Komunikačná koncepcia (Dokumentológia. Komunikačná koncepcia bibliografie a KIV) Prednášky: Prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD. Osnova prezentácie 1.vysvetlenie koncepcie bibliografickej komunikácie 2.model bibliografickej komunikácie, 3.priebeh, prvky a zložky bibliografickej komunikácie, 4.výklad bibliografickej komunikácie z hľadiska teórie textu 5.schému jazykovej a literárnej komunikácie 6.model vzťahov univerza dokumentov a bibliografického univerza 7.bibliografickú komunikáciu považujeme za mechanizmus, ktorého primárnym poslaním je výmena hodnôt duchovnej kultúry 8.charakterizujeme niektoré druhy bibliografických textov a vysvetľujeme hlavné termíny a pojmy bibliografickej komunikácie Úvod •teória bibliografickej komunikácie - 1975 •nitrianska škola Františka Miku a Antona Popoviča, •teórie textu, teórie literárnej komunikácie, teórie prekladu, jazykovednej štylistiky a koncepcie literárneho vzdelania •Statickoštrukturálna koncepcia versus komunikačný princíp Zdroje teórie •kybernetická teória informácie •teória textu •teória množín •teória objektovo-orientovaného modelovania Teória informácie •Teória informácie - komunikačný princíp •Teória textu •Od lingvistickej stránky (jazyk) –sémantický aspekt (téma, výrazový posun v bibliografickom texte), –semiotický, resp. štylistický a komunikačný aspekt (znakovosť, komunikácia znaku). •v teórii bibliografickej komunikácii ide o analógiu s teóriou prekladu, v ktorej sa preklad považuje za komunikačný akt, v ktorom je preklad je textotvorná operácia, “štylistické modelovanie prototextu jeho prekladovým metatextom” (Popovič, 1983, s. 164). Preklad •v prípade prekladu i v prípade tvorby bibliografického textu dochádza k tzv. výrazovému posunu, •problematika výrazového posunu a invariantnosti •v bibliografickom prieskume sa môže využiť len to, čo sa nachádza v bibliografickom texte. •štruktúra bibliografického textu - hlavný predmet záujmu teórie bibliografie Prečo bibliografická komunikácia? •v modeli bibliografickej komunikácie sa ukazujú hlavné prvky a procesy bibliografie; •bibliografia ako špecifická homogénna štruktúra •bibliografická komunikácia je najvšeobecnejšie teoretické východisko pre skúmanie bibliografie cez jej základné prvky, zložky a ich funkcie. •v modeli bibliografickej komunikácie sa odhaľuje funkčná štruktúra systému Význam komunikačného prístupu •Model bibliografickej komunikácie odkrýva princípy štrukturácie bibliografického textu. •Komunikačné hľadisko umožňuje skúmať nielen texty - produkty bibliografických spracovateľských operácií, ale aj komunikačné postoje subjektov komunikácie, čiže sociopsychologický aspekt. •Komunikačné hľadisko je východiskom pre skúmanie nielen metatextotvorných operácií, ale aj pre typológiu žánrov. •Koncepcia bibliografickej komunikácie prekonáva statickoštrukturálnu koncepciu bibliografie a umožňuje akcentovať jej dynamiku a otvorenosť Text •bibliografická komunikácie je založená na texte •opozícia prototext - metatext, •opozícia komunikát - metakomunikát. •bibliografická komunikácia je vlastne metakomunikáciou Obsažnosť bibliografického textu •V predpočítačovej bibliografii bol rozsah a obsah bibliografického textu limitovaný •Dominantná požiadavka - stručnosť a dodržiavanie obmedzujúcich pravidiel •V postmodernej počítačovej bibliografii prestali platiť tradičné limity a otvorili sa nové možnosti týkajúce sa formy a obsahu bibliografických produktov. •Vývoj smeruje od štrukturovaného textu k prirodzenému textu, ktorý nemusí byť bibliograficky štruktúrovaný výlučne na bibliografických pracoviskách Zvyšovanie obsažnosti •Kulminuje využívanie štandardných nástrojov štruktúrovania bibliografických textov ako jedna z ciest zvyšovania obsažnosti bibliografických textov - počítačových bibliografických záznamov •Väčšia hodnota pre bibliografický prieskum •informačná práca s prirodzeným textom dokumentov v elektronickej forme, bez zásahu sekundárnych bibliografických a informačných služieb a systémov. •postupný prechodom od štrukturálnej metódy bibliografickej práce k značkovacím jazykom (sgml, html, tei, xml...) •digitalizácia, elektronické publikovanie Informácia •Jeden z najvšeobecnejších pohľadov na komunikáciu poskytuje teória informácie. •Zavedenie pojmu informácie umožňuje pristúpiť k výskumu najrozličnejších procesov riadenia a komunikácie v prírode a spoločnosti z jedného všeobecného hľadiska. •expedient, je zdroj, ktorý vyberá zamýšľanú správu z celej skupiny možných správ •správou, informáciou, je spojenie signálu a znaku (nesúci nosič + nesený znak) Signál a znak •Znak - kľúčový termín pre teóriu bibliografie, rovnako ako pre iné disciplíny knižničnej a informačnej vedy Najvšeobecnejšia definícia hovorí, že znak je to, čo stojí za niečo iné - signum est aliquid quod stat pro aliquo •Znak a)zastupuje a b)oznamuje •Zástupnosť je prvá vlastnosť znaku •Druhou charakteristickou vlastnosťou znaku je, že znakom sa niečo oznamuje Znak •Znaky sú schopné niesť a komunikovať nejaký obsah •v teórii znaku sa sa rozlišujú: príznaky, signály, symboly a znaky. •Príznaky, signály a symboly sú síce znaky, ktoré sú schopné fungovať v komunikácii, avšak nie sú to znaky vo vlastnom zmysle slova. Sú to tzv. predznaky. •Jazykový znak má dve časti: –to čo sa označuje (čiže význam, obsah, téma, predmet, jav), tzv. označované - signifié; –to, čím sa označuje ( čiže formálna stránka jazykového znaku), tzv. označujúce - signifiant. Jazykové znaky •sú jazykovými prostriedkami a jazykovými jednotkami určitého konkrétneho jazykového systému •v rozličných civilizáciách sa prvky objektívnej reality prostredníctvom psychických obsahov formujú do jazykových znakov rôznym spôsobom •v rôznych jazykových systémoch sa jazykové jednotky, napr. slová, lexikálne jednotky, môžu členiť na slovné druhy rôznym spôsobom •podľa povahy obsahu a formy jazykových znakov sa utvorili isté jazykové typy: slovenčina - prevažne flektívny typ, maďarčina - aglutinačný typ, angličtina - izolatívny typ, nemčina - polysyntetický typ Bibliografický znak? •V bibliografii sa pracuje s jazykovými znakmi konkrétnych jazykových systémov. Špecifickými jazykovými znakmi v bibliografii sú bibliografické texty. •Predmetom záujmu bibliografie sú prevažne dokumenty a záznamy o dokumentoch. •Dokumenty a záznamy o nich sú komplexné jazykové znaky. •Sú to texty !!!. •Z hľadiska bibliografie nie sú predmetom prvoradej pozornosti nižšie jazykové znaky (fonémy, morfémy...), ale ucelená štruktúra textu dokumentu a najmä štruktúra a zákonitosti výstavby textu o texte dokumentu, čiže bibliografického textu - metatextu s jeho osobitosťami, znakmi a vlastnosťami. Text a dokument •Dokument je komplexný znak – prehovor, tzv sperznak - text. •Tartuská škola (Lotman) definuje text: –1) ako zafixovaný jazykový prejav, resp. súbor informácií slúžiaci na zachovanie v ňom obsiahnutých informácií; –2) nerozčlenený, celistvý signál, ktorý je rámcovaný začiatkom a koncom; –3) osobitná štruktúra, nakoľko informácie v ňom obsiahnuté sú usporiadané a hierarchizované podľa princípov samej štruktúry. •Textom je akýkoľvek dokument - výtvarné dielo, audiovizuálny dokument a podobne, teda nie len písomný dokument •Fyzická forma nosiča nie je z hľadiska predmetu bibliografie dôležitá •V bibliografii je možné spracovať a sprístupňovať nielen písomné dokumenty, ale aj grafiku, hudbu, predmety, počítačové súbory a pod. Charakter bg. komunikácie •Bibliografická komunikácia je zvláštnym prípadom textovej komunikácie alebo jazykovej komunikácie, •jazyk je najdôležitejším prvkom v štruktúre textu Textová komunikácia •V textovej komunikácii sa prenáša správa prostredníctvom znakov prirodzeného jazyka, čiže cez znaky, slová, vety, text. •V textovej komunikácii - hlavne lexika asyntax •V rovine jazyka sú fyzikálne najmenšie kódovacie jednotky. •Nemá zmysel vstupovať do komunikácie náhodným, neorganizovaným súborom reťazcov znakov, •texty sa netvoria na to, aby sa v nich použili určité slová, syntagmy, vety, odstavce a pod., ale aby sa komunikoval nejaký obsah, myšlienka, informácia. Text = jazyk - štýl - téma •Teória textu - okrem roviny jazyka aj podrovinou štýlu a podrovinou témy •Práve táto komplexnosť koncepcie textu je vhodná pre aplikácie v bibliografickej komunikácii • Univerzum dokumentov a bibliografické univerzum •Základnými prvkami bibliografickej komunikácie sú: • 1.univerzum dokumentov a 2.bibliografické univerzum 3. •..\Documents\Moje publikačky\Prototexty_metatexty_obrazok.doc Object 6 Univerzum dokumentov •Univerzum dokumentov je v podstate veľmi zložitý objekt z hľadiska vzniku, rozmanitosti foriem a obsahu. Tvorcami dokumentov sú autori a korporatívni autori (korporácie). Produkujú monografie, seriály, články, súbory. Tieto objekty sú ďalej štruktúrované a môžu existovať v rôznych fyzických formách. Napríklad monografia môže mať formu tlačeného textu alebo počítačového súboru. Monografie môžu vytvárať väčšie súbory (edície), alebo sa môžu členiť na menšie časti (články) a pod. Bibliografické univerzum •je odrazom a modelom univerza dokumentov •vzťahy medzi dokumentami v diachronickom a synchronickom priereze •usporiadanejšie a systematizované v tvare, ktorý je vhodnejší na komunikáciu informácií o univerze dokumentov. •bibliografické univerzum je závislé na univerze dokumentov Model bibliografickej komunikácie •Základné prvky a procesy bibliografickej komunikácie •Bibliografická komunikácia je dynamická otvorená štruktúra bibliografického systému •Bibliografia je veda o bibliografickej komunikácii záznamov o dokumentoch a plných textov •..\Documents\Moje publikačky\Model bg komunikacie_obrazok.doc Object 4 Prvky a procesy bk •EXPEDIENT, vysielač (EX) •Kódovanie (K) •PROTOTEXT (PT) •Dekódovanie (DK) •PERCIPIENT+EXPEDIENT, Bibliograf (PC1+EX1) •Kódovanie v procese komprimačnej, kondenzačnej deskripcie (K1) •METATEXT, bibliografický text, bibliografický záznam (MT) •Dekódovanie (DK1) •PERCIPIENT, prijímač, používateľ (PC) Štruktúra bibliografického textu 1.Hľadisko vzniku 2.Hľadisko kompozície Hľadisko vzniku 1.prebratý z dokumentu, napr. titulný list, tiráž, titulok, ... 2.prebratý a odvodený od textu dokumentu, napr. z predhovoru, záveru, hlavného textu ... 3.prebratý a odvodený z iných prameňov a pomôcok, napr. z encyklopédií, slovníkov, tezaurov ... 4.fixovaný v texte dokumentu vo forme prístupových výrazov, napr. hypertextové prvky, META-prvky ... 5.Elektronický, digitálny text s metadátami Hľadisko kompozície •jednotkový, napr. bibliografický záznam •zložený, napr. množina bibliografických, strojom alebo okom čitateľných záznamov •vnorený vo fulltexte, napr. META-prvky, hypertextové prvky, TEI ... •samostatný, napr. bibliografický záznam, •nesamostatný, napr. názov dokumentu, údaj o počte strán a pod. Funkcie bg. textu 1.Substitučná funkcia 2.Systematizačná funkcia 3.Informačná funkcia 4.Registračná funkcia 5.Propagačná funkcia 6.Receptívna funkcia 7.Poznávacia funkcia Substitučná funkcia •Bibliografický text je náhradou, substituentom dokumentu, na základe ktorého vznikol. •Dokument je fyzicky a semioticky nahradený bibliografickým textom, ktorý môže dokument do určitej miery zastupovať •Napr.: bibliografický záznam o dokumente v katalógu knižnice, záznam o dokumente v informačnom časopise alebo elektronickej báze údajov, kde je súčasťou záznamu abstrakt a pod. Systematizačná funkcia •záznamy o dokumente majú klasifikačné znaky, indexy a kódy, prostredníctvom ktorých sa záznamy o dokumentoch dajú usporiadať do určitých skupín •Nástroje systematizácie –klasifikačné tabuľky a schémy, ako je napríklad Medzinárodné desatinné triedenie, Deweyho triedenie, –tezaury, –kódovníky, –slovníky apod. Informačná funkcia • •spočíva v prenose a transformácii informácie nachádzajúcej sa v dokumente používateľovi. •viaže sa na bibliografické údaje, konkrétne na textové hodnoty, zaznamenané v logickej štruktúre záznamu, ako sú polia, podpolia, kódované informácie, obsahovo-charakterizačné prvky, klasifikačné znaky, indexy a pod. •informačnú funkciu majú aj bibliografické prvky vnorené v digitálnom objekte a zámerne označené ako prístupové výrazy Registračná funkcia •bibliografický text registruje, zaznamenáva fakt, že dokument existuje, a to na takej úrovni, ktorá je dostatočná na jeho vyhľadanie a získanie • •Napr.: bibliografický odkaz, kníhkupecký záznam Propagačná funkcia •Táto funkcia má dve stránky. •1) Realizuje sa cez špeciálne bibliografické texty, ako je napríklad odporúčajúca bibliografia, vydavateľská bibliografia, odporúčajúca anotácia, •2) uplatňuje sa priamo v komunikačnom postoji, v komunikačnej stratégii konkrétnych bibliograficko-informačných systémov, cez kritériá výberu dokumentov na spracovania. –Tejto stratégii potom môže byť podriadená aj kompozícia a úprava bibliografických textov. Napríklad služba LISA vyberá a zverejňuje záznamy o určitých vybratých dokumentoch (seriálových publikáciách) a keďže výber je kvalifikovaný a relatívne reprezentatívny, možno tieto texty považovať aj za odporúčajúce Receptívna funkcia •Bibliografický text poskytuje používateľovi návod na príjem informácií a poznatkov obsiahnutých v dokumentoch. •Receptívnosť sa uplatňuje najmä v súborných informatických textoch, ako sú napríklad bibliografické súpisy. • •Napr.: bibliografická štúdia, metodické poznámky, metodický úvod, návody na používanie záznamov, registrov, rozborové, komparačné, výhľadové a prehľadové štúdie, ktoré vychádzajú z rozsiahleho bibliografického prieskumu a naznačujú spôsob a dôvody prístupu k dokumentom a tým vlastne pripravujú používateľa na určité spôsoby percepcie. •Cieľom informatického recepčného návodu je získať používateľa pre bibliografickú komunikáciu. Poznávacia funkcia •Bg. texty: 1.jednotkové 2.množinové (súborné). 3. •Konečným a hlavným zmyslom bibliografickej komunikácie totiž nie je poznávanie dokumentov, ale poznávanie sveta, teda objektov a javov objektívnej reality, hoci aj nepriamo, skrz dokumenty. •Zmysel využívania bibliografických textov ukazujúcich cestu k dokumentom alebo ich priamo nahrádzajúcich, nie je spravidla v samoúčelnom uspokojovaní zvedavosti používateľa. •Aj dokumenty aj bibliografické texty mu slúžia ako nástroje poznávania a pretvárania sveta. Záver - tézy 1.V postmodernej bibliografii sa informatizačné tendencie (IKT) a globalizačné trendy dotýkajú všetkých prvkov a zložiek bibliografickej komunikácie 2.V porovnaní s uplynulými desaťročiami došlo k prudkému rozvoju v univerze dokumentov 3.Predmetom bibliografie nie sú len knihy a časopisy a tlačené texty. 4.Univerzum dokumentov sa značne diverzifikuje, pokiaľ ide o druhy dokumentov a nosiče informácií. Závery – tézy 2 1.Rozvoj organizačných a metodických nástrojov 2.Postmoderná bibliografia je spojená s jej formou. 3.Moderná bibliografia je postpapierová bibliografia. 4.Štandardom sa stal počítačový bibliografický záznam. 5.Postmoderná bibliografia - nie len zameranie na formálny identifikačný popis dokumentu. 6.Počítačové záznamy v štruktúre formátov MARC umožňujú hĺbkové spracovanie dokumentov a umožňujú vykonávať veľmi dôkladný bibliograficko-informačný prieskum. 7.Sofistikované softvéry umožňujú spájať bibliografický popis s úplnými textami dokumentov alebo s multimédiami, využívať súbory autorít, pracovať v integrovanom a používateľsky komfortnom prostredí, využívať nástroje Word Wide Webu a pod. Závery – tézy 3 1.Postmoderná bibliografia využíva štruktúry formátov MARC v bibliografickom spracovaní, v tvorbe a využívaní heslárov (autorít) a prácu s vlastníckymi údajmi (holdingy). Štrukturálna a hypertextová tendencia •Vo vzťahu k bibliografickému textu a textu dokumentu sa rozvíjajú dve hlavné konvergujúce tendencie: štrukturálna a hypertextová. •štrukturálna - je evolučná, vnútrobibliografická. jej dokladom je sústavne zdokonaľovaný systém formátu MARC, najmä formátu MARC21. •hypertextová - je mimobibliografickej proveniencie. Viaže sa na informačné technológie, počítačovú lingvistiku a elektronické publikovanie (bibliografické popisné metadáta) Manažment znalostí •od manažmentu záznamov o dokumentoch k manažmentu údajov a znalostí •profesia bibliografa si vyžaduje zvládnutie informačnej technológie. •produkovanie množstva čiastkových papierových bibliografických súborov sa stalo neefektívnym z ekonomického ako aj z informačného hľadiska. IKT •Počítačové bibliografické záznamy sa uchovávajú v databázových systémoch a sú dostupné cez globálne počítačové siete (World Wide Web). •Technologická infraštruktúra Internetu a WWW otvára pre bibliografické služby úplne nové horizonty. •Bibliografia pred internetom bibliografia s internetom. •Od papierových katalógov k verejne online prístupným katalógom (OPAC).