) na jednotku plochy zobrazenia. Na
zachytenie detailov sú najdôležitejšie tieto tri parametre: počet bodov
(pixelov) v obraze, bitová hĺbka a kvalita použitých optických šošoviek.
• Je dôležité mať k dispozícii vhodné stojany na uchytenie a pridržanie
materiálov pri digitalizácii.
• Mala by sa použiť digitálna kamera/fotoaparát s účelovým stojanom.
Kamera alebo fotoaparát by mali byť nainštalované na trojnohom statíve
a podľa potreby by mali mať doplnkové osvetlenie, filtre a pod.
• Fotografická rovina a rovina materiálu musia byť rovnobežné, aby sa
obraz neskreslil.
• Súčasťou fotografických príprav musí byť vhodné osvetlenie. Je málo
pravdepodobné, že bude postačovať len okolité svetlo. Svetelné
podmienky musia byť stabilné.
• Na zníženie skreslenia farieb by sa mali použiť vhodné filtre.
• K zariadeniam musí byť pripojený počítač s veľkým úložným priestorom.
Údaje na tomto počítači by sa mali v krátkych a pravidelných intervaloch
zálohovať.
• Ak sa musí obraz skenovať po častiach, mal by sa ponechať priestor
niekoľko centimetrov na prekrytie, aby sa zabránilo vzniku medzier medzi
jednotlivými časťami. Pre všetky časti by sa mali použiť rovnaké
nastavenia, aby nedošlo ku efektu „zlátaniny".
Poznámky/komentár
Použitý hardvér je hlavným obmedzením kvality konečného výstupu projektu
digitalizácie. Pokiaľ projekt sa v rámci projektu nedigitalizujú len ploché materiály,
ktoré sa dajú skenovať bez poškodenia väzby, rámov alebo samotného
materiálu, bude potrebné použiť digitálnu kameru/fotoaparát. Môže sa použiť aj
analógový fotoaparát a následne z neho skenovať diapozitívy, no digitálny
fotoaparát má mnohé výhody z hľadiska času, úsilia a kvality.
Ak má projekt obmedzený životný cyklus, môže byť výhodný prenájom hardvéru.
Ďalšou alternatívou je využitie externých agentúr na realizáciu digitalizácie
v prospech kultúrnych subjektov zapojených do projektu.
48
8.12.2 SOFTVÉR
Definícia problému
Po vytvoření digitálnej verzie objektu je pravdepodobné, že výsledný súbor bude
požadovať spracovanie pred tým, ako sa bude môcť použiť. Medzi úpravy patria
korekcia farby, orezanie obrazu, kompresia na menší súbor (napr. náhľady, obraz
na prezentáciu cez web).
Pragmatické návrhy
• Kalibračný proces má začať ihneď po zapnutí skeneru alebo digitálnej
kamery.
• Na zúžitkovanie matričných súborov bude potrebný vhodný softvér na
spracovanie obrazov. Aj keď digitalizačný hardvér je často poskytovaný s
nejakým softvérom, pre projekt digitalizácie nemusí byť dostatočne
výkonný a flexibilný.
• Požiadavky na softvér závisia na cieľoch projektu. Je vhodné
poznamenať, že ak sa matričné súbory akýmkoľvek spôsobom nezmenia,
na ich spracovanie sa môžu použiť rôzne typy softvérov. Avšak náklady
na čas a úsilie môžu byť významné a zvyčajne prevýšia náklady na
výkonnejší softvérový balík.
• Projekt by mal získať ten najvhodnejší a najvýkonnejší softvér, ktorý si
môže dovoliť.
• Absolútne minimum, ktoré musí softvér byť schopný vykonať je:
o otvárať veľmi veľké obrazové súbory
o meniť rozlíšenie a hĺbku farby
o uchovávať viaceré rôzne verzie, s rôznymi veľkosťami súborov,
o vyberať a kopírovať časť obrazu a uchovať ho ako iný súbor,
o exportovať obrazy v rôznych formátoch súborov, vrátane webových
štandardov J P E G a GIF.
• Túto úroveň funkčnosti poskytuje niekoľko voľne dostupných softvérových
balíkov; avšak investícia do komerčného produktu sa oplatí z hľadiska
ušetrenia času, úsilia, dokumentácie a technickej podpory.
• Ak má projekt aj zložku optického rozoznávania znakov (OCR), je dôležitá
voľba softvéru pre OCR. Všetky úkony spojené s OCR vyžadujú určitú
dávku ručných úprav a opráv, spôsob, akým tieto funkcie softvérový
produkt podporuje, má významný vplyv na čas a úsilie vyžadované
projektom. Lepšie balíky OCR umožňujú prehľad a úpravy na jednej
obrazovke, navrhujú opravy zle prečítaných slov. podporujú rôzne
spôsoby rozloženia textu a obrazov, obsahujú mnohé slovníky a pod.
Oplatí sa zhodnotenie viacerých softvérových balíkov pre OCR, ak projekt
zahŕňa viac ako jednu osobu za rok.
Poznámky/komentár
Správna voľba softvéru ušetrí projektu množstvo času a práce. Ak má projekt
značné trvanie (napr. viac ako dve osoby počas viac ako pol roka), je vhodné
ohodnotiť viac softvérových balíkov, aby sa vybral produkt, ktorý najlepšie
vyhovuje požiadavkám projektu
49
8.13 Proces digitalizácie
Táto kapitola poskytuje praktické odporúčania pre samotný proces digitalizácie.
Technické riešenia na digitálne snímanie sa môžu meniť. Detailnejšie je opísaná
práca so skenermi, digitálnymi kamerami/fotoaparátmi alebo softvérovými
aplikáciami na optické rozoznávanie znakov (OCR), nakoľko ide o oblasti
relevantné pre väčšinu projektov. Neuvažuje sa tu o digitalizácii priehľadných
originálov (napr. mikrofilm).
8.13.1 POUŽÍVANIE SKENEROV
Definícia problému
Plošné skenery sú najbežnejším nástrojom na digitalizáciu. Najrozšírenejšie
modely A4 a A3 sú relatívne lacné, nenáročné na použitie a ak sa raz zabehne
pracovný tok, zvládnu relatívne veľké množstvo materiálu. Veľkoplošné skenery
(až do AO) a skenery vybavené knižnými kolískami sú veľmi drahé a požadujú
dlhodobé projekty/programy, veľkokapacitnú digitalizáciu alebo nadrozmerný
zdrojový materiál.
Pragmatické návrhy
• Na plošnom skeneri snímajte len materiály, ktoré sa nepoškodia pri
pritlačení o pevný povrch. V prípade pochybností sa poraďte s odborníkmi.
• Zabezpečte neustálu a úplnú čistotu sklenenej skenovacej plochy, čím
zvýšite kvalitu obrazu a chránite materiál pre znečistením.
• Ak je to možné, skenujte len také dokumenty/predmety, ktoré sa celé
zmestia na plošný skener alebo skener vybavený knižnou kolískou.
• Ak je potrebné skenovať dokument/predmet po častiach, zabezpečte, aby
zostalo dostatočné prekrytie umožňujúce znovu zmontovať obraz pri
budúcom spracovaní (pomocou mozaikovacieho softvéru).
• Otestuje skener a jeho výstup na necitlivom materiáli pred tým, ako
začnete skenovať originálny zdrojový materiál. Používateľov tiež
vyškoľujte pomocou toho istého necitlivého materiálu.
50
• Zaveďte konvenciu prideľovania názvov súborom vytvorených skenerom
- napríklad podľa existujúceho katalogizačného systému - a/alebo
pridávania názvov s významom. Názov súboru by mal umožniť mapovanie
so zdrojovým dokumentom/predmetom.
• Aby sa maximalizovala schopnosť prenosu súborov cez viaceré
počítačové platformy, mal by sa používať taký názov súboru, ktorý má
osem znakov a po ktorom nasleduje pozostávajúce z maximálne troch
znakov.
• Pred stanovením toku práce alebo dávkového pracovného procesu
vykonajte ucelený proces skenovania a spracovania obrazu, aby ste sa
uistili, že výsledkom toku práce je to, čo sa očakáva.
• Rozlíšenie a bitová dĺžka by mali byť čo najvyššie, ako je prípustné podľa
dôvodu projektu, obmedzení skenera, podmienok na ukladanie údajov a
atribútov zdrojového materiálu.
• Skenujte pri maximálnej vhodnej hĺbke farby, s tými istými limitmi
uvedenými vyššie.
• Denne zálohujte pevné disky, na ktorých sú uložené údaje.
• Ďalej je dôležitá kontrola kvality digitálneho obrazu a metaúdajov. V čase
skenovania je najlepšie zaoberať sa otázkou kvality. Je potrebné mať na
pamäti nasledovné body:
o Pre jednotlivé skupiny dokumentov/predmetov a ich častí sa musí
stanoviť minimálne rozlíšenie,
o Preskúmajte zoskenovaný výstup na obrazovke, na papieri,
premietacom a v akomkoľvek inom formáte, v ktorom sa môže
používať (napríklad na mobilnom zariadení)
o Uistite sa, že obrazovky (monitory) sú spoľahlivo vykalibrované.
Zabráňte tomu, aby na obrazovke alebo v jej okolí bol iný materiál,
ktorý môže mať vplyv na vnímanie dokumentu/predmetu,
o Matricové obrazy sa musia vytvárať s viditeľnými mierkami, farebné
obrazy alebo obrazy so stupnicou šedej farby musia obsahovať aj
štandardizované referenčné hodnoty.
Poznámky/komentáre
Samotné skenovanie je relatívne nenáročná operácia. Je však užitočné vytvoriť
si pracovný tok na zvýšenie efektívnosti a zníženie výskytu chýb.
Skenovanie nadrozmerných dokumentov/objektov alebo skenovanie pri veľmi
vysokej kvalite vyžaduje veľké investície času a úsilia najeden dokument/objekt.
Tie je možné znížiť používaním hardvéru, ktorý vyhovuje povahe dokumentu
(napr. veľkoplošný skener, knižná kolíska). V prípade, že nie je k dispozícii veľa
prostriedkov na hardvér, vyhraďte na skenovanie dostatok času.. Nemalo by sa
zanedbať školenie o práci s nadrozmernými a nepravidelne tvarovanými
materiálmi.
51
8.13.2 POUŽÍVANIE DIGITÁLNYCH KAMIER/FOTOAPARÁTOV
Definícia problému
Používanie digitálnych kamier/fotoaparátov sa stáva v digitalizačných projektoch
čoraz bežnejšie. To vypovedá o ich flexibilite, hlavne ohľadom schopnosti
digitalizovat' neploché objekty, akými sú zviazané knihy, poskladané alebo
pokrčené rukopisy a trojrozmerné predmety. Normálne sa však pri digitalizácii
zviazaných kníh a nadrozmerných materiálov ako mapy a nákresy uprednostňuje
skener vybavený knižnou kolískou
Pragmatické návrhy
• Pri obmedzenom rozsahu projektu je potrebné zvážiť prenájom vysokokvalitnej
kamery/fotoaparátu.
• Digitálnu kameru/fotoaparát nainštalujte na motorizovaný vozík s
možnosťou vertikálneho posuvu a umiestnite dokumenty/predmety, ktoré
sa majú digitalizovat', na pevný podklad pri špeciálne prispôsobenom
osvetlení.
• Zorganizujte cvičenie špecialistom na digitálne fotografovanie - rozdiel
medzi obrázkami zhotovenými amatérom a tými istými fotografiami
zhotovenými profesionálom môže byť obrovský.
• Vytvorte také pozadie, aby dokument/predmet na ňom vynikal.
• Zabráňte zmenám svetelných podmienok medzi jednotlivými zábermi
medzi obrazmi rôznych častí alebo strán dokumentu/objektu - toto môže
viesť k mylným dojmom z variácie farieb.
• Používajte apochromatické šošovky a vhodné filtre, aby nedošlo k
nesprávnej registrácii farieb a skresleniu obrazu.
Poznámky/komentáre
Stúpajúce používanie digitálnych kamier/fotoaparátov v digitalizácii odráža ich
dostupnosť ako všeobecne rozšírený konzumentský produkt s klesajúcou cenou.
Stále však zostáva veľký rozdiel v cene aj kvalite medzi profesionálnymi
digitálnymi kamerami/fotoaparátmi a masovo vyrábanými konzumentskými
produktmi.
52
8. J3.3 SOFTVÉROVÉ APLIKÁCIE NA OPTICKÉ ROZOZNÁVANIE ZNAKOV (OCR)
Definícia problému
Mnohé projekty digitalizácie zahŕňajú digitalizáciu tlačených dokumentov, akými
sú knihy a noviny. To sa odohráva v tandeme s využívaním skenerov, aj keď nie
výlučne. Používanie softvéru na optické rozoznávanie znakov (OCR) je
populárnym spôsobom extrakcie informácií zo naskenovaných informácií a
otvorenia možností spracovania informácií. Softvér OCR rozoznáva písmená
a číslice, ktoré vytvárajú naskenovaný obraz (obrazový súbor s mapovanými
bitmi), a exportuje ich ako textové súbory ASCII namiesto obrazových súborov.
To umožňuje vykonať vyhľadávanie, indexovanie, konverzie formát a iné
operácie na spracovanie.
Pragmatické návrhy
• Pred výberom konkrétneho produktu ohodnoťte viaceré ponúkané
riešenia na rozoznávanie znakov (OCR, optické rozoznávanie znakov). Aj
keď je softvér na OCR zahrnutý v cene skenera, výkonnejší softvér sa
typicky predáva osobitne.
• Hlavným prvkom projektu OCR je identifikácia a manuálna oprava chýb,
dvojzmyslov a miest, na ktorých sa text nedal spracovať. Balík OCR, ktorý
poskytuje rozhranie prívetivé k používateľovi vykonávajúcemu túto úlohu,
ušetrí čas a úsilie.
• OCR pracuje najlepšie pri dokumentoch v dobrom stave - skladané,
pokrčené a vyblednuté zdrojové materiály zvýšia počet chýb v procese
OCR. Aby ku takýmto chybám nedochádzalo, zdrojový materiál by sa mal
vopred ošetriť. Pri materiáloch, ktoré nie sú v perfektnom stave, by sa pred
použitím softvéru OCR malo zvážiť aj použitie softvéru na spracovanie
obrazu, aby sa zamedzilo strate farby a bolo možné zlepšiť kontrast.
• Pri výbere softvéru OCR je nutné zistiť, či v balíku OCR je súčasťou aj
jeho schopnosť (alebo neschopnosť) pracovať so slovníkmi v jazyku
zdrojového materiálu.
Poznámky/komentáre
Medzi relevantné produkty na trhu patria:
• OmniPage
• TextBridge
• Adobe Capture
• Abby FineReader - má vynikajúcu funkčnosť vykonávania úprav a
rozpoznávania chýb
• Transkribus (rozpoznávanie rukopisných a historických textov)
8.14 Metaúdaje (metadáta)
Oblasť metaúdajov je jedna z najaktívnejšie skúmaných a najdynamickejších
v celej oblasti digitalizácie, rovnako aj v oblastiach, akými je informačný
prieskum, vyhľadávanie na Webe, výmena údajov, integrácia podnikových
aplikácií, atď.
Vybraný model metaúdajov je obzvlášť dôležitý, nakoľko ovplyvňuje výber
atribútov na opísanie objektu.
53
8.14.1 METAÚDAJE POUŽITÉ PRE OPIS PREDMETU (DESKRIPTÍVNE METADÁTA)
Definícia problému
Pred výberom modelu metaúdajov pre projekt digitalizácie by sa mal skontrolovať
materiál opísaný prostredníctvom príslušných metaúdajov. Umožní sa tak
identifikácia existujúcich metaúdajových modelov, rovnako aj určenie všetkých
nepokrytých aspektov a nedostatkov pri porovnaní existujúceho metaúdajového
modelu s metaúdajmi potrebnými pre váš projekt.
Pragmatické návrhy
• Použitie vhodných metaúdajov je veľmi dôležité pre to, aby bolo možné
nájsť a získať materiál z digitálnych zbierok. Ide viac o prípad, kedy je
celkovým zámerom vyhľadávanie vo viacerých zbierkach uložených na
rôznych miestach (logické súborné katalógy, virtuálně kombinované
múzeá atď.).
• Existuje niekoľko modelov metaúdajov. Preto si musí každý projekt vybrať
model metaúdajov v súlade s jeho cieľmi. Odporúča sa, aby sa nevytváral
nový model, len pokiaľ požiadavkám projektu nevyhovuje žiaden z
existujúcich štandardov.
• Dobrou investíciou je čas strávený modelovaním dôležitých charakteristík
digitalizovaného materiálu a identifikácia jeho kľúčových atribútov. Takýto
model možno porovnať s rozsahom a vlastnosťami existujúcich modelov
metaúdajov.
• Mali by sa identifikovať príslušné riadené slovníky (napr. na miestopis
alebo popis umelca).
• Už existuje niekoľko takýchto slovníkov, ktoré môžu vo veľkej miere zvýšiť
úspešnosť vyhľadávaní.
Poznámky/komentáre
Projekt Making of America II (Kongresová knižnica USA) použil tri kategórie
metaúdajov:
• Deskriptívne - na účely opisu a identifikácie informácií
• Štrukturálne - na účely navigácie a prezentácie
• Administratívne - na účely riadenia a spracovania
Osobitný význam majú metaúdajové modely, ktoré sa majú vybrať pre projekt
digitalizácie - ide rozhodnutie o tom, ktoré množiny atribútov sa použijú na
charakterizáciu diel a dokumentov/objektov, ktoré sa majú digitalizovat', a
výsledných obrazov, na opis spracovania, techník a technológie a na riadenie
práv.
Národná knižnica Austrálie má na toto silný model. Existencia širokého spektra
existujúcich modelov a konkurenčných štandardov pre metaúdaje spôsobila, že
sa mnohé projekty zameriavali čisto len na preklad z jedného štandardu do
druhého.
8. J4.2 VYHOVUJÚCE ŠTANDARDY PRE METAÚDAJE
Definícia problému
54
Pre metaúdaje už existujú určité dôležité štandardy. V bibliografickej doméne (a
v zvyšujúcej sa miere aj v kultúrnej neknihovníckej doméne) má veľký význam
štandard Dublin Core (Dublinské jadro).
Pragmatické návrhy
• Pred vytvorením vlastného modelu si preštudujte existujúce štandardy a
modely pre metaúdaje
• Vyhnite sa vytváraniu nového modelu metaúdajov pre kultúrne zbierky.
• Je pravdepodobné, že pre projekt digitalizácie budú relevantné modely
metaúdajov, ktoré sú výsledkom práce na podobných projektoch. Medzi
projektmi v oblasti kultúry sa modely metaúdajov prenášajú dobre.
• Do modelu metaúdajov by sa mali zahrnúť polia Dublin Core, pokiaľ
neexistuje rozumný dôvod neurobiť tak. Aj keď múzeá môžu zistiť, že ich
zbierkam lepšie vyhovuje model CIMI, mal by sa sledovať cieľ existencie
spoločnej jadrovej množiny atribútov, ktorá umožní vyhľadávanie vo
viacerých zbierkach súčasne.
• Ak sa má použiť súkromne vytvorený model metaúdajov, mal by sa
vyvinúť spôsob mapovania prvkov tohto modelu do Dublin Core.
• Aj keď sú schémy prideľovania názvov alebo národné konvencie
pomenúvania užitočné, úplný model metaúdajov je lepší, aj ohľadom
množstva údajov o dokumente/predmete a na umožnenie výkonnejšieho
vyhľadávania a spolupráce s inými projektmi a inými krajinami.
Poznámky/komentáre
Existuje ohromný počet existujúcich štandardov, ktoré pokrývajú rôzne aspekty
metaúdajov. Medzi jednotlivými štandardmi je však veľké prekrývanie a veľmi
veľké množstvo modelov špecifických pre inštitúcie, pri tvorbe ktorých sa
zanedbali rezortné alebo medzidoménové modely.
8.15 Zverejnenie
V tejto fáze projektu sa vytvoril a zálohoval/uložil originálny digitálny materiál. Bol
identifikovaný vyhovujúci metaúdajový model a vytvorili sa metaúdaje súvisiace
s každým artiklom.
Príprava na zverejnenie zahŕňa spracovanie novo vzniknutého materiálu ešte
pred zverejnením. Zverejnenie typicky znamená vystavenie na internete
a spracovanie znamená typicky redukciu kvality obrazu/zvuku/videozáznamu,
kvôli tomu, aby sa prispôsobili prevádzkovým podmienkam na internete.
8.16 Spracovanie obrazu
Definícia problému
Súbory TIFF vytvorené počas procesu digitalizácie sú typicky veľmi veľké (až
niekoľko desiatok megabajtov). Takéto súbory nie sú vhodné na zverejnenie na
internete kvôli dlhému času, ktorý je potrebný na prevzatie obrazu koncovým
používateľom.
Pragmantické návrhy
• Vytvorte doručiteľné verzie matričného materiálu. Musí existovať
minimálne jedna doručiteľná verzia. Môže byť užitočné vytvoriť aj druhú
55
verziu 'miniatúru, náhľad', čo závisí od architektúry webového sídla, na
ktorom sa má materiál verejne sprístupniť.
• Doručiteľné verzie sa vytvárajú otvorením matričného súboru TIFF v
softvéri na spracovanie obrazu a jeho exportom vo formáte JPEG, PNG.
• Farebné rozlíšenie sa môže zredukovať na 256 farieb. Ak pri takomto
rozlíšení dochádza k značnej strate kvality môže sa použiť vyššie
rozlíšenie pre farbu.
• Výber správneho farebného rozlíšenia zvyčajne vyžaduje subjektívne
rozhodnutie.
• Obraz vytvorený pri rozlíšení 72 DPI približne ukáže jeho pôvodnú veľkosť
na mnohých počítačových monitoroch. Preto je rozlíšenie 72DPI
rozumnou voľbou pre mnohé obrazy, ktoré sa majú prezerať cez
obrazovku. Pre nižšie rozlíšenia bude potrebné subjektívne rozhodnutie
ohľadom 'prijateľnej kvality'.
• Výber formátu súborov, farebného rozlíšenia a bodového rozlíšenia
zahŕňa rozhodnutie o tom, čo je 'prijateľná' kvalita. Medzi kvalitou a
veľkosťou súborov je potrebné nájsť rovnováhu.
• Vo všeobecnosti by všetky obrazové súbory na webstránke nemali
presahovať veľkosť 100 kilobajtov. Môžu sa publikovať aj väčšie súbory;
mali by však byť prístupné cez linku z webovskej stránky s upozornením,
že ich získanie môže trvať dlhšie.
• Pokiaľ materiál nie je určený na spúšťanie cez sieť (streaming), video a
audio materiál má typicky väčšie súbory, pričom súbor sa preberie pred
jeho prezretím/vypočutím v režime offline.
• Čas na preberanie môže byť ovplyvnený zmenou počtu obrázkov
(okienok) na sekundu pri video materiále, vzorkovacou rýchlosťou pri
audio materiále atď.
Poznámky/komentáre
Rozhodnutie ohľadom spracovania obrazu závisia vo veľkej miere na osobnom
zvážení. Tu uvedené predpisy môžu byť pre niekoho príliš striktné, pre iného
voľné, čo sa odvíja od projektu a koncových používateľov.
Softvér na spracovanie obrazu ako Paint alebo Paintshop je voľne dostupný na
Internete. Ďalšie softvérové nástroje na spracovanie obrazu môžu ušetriť čas
a úsilie a podľa toho je potrebné zvážiť výdavky na softvér.
Voľne dostupný je aj softvér na úpravu zvuku a videa. Audio a video softvér sa
spravidla dodáva na spracovanie vytvorených údajov spolu s príslušným
hardvérom.
8.17 Trojrozmerné materiály a virtuálna realita
Definícia problému
Predpisy v predchádzajúcej časti o zverejnení obrazov nie sú priamo
aplikovateľné na digitálne prevedenie materiálu virtuálnej reality a v trojrozmerné
materiály. V súvislosti s prezentáciou na internete je dôležitá rovnováha medzi
kvalitou a veľkosťou súboru.
Pragmatické návrhy
56
• Prehliadače trojrozmerných (3D) a VR materiálov nie sú ešte všeobecne
rozšírené spolu so softvérom operačného systému. Ide o protiklad
rozšírenia softvéru pre obraz, audio a video, ktorý je bežne zahrnutý v
softvéri Windows.
• Uistite sa, že sú k dispozícii prehliadače 3D a VR materiálu. Sprístupnite
prehliadač z toho istého sieťového miesta, na ktorom je materiál. Tým sa
predíde situácii, že softvér nebude dostupný ani z iných zdrojov.
• Pred rozhodnutím sa pre nejaký prehliadač ohodnoťte viaceré.
Kompatibilita formátov súborov a prehliadačov nie je štandardizovaná do
takej miery, ako pri statických obrazoch.
• Moderné PC s úpravou pre hry majú hardvérové akcelerátory a vyššiu
grafickú pamäť, čo má významný vplyv na zážitok z pobytu vo virtuálnej
realite.
Poznámky/komentáre
VRML prehliadač, ktorý sa úspešne používa v jednom z referenčných projektoch
(írsky projekt ACTIVATE) je prehliadač Blaxxun Contact.
8.18 On-line zverejnenie
Definícia problému
Mnohé projekty digitalizácie v oblasti kultúry vedú k vytvoreniu on-line kultúrnych
zdrojov, zvyčajne ide o web sídlo s obrazmi, metaúdajmi, trojrozmernými
artefaktmi atď. Môže ísť od sídel s jednoduchým obsahom až po zložité
softvérom ovládané portály a nástroje na prezeranie. V tejto príručke je len
niekoľko odporúčaní ohľadom tvorby web sídel, nakoľko vyžaduje rozsiahle
vedomosti. Na stránke projektu Minerva je možné nájsť odkazy na príklady
najlepších postupov nominovaných partnermi projektu Minerva.
Pragmatické návrhy
• Vo webových sídlach by mala byť ľahká navigácia - odvšadiaľ by mala
viesť linka na úvodnú stránku alebo obsah.
• Náležitá pozornosť sa musí venovať univerzálnemu prístupu a využívaniu
web stránok slabozrakými a inými hendikepovanými osobami.
• Webové stránky by mali byť dostatočne krátke, aby ich používateľ
nemusel veľa rolovať.
• Obrázky by mali byť dostatočne malé na to, aby nenarušovali zážitky pri
prezeraní.
• Väčšie obrazy by sa mali byť prepojené z webových stránok s poznámkou,
že obraz je veľký a preberanie môže byť pomalé.
• K používaniu animácií, vysúvacích prvkov (pop-ups), flashových
programov a podobných technológií by sa malo pristupovať s
obozretnosťou. Musí byť možné obísť dlhé úvodné animované sekvencie.
• Webové sídla by mali byť v ideálnom prípade viacjazyčné, pričom by sa
mal podporovať domáci jazyk a jeden alebo dva iné jazyky (spravidla
anglický jazyk, ktorý je de facto jazykový štandard on-line zdrojov).
• Prepojenia na externé zdroje by sa mali overovať denne, aby sa
minimalizoval výskyt mŕtvych liniek a s nimi súvisiace mrzutosti.
Poznámky/komentáre
57
Samotný proces sprístupnenia materiálu na Webe je najširšie chápaný
a zdokumentovaný. Táto príručka neposkytuje inštrukcie o tom, ako vytvárať
webové sídla, programovať v HTML, budovať databázy prístupné cez Web
a vykonávať dálšie úlohy, ktoré sú potrebné na tvorbu a údržbu web prezentácií.
Očakáva sa. Že mnohé z kultúrnych inštitúcií, Ktoré využívajú tieto odporúčania,
budú mať už k dispozícii nejaký web server, ktorý využijú pri ich projekte
digitalizácie.
8.19 Práva duševného vlastníctva a copyright
8.20 Právne aspekty
Právnu situáciu je potrebné overiť pri každom objekte alebo skupine (kategórii)
objektov a práva na používanie digitálnych dokumentov by sa mali získať čo
najskôr, podľa možnosti už vo fáze plánovania.
8.20.1 AUTORSKÉ PRÁVA (COPYRIGHTS)
Podľa zákona o autorských právach napríklad na Slovensku sú diela chránené
až 70 rokov po úmrtí autora, po ktorom sú voľne dostupné ako takzvané
"verejné domény" (§ 32 Trvanie majetkových práv) "(1) Majetkové práva trvajú
od okamihu vytvorenia diela počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti.
Pri spoluautorskom diele majetkové práva trvajú počas života posledného zo
spoluautorov a 70 rokov po jeho smrti. Ak je audiovizuálne dielo vytvorené ako
spoluautorské dielo, majetkové práva trvajú počas života poslednej osoby
spomedzi režiséra, autora scenára, autora dialógov a autora hudby, ktorá bola
vytvorená osobitne pre toto dielo a 70 rokov po jeho smrti."
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-185#cast2
Napríklad práca zverejnená v roku 1905, ktorého autor zomrel v roku 1955, je
preto pod autorským právom do roku 2025.
8.20.2 VYDAVATEĽSKÉ A LICENČNÉ ZMLUVY
Je potrebné overiť, či vydavateľ diela vlastní práva na jeho (dodatočné)
zverejnenie na internete. (1990, t. j. koniec systému ARPANET a prvé
nasadenie W W W v Černe vo Švajčiarsku).
Znamená to, že do roku 1990 neexistovali vydavateľské zmluvy, v ktorých by si
vydavatelia dohodli s autormi práva zverejnenia na internete. Podľa našich
skúseností sa na Slovensku podmienky zverejňovania dohodnutého diela na
internete v autorských zmluvách upravovali a upravujú len zriedka, ale prax
v tomto ohľade sa postupne mení. V prípade starších publikácií (kategória staré
a vzácne tlače a seriály) to možno vylúčiť hneď od začiatku, pretože internet
neexistoval v čase dohody medzi autorom a vydavateľom.
8.20.3 COPYRIGHT V KNIŽNICI PODĽA AMERICKÉHO A AUSTRÁLSKEHO PRÁVA
https://www.nla.gov.au/kev-exceptions-in-the-copyright-act
8.20.4 PRAKTICKÝ PRÍKLAD
Okrem niekoľkých výnimiek sa staré a vzácne tlače, ktoré boli publikované pred
rokom 1900 a na ktoré sa už nevzťahujú žiadne obmedzenia týkajúce sa
58
autorských práv, môžu voľne digitalizovat a sprístupňovať organizáciám i, ktoré
ich vlastnia alebo spravujú vo svojich zbierkach.
Praktický príklad - seriálové publikácie, noviny, časopisy, periodické zborníky
Predpokladom na zaradenie týchto dokumentov na digitalizáciu je súhlas
držiteľov autorských práv. Výnimku tvoria časopisy až do 19. storočia, kedy už
nie je možné zistiť držiteľov autorských práv.
Skúsenosti ukázali, že iba vydavatelia novších obchodných časopisov
uzatvárajú zmluvy s ich autormi. Pritom autori prenášajú plné práva na
používanie daného článku na vydavateľa (dohoda o autorských právach,
licencia). Pokiaľ ide o historický obsah, takéto jasné dohody zvyčajne neexistujú
a získanie spätného povolenia od autorov a ich potomkov prostredníctvom
správnych právnych kanálov by znamenalo neúmerné úsilie.
8.20.5 DlSPENZÁCIA S FORMÁLNYM POVOLENÍM
Pre digitalizáciu novín a časopisov je možné prijať pragmatický postup (ako
napr. vo Švajčiarsku): autorský súhlas nie je získaný, ale autor môže následne
požadovať zablokovanie alebo vymazanie jeho práce z online služby.
Tento prístup predpokladá, že držitelia autorských práv sú akademicky aktívni
ľudia alebo autori na čiastočný úväzok, ktorí podporujú ďalšie šírenie svojej práce
v záujme slobodnej vedy.
Pri on-line zverejnení akéhokoľvek materiálu musia byť vysporiadané práva
duševného vlastníctva (IPR) súvisiace s materiálom.
Materiál, ktorý je vo verejnej doméne (konkrétne napríklad staré knihy alebo
noviny, starý materiál umiestnený explicitne vo verejnej doméne) predstavuje
relatívne nízku náročnosť. Mnohé kultúrne inštitúcie však z využívania obrazov
artefaktov alebo obrazov z ich zbierok odvodzujú príjmy, preto obhajujú
copyright.
Materiál, ktorého copyright držia tretie strany, sa môže zverejniť len so súhlasom
takýchto tretích strán.
Našťastie existuje niekoľko technických možností na ochranu copyrightu
materiálu umiestneného na Internet. Tu je ich prehľad.
8.20.6 VYTVORENIE COPYRIGHTU
Definícia problému
Prvým krokom pri skúmaní situácie súvisiacej s copyrightom pre nejaký kultúrny
dokument/predmet je stanovenie vlastníctva daného copyrightu.
Pragmatické návrhy
• Stanovte právnu situáciu s ohľadom na copyright a publikovanie v krajine,
kde sa projekt v realizuje. Každá krajina má svoje zákony o copyrighte
zvyčajne aspoň od 19. storočia. Takéto zákony sa zvyčajne vzťahujú na
všetky formy publikácií, vrátane ich on-line zverejnenia. Môžu, ale
nemusia pokrývať zákon o digitalizácii, ktorá sa môže chápať ako
archivačný proces, alebo ako kopírovanie (rozmnožovanie).
• K verejnému sprístupneniu v režime on-line by v žiadnom prípade nemalo
dôjsť pred zistením copyrightu.
59
• Niektoré dokumenty/predmety, napr. staré noviny, majú jasné pravidlá
copyrightu, ktorými sa riadia. Typicky je umožnené voľné kopírovanie až
vtedy, keď noviny dosiahnu určitý vek. Dokumenty/predmety, ktoré
spadajú do tejto kategórie, sa môžu voľne digitalizovat' a zverejniť.
• Pre dokumenty/predmety, ktorých copyright prináleží inštitúcii realizujúcej
projekt, bude požadované udeľovať interné povolenie na digitalizáciu
a on-line zverejnenie.
• Pre dokumenty/predmety, ktorých copyright drží tretia strana - napríklad
prenajímateľ alebo darca zbierky historických dokumentov/predmetov, sa
musí získať písomné povolenie tejto strany. K zverejneniu môže dôjsť až
po prijatí takéhoto rozhodnutia.
• Zaručenie povolenia digitalizovat' a zverejniť môže zahŕňať aj potrebu
platiť. Medzi výškou platby a hodnotou vyplývajúcej zo zahrnutia
relevantných dokumentov/predmetov do on-line zdroja musí byť
rovnováha
Poznámky/komentáre
Situácia týkajúca sa copyrightu sa mení z krajiny na krajinu.
8.20.7 OCHRANA COPYRIGHTU
Definícia problému
Zverejnenie dokumentov/objektov na webe je vydanie ich na voľné kopírovanie.
Nie je možné zamedziť kopírovaniu materiálu vystaveného na webe. Je však
možné zvážiť niekoľko postupov, z ktorých má každý nejaký vplyv na ochranu
copyrightu.
Pragmatické návrhy
• Stanovte, či sa copyright musí ochraňovať, alebo nie.
• S držiteľmi copyrightu sa dohodnite na postupoch, ktoré sa majú použiť
na ochranu copyrightu.
• Do úvahy prichádzajú nasledujúce postupy:
o Pridanie viditeľného vodoznaku alebo známky o copyrighte na
každý obraz.
o Pridanie neviditeľného digitálneho vodoznaku na každý obraz.
Takéto značky sa môžu použiť na dokázanie vlastníctva
'ukradnutého' obrazu, takisto aj na vystopovanie využívania obrazu
na Internete.
o Enkrypcia (šifrovanie) obrazov, pričom správny kľúč sa vydá len
registrovaným používateľom. Tým sa samozrejme zníži hodnota
on-line obrazu z pohľadu zvyšnej verejnosti.
o Obmedzenie zverejnenia len na obrazy s nízkym rozlíšením, napr.
75 DPI na prezeranie na obrazovke. Tým sa zníži úroveň použitia
obrazu v iných doménach, napr. tlač, odevy atď.
o Obmedzenie zverejnenia len na malé časti obrazu.
o Zobrazovanie obrazov len registrovaným, oprávneným členom
nejakej komunity.
• Preskúšajte výsledky procesu na ochranu copyrightu pomocou prvých
niekoľkých dokumentov/predmetov, aby ste sa uistili, že proces nemá
žiadne neočakávané alebo neželané následky.
60
Poznámky/komentáre
Prístup, ktorý je najvhodnejší pre akýkoľvek projekt, bude závisieť vo veľkej miere
od cieľov projektu a kultúrnej inštitúcie, rovnako aj od povahy materiálu.
Najčastejším riešením galérií a múzeí. Relatívna jedinečnosť kultúrnych zbierok
poskytuje v mnohých situáciách dôkaz o vlastníctve.
8.21 Manažment projektov digitalizácie
Úspech každého projektu, vrátane projektov digitalizácie, je ovplyvnený vo veľkej
miere riadením projektu. Táto sekcia poskytuje niekoľko odporúčaní špecifických
pre manažment digitalizačných projektov.
8.21.1 RIADENIE PROCESU DIGITALIZÁCIE
Definícia problému
V typickom projekte digitalizácie sú desiatky, stovky a dokonca aj tisíce
dokumentov/objektov určených na digitalizáciu. Aby sa dosiahla efektívnosť
projektu, je dôležité ustanoviť pracovný postup, ktorý maximalizuje výkonnosť
digitalizačného tímu. Okrem toho bude mať veľký význam informačný zdroj,
ktorým je báza znalostí projektu digitalizácie.
Pragmatické návrhy
• Stanovte a zdokumentujte každý krok, ktorým musí dokument/predmet
prejsť v priebehu digitalizačného procesu. Týka sa to:
o Získavania zo skladu / obvyklého umiestnenia
o Čistenia a prípravy
o Skenovania a fotografovania
o Vrátenia do obvyklého miesta
o Prideľovania názvov súborov
o Ukladania súborov
o Vytvárania verzií z veľkých matričných súborov na dodanie on-line
o Zálohovania serverov / úložných médií
• Vytvorte bázu poznatkov projektu digitalizácie, ktorá sa môže použiť na
vystopovanie objektu počas digitalizačného procesu a umožňuje
kedykoľvek dohliadať na stav projektu. Táto báza poznatkov môže mať
formu databázy (napr. v MS Access, Oracle, MySQL a pod.), môže byť aj
tabuľkovým rozvrhom (spreadsheet) alebo zbierkou dokumentov.
Dôležitým nie je formát bázy poznatkov, ale proces, ktorým sa
zabezpečuje zaznamenávanie vykonávaných akcií.
• Do bázy poznatkov projektu digitalizácie by sa mali zadať názov,
identifikátor a ďalšie relevantné informácie ku každému
dokumentu/predmetu hneď po tom ,ako sa vyberie na digitalizáciu.
Priebežne sa musí zaznamenávať aj status dokumentu/predmetu (jeho
posledný ukončený krok).
• Bude potrebné prijať rozhodnutie ohľadom procedurálnych možností, či sa
majú dokumenty/predmety zhromažďovať na digitalizačnom pracovisku
na začiatku dňa, každého týždňa, alebo po jednom kuse.
61
• Dokumenty/predmety, ktoré vyžadujú podobné činnosti alebo nastavenia
hardvéru by sa mali digitalizovat' spolu. Ušetrí sa tak čas potrebný na
nastavenie digitálnej kamery/fotoaparátu. Parametre nastavenia hardvéru
by sa mali zdokumentovať, aby sa digitalizácia mohla opakovať v prípade
straty súborov a pod.
• Miesto, telefónne číslo a pohotovostný personál dodávateľa kľúčovej
služby (napríklad IT podpora) by sa mali zaznamenať na začiatku projektu
a byť stále k dispozícii.
Poznámky/komentáre
Čím je väčší projekt, tým je užitočnejšie ustanoviť postupnosť a pracovný tok.
Efektívnosť, ktorú to prinesie, vykompenzuje čas strávený ich prípravou. Na
stránke Minerva sú odkazy na projekty, ktoré sa zameriavajú čisto týmto
aspektom digitalizácie.
8.21.2 VYTVORENIE TÍMU
Definícia problému
Projekty digitalizácie často umožňujú zamestnancom kultúrnych inštitúcií prvý
kontakt s novými technológiami. Medzi takéto technológie patrí digitalizačný
hardvér, zverejnenie na webe, spracovanie obrazu, pripisovanie metaúdajov,
budovanie databázy atď.
Pragmatické návrhy
• Podľa možností by mala v projektovom tíme byť aspoň jedna osoba s
potrebnými zručnosťami práce s informačnými technológiami.
• Zhodnoťte stav poznatkov personálu, ktorý má pracovať na projekte, a
identifikujte IT zručnosti, ktoré budú potrebovať, identifikujte požiadavky
na školenie a splňte ich pred začatím projektu.
• Nebudú potrebné len IT zručnosti. Môžu byť potrební aj špecialisti, ako je
uvedené vyššie, na prácu s jemnými dokumentmi, artefaktmi a pod.
Príslušné pokyny sa dajú získať od jednotlivcov , ktorí sú zodpovední za
zdrojové materiály.
Poznámky/komentáre
Je lepšie, aby na projekte pacovalo malé jadro zručných zamestnancov ako
väčšia skupina príležitostných pracovníkov. Pre pracovníkov môže byť pri
budovaní ich špecifických zručností lepšie, ak budú vystavení celému cyklu
digitalizácie. Digitalizácia a pripisovanie metaúdajov nie je pre pracovníkov
vďačná činnosť-zoznámenie sa s ďalšími prvkami projektu zvýši ich spokojnosť.
8.22 Školenie zamestnancov
Definícia problému
Pokiaľ ľudia pracujúci na projekte digitalizácie nemajú dostatočné skúsenosti
z predchádzajúcich projektov, bude potrebné školenie zamestnancov. To zahŕňa
dve rôzne oblasti - použité technológie a spracovanie zdrojového materiálu.
Pragmatické návrhy
• Nedá sa predpokladať, že zamestnanci archívov, múzeí knižníc budú
mať automaticky všetky relevantné odborné znalosti.
62
• Požiadavky na školenie sa musia identifikovať na začiatku projektu, čiže
už vo fáze plánovania.
• Požiadavky na školenie by sa mali zahrnúť v báze poznatkov projektu
digitalizácie a treba konať podľa nich pred tým, ako bude projekt
vyžadovať školenie.
• Niektoré školenia, napríklad tie, čo sú zamerané na používanie digitálnych
technológií, sa dajú realizovať "pri práci"; iné školenia - napríklad o
zaobchádzaní so zdrojovým materiálom sa musia konať dopredu.
• Namiesto väčšej príležitostne vytvorenej skupiny s častou fluktuáciou
členov sa uprednostňuje menšie jadro zamestnancov, ktorí sa počas
celého projektu vzdelávajú a rozvíjajú svoje praktické skúsenosti.
• Technologické školenie sa môže pridružiť ku inému projektu v tej istej
inštitúcii; školenie môže prípadne poskytnúť aj externá agentúra
zaoberajúca sa digitalizáciou.
• Školenie kurátorov poskytujú najlepšie osoby zodpovedné za starostlivosť
o originálny materiál.
Poznámky/komentáre
Nedostatočne vyškolený personál môže spôsobiť nešťastné a nenapraviteľné
nehody alebo škody už na začiatku projektu, to isté sa môže prihodiť, ak
z projektu nejaký personál vystúpi a začne na ňom pracovať nový.
Najžiadanejším aspektom takýchto projektov je malé, dobre vyškolené jadro.
Čas investovaný do školení na začiatku projektu sa vyplatí vo forme zvýšenej
produktivity a menšieho počtu problémov počas celého projektu.
8.22.1 ZÍSKAVANIE TECHNICKÉHO PORADENSTVA OD TRETÍCH STRÁN
Definícia problému
Často je vhodné, aby projekt digitalizácie využíval služby jednej alebo viacerých
tretích strán. Medzi najčastejšie poskytované služby patrí samotná digitalizácia,
riadenie projektu, integrácia s inými systémami, vývoj softvéru a pod. To
umožňuje, aby sa kultúrna inštitúcia zameriavala na svoju vlastnú odbornú
činnosť bez potreby školenia a držania personálu s pokročilými znalosťami
v oblasti informačných technológií atď.
Pragmatické návrhy
• Vzťahy s technickými partnermi sa budú riadiť jasnými a striktnými
zmluvami. Pred vykonaním akejkoľvek práce sa musí dohodnúť,
zdokumentovať a podpísať špecifikácia produktov alebo služieb, ktoré sa
majú poskytnúť.
• Je potrebné pravidelne vykonávať kontrolu plnenia vykonávanej práce,
aby sa zaručilo, že výsledkom je skutočne to, čo projekt požaduje.
• Aj keď používanie tretích strán môže byť pohodlné, je potrebné mať na
mysli, že odborné poznatky a praktické skúsenosti, ktoré sa mohli získať
pri vykonávaní danej práce, budú pre kultúrnu inštitúciu na konci projektu
navždy stratené. To isté platí aj v prípade dočasných zamestnancov
pracujúcich len do ukončenia projektu. Lepšie je vyhradiť na projekt
dlhodobého zamestnanca, ako ho nahrádzať iným na základe dohody o
krátkodobej práci.
63
Poznámky/komentáre
Určité veľké projekty, akým je francúzsky národný program digitalizácie,
identifikovali uprednostneného dodávateľa, vzťah s ktorým sa preniesol aj na iné
projekty a na niekoľko rokov. Po ustanovení pracovného vzťahu s dodávateľom
bude možno potrebné zvážiť hodnotu zmeny dodávateľa medzi projektmi.
8.22.2 SPOLUPRÁCA S PROJEKTOVÝMI PARTNERMI A VYTVORENIE SPOLOČNÉHO OBSAHU
Definícia problému
Mnohé projekty digitalizácie sú kooperatívnou snahou a sú do nich zapojené
viaceré kultúrne organizácie. Projekty a rámcové projekty financované EU majú
takmer vždy mnohých partnerov z viacerých krajín. Odporúčania týkajúce sa
spustenia a riadenia projektov s viacerými partnermi sú mimo rámec tohto
dokumentu. Je tu však uvedených niekoľko usmernení.
Pragmatické návrhy
• Ustanovte roly a zodpovednosť v rámci projektu a pravidelne ich
aktualizovať.
• Zriaďte spôsob komunikácie medzi partnermi, a zabezpečte príjem
špecializovaných informácií. Na tento účel je ideálna elektronická pošta,
pokiaľ ju partneri čítajú a odpovedajú na ňu.
• Dodávatelia sa musia riadiť striktnými obchodnými zmluvami s jasne a
jednoznačne stanoveným spôsobom plnenia.
• Jasná dokumentácia práv duševného vlastníctva všetkých partnerov
písomne potvrdených všetkými partnermi: pred začatím projektu by sa
mala zostaviť partnerská dohoda, ktorá jasne stanovuje práva duševného
vlastníctva vzťahujúce sa na materiál, ktorý vstupuje do projektu a
materiál, ktorý sa vytvára v rámci projektu.
• Každý partner by mal mať v projekte jasnú rolu - ak rola partnera nie je
jasná, skontrolujte, či je daný partner z pohľadu projektu potrebný.
Poznámky/komentáre
Vyššie uvedené poznámky sú len malou časťou materiálu, ktorý je možné
poskytnúť o spustení a riadení projektov s viacerými partnermi. Partneri
a dodávatelia sú najčastejšou príčinou omeškaní a zmätku v projekte - jasné
zmluvy a spoločná dohoda o úlohách a zodpovednosti všetkých partnerov môže
pomôcť vyhnúť sa takýmto problémom.
8.23 Náklady
Definícia problému
Budovanie digitálnej zbierky je za bežných okolností veľmi nákladné. Projekty
musia brať do úvahy všetky počiatočné náklady a náklady na infrastrukturu
a prevádzku projektu. To predstavuje náklady na úvodné plánovanie, pridanie
opisných znakov, dokumentačné systémy, školenie personálu a tak ďalej,
rovnako aj postupné náklady na digitalizáciu zdrojového materiálu.
Pragmatické návrhy
Projekty digitalizácie by mali zvážiť nasledovné náklady spojené s navrhnutím,
implementáciou a údržbou digitálnej zbierky:
64
• Ľudské zdroje a ich rozvoj - mzdy pre manažéra projektu, web
programátora, technickú podporu, úradníkov pre oblasť vzdelávania,
cestovné náklady a školenia
• Zariadenia - Náklady na zariadenia súvisia s otázkami požadovaných
funkčností a potreby kompromisov. Buď sú dôležité náklady, alebo
najvyšší možný štandard kvality snímania obrazu.
• Prevádzkové náklady
o Čas manipuláciu so zdrojovým materiálom (od vybratia z regálu k
snímaciemu zariadeniu a späť) ako percentuálny podiel celkových
denných mzdových nákladov,
o Príprava zdrojového materiálu (konzervácia, čistenie atď.).
o Čas potrebný na snímanie (od prípravy až po pridelenie názvu a
uloženie) vyjadrený ako percentuálny podiel denných mzdových
nákladov na operátora,
o Katalogizácia a práca s metaúdajmi ako percentuálny podiel
celkových mzdových nákladov,
o Náklady na hardvér a softvér na jeden digitalizovaný
dokument/predmet (uprednostňuje sa skôr výpočet na základe
amortizácie alebo nákladov za výmenu ako na základe nákladov
na získanie)
o Čas na zabezpečenie kvality ako percentuálny podiel mzdových
nákladov,
o Údržba hardvéru a softvéru.
o Čas technickej podpory súvisiacej so snímaním,
o Čas projektového manažmentu súvisiaci so snímaním,
o Školenie súvisiace so snímaním.
o Snímanie obrazu je najmenej nákladná časť projektu. V priemere
je jedna tretina celkových nákladov spojená s digitalizáciou, menej
ako tretina ide na tvorbu metaúdajov a o trochu viac ako tretina
súvisí s administratívou a zabezpečením kvality. Zvyšok ide na
dlhodobé poplatky za údržbu.
• Náklady na ukladanie - náklady na údržbu, počítajú sa ako náklady na
jeden gigabajt.
Poznámky/komentáre
Dlhodobá trvalá udržateľnosť sa často dostáva na zozname priorít na nižšie
miesta kvôli bezprostrednejším a naliehavejším potrebám. Bez ohľadu na kvalitu
a robustnosť, digitálne zdroje vytvorené projektom digitalizácie nevydržia dlho,
ak projekt nezoberie do úvahy náklady na ich údržbu.
.23.1 ORIENTAČNÉ CENY DIGITALIZÁCIE VIAZANÝCH K N Í H 5
.23.2 Ď A L E J UVEDENÉ INFORMÁCIE ILUSTRUJÚ FINANČNÚ NÁROČNOSŤ DIGITALIZÁCIE
TLAČENÝCH VIAZANÝCH DOKUMENTOV N A ZÁKLADE INFORMÁCIÍ O SLUŽBÁCH
KOMERČNEJ DIGITALIZÁCIE S POUŽITÍM ŠPIČKOVEJ TECHNOLÓGIE.
Tabuľka 2 Orientačné ceny digitalizácie viazaných kníh
Farba Odtiene šedi čiernobiela
Cena za prvých 100 strán 44,92 € 26,26 € 26,26 €
Spracované podľa prieskumu komerčnej digitalizácie na požiadanie (bussines on demand)
65
Každá ďalšia strana nad 100 strán 0,32 € 0,13 € 0,13 €
Poštovné V cene V cene V cene
Stanovenie ceny spolu
Príplatok za rýchlosť EXPRES6
(10%) 0,00 €
Podiel DPH 19% (DPH je v cene) 0,00 €
Služba zahŕňa okrem digitalizácie dodávku skenovaného titulu zákazníkovi na DVD
alebo on-line (FTP) v nekomprimovanom formáte TIFF a prezentačnom formáte JPG.
Výstup je PDF s textom O C R na pozadí. Fulltextové vyhľadávanie je zabezpečené.
Štandardná kvalita skenovania 300 dpi a viac, podľa dohody.
Na základe dostupných informácií sme dospeli k odhadu nákladov na masovú
digitalizáciu všetkých slovacikálnych tlačených viazaných kníh, novín a časopisov
v projekte Slovenská digitálna knižnica. Nezaoberali sme sa prepočtom nákladov na
digitalizáciu archívnych materiálov, muzeálnych predmetov a audiovizuálnych diel.
V prepočtoch uvažujeme o cenách podľa štúdie, ktorú pre Francúzsku národnú
knižnicu7
.
Podrobnejšie informácie o nákladoch na digitalizáciu obsahujú príručka európskeho
projektu Minerva8
8.23.3 ODHAD NÁKLADOV N A DIGITALIZÁCIU SLOVACIKÁLNEHO FONDU KNÍH V SLOVENSKEJ
DIGITÁLNEJ KNIŽNICI (SDK)
8.23.4 N Á K L A D Y N A DIGITALIZÁCIU TLAČENÝCH VIAZANÝCH DOKUMENTOV V SDK
Počet titulov kníh Počet titulov
seriálov
Spolu Farba Odtiene
šedi alebo
čiernobiele
500000 10000 510000 titulov 0,13
€/strana
0,10
€/strana
175000000 strán 25000000 strán 200000000 strán 26000000 € 20000000 €
30000000 strán
(15% farba)
3900000 6
(15%
farba)
Náklady na skenovanie ca 200 mil strán slovacikálnej literatúry odhadujeme na
23900000 €
Pri tejto kalkulácii sa predpokladá, že 15 % strán z celkového objemu strán sa mal
digitalizovat' farebne v najvyššej kvalite.
6
Normálna rýchlosť je 8 dní. Expresné skenovanie EXPRES do 3 dní.
7
Etude pour la mise en place ďune organisation de numérisation de masse de la Bibliothěque nationale
de France. 2006. Raport de synťněse. V 1.0. Confidentiel BnF et IBM. Paris : BnF & IBM, 17. juillet
2006. 86 s. (Dostupné u autora. Použité s láskavým súhlasom riaditeľstva BnF).
Q
TANNER, Simon. 2006. Handbook on Cost Reduction in Digitisation. Working Draft - Version 1 - June
2006. King's College London. London : MINERVA Plus Project, 2006. 33. s. Dostupné na:
http://www.minervaeurope.org/publications/CostReductioninDigitisation v l 0610.pdf
66
Z prostriedkov OPIS bolo možné financovať aktivity na západnom, strednom
a východnom Slovensku, pričom sa sleduje vyrovnávanie regionálnych disparít
a zvýšenie zamestnanosti a inovatívnosti v regiónoch mimo hlavného mesta.
8.24 Prostredie
Definícia problému
Mnohé vzácne alebo chúlostivé materiály vyžadujú špeciálne prostredie. Je
kriticky dôležité pre akýkoľvek projekt, aby proces digitalizácie mal čo najmenší
negatívny dopad na zdrojové materiály. Vyhovujúce prostredie pre digitalizáciu
je dôležité pre mnohé projekty digitalizácie.
Pragmatické návrhy
• Prostredie, v ktorom prebieha digitalizácia, je veľmi dôležité.
• Mali by sa získať poradenstvo od expertov, aby sa čo najlepšie zabezpečili
všetky aspekty práce s originálnym materiálom. To sa týka aj prostredia,
v ktorom sa digitalizuje.
• Priestor na digitalizáciu by mal byť vyhradený projektu digitalizácie počas
celého projektu. Nadmerný pohyb a premiestňovanie pracovného
priestoru môže viesť k poškodeniu, strate, alebo k iným negatívnym
vplyvom na zdrojové materiály, takisto aj k strate času projektom.
• Ak majú zdrojové materiály zvláštne požiadavky týkajúce sa svetla,
vlhkosti a podobne, tieto podmienky by sa mali čo najvernejšie vytvoriť v
prostredí na digitalizáciu. Pri niektorých materiáloch, napríklad kožených
dokumentoch môže krátkodobé zvýšenie vlhkosti napomôcť uvoľneniu
materiálov pred vyrovnaním na účely odfotografovania alebo skenovania.
• Takmer vo všetkých prípadoch sa neodporúča priame vystavenie silnému
svetlu (napr. slnečnému žiareniu) na dlhší čas. Fajčenie a konzumácia
jedla a nápojov v blízkosti dokumentov/predmetov nie sú povolené nevchádzajte
do pracovného priestoru s kávou!
Poznámky/komentár
Špecializované digitalizačně pracovisko nemusí byť v závislosti od veľkosti
a projektu realizovateľné. Napriek tomu je potrebné mať na pamäti tu vytýčené
ciele, aby sa minimalizoval pohyb, narušenie a manipulácia s materiálmi.
V prípade vzácnych kultúrnych materiálov by diskusia s tými, ktorí sú zodpovední
za starostlivosť o materiály, nemala byť nahradená žiadnymi referenciami.
67
9 ŘEŠENÍ TECHNOLOGICKÝCH ASPEKTŮ PROCESU DIGITALIZACE
9.1 Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA). Slovensko
V duchu Lundských zásad bol připravený například jeden z najväčších
projektov digitalizácie v Európe. Ide o slovenský projekt Digitálna knižnica
a digitálny archív (DIKDA)9
.
V projekte s celkovým rozpočtom 49 miliónov eur boli tieto aktivity:
AKTIVITAPREHĽAD AKTIVIT PROJEKTU
PA1 Aktivita č.1 - Riadenie projektu (Podporná aktivita projektu)
PA2 Aktivita č.2 - Publicita a informovanosť (Podporná aktivita
projektu)
A3 Aktivita č.3 - Príprava dokumentov na digitalizáciu a ich
chemické ošetrenie
A3.1 Podaktivita č.3.1 - Príprava a logistika dokumentov
Ä 3 . 2 " Podaktivita č.3.2 - Rekonštrukcia depozitov
A3.3 Podaktivita č.3.3 - Dobudovanie infrastruktury DC
A3.4 Podaktivita č.3.4 - Sterilizácia
Ä 3 . 5 " Podaktivita č.3.5 - Deacidifikácia
A3.6
j_
Podaktivita č.3.6 - Vstupno-výstupná kontrola kvality
A4 Aktivita č.4 - Digitalizácia
A4.1 Podaktivita č. 4.1 - Triedenie dokumentov do digitalizovaných tried
A4.2 Podaktivita č. 4.2 - Digitalizačně linky a ich obsluha
\m'3" Podaktivita č. 4.3 - Spracovanie digitalizovaných dokumentov
a riadenie digitalizačných procesov
A4.4 Podaktivita č. 4.4 - Pracovné úložisko dát a technologická
infrastruktura
A5 Aktivita č.5 - Archív (Digitalizácia a konzervovanie dokumentov),
ak sú súčasťou archívne dokumenty.
9.2 Proces digitalizácie prebieha:
1. reťazcom skenerov, ktoré sú generátormi digitálneho obsahu,
2. dočasným pracovným úložiskom, ktoré slúži na dočasné uloženie
naskenovaných obrazov, vygenerovaných medziproduktov, kópie
finálnych produktov určených na migráciu do centrálneho archívu,
Stránka DIKDA: Digitálna knižnica a digitálny archiv (DIKDA). http://dikda.eu/stav-proiektu/. Hlavným autorom
projektu bol Dušan Katuščák, ktorý projekt pripravoval od roku 2005 do roku 2011. Zmluvu o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku z eurofondov podpísal v marci 2012. Následne ho minister kultúry nahradil nekompetentným
manažmentom a z projektu sa realizovalo len malé torzo a finančné prostriedky sa využili extrémne neefektívne.
Pôvodný Opis projektu (kolektívu autorov J. Dzivák, M. Čapkovič, O. Ardo, M. Hvolka, J. Gabrielová a i.), na základe
ktorého bola uzatvorené zmluva: https://dusan.katuscak.net/2013/01/20/dikda-diaitalna-kniznica-a-digitalnv-archiv oois-
projektu/
68
3. pracovným priestorom, nad ktorým sa vykonávajú všetky potrebné
medzikroky digitalizácie a podpornou infrastrukturou.
Digitalizačný workflow
•
a ° c ;
preskúmanie kalalog. li
j o katalogizačné lístky
u o
n
= -
•
* ftPRED-INDEXOVANIE REGISTRÁCIA
* I * r
/ASKENOVANIE INŠPEKCIA (KONTROLA) i PO-INDEXOVANIE DEFINOVANIE OPRAVY PROCES OPRAVY
tlač čiarového I
preskúmanie knihy preskúmanie knihy
zápis údajovz kontroly zápis indexačných údajov
preskúmanie knihy proces opravy ol
© 0 © e
Prehľad pracovného toku 1
Dôverné!
0 © © © © e ©
Prehľad pracovného toku 2
i
Dôverné!
Príprava
i
Dôverné!
70
Skenovanie
Dôverné!
Dôverné!
Oprava a
spracovanie
Dôverné!
Optické rozpoznanie znakov
(OCR) a spracovanie
Dôverné!
Ii g
bic B
Publikovanie
Dôverné!
Dornten* súbory: Požadovaný proces:
Varianty pracovného toku 1
Dôverné!
Varianty pracovného toku 2
Dôverné!
Samotný proces všeobecného postupu digitalizácie je vzhľadom na veľký
dátový tok realizovaný paralelne worfklow enginom, pričom workflow
zabezpečuje a rozhoduje o presnom toku digitálneho objektu cez digitalizačnú
linku v nadväznosti na technologické parametre daného objektu.
Generovanie primárnych údajov: Skenovanie
Digitálny obsah sa bude ukladať na lokálne úložiska digitalizačných liniek
a skenerov, ktoré budú súčasťou digitalizačných zariadení. Každý skener
(digitalizačně zariadenie) má svoje lokálne úložisko. Pri skenovaním dokumentu
sa vytvára digitálny objekt, ktorý je identifikovaný jednoznačným identifikátorom
podľa fyzického dokumentu. Každý digitálny objekt je reprezentovaný
identifikátorom skenovaného dokumentu. Krok tiež zahŕňa manuálnu a
automatickú kontrolu kvality.
Prenos primárnych údajov zo skenerov do dočasného úložiska
Skenery sú pritom z pohľadu toku dát pasívne zariadenia, digitálny obsah je
distribuovaný zo skenerov priamo do pracovného archívu ďalej na spracovanie
prostredníctvom NFS protokolu a riadené workflowov.
Prebranie údajov z dočasného úložiska do pracovného diskového
priestoru
Z pracovného archívu je do pracovného diskového priestoru prenesená
pracovná kópia, ktorá je následne upravovaná špecializovaným softvérom na
úpravu obrazu po skenovaní.
Postprocessing: Úprava obrazu - image treatement a kontrola kvality
Rieši štandartizáciu obrazu zo skenou a prípravu na OCR a základnu kontrolu
kvality skenovania.
Generovanie textu a odvodených údajov
Generovanie plného textu (fulltext) OCR z obrazového materiálu a dálej tzv.
finálnej prezentácie objektu plus špecifické údaje, ako sú indexy a pozičné
metadata.
Generovanie metadát
Generovanie odvodených údajov, Asociácia bibliografických metaúdajov,
metaúdajov archívneho dokumentu, digitálneho obsahu, autorských práv.
Generovanie Metaúdajov: Bibliografické / popisné metadata, Technické
metadata
Kontrola kvality
Kontrola kvality tvorby finálnych objektov metódou ISO štandardov.
Archivácia derivátov
Finálne objekty sa uložia do dočasného archívu.
Migrácia do CA
74
Migrácia objektov z dočasného archívu do CA. Technologické prostredie, ako
status quo pozostáva z dvoch lokalít: Martin a Vrútky. V lokalite Vrútky sú
umiestnené skenery, chemické technológie sterlizácie a deacidifikácie,
neumiestniteľné z dôvodou kapacitných a hygienických v lokalite Martin a
sieťovou infrastrukturou LAN. Vrútky nemajú žiadne vhodné priestory na
umiestnenie komplexnejšej IT infrastruktury a kedže medzi oboma lokalitami je
realizovaný optický prepoj. Ďalšie technologické časti IT sú umiestnené v
lokalite Martin v rámci rekonštruovaného datového centra z dôvody efektívnosti
- technologickej aj energetickej (takže to je dôvod, prečo nie je možné
umiestniť všetko na jednom mieste). Technologicky to sú servery, diskové polia,
páskové knižnice, sieťová infrastruktura a softvérové vybavenie, ktoré sumárne
realizuje nasledovné technologické procesy:
• Proces logistiky toku fyzických dokumentov medzi jednotlivými
technologickými procesmi a tiež medzi lokalitami Vrútky a Martin
• Riadenie samostatných technologických procesov: spracovanie a
distribúciu vytvoreného digitálneho obsahu a spracovanie (vytváranie,
úprava, dopĺňanie) metaúdajov
• Uchovanie digitálneho obsahu pre pracovné a procesné účely.
9.4 Konzervácia dokumentov (konzervovanie)
Je to odborné ošetrenie dokumentov s cieľom zachovať ich súčasný stav, resp.
zachrániť poškodené dokumenty pred zánikom. Predstavuje priamu fyzickú
ochranu zabezpečujúcu zlepšenie rizikových vlastností dokumentov (nosičov
informácie) pri zachovaní ich originality a dlhodobej stability s minimálnou
mierou rozpadu.
9.4.1 REŠTAUROVANIE
Na rozdiel od konzervácie reštaurovanie predstavuje takú úpravu dokumentov,
aby sa dosiahol ich pôvodný vzhľad. Odborné ošetrenie konzerváciou sa týka
najmä tradičných nosičov, t. j. písomných dokumentov (písomného dedičstva, tj.
kníh a archívnych dokumentov, najmä starých a vzácnych tlačí, historických
rukopisov ap.).
9.5 Integrácia konzervovania a digitalizácie
Konzervovanie a konzervačná veda sa však zaoberá všetkými objektmi
kultúrneho dedičstva ako aj nosičmi digitálneho obsahu. Pri audiovizuálnych
dokumentoch (filmových dielach) sa za najvhodnejší spôsob konzervácie z
dlhodobého hľadiska pokladá pasívna konzervácia na filmových pásoch, hoci
za spôsob konzervácie sa považuje aj digitalizácia.
Digitalizácia však fakticky nemôže byť konzervačným zásahom, pretože
nezabraňuje objektívnej degradácii originálnych nosičov až po ich zánik.
Digitalizácia môže nanajvýš spomaliť poškodzovanie dokumentov ich priamym
používaním. Je ideálne, ak projekt digitalizácie zahŕňa aj konzervovanie, najmä
čistenie, sterilizáciu a deacidifikáciu. Vyplýva to z jednoduchej úvahy, že ak sa
dokument raz vyberie zo skladu, treba s ním urobiť maximum operáciu v rámci
jednej technologickej linky. To znamená, že konzervačné procesy je potrebné
zahrnúť do komplexného procesu digitalizácie.
75
Digitalizácia sa spravidla realizuje po konzervácii tradičných dokumentov, v
súčasnosti je však využívaná najmä pri ich sprístupnení verejnosti, čím sa
zamedzuje ich opotrebeniu. Nosiče digitalizovaných dokumentov sú však
spojené s rizikami, ktorými sú napr. zastarávanie dátových formátov,
obmedzená životnosť pamäťových zariadení a i.
Konzervácia tradičných (papierových) dokumentov je odborné ošetrenie
dokumentov konzervačnými prostriedkami s cieľom zastaviť alebo spomaliť
proces ich rozpadu. Pripúšťajú sa však iba zásahy, ktoré zabezpečujú existujúci
stav dokumentu bez akýchkoľvek doplnkov (k používaným metódam patria
deacidifikácia, sterilizácia, dezinfekcia, lyofilizácia a i.), v širšom chápaní sa
pripúšťajú aj opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na technické zabezpečenie
fyzického stavu nosiča dokumentu (laminovanie dokumentov).
9.5.1 STERILIZÁCIA
Sterilizáciou a dezinfekciou dokumentov sa zabraňuje ich ďalšiemu
poškodzovaniu mikroorganizmami a predchádza sa riziku poškodenia zdravia
pri ich ďalšom spracovaní (alebo používaní).
9.5.2 DEACIDIFIKÁCIA
Významnou súčasťou procesu konzervácie dokumentov je deacidifikácia
(odkyslenie) papiera, ktorou sa upravuje jeho nevhodné nízke pH signalizujúce
jeho kyslosť, čím sa papier stabilizuje. Degradácia kyslého papiera je nevratný
termodynamický dej, ktorý môže spomaliť deacidifikácia. Kyslosť papiera na
báze drevnej celulózy je zapríčinená kyselinou sírovou, ktorá sa tvorí pri styku
oxidov síry prítomných v atmosfére s vlhkým papierom, ako aj karboxylovými
kyselinami, ktoré v ňom vznikajú pri oxidačných procesoch, ktorým časom
podlieha. Výsledky testov potvrdzujú, že papier má pomerne dobrú stálosť, ak
nemá nižšiu hodnotu pH ako 5,5, pričom všeobecne sa papier považuje za
odkyslený, keď jeho hodnota pH vzrastie na 6,2. Na neutralizáciu sa používajú
vodné roztoky a suspenzie hydroxidov, uhličitanov alebo hydrogenuhličitanov
vápnika, príp. horčíka, alebo sa dokument umiestni do plynnej atmosféry
amoniaku (krátkodobá stabilizácia).
Cieľom deacidifikácie je jednak zníženie kyslosti papiera, jednak vytvorenie
dostatočného alkalického pufru, ktorý zabráni reacidifikácii v priebehu času.
Poškodený papier možno spevniť aj pomocou spevňujúcich zmesí, ktoré sa
nanášajú štetcom alebo ponorením do roztoku. Používajú sa prírodné polyméry
(pšeničný škrob, želatína), modifikované prírodné polyméry rozpustné vo vode
(sodná soľ karboxymetylcelulózy a i.) alebo syntetické polyméry (polyvinyletanol
plastifikovaný glycerínom a i.).
9.5.3 LYOFILIZÁCIA
Lyofilizácia sa používa pri ošetrení a záchrane dokumentov postihnutých
prírodnými katastrofami (búrky, povodne). — K najvýznamnejším
konzervačným (a reštaurátorským) pracoviskám na Slovensku patrí pracovisko
Ochrany fondov Slovenskej národnej knižnice v Martine, Odbor ochrany
dokumentov Univerzitnej knižnice v Bratislave, Oddelenie ochrany archívnych
dokumentov Slovenského národného archívu v Bratislave a i. Na svete sú to
najmä: Getty Conservation Institute a Rochester Institute of Technology.
76
10 PLÁNOVÁNÍ PROCESU DLOUHODOBÉHO UCHOVÁNÍ DIGITÁLNÍCH DĚL v KNIHOVNICTVÍ
10.1 Uchovávanie originálneho digitálneho materiálu
Dlhodobé archivovanie digitálneho obsahu je najväčší problém digitalizácie.
Bežne sa generuje obrovské množstvo digitálnych dát, avšak problém ich
uspokojivého dlhodobého archivovania nie je dostatočne vyriešený. V našom
odbore dlhodobosť vymedzuje dĺžkou 100 rokov, čo dnešené efemérne médiá
nespĺňajú.
Dôležitým dlhodobým cieľom akéhokoľvek projektu digitalizácie je chrániť
a zachovať prístupnosť údajov, ktoré sa v rámci neho vytvorili. To zahŕňa
zaoberanie sa nevyhnutným zastaráváním formátov digitálnych súborov
a rozličných typov počítačových úložných médií.
Uchovávanie originálneho digitálneho materiálu a korešpondujúcich metaúdajov
pomáha tomu, by bolo možné vyhnúť sa opätovnej digitalizácii
dokumentov/objektov, čím sa ochraňuje krehký zdrojový materiál a nie je
potrebné opakovanie namáhavého procesu digitalizácie vrátane generovania
metaúdajov.
10.2 Formáty súborov
Definícia problému
Digitálny výstup procesu digitalizácie je zvyčajne matričný súbor
v nekomprimovanom formáte TIFF s určitými začlenenými metaúdajmi (pozri
kapitolu Metaúdaje použité pre objekt). Formát súborov a kompresná technika
budú mať veľký vplyv na použiteľnosť digitalizačného výstupu. V tomto bode je
potrebné vziať do úvahy záležitosti ako formát súboru, štandardnú veľkosť
súboru, čas prenosu cez sieť a rôzny typy výstupu (monitor, tlač).
Pragmatické návrhy
• Pre rozhodnutím sa pre nejaký formát súborov je potrebné vziať do úvahy
súvisiace štandardy, existujúcu globálnu používateľskú základňu a
stupeň, do akého sú formáty súborov podporované softvérom používaným
organizáciou - a používateľské určenie. Veľkosť globálnej používateľskej
základne a súčasná podpora sú dobrými indikátormi budúcej podpory pre
konkrétny formát, ktoré vypovedajú aj o pravdepodobnosti trvalo
udržateľných migračných ciest po zmene formátov súborov.
• Najbežnejším výstupom digitalizácie vo forme digitálnych obrazov je
formát Tagged Image File Formát (TIFF). Pokiaľ projekt nemá jasný a
argumentmi podložený dôvod používať iný formát súborov, výstup
digitalizácie, čiže matričné súbory, by mali používať tento formát.
• Výstupný súbor bude typicky veľmi veľký (rádovo aj stovky megabajtov a
viac). Je bežné, že vznikajú takéto veľké matričné súbory, ktoré sa
uchovávajú lokálne a nie sú určené na prenos cez Internet.
• Z matričného súboru je možné vytvoriť menšie verzie pomocou softvéru
na spracovanie obrazu, buď vo formáte TIFF alebo zvyčajne vo formáte
vhodnejšom na prenos, akým je J P E G 2000, PNG or GIF (pozri časť o
štandardoch).
77
• Viac informácií o formátoch súborov je v prehľade štandardov dálej v
tomto dokumente.
• Bez ohľadu na to, aký je príťažlivý súkromný alebo národný formát z
technického hľadiska, je dôležité mať na mysli, že nepoužívanie
štandardných formátov a médií bude hlavnou prekážkou brániacej
medzinárodnej výmene súborov s rastrovými obrazmi a náležitých
včlenených metaúdajov, rovnako aj vytváraniu sieťových zdrojov.
Poznámky/komentáre
Výber formátu súborov musí byť podriadený pravidlu vytvárať čo najkvalitnejší
výstup digitalizácie a dostupnosťou migračných ciest pre budúce uchovávanie
digitálneho originálu. Veľkú úlohu v tejto oblasti zohrávajú štandardy.
78
11 POSTUPY DLOUHODOBÉHO UCHOVÁNÍ DIGITÁLNÍCH DĚL
11.1 Výber médií
Definícia problému
Otázka výberu médií (nosičov) je dôležitá pri projektoch, ktoré chcú udržiavať ich
digitálne zbierky počas obdobia niekoľkých rokov. Mnohé projekty (napríklad
Domes Day vo Veľkej Británii) sa stratili vďaka zastarávaniu médií.
Pragmatické návrhy
• Výstup projektu digitalizácie sa bude uchovávať na serverových strojoch,
vrátane tých, ktoré poskytujú digitálny obsah používateľom na Internete.
Tieto stroje je potrebné zálohovať. Ak server nie je určený výhradne pre
daný projekt digitalizácie, digitálny obsah by sa mal ukladať na odpojiteľné
médiá oddelené od iných údajov na servri.
• Všetky matričné súbory (a príslušné metaúdaje) sa budú zálohovať na
dvoch druhoch nosičov skladovaných oddelene od seba.
• V súčasnosti (2004) sa bežné zálohovacie médium CD-R nahrádza
médiami DVD, ktoré ponúkajú oveľa väčší úložný priestor, pričom
zariadenie na čítanie DVD je prítomné na takmer všetkých nových PC a
notebookoch. Zariadenia na zapisovanie DVD sú stále dosť drahé, ale ich
cena klesá, prípadne sú úplne nahradené inými nosičmi (USB kľúče,
pamäťové karty SD a i.)
• Ešte pred 10 rokmi sa neočakávalo, že v blízkej budúcnosti nosiče DVD
nahradia magnetické pásky, akou je napríklad páska Digital Linear Tape
(DLT) ako úložné médiá použiteľné na zálohovanie počítačových diskov.
Je potrebné seriózne zváženie oboch technológií na uchovávanie
digitálneho obsahu. V skutočnosti sú pásky LT05 a LT06 vhodné na
dlhodobé archivovanie. Bežne sa používajú aj pomerne lacné
veľkokapacitné úložiská 10 a viac TB aj pre bežné domáce použitie na
archivovane digitálneho obsahu.
• Bez ohľadu na voľbu média je potrebné mať na pamäti, že dané médium
bude v blízkej a stredne vzdialenej budúcnosti zastaralé. Je veľmi
pravdepodobné, že v priebehu piatich rokov bude nevyhnutná migrácia na
nové úložné médiá.
Poznámky/komentáre
Projekty digitalizácie v minulosti boli vo veľkej miere projekty poznačené
zmenami médií, ktoré boli spôsoboval hlavne konzumentský elektronický
priemysel.
Stúpajúci trend „ukladať údaje na internete" na veľkých serveroch a na mobilných
jednotkách s pevnými diskmi však uľahčuje migráciu údajov z jedného miesta na
iné a z média na médium. Ak sa z času na čas servre zálohujú a migrujú na nové
servery, očakáva sa, že bude klesať závislosť na oddeliteľných médiách ako
jediných záznamoch z procesu digitalizácie.
Medzitým ostáva stále dôležitá otázka výberu médií. Nič nenasvedčuje tomu, že
sa naráža na obmedzenia pri uchovávaní komprimovaného digitálneho obsahu.
11.2 Migračné stratégie
Definícia problému
79
Pri výbere formátu súborov a úložného média je potrebné vziať do úvahy
realizovateľnosť presunu dát do nového formátu a/alebo na iné úložné médium.
Pragmatické návrhy
• Preskúmajte príslušné súvisiace štandardy ohľadom formátov súborov a
úložných médií, ako bolo uvedené vyššie. Vyhovenie štandardom je
rozumným indikátorom toho, že konkrétny formát alebo médium budú
nejakým spôsobom podporované aj v budúcnosti.
• K používaniu súkromných formátov súborov a neštandardných formátov
médií by sa malo pristupovať s obozretnosťou.
• Pri migrácii z jedného formátu na iný by sa malo zamedziť konverzii
matričného digitálneho materiálu z bezstratového formátu (napr. TIFF v
doméne obrazov) do stratového (napr. JPEG). Ak sa raz informácie
stratia, nie je možné ich nahradiť.
• Je nutné mať na pamäti, že každý formát súborov a/alebo každé úložné
médium bude v dohľadnej budúcnosti zastaralé (možno v priebehu piatich
rokov, pravdepodobne do desiatich rokov).
• O tom, aká bude pravdepodobná realizovateľnosť migrácie z jedného
úložného média na iné pri jeho zastarávaní, vypovedá veľkosť trhu s
úložnými médiami.
• Po vytvorení digitálneho materiálu by sa mali úložné médiá (napr. CD-R,
DVD) periodicky obnovovať (jedenkrát za dva až tri roky), aby sa zabránilo
strate údajov, to sa týka aj kopírovania všetkých údajov na nové médiá.
• Status digitalizovaného materiálu, vrátane údajov o tom, kedy sa
obnovoval nosič, by sa mali zaznamenávať v príslušnom protokole.
Ak je to možné, kópie digitalizovaného materiálu sa majú uchovávať na
viacerých miestach, čím sa zníži riziko straty údajov pri nehodách ako požiar,
záplavy a pod.
80
12 PRÁCE S PŮVODNÍMI DIGITÁLNÍMI DOKUMENTY
12.1 Zaobchádzanie a práca s originálmi
Táto časť za zaoberá tým, ako by sa v rámci projektu malo zaobchádzať
s materiálom, ktorý sa digitalizuje. Zdrojový materiál je v mnohých prípadoch
vzácny alebo hodnotný, preto sa musí minimalizovať negatívny vplyv, ktorý naň
môže mať digitalizácia.
V každom prípade je nutné zdôrazniť, že pre projektový tím budú cenné poznatky
osôb, ktoré bežne zodpovedajú za zbierky.
12.2 Premiestňovanie a manipulácia s originálmi
Definícia problému
V mnohých prípadoch je materiál určený na digitalizáciu veľmi citlivý a krehký.
Nahradenie bezprostredného prístupu on-line zverejnením je v prvom rade často
dôležitým dôvodom projektu digitalizácie. Je kriticky dôležité, aby projekt prijal
opatrenia, aby sa počas procesu digitalizácie materiál žiadnym spôsobom
nepoškodil. Tieto opatrenia môžu mať podobu používania správneho nardvéru,
zabezpečenia vyhovujúcej mikroklímy alebo presunu digitalizačného centra na
miesto uloženia materiálu namiesto sťahovania dokumentov a predmetov.
Pragmatické návrhy
• Pred manipuláciou a prácou so zdrojovým materiálom sa poraďte s
osobou, ktorá za materiál zodpovedá.
• Vyžaduje sa určitá flexibilnosť - nevyhovenie z pohľadu projektu
digitalizácie sa dá prekonať, zatiaľ čo poškodenie jedinečného artefaktu
môže byť nenapraviteľné.
• Ak to bude potrebné, digitalizačně zariadenie (digitálna kamera) sa môže
preniesť k zdrojovému dokumentu alebo predmetu a nemusí sa
prepravovať objekt určený na digitalizáciu.
• Vyhnite sa rozväzovaniu kníh a spisov. Namiesto plošného skenera
použite skener s knižnou kolískou alebo digitálnu kameru.
• Vždy odstráňte skoby, spinky, svorky a iné spony; môžu poškodiť
digitalizačně zariadenie i zdrojový materiál.
• Pred prácou s originálom sa treba poradiť s odborníkom (napr. kurátorom
dokumentu/predmetu určeného na digitalizáciu).
• Konzultácie sa majú realizovať pred digitalizáciou, ideálne v čase výberu
daného kusu na digitalizáciu. Pokyny by sa mali zaznamenať v báze
poznatkov digitalizácie a mali by sa preštudovať pred premiestnením
alebo digitalizáciou. Ak je to potrebné, schopnosti každého možného
hardvérového riešenia by sa mali prekonzultovať s odborníkom.
Poznámky/komentár
Aj keď sú tieto odporúčania zrejmé, pri zaobchádzaní so zdrojovým materiálom
je nutné a dôležité dodržiavať disciplínu.
81