Digitalizácia
Úvod do digitalizácie písomného dedičstva
Dištanční študijní t e x t
D u š a n K a t u š č á k
Opava 2022
Obor: Knihovnictví, b i b l i o g r a f i e , d i g i t a l i z a c e , d o k u m e n t a c e , informační
věda (sociální a s p e k t y ) , L i b r a r y a n d I n f o r m a t i o n S c i e n c e ( L I S )
Klasifikační kódy: 0 0 , 0 2 2 , 0 3 0 , 0 3 2 2 , 0 3 8
Klíčová slova: knihovnictví, digitalizace, terminologie, uchovávání,
konzervovaní, Minerva, Europeana, OCR, konzervování,
deacidifikace, Library and Information Science (LIS), workflow
digitalizace, digitální knihovna, on-line katalog, digitální
repozitář, služby knihoven, copyright, digitální repozit,
Islandom, DSpace, Invenio, Greenstone, skenery, deskriptívni
metadata
Anotace: Předmět seznámí s t u d e n t y s p r o b l e m a t i k o u d i g i t a l i z a c e k n i h a
částečně i d i g i t a l i z a c e zvukových a obrazových záznamů. A u t o r
učebního t e x t u s e n a jedné straně opírá o vlastní dlouholeté
zkušenosti v o b l a s t i d i g i t a l i z a c e a j e d n a k o nejdůležitější
evropské doporučení a nejlepší p r a x e . Velké p r o j e k t y
d i g i t a l i z a c e s e n a světě začaly rozvíjet k o n c e m 9 0 . let a
bezprostředně p o r o c e 2 0 0 0 . V té době v z n i k l y příručky a
praktická doporučení, které s e u p l a t n i l y v m n o h a digitalizačních
p r o j e k t e c h . M e z i hlavní použité z d r o j e patří zkušenosti a
p o z n a t k y z o p i s u velkého národního p r o j e k t u Digitální k n i h o v n a
a digitální a r c h i v , který byl financován z e strukturálních fondů a
jehož a u t o r e m j e i a u t o r t o h o t o t e x t u . S t u d e n t i s e seznámí s
poselstvím Comité des sages p r o j e k t u E u r o p e a n a . Praktické
standardní doporučení j s o u u v e d e n y v s o u l a d u s p r a v i d l y , které
b y l y vypracovány v p r o j e k t u M i n e r v a . P o z o r n o s t j e věnována
jednotlivým fázím p r o j e k t u d i g i t a l i z a c e , infrastruktuře,
metadatům, klíčovým technologickým operacím, j a k o j e výběr
materiálu, skenování, formáty dat, konzervační p o s t u p y ,
s t e r i l i z a c e , odkyselování, lyofylizácia, otázkám digitálních
r e p o z i t o v Islandom, DSpace, Invenio, Grenstone, jakož i
finančním a právním otázkám zpřístupňování digitálního
o b s a h u . Důraz j e k l a d e n n a p r o c e s plánování a r e a l i z a c e
p r o c e s u d i g i t a l i z a c e . Dále j s o u analyzována významné české
Digitalizační p r o j e k t y (Manascriptorium, Kramerius). V druhé
části j s o u s t u d e n t i seznámení s p r o b l e m a t i k o u dlouhodobé
uchování výsledků d i g i t a l i z a c e s důrazem n a p r o b l e m a t i k u
m i g r a c e digitálních obsahů n a nové nosiče. Cvičení j s o u
zaměřena n a praktické vyzkoušení si celého p r o c e s u
d i g i t a l i z a c e , Počínaje p o s o u z e n y k v a l i t y podkladů, přes
skenování, O C R a k o r e k c i c h y b až p o ukládání n a nosič.
Součástí předmětu j e i e x k u r z e n a významné Digitalizační
pracoviště.
2
B-IU - Charakteristika studijního předmětu
Název studijního předmětu Digitalizace a dlouhodobá ochrana fondů 1
T i p předmětu Povinny, Z T (společný základ) Idoporučenv ročník/semestr 1 1/ZS
Rozsah studi jniho předmětu 13p+26s I hod. 39 h/sem. 1 kreditů
Prerekvizity, korekvizity,
ekvivalence
Způsob ověřeni studijních
vvsledků
Zápočet, zkouška Forma vvukv j Přednáška,
seminář
Forma způsobu ověření studijních
výsledků a další požadavky na
studenta
Zkouška, zápočet
Účast na zkoušce j e podmíněna předložením seminární práce v rozsahu 15 normostran textu s obsahovým zaměřením m
práci s obchodními informacemi.
Předmět je uzavřen zkouškou, která bude udělena p odevzdáni a uznání seminárni práce. Podrobné informace obdrží
studenti na začátku semestru. Podmínkou j e 8 0 % účast studenta m seminářích.
Garant předmětu P r o f P h D r . Dušan Katuščák, P h D .
Zapojení garanta do výuky
předmětu
V e d e n i přednášek.
Vyučující Prof. P h D r . Dušan Katuščák, P h D . (přednášející, 100 1
Stručná anotace předmětu |
Cíl i i uki
Předmět seznámí studenty s p r o b l e m a t i k o u digitalizace knih a částečně i digitalizací zvukových a obrazových záznamů.
Důraz j e kladen m proces plánování a realizace procesu digitalizace. Dále j s o u analyzovány významné české digitalizační
projekty (Manascriptorium, K r a m e r i u s ) . V druhé části j s o u studenti seznámeny s p r o b l e m a t i k o u dlouhodobého uchováni
výsledků digitalizace s důrazem m p r o b l e m a t i k u migrace digitálních obsahů na nové nosiče. Cvičení j s o u zaměřeny na
praktické vyzkoušení si celého procesu digitalizace, počínaje posouzením k v a l i t y podkladů, přes skenování, O C R a korekci
chyb až po ukládání na nosič. Součástí předmětu j e i exkurze m významné digitalizační pracoviště.
Osnova - bloky
L význam procesu digitalizace v oboru knihovnictví
2. strategické aspekty procesu digitalizace
3. plánování a příprava procesu digitalizace
4. technologické aspekty procesu digitalizace
5. digitalizace starých tisků
6. právní aspekty procesu digitalizace
7. procesy před a p digitalizaci (konzervace, ochrana)
8. optické rozpoznávání obrazců a korekce chyb
zpřístupňování digitalizovaných dél
strategické plánování procesu dlouhodobého uchování digitálních děl
11. problémy, které třeba řešit
12. známé postupy dlouhodobého uchování digitálních děl
13. práce s původními digitálními d o k u m e n t y
10,
Studijní literatura a studijní pomůcky
Povinná literatura
Studijní materiály, prezentace a učební text umístěné na webových stránkách Ústavu b o h e m i s t i k y a knihovnictví F P F S U
v Opavě - oddělení knihovnictví - webová adresa: http://knihovnik.fpf.slu.cz/
K O N V I T , M Digitization and Long-term Fund Protection I £ Opava, S U v Opavě, 2017.
Doporučená literatura
ČNK. Digitalizace a digitálni zpřístupnění dokumentů. Online. Dostupné na https:/ Amviv.nkp.cz/o-knihovne/odborne-
cinnosti/sprava-a-ochrana-fondu/zzz_osof/digitalizace
Archivy, knihovny, muzea v digitálním světě 2005. Praha: Národní technické m u z e u m , 2 0 0 6 - 121 s. I S B N 80- 7037- 149-
S
Negroponte, N Digitální svět. Praha: M a n a g e m e n t Press, 2001 - 207 s. I S B N 80-7261-046-5
3
O b s a h
1 VÝZNAM PROCESU DIGITALIZACE V OBORU KNIHOVNICTVÍ 7
1 . 1 DEFINÍCIA DIGITALIZÁCIE A ZÁKLADNÉ P O J M Y 7
1 . 2 ZÁKLADNÉ P O J M Y 8
1 . 3 V Ý Z N A M DIGITALIZÁCIE 1 0
1 . 4 PRÍNOSY DIGITALIZÁCIE V PRAXI 1 1
1 . 5 POLITIKA, P R O G R A M Y A PROJEKTY DIGITALIZÁCIE. EURÓPA A S V E T 1 2
2 STRATEGICKÉ ASPEKTY PROCESU DIGITALIZACE 15
2 . 1 VŠEOBECNÉ CIELE STRATÉGIE DIGITALIZÁCIE. M l N E R V A 1 6
2.1.1 Europeana (Comité des Sages). Pozícia Európskej únie 16
2.1.2 Zabezpečenie širokého prístupu k digitalizovaným verejne dostupným materiálom a ich
využívania í 7
2.1.3 Stimuly digitalizácie 18
2.1.4 Úloha Europeany 18
2.1.5 Zaručenie trvalej udržateľnosti digitalizovaných zdrojov 19
2.1.6 Udržateľnosť. 2 0
2.1.7 PPP projekty 20
3 PLÁNOVANÍ A PŘÍPRAVA PROCESU DIGITALIZACE 22
3 . 1 DIGITALIZÁCIA I N T E R N E A L E B O E X T E R N E 2 6
3 . 2 PLÁNOVÁNÍ A PŘÍPRAVA PROCESU DIGITALIZACE V KNIHOVNĚ 2 8
3 . 3 PRAKTICKÉ ODPORÚČANIA 2 8
3 . 4 PROJEKT M I N E R V A A LUNDSKÉ ZÁSADY 2 9
3 . 5 LUNDSKÉ ZÁSADY 2 9
3 . 6 MANAŽÉRSKE PLÁNOVANIE PROJEKTU DIGITALIZÁCIE 2 9
3 . 7 Z D Ô V O D N E N I E PROJEKTU 3 0
3 . 8 ĽUDSKÉ ZDROJE 3 1
3 . 9 V Ý S K U M 3 1
3 . 1 0 H R O Z B Y . RIZIKÁ 3 2
3 . 1 1 VÝBER ZDROJOVÉHO MATERIÁLU N A DIGITALIZÁCIU 3 3
3 . 1 2 S T A N O V E N I E KRITÉRIÍ VÝBERU 3 3
3.12.1 Výber podľa kritérií 34
3.12.2 Príprava na digitalizáciu 34
3 . 1 3 HARDVÉR 3 4
3.13.1 Skenery 36
3.13.2 Druhy skenerov 37
3 . 1 4 SOFTVÉR 4 1
3 . 1 5 P R O C E S DIGITALIZÁCIE 4 2
3.15.1 Používanie skenerov 43
3.15.2 Používanie digitálnych kamier/fotoaparátov 45
3.15.3 Softvérové aplikácie na optické rozoznávanie znakov (OCR) 46
3 . 1 6 M E T A Ú D A J E ( M E T A D Á T A ) 4 7
3.16.1 Metaúdaje použité pre opis predmetu (deskriptívne metadáta) 47
3 . 1 7 V Y H O V U J Ú C E ŠTANDARDY PRE METAÚDAJE 4 8
3.17.1 Zverejnenie 49
3 . 1 8 S P R A C O V A N I E O B R A Z U 4 9
3.18.1 Trojrozmerné materiály a virtuálna realita 5 2
3 . 1 9 O N - L I N E ZVEREJNENIE 5 2
4 TECHNOLOGICKÉ ASPEKTY PROCESU DIGITALIZACE 54
4.1.1 Konverzia (Převod) 54
4.1.2 Atributy zdrojového dokumentu 55
4.1.3 Kvalita obrazu 5 6
4.1.4 Rozlišení 5 6
4
4.1.5 Bitová hloubka 5 7
4.1.6 Procesy vylepšení obrazu 5 7
4.1.7 Komprese 5 7
4.1.8 Použité zařízení a jeho výkon 58
4.1.9 Kvalita operátora 58
4.1.10 Doporučení pro skenovaní (konverzi, převod) 58
4 . 2 VYTVÁŘEN! P R A C O V N Í H O PROSTŘEDÍ P R O PROJEKT DIGITÁLNÍHO ZOBRAZOVÁNÍ 5 9
4 . 3 NÁZVOVÉ A IDENTIFIKAČNÉ K O N V E N C I E 6 0
4 . 4 PRÍKLADY DOSTUPNÝCH O P E N - S O U R C E R E P O Z I T O V PRE DIGITÁLNE KNIŽNICE 6 2
4.4.1 Islandom 8 62
4.4.2 DSpace 62
4.4.3 Invenio (CERN) 63
4.4.4 Greenstone 63
5 DIGITALIZACE STARÝCH TISKŮ 64
6 PRÁVNÍ ASPEKTY PROCESU DIGITALIZACE 65
6 . 1 P R Á V N E ASPEKTY 6 5
6 . 2 A U T O R S K É PRÁVA ( C O P Y R I G H T S ) 6 5
6 . 3 VYDAVATEĽSKÉ A LICENČNÉ Z M L U V Y 6 5
6 . 4 C O P Y R I G H T v KNIŽNICI PODĽA A M E R I C K É H O A AUSTRÁLSKEHO PRÁVA 6 5
6.4.1 Praktický príklad 65
6.4.2 Dispenzácia s formálnym povolením 66
6.4.3 Vytvorenie copyrightu 66
6.4.4 Ochrana copyrightu 67
7 PROCESY PŘED A PO DIGITALIZACI (KONZERVACE, OCHRANA) 69
7 . 1 K O N Z E R V Á C I A D O K U M E N T O V ( K O N Z E R V O V A N I E ) 6 9
7 . 2 R E Š T A U R O V A N I E 6 9
7 . 3 INTEGRÁCIA K O N Z E R V O V A N I A A DIGITALIZÁCIE 6 9
7.3.1 Sterilizácia 70
7.3.2 Deacidifikácia 70
7.3.3 Lyofilizácia 7 0
8 OPTICKÉ ROZPOZNÁVANÍ OBRAZCŮ A KOREKCE CHYB 72
8 . 1 O C R S O F T V É R 7 2
9 ZPŘÍSTUPŇOVÁNÍ DIGITALIZOVANÝCH DĚL 73
9 . 1 I S L A N D O R A 8 7 3
9 . 2 D S P A C E 7 3
9.2.1 Invenio (CERN) 73
9.2.2 Greenstone 73
10 STRATEGICKÉ PLÁNOVÁNÍ PROCESU DLOUHODOBÉHO UCHOVÁNÍ DIGITÁLNÍCH DĚL 74
1 0 . 1 U C H O V Á V A N I E A A R C H I V O V A N I E ÚDAJOV 7 4
1 0 . 2 D L H O D O B Á ARCHIVÁCIA 7 4
1 0 . 3 V O Ľ B A MÉDIÍ 7 5
1 0 . 4 T Y P Y MÉDIÍ 7 5
11 PROBLÉMY, KTERÉ TŘEBA ŘEŠIT 76
1 1 . 1 H L A V N É ZISTENÉ BARIÉRY V EURÓPE 7 6
12 ZNÁMÉ POSTUPY DLOUHODOBÉHO UCHOVÁNÍ DIGITÁLNÍCH DĚL 77
1 2 . 1 VÝBER MÉDIÍ 7 7
1 2 . 2 MIGRAČNÉ STRATÉGIE 7 8
13 PRÁCE S PŮVODNÍMI DIGITÁLNÍMI DOKUMENTY 79
1 3 . 1 Z A O B C H Á D Z A N I E A PRÁCA S ORIGINÁLMI 7 9
5
1 3 . 2 P R E M I E S T Ň O V A N I E A M A N I P U L Á C I A S O R I G I N Á L M I
V Ý Z N A M P R O C E S U DIGITALIZACE V O B O R U KNIHOVNICTVÍ
1.1 Definícia digitalizácie a základné p o j m y
Digitalizácia v užšom z m y s l e s l o v a j e technologický p r o c e s k o n v e r z i e
analógových d o k u m e n t o v (text, o b r a z , z v u k , a u d i o , v i d e o ) d o digitálneho
formátu a l e b o p r i a m a t v o r b a d o k u m e n t o v v digitálnej f o r m e .
Digitálny obsah, ktorý vzniká digitalizáciou j e zaznamenaný v samostatných
údajových jednotkách (nazývaných bity), ktoré j e možné adresovať o s o b i t n e
(zvyčajne v skupinách viacerých b i t o v zvaných b a j t y ) .
Ide o binárne údaje (0, 1), s ktorými dokážu pracovať počítače a iné z a r i a d e n i a
s výpočtovou schopnosťou ( n a p r . digitálne fotoaparáty, digitálne načúvacie
pomôcky).
A
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
0 0 0 0
0 0 0 1
0 0 0 1
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
0 0 0 1
0 0 0 1
0 0 1 1
0 0 1 1
0 1 1 1
0 1 1 1
1 1 1 1
1 1 1 1
1 1 1 1
1 1 1 1
o o o o
o o o o
0 0 0 0
0 1 1 1
1 1 1 1
1 1 1 1
1 1 1 1
1 1 1 0
1 1 1 0
1 1 1 0
1 1 0 0
1 1 1 1
1 1 1 1
1 0 0 0
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
1 1 1 1
1 1 1 1
1 1 1 1
0 1 1 1
0 1 1 1
0 0 1 1
0 0 1 1
0 0 0 1
1 1 1 1
1 1 1 1
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
o o o o
0 0 0 0
1 0 0 0
1 0 0 0
1 1 0 0
1 1 0 0
1 1 1 0
1 1 1 0
0 1 1 1
o o o o
0 0 0 0 0 0 0
0 0 0 0 0 0 0
0 0 0 0 0 0 0
0 0 0 0 0 0 0
0 0 0 0 0 0 0
0 0 0 0 0 0 0
0 0 0 0 0 0 0
0 0 0 0 0 0 0
0 0 0 0 0 0 0
0 0 0 0 0 0 0
0 0 0 0 0 0 0
1 0 0 0 0 0 0
1 0 0 0 0 0 0
1 1 0 0 0 0 0
1 1 0 0 0 0 0
0 0 0 0 0 0 0
Digitalizácia (digitisation) - P r o c e s vytvárania digitálnych súborov snímaním
(skenovaním, fotografovaním) a l e b o iným spôsobom k o n v e r z i e analógových
materiálov. Výsledná digitálna kópia, a l e b o digitálna náhrada s a označuje z a
digitálny o b s a h (digitálny materiál, digitálny d o k u m e n t ) j e p r e d m e t o m
digitálneho uchovávania, p o d o b n e a k o "digitálne narodené" materiály.
Digitalizácia môže byť:
• p r e v o d informácií z analógového t v a r u (analógového signálu, n a p r .
elektrického napätia, z v u k u , s v e t l o s t i , t l a k u ) d o číslicového (=digitálneho)
t v a r u , s p r a v i d l a d o počítačových súborov; špecificky najmä:
o snímanie a premena grafických tvarov do číslicových tvarov
( s p r a v i d l a p o m o c o u s k e n e r a ) ,
snímanie a premena písma do číslicového tvaru ( s p r a v i d l a
p o m o c o u s k e n e r a a softvéru O C R ) ,
zaznamenávanie a prevod zvukových signálov do číselných
tvarov ( v z o r k o v a n i e , rozlišovanie v z o r k y ) ,
snímanie a prenos rozmerov trojrozmerných predmetov do
číslicového tvaru ( s p r a v i d l a p o m o c o u 3 D s k e n e r o v ) ,
p r e c h o d o d analógovej t e c h n i k y n a digitálnu t e c h n i k u , najmä v rámci
modernizácie, špecificky n a p r . :
o
o
o
7
tllí •
Obrázok 11lustračná schéma procesu digitalizácie a najbežnejšie výstupné formáty
1.2 Komplexnosť digitalizácie
Digitalizácia n i e j e l e n "technológia" a l e komplexný p r o c e s , ktorý zahŕňa
organizačné, technické, finančné, právne a profesionálne k r o k y .
1. Plánovanie p r o j e k t u digitalizácie
2 . Výber zdrojového materiálu n a digitalizáciu
3. Príprava n a digitalizáciu
4 . Zaobchádzanie a práca s originálmi
5. P r o c e s digitalizácie
6. Uchovávanie originálneho digitálneho materiálu
7. Metaúdaje
8. Z v e r e j n e n i e
9. Práva duševného vlastníctva a c o p y r i g h t
1 0 . Manažment p r o j e k t o v digitalizácie
1.3 Základné p o j m y
Prístup, sprístupnenie ( a c c e s s ) - priebežná a pretrvávajúca použiteľnosť
digitálneho z d r o j a , pričom s a zachovajú všetky k v a l i t y h o d n o v e r n o s t i , p r e s n o s t i
a funkčnosti, ktoré s a považujú z a podstatné z hľadiska účelu v y t v o r e n i a
a / a l e b o získania digitálneho z d r o j a .
Potvrdenie pravosti ( a u t h e n t i c a t i o n ) - m e c h a n i z m u s , ktorého cieľom j e
s t a n o v e n i e h o d n o v e r n o s t i digitálnych materiálov v konkrétnom čase. Ide
napríklad o digitálne p o d p i s o v a n i e .
Hodnovernosť, autentickosť ( a u t h e n t i c i t y ) - Digitálny materiál j e taký, aký s a
zdá byť. V prípade elektronických záznamov s a t e n t o p o j e m vzťahuje n a
dôveryhodnosť príslušného elektronického záznamu. V prípade "digitálne
vytvorených" a zdigitalizovaných materiálov s a p o j e m vzťahuje n a f a k t , že pri
citovaní akéhokoľvek z d r o j a j e t e n t o z d r o j rovnaký a k o keď b o l vytvorený, pokiaľ
8
sprievodné metaúdaje neuvádzajú z m e n u . Dôvera v autentickosť digitálnych
materiálov v čase j e obzvlášť dôležitá vzhľadom n a ľahkosť v y k o n a n i a z m i e n .
"Digitálne narodené, digitálne vytvorené" ( " b o m d i g i t a l " ) - Digitálne
materiály, ktoré nemajú mať analógový e k v i v a l e n t , buď a k o pôvodný z d r o j ,
a l e b o a k o výsledok k o n v e r z i e d o analógovej f o r m y . T e n t o termín s a používa n a
rozlíšenie takýchto materiálov o d 1) digitálnych materiálov, ktoré boli vytvorené
a k o výsledok k o n v e r z i e analógových originálov (zdigitalizované); a o d 2 )
digitálnych materiály, ktoré m o h l i vzniknúť z digitálneho z d r o j a , a l e n a p r . s a
vytlačili s a n a p a p i e r .
Digitálna archivácia ( d i g i t a l a r c h i v i n g ) - T e n t o termín s a v rôznych o b l a s t i a c h
používa rôzne. Knihovnícka a archivárska k o m u n i t a h o často používajú
zameniteľné s termínom digitálne uchovávanie. Počítačoví odborníci majú s k l o n
používať termín digitálna archivácia n a označenie p r o c e s u zálohovania a
priebežnej údržby n a r o z d i e l o d stratégií dlhodobého digitálneho uchovávania.
Digitálne materiály, digitálne zdroje ( d i g i t a l m a t e r i a l s ) - široký termín
zahŕňajúci digitálne náhrady vytvorené a k o výsledok k o n v e r z i e analógových
materiálov n a digitálnu f o r m u (digitalizácia), ďalej "digitálne vytvorené"
materiály, p r e ktoré n e e x i s t u j e a n i k d y n e b u d e existovať analógový e k v i v a l e n t , a
digitálne záznamy.
Digitálne uchovávanie ( d i g i t a l p r e s e r v a t i o n ) - termín označujúci sériu
riadených činností potrebných n a zabezpečenie trvalého prístupu k digitálnym
materiálom n a taký dlhý čas, n a aký t o j e potrebné. Digitálne uchovávanie má
veľmi širokú definíciu a vzťahuje s a n a všetky úkony požadované n a udržanie
prístupu k digitálnym materiálom až z a h r a n i c e výdrže nosičov b e z ohľadu n a
technologické z m e n y . Môže ísť o záznamy vytvárané počas každodennej
činnosti organizácie; o "digitálne narodené" materiály vytvorené n a konkrétny
účel (napríklad z d r o j e p r e vzdelávanie); a l e b o výstupy p r o j e k t o v digitalizácie.
E x i s t u j e možnosť využitia digitálnych technológií n a uchovávanie originálnych
a r t e f a k t o v prostredníctvom digitalizácie.
Dlhodobé uchovávanie - Dlhodobé uchovávanie j e najkomplikovanejšia výzva
digitálnej d o b y , a p r e t o j e t o významná oblasť výskumu a p r a x e , ktorá j e
zameraná n a dlhodobé uchovávanie digitálneho o b s a h u . Dlhodobosťou s a
p r i t o m r o z u m i e 5 0 a v i a c r o k o v . Trvalý prístup k digitálnym materiálom, a l e b o
aspoň k informáciám v n i c h obsiahnutým, n a neurčitú d o b u . ( N a p r . 1 0 0 r o k o v
podľa K o n g r e s o v e j knižnice U S A )
Strednodobé uchovávanie - Trvalý prístup k digitálnym materiálom
presahujúci technologickú z m e n u n a určité o b d o b i e ( n i e n a neurčitú d o b u ) .
Krátkodobé uchovávanie - Prístup k digitálnym materiálom buď n a určité
o b d o b i e , kým s a predpokladá ich využívanie, pričom t o t o o b d o b i e n e p r e s a h u j e
predpovedateľnú budúcnosť a / a l e b o u c h o v a n i e n a o b d o b i e , kým s a materiály
nestanú neprístupné vzhľadom n a z m e n u technológií.
Emulácia ( e m u l a t i o n ) - Spôsob prekonávania technologického zastarávania
softvéru vývojom techník n a imitáciu zastaralých systémový budúcich
generáciách počítačov.
Migrácia ( m i g r a t i o n ) - Spôsob prekonávania technického zastarávania
p r e v o d o m digitálnych z d r o j o v z jednej generácie hardvéru/softvéru na dálšiu.
9
Účelom migrácie j e zachovať intelektuálny o b s a h digitálnych o b j e k t o v a
zachovať p r e k l i e n t o v možnosť získať, vyhľadať a používať b e z ohľadu n a
m e n i a c e s a technológie. Migrácia s a líši o d o b n o v o v a n i a skladovacích médií v
t o m , že n i e vždy j e možné vyrobiť presnú digitálnu kópiu a l e b o r e p l i k o v a t '
pôvodné v l a s t n o s t i a vzhľad a stále zachovať k o m p a t i b i l i t u daného z d r o j a s
n o v o u generáciou technológií.
1.4 Význam digitalizácie
Digitalizácia znamená podstatnú inováciu informačných služieb knižníc a iných
informačných inštitúcií a systémov. O d katalógov s m e r o m k úplným t e x t o m ,
o b r a z o m , z v u k u , a u d i o , v i d e o .
Digitalizácia umožňuje:
• Plnotextové vyhľadávanie. P r i d a n o u h o d n o t o u digitalizácie kultúrnych
a vedeckých o b j e k t o v j e možnosť vyhľadávania v plných t e x t o c h ,
i n d e x o c h či klasifikáciách, a tým a j efektívneho a rýchleho získavania
potrebných informácií, údajov, odpovedí či znalostí, čo má n e s m i e r n y
význam pri p r o c e s o c h r i a d e n i a a r o z h o d o v a n i a , vzdelávania a ďalších
ľudských činnosti v akejkoľvek sfére.
• Zdroj poznania jazyka. Digitalizáciou s a vytvára jedinečný a
obrovský masív digitálnych t e x t o v , čo umožní získať dôkladné a úplné
v e d o m o s t i o vývoji j a z y k a (národný k o r p u s j a z y k a , l e x i k o g r a f i a ,
etymológia).
• Retrospektívny zdroj informácií. Zdigitalizované archívne d o k u m e n t y
o k r e m nezastupiteľnej úlohy z d r o j a retrospektívnych informácií pri
zachovaní k o n t i n u i t y rozhodovacích a r i a d i a c i c h p r o c e s o v pri výkone
v e r e j n e j správy budú akcelerátorom r o z v o j a m i e s t n e j kultúry, prispejú
k zvyšovaniu v e d o m o s t n e j úrovne o vlastných dejinách, zohrajú
významnú úlohu pri upevňovaní kultúrnej a občianskej identity,
národných tradícií a r o d o v e j r o v n o s t i .
• Historický výskum. Digitálna knižnica a digitálny archív b u d e r o v n a k o
nenahraditeľným z d r o j o m p o z n a t k o v a informácií p r e historický výskum,
p r e t v o r b u encyklopédií, výkladových slovníkov, odborných a vedeckých
syntetických diel.
• Digitálny obsah pre školy. Digitálna knižnica a digitálny archív
sprístupní všetky d i e l a , a k o sú napríklad učebnice a k o aj všetku vedeckú
a odbornú literatúru potrebnú p r e vzdelávanie na všetkých stupňoch
škôl.
• Antiplagiátorské systémy. Digitálna knižnica a digitálny archív j e
jedinečným masívom digitálnych t e x t o v , ktoré b u d e možné využiť n a
vysokých školách v antiplagiátorských systémocha tým podporí e t i k u
p u b l i k o v a n i a . B e z digitálnej knižnice j e antiplagiátorský systém
nemysliteľný.
• Osobné digitálne knižnice. Prezentačný systém Digitálnej knižnice
a digitálneho archívu umožní používateľom tvorbu osobných digitálnych
knižnica zdieľanie poznatkovpodľa tematického alebo komunitného
princípu{\Neb 2 . 0 , W e b 3 . 0 a súvisiace služby).
Digitalizácia umožňuje premenu pamäťových a fondových inštitúcií n a moderné
organizácie, ktoré dokážu reagovať n a p o t r e b y a požiadavky spoločnosti s a
1 0
spája predovšetkým s k o m p l e x n o u digitalizáciou spravovaných f o n d o v ,
hmotných a r t e f a k t o v , či n a rozmanitých nosičoch zachytených nehmotných
súčastí kultúrneho dedičstva a znalostí o t o m t o b o h a t s t v e n a d o b u d n u t o m počas
e x i s t e n c i e inštitúcií. Digitalizácia j e t e d a p r o s t r i e d o k , ktorého p o m o c o u
inštitucionalizovaná kultúra dokáže získať lepšiu k o n t r o l u n a d kultúrnym
dedičstvom.
1.5 Prínosy digitalizácie v p r a x i
• Digitálne z b i e r k y môže ktokoľvek a kedykoľvek prehľadávať rýchlo, nezávisle
a k o m p l e x n e z akéhokoľvek m i e s t a c e z počítačovú sieť.
• Ušetrí s a čas z a m e s t n a n c o v zodpovedaním najčastejšie kladených otázok n a
i n t e r n e t o v e j stránke.
• Digitálne o b r a z y s a e l e k t r o n i c k y môžu vylepšovať t a k , a b y s a dali prezerať
a m o h l i byť lepšie zobrazené a čitateľné.
• Digitalizácia zlepšuje a rozširuje možnosti využívania z b i e r o k .
• Digitalizácia napomáha vzdelávaniu a bádaniu: digitálne materiály vzácnych
a ťažko dostupných digitalizovaných d o k u m e n t o v sú použiteľné v školách p r i a m o
v o vzdelávacom p r o c e s e .
• Digitalizácia spojená s O C R umožňuje uskutočňovať fulltextové vyhľadávanie
( n a p r . historické n o v i n y a časopisy, p r o j e k t digitalizácie diplomových prác
a dizertácií a p o d . )
• Digitalizácia umožňuje počúvať/prezerať zdigitalizované zvukové nahrávky
a videozáznamy.
• Digitalizáciou a vylepšením k v a l i t y s a sprístupní o b s a h záznamov n a nosičoch,
ktoré n i e j e možné prezerať/prehrávať p o m o c o u bežných zariadení ( m i k r o f i l m y ,
negatívy atď.).
• Digitalizácia umožňuje kvalitnejšiu intelektuálnu k o n t r o l u c e z t v o r b u nových
vyhľadávacích pomôcok, väzieb n a bibliografické záznamy a vývoj i n d e x o v
( r e g i s t r o v ) a iných nástrojov.
• Digitalizácia umožní lepšie a bohatšie využívanie materiálov, kedže umožní
r o z s i a h l y p r i e s k u m , manipuláciu s o b r a z m i a t e x t a m i a skúmanie digitálnych
o b r a z o v v nových k o n t e x t o c h .
• Digitalizáciou s a d o s i a h n e kvalitnejšie využívanie z b i e r o k c e z zlepšenú k v a l i t u
o b r a z u (napríklad zlepšená čitateľnosť vyblednutých a l e b o poškvrnených
d o k u m e n t o v ) .
• Digitalizácia umožní vytvárať „virtuálně z b i e r k y " n a základe f l e x i b i l n e j integrácie
a syntézy rozličných formátov a l e b o o b s a h o v o či t e m a t i c k y súvisiacich materiálov
nachádzajúcich s a n a rôznych m i e s t a c h .
• P r i digitalizácii j e zvýšená intelektuálna k o n t r o l a prostredníctvom vytvárania
nových vyhľadávacích pomôcok, p r e p o j e n i e n a bibliografické záznamy, t v o r b a
r e g i s t r o v a iných nástrojov
• Zvýšené a obohatené využívanie n a základe možnosti rozšíreného vyhľadávania,
manipulácie s o b s a h o m , štúdium rozmanitých z d r o j o v v nových k o n t e x t o c h .
• P o d p o r a nového spôsobu využitia n a vzdelávanie n a základe p o s k y t o v a n i a
vylepšených z d r o j o v v o f o r m e r o z s i a h l e h o rozširovania lokálnych a jedinečných
z b i e r o k , lepšie využívanie prostredníctvom zlepšenej k v a l i t y d o k u m e n t u ,
napríklad, lepšia čitateľnosť poškvrnených a vyblednutých t e x t o v , lepšia
počuteľnosť,
11
• Vytváranie "virtuálnych z b i e r o k " prostredníctvom f l e x i b i l n e j integrácie a syntézy
rozmanitých formátov a l e b o virtuálně z b i e r k y vzájomne súvisiacich materiálov
roztrúsených n a mnohých m i e s t a c h .
1.6 P o l i t i k a , p r o g r a m y a p r o j e k t y digitalizácie. Európa a s v e t
V o b l a s t i digitalizácie kultúrneho a vedeckého dedičstva boli v pôvodných 1 5
krajinách EÚ v rámci iniciatívy e E u r o p e vypracované Lundské zásady ( 2 0 0 1 ) s
cieľom vytvoriť v rámci členských štátov koordinačný m e c h a n i z m u s p r e
p r o g r a m y digitalizácie. N a koordináciu p o l i t i k y a p r o g r a m o v digitalizácie bol
vypracovaný Lundský akčný plán a v z n i k l a S k u p i n a národných zástupcov
( N R G ) krajín EÚ a iných krajín. A k o sekretariát p r e s k u p i n u N R G v y s t u p o v a l
p r o j e k t M I N E R V A / M I N E R V A P l u s , ktorý zabezpečil v y t v o r e n i e špecializovaných
pracovných skupín, vydávanie publikácií a politického d o k u m e n t u s
názvom Parmská charta, ktorý p o d p o r u j e a nadväzuje n a Lundské zásady.
A k o pokračovanie Lundského akčného plánu v z n i k o l Dynamický akčný plán,
ktorý i d e n t i f i k u j e hlavné zistené bariéry:
• Fragmentovaný inštitucionálny prístup
• Neschopnosť mnohých inštitúcií v o b l a s t i kultúrneho a vedeckého dedičstva
odpovedať n a p o t r e b y používateľov
• Neschopnosť mnohých inštitúcií v o b l a s t i kultúrneho dedičstva rozpoznať
a i m p l e m e n t o v a t ' perspektívne inovácie
• Neschopnosť mnohých inštitúcií v o b l a s t i kultúrneho dedičstva prikloniť s a k u
spoločnému prístupu
• Nejasná návratnosť investície p r e inštitúcie v o b l a s t i kultúrneho dedičstva
• V rámci inštitúcií j e v o b l a s t i digitalizácie n e d o s t a t o k o d b o r n o s t i a zručností
• Oddeľovanie otázok uchovávania o d p r a k t i c k e j digitalizácie
• Nevyspelosť kľúčových technológií a štandardov
• Neschopnosť kľúčových informačných technológií vysporiadať s a s
t e c h n o l o g i c k o u z m e n o u
• Slabé z l a d e n i e priemyselných záujmov s požiadavkami a p o t r e b a m i v o b l a s t i
kultúrneho dedičstva
• N e d o s t a t o k jasného s m e r o v a n i a v o výskume a vývoji
• N e d o s t a t o k vhodných softvérových nástrojov n a integráciu digitalizačnú p r a x d o
širšieho informačného p r i e s t o r u
• Fragmentácia národných politických prístupov
• N e z h o d a m e d z i kultúrnymi p r o g r a m a m i a p r o g r a m a m i p r e nové technológie v
národnom a j v medzinárodnom k o n t e x t e
• Slabé p r e p o j e n i e súčasnej legislatívy v o b l a s t i kultúrneho dedičstva s
požiadavkami používateľov, h l a v n e pri presadzovaní využitia v o vzdelávaní a
inštitúciách, o b s a h o v o m p r i e m y s l e a služieb s p r i d a n o u h o d n o t o u
• Nejasné r o z d e l e n i e z o d p o v e d n o s t i m e d z i inštitúciami, p r o j e k t a m i a sieťami
• Nejasnosť budúceho vlastníctva digitálnych kultúrnych o b s a h o v a i n f r a s t r u k t u r
• Fragmentované m e c h a n i z m y f i n a n c o v a n i a a c i e l e
• Stagnujúca a nepohyblivá národná technická vybavenosť a odbornosť
• A b s e n c i a r o z d e l e n i a digitalizačnej práce a p r o d u k c i e
• Nedostatočná integrácia digitalizačných akcií v z n a l o s t n e j e k o n o m i k e
1 2
• Nedostatočná priehľadnosť z d r o j o v čo d o ich prístupnosti, kvality, i n t e g r i t y a
právne bezproblémové používanie tvorivým kreatívnym p r i e m y s l o m
• Nedostatočná implementácia viacjazyčných prístupov a technológií
• Slabé u p l a t n e n i e digitálnych kultúrnych z d r o j o v v z n a l o s t n e j spoločnosti
• Neadekvátne p r i s p i e v a n i e digitalizácie d o kultúrneho dialógu a k p r e p o j e n i u
dedičstiev.
N a v r h u j e konkrétne činnosti v týchto o b l a s t i a c h :
1. Používatelia a o b s a h :
2 . Trvalá udržateľnosť o b s a h u
3. Technologický r o z v o j a nástroje
4 . Digitálne uchovávanie
5. M o n i t o r o v a n i e p o k r o k u
Európska k o m i s i a p o d p o r u j e v y b u d o v a n i e spoločnej európsku digitálnu knižnicu
( E u r o p e a n a ) ktorá b y m a l a byť postavená n a k o n c e p c i i už prevádzkovanej
Európskej knižnice združujúcej všetky národné knižnice Európy. Z a podstatnú
h o d n o t u spoločného európskeho p o s t u p u pri digitalizácii j e považovaná
mnohojazyčnosť a kultúrna rôznorodosť.
Stratégia digitalizácie navrhnutá Európskou k o m i s i o u s a s t a l a základom p r e
národnú stratégiu digitalizácie v niektorých krajinách. Knižnice využívajú
metodológiu a výsledky získané n a j p r v v r o k o c h 2 0 0 7 - 2 0 0 8 pri budovaní
Európskej digitálnej knižnice. Výsledky digitalizácie, t e d a digitálne z b i e r k y
národných pamäťových inštitúcií a systémov, a k o aj z b i e r k y iných s u b j e k t o v
budú sprístupnené c e z špeciálny digitálny portál n a národnej a l e b o
inštitucionálnej úrovni (národný digitálny repozit, inštitucionálny digitálny
repozit)
V rámcových p r o g r a m o c h výskumu a vývoja technológií s a digitalizácii a
digitálnemu kultúrnemu a vedeckému o b s a h u venujú o k r e m p r o j e k t o v
M I N E R V A aj C A L I M E R A , E R P A N E T , T E L - M E - M O R , D E L O S , B R I C K S ,
P R E S T O S P A C E a i. Osobitný význam má fórum D i g i C U L T , v rámci ktorého s a
p u b l i k o v a l i analýzy technologického vývoja v o b l a s t i kultúrneho a vedeckého
dedičstva, startegickýmzámerom j e orientácia digitálneho uchovávania a
sprístupňovania n a technológie pokryté v prehľadoch fóra D i g i C U L T .
Všetky k r a j i n y s v e t a už d l h o d o b o riešia, prípadne si prinajmenšom uvedomujú
p o t r e b u riešiť problémy spojené s digitálnym uchovávaním a sprístupňovaním
o b s a h u . Spojené štáty americké i n v e s t o v a l i s t o v k y miliónov dolárov d o
výskumu digitálneho uchovávania n a v y p r a c o v a n i e d l h o d o b e j stratégie. Ďalšie
príklady stratégií a konkrétne politické, ekonomické a technologické o p a t r e n i a j e
možné pozorovať v Austrálii ( P A D I ) , Nórsku (digitálne úložisko), K a n a d e
( H e r i t a g e C a n a d a ) , H o l a n d s k u ( e - D E P O T ) . V každej k r a j i n e j e rôzna štruktúra
účasti významných aktérov, n o v o všeobecnosti ide o zodpovednosť,
k o m p e t e n c i e a iniciatívy národných inštitúcii, najmä národných knižníc a
archívov.
A k o o d o z v a n a globálny problém dlhodobého uchovávania digitálne
vytvoreného a digitálneho o b s a h u b o l a v r o k u 2 0 0 3 schválená Charta UNESCO
o zachovaní digitálneho dedičstva.
1 3
1 4
2 STRATEGICKÉ ASPEKTY PROCESU DIGITALIZACE
Digitálny kultúrny a vedecký o b s a h s a tvorí z d v o c h dôvodov.
Prvým dôvodom j e dlhodobé uchovanie a
druhým dôvodom j e j e h o sprístupnenie širokej v e r e j n o s t i .
P o d o b n e , a k o s a inštitúcie snažia o k r e m o b s a h u a nosiča nejakého d i e l a
chrániť a j originálne pomôcky n a j e h o sprístupnenie (gramofón, magnetofón,
h r a c i e s k r i n k y ) , t a k a j prístup k digitálnemu záznamu n a f y z i c k o m nosiči
vyžaduje technológie, a k o sú diskové m e c h a n i k y , adaptéry, m o n i t o r y a p o d . ,
ktoré b y b o l o vhodné v inštitúciách tiež zachovávať. Súčasťou riešenia
problému digitalizácie j e p o t r e b a vypracovať k o n c e p c i u n a zabezpečenie
prístupnosti o b s a h u v budúcnosti prostredníctvom emulácie pôvodného
p r o s t r e d i a a l e b o migrácie o b s a h u d o m e n i a c i c h s a nových prostredí.
I n t e r n e t a W e b sú v súčasnosti globálnymi, univerzálne dostupným p r i e s t o r o m .
P r e s u b j e k t y v krajinách a relevantných inštitúciách j e potrebné vypracovať
relevantné odporúčania s p r a c o v a n i a a sprístupnenia o b s a h u c e z i n t e r n e t
a ustanoviť p o v i n n o s t i i c h dodržiavania.
Z b i e r k y j e potrebné vystaviť n a i n t e r n e t e c e z vyhľadávače, metaprieskumové
s t r o j e prostredníctvom využívania vhodných metaúdajov. Údaje n a i n t e r n e t e b y
m a l i spĺňať odporúčania W W W k o n z o r c i a ohľadom prístupnosti W e b u ( n a p r .
p r e znevýhodnené o s o b y ) .
Digitálny o b s a h ( k o m u n i t y , z b i e r k y , o b j e k t y ) b u d e v o virtuálnom prostredí vždy
prístupný z akejkoľvek domény c e z akýkoľvek p o j e m , v knižniciach, archívoch,
múzeách, galériách, pamäťových úložiskách ( r e p o z i t o c h ) .
V k r a j i n e j e potrebné p r e oblasť digitalizácie a uchovávania a sprístupňovania
digitálneho o b s a h u zostaviť plán školení, seminárov a odborných konferencií
konaných napríklad p o d záštitou M i n i s t e r s t v a kultúry, ktoré b y m a l o zriadiť a j
účinnú komunikáciu v e l e k t r o n i c k o m prostredí - n a p r . sociálne s i e t e ,
elektronická k o n f e r e n c i a , poštové z o z n a m y .
Významná j e a j komunikácia s médiami a prezentácia spoločných aktivít kultúry
a vzdelávania p r e d verejnosťou. Kľúčovú úlohu v t v o r b e stratégie informatizácie
a digitalizácie b y m a l a zohrávať napríklad Rada pre informatizaci u, ktorú j e
potrebné čo najskôr konštituovať.
Vhodným metodickým nástrojom n a návrh, implementáciu a prevádzkovanie
a trvalú udržateľnosťaktivít n a národnej úrovni sú príručky M I N E R V A - Príručka
p r e dobrú p r a x p r o j e k t o v digitalizácie, Zásady kvalitného kultúrneho webového
sídla, Technické p r e d p i s y p r e p r o g r a m y t v o r b y digitálneho kultúrneho o b s a h u
(pripravujú s a odporúčania ohľadom práv duševného vlastníctva). A k o m e t o d i k a
p r e dlhodobé uchovávanie kultúrneho dedičstva boli vypracované
a distribuované Technické odporúčania p r e z a c h o v a n i e digitálneho dedičstva
t v o r i a c e d o p l n e n i e ku Charte o zachovaní digitálneho dedičstva UNESCO. V
mnohých krajinách n e e x i s t u j e p o l i t i k a a n i pravidlá ( a n g l . policy) digitalizácie. J e
potrebná Stratégia uchovávania a sprístupňovania kultúrneho, vedeckého a
intelektuálneho dedičstva v k r a j i n e a koordináciadigitalizácie môže byť
rozpracovaním Dynamického akčného plánu koordinácie digitalizácie
1 5
kultúrneho a vedeckého o b s a h u p r e k r a j i n u , vyhláseného a presadzovaného
sieťou m i n i s t e r s t i e v kultúry EÚ prostredníctvom S k u p i n y národných zástupcov.
2.1 Všeobecné c i e l e stratégie digitalizácie. M i n e r v a
Z d r o j e kultúry a vedeckých p o z n a t k o v sú jedinečným verejným v k l a d o m a formujú
kolektívnu a vyvíjajúcu s a pamäť národných spoločenstiev. O b j a v o v a n i e z d r o j o v , i c h
dostupnosť, použiteľnosť, i n t e r o p e r a b i l i t a , autentickosť, k v a l i t a a dôvera z o s t r a n y všetkých
používateľov informačnej spoločnosti sú nevyhnutnými požiadavkami n a p o s k y t o v a n i e
digitálnych kultúrnych informácií a služieb. Kultúrne inštitúcie a k o knižnice, múzeá, archívy
a organizácie venujúce s a prírodnému a environmentálnemu dedičstvu sú hlavnými
dodávateľmi digitálneho o b s a h u , n o m u s i a s a mobilizovať. I c h úsilie j e potrebné
koordinovať, a b y s a čo najlepšie využili existujúce technológie a p r i s p e l o s a k t v o r b e ,
využívaniu a p o s k y t o v a n i u lokálneho kultúrneho o b s a h u , ktorý v y h o v u j e potrebám všetkých
občanov.
Prostredníctvom t o h t o aktualizovaného plánuje n a realizáciu vízie Európskeho kultúrnoinformačného
p r i e s t o r u sledovaných šesť cieľov, pričom s a b e r i e d o úvahy a ďalej rozvíja
predchádzajúci súbor Lundských zásad:
( 1 ) Zabezpečiť vedúcu úlohu národných pamäťových inštitúcií v d y n a m i c k o m a
m e n i a c o m s a prostredí, v k t o r o m s a uskutočňuje rýchly technologický a ekonomický r o z v o j .
( 2 ) Posilniť koordináciu a presadzovať silnejšie p r e p o j e n i e m e d z i digitalizačnými
iniciatívami inštitúcií, systémová p r o j e k t o v prostredníctvom r i a d i a c e h o grémia zriadeného
pri m i n i s t e r s t v e kultúry ( R a d a p r e informatizáciu a digitalizáciu)
(3) Pokračovať v s n a h e o prekonávanie fragmentáciea duplikáciedigitalizačnýchaktivít a
o maximalizáciusynergií sprístupnením štandardov, metodík a odporúčaní p r e p r o j e k t y
digitalizácie
(4) Hodnotiť a identifikovať vhodné modely, spôsoby f i n a n c o v a n i a a politické prístupy n a
udržanie r o z v o j a a stratégie dlhodobého uchovávania.
(5) Presadzovať kultúrnu a jazykovú rôznorodosťprostredníctvom t v o r b y digitálneho
o b s a h u .
( 6 ) Zlepšovať o n - l i n e prístup k u kultúrnemu o b s a h u .
( 7 ) Prispôsobovať digitálny o b s a h p r e špecifické využívanie ( n a p r . v školách)
2 . 1 . 1 E U R O P E A N A ( C O M I T E D E S S A G E S ) . P O Z Í C I A E U R Ó P S K E J U N I E .
„Knižnice, archívy a múzeá v celej Európe sú už storočia opatrovníkmi
európskeho bohatého a rozmanitého kultúrneho dedičstva. Chránia
svedectvá o vedomostiach, kráse a talente Európanov, napríklad ich
sochy, obrazy, hudbu a literatúru, a poskytujú k nim prístup. Nové
informačné technológie vytvorili neuveriteľné možnosti na lepšie
sprístupnenie tohto spoločného dedičstva všetkým.
Kultúra ide po digitálnej ceste a „pamäťové inštitúcie" menia spôsob,
ktorým komunikujú s verejnosťou.
Digitalizácia vdychuje nový život materiálom z minulosti a mení ich na
impozantné bohatstvo pre individuálneho používateľa a na dôležitý
stavebný blok digitálneho hospodárstva, digitálneho priemyslu.
1 6
Sme toho názoru, že za sprístupnenie nášho kultúrneho dedičstva a za
jeho zachovanie pre budúce generácie nesie hlavnú zodpovednosť
verejný sektor. Táto zodpovednosť za dedičstvo Európy a kontrola nad
ním sa nemôžu ponechať na jeden alebo niekoľko subjektov na trhu, hoci
výrazne podporujeme myšlienku, aby sa do arény digitalizácie vnieslo viac
súkromných investícií a aby sa do nej zapojil väčší počet spoločností
prostredníctvom spravodlivého a vyváženého partnerstva.
Digitalizácia nášho kultúrneho dedičstva je obrovská úloha, ktorá si
vyžaduje veľké investície. Podľa štúdie bude na uloženie celého dedičstva
online postupne potrebných 100 miliárd EUR. Takéto úsilie si vyžaduje
čas a na dosiahnutie najlepších výsledkov sa investície budú musieť
dôkladne naplánovať a koordinovať.
Myslíme si, že prínosy stoja za toto úsilie. Tieto prínosy súvisia
predovšetkým so širším prístupom ku kultúre a k vedomostiam a s ich
demokratizáciou, ako aj s prínosmi pre vzdelávací systém - pre školy aj
univerzity. Ďalšie významné prínosy sú v hospodárskej sfére a týkajú sa
rozvoja nových technológií a služieb pre digitalizáciu, digitálne
uchovávanie a pre vzájomné pôsobenie s kultúrnymi materiálmi
inovačnými spôsobmi. Digitalizované materiály môžu byť samé osebe
stimulom inovácie a tvoriť základ nových služieb v takých sektoroch, ako
cestovný ruch a vzdelávanie.
Uvádzame naše odporúčania, pričom máme na pamäti tieto potenciálne
prínosy acieľ podporovať prostredie, ktoré pomôže:
• spoločne využívať naše bohaté a rozmanité spoločné
dedičstvo,
• spojiť minulosť s prítomnosťou,
• zachovať toto dedičstvo pre budúce generácie,
• chrániť záujmy európskych tvorcov,
• živiť tvorivosť, vrátane tvorivého úsilia zo strany
neprofesionálov,
• prispieť k vzdelávaniu, a
• podporovať inovácie a podnikanie.
Odporúčania Comité des sages sa týkajú všetkých oblastí stanovených
referenčným rámcom pre našu prácu a zaoberajú sa situáciami, v prípade
ktorých si myslíme, že je potrebná stimulácia alebo odstránenie prekážok.
2 . 1 . 2 Z A B E Z P E Č E N I E ŠIROKÉHO P R Í S T U P U K D I G I T A L I Z O V A N Ý M V E R E J N E D O S T U P N Ý M
M A T E R I Á L O M A I C H V Y U Ž Í V A N I A
Kultúrne inštitúcie by mali zabezpečiť čo najširší prístup k verejne
dostupným materiálom digitalizovaným spomocou verejných finančných
prostriedkov a ich opakované použitie. Tento cezhraničný prístup by mal
byť súčasťou podmienok financovania digitalizácie v celej Európe. Malo by
sa zabrániť využívaniu rušivej vodotlače alebo iných prostriedkov, ktoré
obmedzujú využívanie materiálov.
1 7
V prípade, že kultúrne inštitúcie účtujú súkromným spoločnostiam
poplatok za opakované použitie digitalizovaného verejne dostupného
materiálu, mali by dodržiavať pravidlá európskej smernice o opakovanom
použití informácií verejného sektora.
• Európska komisia by mala posúdiť spôsoby a prostriedky na
odstránenie rozdielov v stave práv týkajúcich sa digitalizovaných
materiálov medzi členskými štátmi v kontexte, v ktorom je
cezhraničný prístup a používanie normou. Samotný proces
digitalizácie by v zásade nemal vytvárať žiadne nové práva.
• Metaúdaje týkajúce sa digitalizovaných predmetov vytvorené
kultúrnymi inštitúciami by mali byť široko a bezplatne dostupné na
opakované použitie.
2 . 1 . 3 S T I M U L Y D I G I T A L I Z Á C I E
• Stimulovanie digitalizácie a online prístupnosti materiálov, na ktoré
sa vzťahujú autorské práva.
• Čo najskôr sa musí prijať európsky právny nástroj pre osirotené
diela. Tento nástroj by mal byť v súlade s 8-stupňovým testom,
ktorý vymedzil výbor.
• Musí sa zabrániť budúcim osiroteným dielam. Určitá forma
registrácie by sa mala považovať za podmienku úplného výkonu
práv. Vrámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO)
by sa v tejto súvislosti mala uskutočniť diskusia o úprave
Bernského dohovoru s cieľom prispôsobiť ho digitálnemu veku,
ktorú by mala podporiť Európska komisia.
• Národné vlády a Európska komisia by mali podporovať riešenia
týkajúce sa digitalizácie diel, ktoré už nie sú v distribúcii, a
cezhraničného prístupu k týmto dielam.
• Držitelia práv by mali byť na prvom mieste, pokiaľ ide o využívanie
diel, ktoré už nie sú v distribúcii.
• V prípade kultúrnych inštitúcií by riešenia týkajúce sa kolektívneho
udeľovania licencií a príležitosti mali byť podporené právnymi
predpismi s cieľom digitalizovat a uložiť diela, ktoré už nie sú v
distribúcii, online, ak to nerobia držitelia práv a komerční
poskytovatelia.
• Riešenia pre osirotené diela a diela, ktoré už nie sú v distribúcii, sa
musia týkať všetkých rôznych sektorov: audiovizuálneho sektora,
textov, výtvarného umenia, zvuku.
2 . 1 . 4 Ú L O H A E U R O P E A N Y
Posilnenie knižnice Europeana ako referenčného bodu pre európsku
kultúru online
• Europeana by sa mala dálej rozvíjať, aby sa stala referenčným
bodom pre európsky kultúrny obsah online. To si vyžaduje
koncentráciu finančných snáh a politického kapitálu na európskej a
1 8
vnútroštátnej úrovni na vytvorenie stránky Europeana a hlavných
štruktúr.
• Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetko verejné financovanie
digitalizácie bolo podmienené následnou bezplatnou prístupnosťou
digitalizovaných materiálov prostredníctvom Europeany. Mali by
tiež zabezpečiť, aby do roku 2016 preniesli všetky svoje verejne
dostupné majstrovské diela do Europeany.
• V nadchádzajúcich niekoľkých rokoch by sa na portál Europeany
mala pridať aplikačná platforma, a k tejto stránke by sa mali pripojiť
hlavné činnosti súvisiace s digitalizáciou a ochranou kultúrneho
dedičstva Európy. Pri technickom rozvíjaní stránky by sa osobitná
pozornosť mala venovať aspektom viacjazyčnosti. V rámci
Europeany by sa mali preskúmať aj budúce možnosti „cloud
computing" (internetový oblak počítačov).
• Zo strednodobého hľadiska je potrebné zvážiť možnosť poveriť
Europeanu kľúčovou úlohou v ochrane dedičstva Európy a
premeniť ju na európsku úschovnu verejne dostupných
digitalizovaných kultúrnych materiálov a na „tmavý" archív pre
pôvodné digitálne kultúrne materiály.
• Europeana musí byť aktívne a široko podporovaná kultúrnymi
inštitúciami, Európskou komisiou a členskými štátmi.
2 . 1 . 5 Z A R U Č E N I E T R V A L E J U D R Ž Ä T E Ľ N O S T I D I G I T A L I Z O V A N Ý C H Z D R O J O V
• V snahách o digitalizáciu je kľúčovým aspektom ochrana. Digitálna
ochrana je tiež hlavným problémom pre akýkoľvek pôvodný
digitálny obsah. Primeraná pozornosť by sa mala venovať
organizačným, právnym, technickým a finančným rozmerom
dlhodobej ochrany digitalizovaných materiálov a pôvodných
digitálnych materiálov.
• Za ochranu digitalizovaných kultúrnych materiálov a pôvodných
digitálnych kultúrnych materiálov by mali byť zodpovedné kultúrne
inštitúcie - ako je to teraz v prípade nedigitálnych materiálov.
• Aby sa zaručila ochrana európskeho digitálneho kultúrneho
dedičstva, na Europeane by sa mala archivovať kópia
digitalizovaných kultúrnych materiálov alebo pôvodných digitálnych
kultúrnych materiálov. Vprípade diel, na ktoré sa vzťahujú autorské
práva, by bol úschovnou „tmavý" archív fungujúci ako bezpečný
prístav.
• Aby sa predišlo zdvojeniu úsilia spoločností pôsobiacich v zahraničí
a kultúrnych inštitúcií, systém by mohol byť navrhnutý tak, aby sa
materiály, ktoré sa teraz musia uchovávať v niekoľkých krajinách,
uchovávali iba raz. Tento systém by zahŕňal pracovný tok pre
zasielanie kópie akejkoľvek inštitúcii, ktorá má na ňu právo na
základe vnútroštátnych právnych predpisov o povinných
výtlačkoch.
• Právne predpisy o autorských právach a súvisiace predpisy musia
umožniť inštitúciám kultúrneho dedičstva zodpovedným za
ochranu, aby si vytvorili archívne kópie a upravili súbory na
archívne účely.
1 9
• Pri každom digitálnom predmete archivovanom v kultúrnych
inštitúciách sa musia využívať trvalé identifikátory. Na európskej
úrovni sa musí vytvoriť a zachovať spoľahlivá rozlišovacia služba
na trvalú identifikáciu digitálnych predmetov, najlepšie spojená s
Europeanou.
2 . 1 . 6 U D R Ž A T E Ľ N O S Ť
Zabezpečenie trvalo udržateľného financovania digitalizácie a
Europeany
Verejný sektor je hlavným subjektom zodpovedným za financovanie
digitalizácie ačlenské štáty budú musieť značne zvýšiť svoje investície
1 „Tmavý" archív je archív, ku ktorému je obmedzený prístup. Súčasnú
finančnú krízu nemožno ignorovať, ale rovnako nemôže byť dôvodom
na nečinnosť.
• Malo by sa podporovať zapojenie súkromných partnerov.
Súkromné financovanie digitalizácie dopĺňa potrebné verejné
investície anemalo by sa vnímať ako náhrada verejného
financovania.
• Digitalizácia by sa v podstate mala financovať na vnútroštátnej
alebo regionálnej úrovni, nie na európskej úrovni. Členské štáty by
však mali byť silne podporované vtom, aby využívali možnosti
financovania zeurópskych štrukturálnych fondov na činnosti v
oblasti digitalizácie. Na európskej úrovni by sa mohli
spolufinancovať aj určité cielené snahy v oblasti digitalizácie, ktoré
majú jasný cezhraničný rozsah (napríklad cezhraničné zbierky).
• Vzhľadom na povahu Europeany ako spoločného dobra by sa
najväčšia časť prevádzkových nákladov Europeany mala
financovať z verejných prostriedkov, ato aj po roku 2013.
Financovanie digitalizácie aEuropeany by sa malo vnímať ako blok,
v ktorom sú ČŠ všeobecne zodpovedné za financovanie
digitalizácie svojho kultúrneho dedičstva avytváranie vnútroštátnych
zberných miest a v ktorom by financovanie portálu Europeana malo
pochádzať predovšetkým z rozpočtu Európskej únie.
• Členské štáty by mali podporovať spôsoby premeny digitalizácie na
nové možnosti rozvoja pre európske firmy, napríklad
prostredníctvom regionálnych zoskupení podnikov vpartnerstve
skultúrnymi inštitúciami, znalostnými partnerstvami medzi
kultúrnymi inštitúciami a univerzitami alebo prostredníctvom
strategických partnerstiev na európskej alebo medzinárodnej úrovni
v oblasti nových technológií a aplikácií v súvislosti s kultúrnym
dedičstvom.
2 . 1 . 7 P P P P R O J E K T Y
Doplnenie verejného financovania prostredníctvom verejno-súkromných
partnerstiev (PPP) pre digitalizáciu
2 0
Aby sa ochránili záujmy verejných inštitúcií, ktoré vstupujú do partnerstva
so súkromným partnerom, mal by sa dodržiavať súbor minimálnych
podmienok:
• Mal by sa zverejniť obsah dohody medzi verejnou kultúrnou
inštitúciou a súkromným partnerom.
• Digitalizované verejne dostupné materiály by mali byť pre širokú
verejnosť bezplatné a dostupné vo všetkých členských štátoch EÚ.
• Súkromný partner by mal kultúrnym inštitúciám poskytnúť
digitalizované súbory rovnakej kvality, ako je kvalita tých, ktoré sám
používa.
• Maximálny čas prednostného používania materiálov
digitalizovaných vo verejno- súkromných partnerstvách nesmie
presiahnuť 7 rokov. Toto obdobie sa považuje za primerané na
vytvorenie stimulov na súkromné investovanie do masovej
digitalizácie kultúrneho dedičstva na jednej strane a na umožnenie
dostatočnej kontroly verejných inštitúcií nad ich digitalizovanými
materiálmi na strane druhej.
• Tvorcovia politiky na európskej a vnútroštátnej úrovni by mali
vytvoriť priaznivé podmienky na zapojenie európskych subjektov.
Mali by najmä:
• podporovať digitalizáciu v nových oblastiach, ktorým sa doteraz
nevenovala veľká pozornosť, napríklad audiovizuálne materiály,
noviny, časopisy alebo muzeálne predmety;
• v strednodobom horizonte, pod podmienkou zlepšenia finančnej
situácie členských štátov, vytvoriť stimuly na investovanie
súkromných finančných prostriedkov prostredníctvom zdaňovania;
• podporovať využívanie verejných finančných prostriedkov
zosúladených so súkromnými finančnými prostriedkami
investovanými do digitalizácie. Verejné finančné prostriedky sa
môžu poskytnúť kultúrnym inštitúciám, ktoré zabezpečili partnerstvo
pre digitalizáciu svojej zbierky so súkromným subjektom na základe
spolufinancovania s investovanými súkromnými finančnými
prostriedkami;
• podporovať Europeanu a jej prispievajúce inštitúcie s cieľom
rozšíriť jej digitálny obsah prostredníctvom budovania partnerstiev s
európskymi podnikmi.
Môže si Európa dovoliť byť nečinnou a čakať a l e b o ponechať digitalizáciu
nášho spoločného kultúrneho dedičstva n a j e d e n a l e b o v i a c súkromných
s u b j e k t o v ? Naša odpoveď j e rezolútne „nie". Členské štáty, kultúrne inštitúcie
Európy, Európska k o m i s i a a dálšie zainteresované s t r a n y budú musieť prevziať
n a s e b a zodpovednosť, a b y s a zabezpečilo, že občania a hospodárstvo Európy
p l n e využijú potenciál u k l a d a n i a kultúrneho dedičstva Európy o n l i n e . Našim
cieľom je zabezpečiť, aby Európa namiesto vstupu do digitálnej doby
temna zažila digitálnu renesanciu."
2 1
3 PLÁNOVÁNÍ A PŘÍPRAVA PROCESU DIGITALIZACE
Tabulka 1 Projekt digitalizáie. Opis projektu
Projekt digitalizácie
O p i s p r o j e k t u
Názov projektu
Inštitúcia
Organizačný útvar inštitúcie
(oddelenie, ústav, katedra
ai)
Vedecký manažér
P r i e z v i s k o , M e n o T e l e f o n
f a x
e - m a i l
Vedecký manažér (expert alebo vedecká
rada) je subjekt, ktorýje zodpovedný za
výber materiálu na digitalizáciu a
definovanie kvality metadát. Vo fáze
výberu materiáluje podporovaný
projektovým manažérom, najmä pokiaľ
ide o kontrolu materiálu a právne aspekty.
Manažér projektu
P r i e z v i s k o , M e n o T e l e f o n
f a x
e - m a i l
Projektový manažér spolupracuje s
vedeckým manažérom pri analýze
právnych otázok, koordinuje činnosti
digitalizácie a garantuje kvalitu metadát.
Technický koordinátor
P r i e z v i s k o , M e n o T e l e f o n
f a x
e - m a i l
Koordinuje technické a technologické
procesy a spolupracuje s tímom, ktorý v
systéme zabazpečuje využívanie,
prevádzkyschopnosť a prevádzky
Stručný p o p i s z b i e r k y
určenej n a digitalizáciu
Stručný p o p i s etáp
p r o j e k t u a o s o b y
zodpovedné z a e t a p y
(názov e t a p y )
Začiatok / K o n i e c Zodpovednosť
T r v a n i e p r o j e k t u :
Začiatok - K o n i e c
R R R R M M D D
Začiatok K o n i e c
Informácia o dokumentoch určených na digitalizáciu (knihy, noviny, časopisy, atlasy, mapy,
fotografie atd.).
Typ ( z n a k ) Počet Poznámka
2 2
Tlačený t e x t
Rukopisný t e x t
Tlačené a l e b o rukopisné
h u d o b n i n y
M a p y
P o s t e r y
Pohľadnice
K r e s b y
Maľby
Tlač (gravírovanie, l e p t a n i e
atď.) P e r g a m e n
Negatív č / b
F o t o g r a f i a č / b
F o t o g r a f i a c o l .
Snímka č / b
Posúvač stĺpcov.
Iné (špecifikuj)
Maľby
F o r m a d o k u m e n t o v
určených n a digitalizáciu
(nosič)
voľné listy
zrolované listy, z v i t k y
zviazané
A l b u m
n a kartóne a l e b o iných
materiáloch v ráme
obálky
Zložky
k r a b i c e
iné ?
voľné listy
R o z m e r y d o k u m e n t o v
Menšie a k o A 4
A 4
A 3
A 2
A 1
A O
Väčšie a k o A O
Iná veľkosť - špecifikuj
Celkový počet
d o k u m e n t o v n a
digitalizáciu
2 3
Informácia o digitálnych objektoch
O d h a d počtu digitálnych
o b j e k t o v
A k o j e možné použiť
digitálne o b j e k t y (plán)
V sprístupnení sa musí dbať na
práva duševného vlastníctva.
Otvorený prístup je k deskriptívnym
metadátam a môže byť aj k
náhľadom objektov, voľným alebo
osirelým dielam ap. Práva
sprístupnenia sa môžu viazať na
každý jednotlivý dokument alebo
zbierku
otvorený, voľný prístup n a
w e b e
obmedzený prístup n a
w e b e
prístup v lokálnej s i e t i
C D - R O M a l e b o D V D
Tlač
iné (špecifikuj)
Predbežná kontrola
Z d r o j d o k u m e n t o v (odkiaľ
pochádzajú)
akvizícia áno - n i e
D a r áno - n i e
n e v i e m áno - n i e
iné (špecifikuj)_ áno - n i e
A k áno, aké boli výberové
kritériá?
historická a kultúrna h o d n o t a áno - n i e
unikátnosť a r a r i t a áno - n i e
často žiadaný áno - n i e
materiál b e z právnych
obmedzení prístupu a l e b o o
získaným povolením n a
digitalizáciu a prístup
áno - n i e
prístup obmedzený z dôvodu
s t a v u o c h r a n y , h o d n o t y a l e b o
m i e s t a
áno - n i e
pridaná h o d n o t a
prostredníctvom o n l i n e prístupu,
áno - n i e
vytvárania virtuálnych z b i e r o k áno - n i e
zvýšenie záujmu o výskum p r e
málo známy a l e b o neznámy
materiál atď. iné (špecifikuj)
áno - n i e
B o l a vykonaná k o n t r o l a ? áno - čiastočne - n i e
E x i s t u j e už digitalizovaná
v e r z i a ?
áno - n i e
A k n i e , t a k vypíšte, v
ktorých organizáciách s t e
v y k o n a l i k o n t r o l u , či j e
2 4
d o k u m e n t a l e b o z b i e r k a
digitalizovaná?
Sú nejaké právne
o b m e d z e n i a ( c o p y r i g h t ,
o c h r a n a súkromia,
donorské práva a t d ) ?
áno - čiastočne - n i e
Podrobnejšie o
o b m e d z e n i a c h
Sú už d o k u m e n t y
katalogizované?
áno - čiastočne - n i e - n e v i e m
A k áno, t a k a k o ? tlačený zoznam
elektronický zoznam
tlačený katalóg
elektronický katalóg
tlačený archívny zoznam
elektronický archívny zoznam
iné (špecifikuj)
V prípade, že i d e o
tlačený t e x t , máte v
úmysle robiť O C R ?
( O p t i c a l C h a r a c t e r
R e c o g n i t i o n ) ?
áno - čiastočne - n i e
V prípade že i d e o
rukopisný t e x t , máte v
úmysle transkribovať,
prepísať t e x t
d o k u m e n t o v ?
áno - čiastočne - n i e - n e v i e m
Približné náklady n a
digitalizáciu
I n - h o u s e náklady s p o l u :
Náklady n a technickú
i n f r a s t r u k t u r u , hardvér, softvér,
úpravy, t o v a r y , služby
Prevádzkové náklady
O u t s o u r c i n g s p o l u
Jednotkové c e n y
Autor opisu projektu
Dátum
Dolupodpísaní sú s i vedomí, že m u s i a pracovať v súlade s m i e s t n y m i p r e d p i s m i o autorských právach.
Vyhlasujú, že d o k u m e n t y t o h t o p r o j e k t u sú (zaškrtnite j e d n u z možností):
v o vlastníctve t e j t o inštitúcie a chránené platnými právnymi p r e d p i s m i o
autorských právach o p r i e m y s e l n o m vlastníctve
v o vlastníctve tretích strán, ktoré však udelili inštitúcii právo t e j t o ich
používať
v o v e r e j n e j doméne
2 5
P o d p i s vedeckého
manažéra
P o d p i s projektového
manažéra
Digitalizácia j e p r o c e s transformácie / k o n v e r z i e analógového o b j e k t u (text,
obrázok, z v u k , v i d e o ) d o digitálneho formátu, ktorý j e možné p o m o c o u počítača
interpretovať.
Výber s k e n o v a c i e h o systému, systém o s v e t l e n i a a metódy s p r a c o v a n i a
( p r e p r a v a , otváranie zväzkov, manipulácia) závisia o d p o v a h y a veľkosti
originálov.
Požadovaná k v a l i t a o b r a z o v definovaných v p r o j e k t e určuje aké budú
hardvérové a softvérové požiadavky n a s k e n o v a n i e , časy akvizície a nároky n a
s p r a c o v a n i a o b r a z u a využitie pamäte v úložnom médiu n a správu r e p o z i t u a
údržbu.
3.1 Digitalizácia i n t e r n e a l e b o e x t e r n e
P r i výbere digitalizácii v rámci inštitúcie ( i n t e r n e ) a l e b o pri využívaní externých
služieb ( o u t s o u r c i n g ) s a m u s i a zohľadniť výhody a nevýhody týchto d v o c h
metód.
Tabulka 2 Alternatívy digitalizácie in-house a outsourcing
Digitalizácia doma (in-house) Digitalizácia dodávateľsky
^^^^^^^^^^^^^^^m (Outsourced)
organizácia m a p r i a m u
k o n t r o l u n a d celým p r o c e s o m
z a m e s t n a n c i s a učia
prácou
požiadavky n a
digitalizáciu s a n e m u s i a
stanoviť v o p r e d a priebežne s a
práca zlepšuje
zaručené j e bezpečné a
správne zaobchádzanie
materiál a pomôcky sú
dostupné
inštitúcia platí náklady
n a m i e s t o výsledkov, ktoré
inštitúcia platí z a
výrobok o b v y k l e z a určenú
c e n u z a obrázok
o b m e d z o v a n i e
nákladov a malé riziká
dodávateľ môže
manipulovať s veľkým
množstvom materiálu
dodávateľ znáša
náklady n a odborné z n a l o s t i ,
školenia a technologické
zastaráván ie
dostupnosť širokej
škály možností a služieb
inštitúcia e l i m i n u j e
j e d n u fázu p r o c e s u ;
2 6
zahŕňajú náklady n a odbornú
prípravu, technologické
zastarávanie a p r e s t o j e
investície d o nákupu a
údržby v y b a v e n i a
p o t r e b a
špecializovaného personálu
c e n a z a obrázok n i e j e
definovaná
inštitúcia nerozvíja
vlastné hĺbkové z n a l o s t i
skúsenosti o digitalizácii
otázna j e bezpečnosť,
p r e p r a v a a manipulácia s o
d o k u m e n t m i
Odporúčania Digitalizácia vlastnými s i l a m i
s a odporúča, a k :
O u t s o u r c i n g s a odporúča, a k :
z b i e r k y n i e j e možné dať
m i m o inštitúcie
a k j e digitalizácia
nenáročná
a k j e v inštitúcii
špecializovaný personál a
i n f r a s t r u k t u r a
a k ide o dlhodobejší
p r o j e k t
n i e j e možné
d i g i t a l i z o v a t ' originály v rámci
inštitúcie
plánovanie zahŕňa
veľké množstvo práce v
krátkom čase
existujú v inštitúcii
o b m e d z e n i a týkajúce s a
p r i e s t o r u , i n f r a s t r u k t u r y a
personálu
Outsourcovaná digitalizácia s a môže vykonať v p r i e s t o r o c h knižnice a l e b o n a
m i e s t e v y b r a n e j spoločnosti. A k s a digitalizácia vykonáva v spoločnosti, musí
p r e m i e s t n e n i e písomností povoliť štatutár inštitúcie a príslušný vedúci. Vrátenie
písomností musí byť oznámené štatutárovi a supervízorovi.
T o k činností súvisiacich s digitalizáciou m i m o inštitúcie zahŕňa:
• D e f i n o v a n i e p a r a m e t r o v s k e n o v a n i a
• V y p r a c o v a n i e štúdie uskutočniteľnosti a l e b o p o n u k y
• Preskúmanie technických a logistických a s p e k t o v
• U s p o r i a d a n i e digitalizačného súboru
• Príprava d o k u m e n t o v
• Školenie personálu a prevádzkovateľov zapojených d o k o n t r o l y k v a l i t y
• V y t v o r e n i e p r o t o t y p u digitalizácie (technologický m o d e l )
• K o n t r o l a k v a l i t y
• O p r a v a chýb a chýb
• P r e m i e s t n e n i e d o k u m e n t o v
• Dodávka p r o d u k t u
• Konečná k o n t r o l a k v a l i t y
T o k i n - h o u s e digitalizačných aktivít zahŕňa najmä:
2 7
• D e f i n o v a n i e p a r a m e t r o v s k e n o v a n i a
• Nákup v y b a v e n i a
• Školenie príslušných z a m e s t n a n c o v a operátorov
• Preskúmanie technických a logistických a s p e k t o v
• U s p o r i a d a n i e digitalizačného súboru
• Príprava d o k u m e n t o v
• V y t v o r e n i e p r o t o t y p u digitalizácie
• K o n t r o l a k v a l i t y
• O p r a v a chýb a chýb
• P r e m i e s t n e n i e d o k u m e n t o v
Prehľad najlepšej p r a x e možno nájsť napríklad n a stránke M i n e r v y :
h t t p : / / w w w . m i n e r v a e u r o p e . o r g / b e s t p r a c t i c e s / l i s t g o o d p r a c t . h t m
3.2 Plánovania příprava p r o c e s u d i g i t a l i z a c e v knihovně
Kultúrne inštitúcie, a k o knižnice, múzeá, archívy a organizácie venujúce s a
prírodnému a environmentálnemu dedičstvu sú hlavnými dodávateľmi
digitálneho o b s a h u , n o m u s i a s a mobilizovať. Ich úsilie j e potrebné koordinovať,
a b y s a čo najlepšie využili existujúce technológie a p r i s p e l o s a k t v o r b e ,
využívaniu a p o s k y t o v a n i u lokálneho kultúrneho o b s a h u , ktorý v y h o v u j e
potrebám všetkých občanov.
Prostredníctvom t o h t o aktualizovaného plánu j e n a realizáciu vízie Európskeho
kultúrno-informačného p r i e s t o r u sledovaných šesť cieľov, pričom s a b e r i e d o
úvahy a ďalej rozvíja predchádzajúci Lundských zásady. R o v n a k o s a pri
plánovaní digitalizácie využívajú a j z i s t e n i a a návrhy p r o j e k t u M i n e r v a
a najlepšia p r a x inštitúcií, ktoré už majú s digitalizáciou praktické skúsenosti.
3.3 Praktické odporúčania
V t e j t o k a p i t o l e sú prezentované najdôležitejšie praktické v e d o m o s t i získané
tímom p r e najlepšie p r a k t i k y p r o j e k t u M i n e r v a . Z a m e r i a v a s a n a praktické
pravidlá, ktoré b y m a l i organizácie zobrať d o úvahy pri začatí, realizácii a l e b o
riadení digitalizačných p r o j e k t o v v o sfére kultúry. Odporúčania sú rozdelené d o
nasledovných oblastí, z ktorých každá odráža nejakú e t a p u p r o j e k t u digitalizácie:
1. Plánovanie p r o j e k t u digitalizácie
2 . Výber zdrojového materiálu n a digitalizáciu
3. Príprava n a digitalizáciu
4. Zaobchádzanie a práca s originálmi
5. P r o c e s digitalizácie
6 . Uchovávanie originálneho digitálneho materiálu
7. Metaúdaje
8 . Z v e r e j n e n i e
9. Práva duševného vlastníctva a c o p y r i g h t
10. Manažment p r o j e k t o v digitalizácie
2 8
3.4 P r o j e k t M i n e r v a a Lundské zásady
P r o j e k t M i n e r v a , začal v r o k u 2 0 0 2 p o d vedením t a l i a n s k e h o M i n i s t e r s t v a
kultúry ( z m l u v a I S T 2 0 0 1 - 3 5 4 6 1 ) . P r o j e k t zahŕňal zástupcov príslušných
vládnych m i n i s t e r s t i e v a l e b o centrálnych štátnych agentúr z mnohých členských
štátov EÚ s o spoločným cieľom p r e s a d z o v a n i a spoločného prístupu
a metodológie digitalizácie európskeho kultúrneho materiálu. P r o j e k t uznáva
jedinečnú h o d n o t u európskeho kultúrneho dedičstva a strategickú úlohu, ktorú
môže zohrávať v rastúcom p r i e m y s l e digitálneho p r i e m y s l u v Európe. Uznáva a j
h o d n o t u koordinácie úsilia národných vlád a kultúrnych organizácií, a b y s a
zvýšila úroveň syntézy a s y n e r g i e digitalizačných iniciatív.
3.5 Lundské zásady
Dňa 4 . apríla 2 0 0 1 s a stretli p r e d s t a v i t e l i a a e x p e r t i Európskej k o m i s i e
a členských štátov v m e s t e L u n d v o Švédsku (v rámci švédskeho predsedníctva),
a b y d i s k u t o v a l i o t o m , a k o koordinovať a pridať h o d n o t u národným p r o g r a m o m
digitalizácie n a európskej úrovni. S t r e t n u t i e vyústilo d o p u b l i k o v a n i a súboru
všeobecných zásad, ktorými s a majú riadiť verejné digitalizačně iniciatívy a ich
koordinácia. T i e t o zásady (Lundské zásady) boli transformované d o Lundského
akčného plánu, ktorý s t a n o v u j e z o z n a m úkonov, ktoré majú vykonať členské
štáty, K o m i s i a , K o m i s i a a členské štáty spoločne, a b y s a vylepšili p o d m i e n k y
digitalizácie v Európe.
(1) Zabezpečiť vedúcu úlohu národných pamäťových inštitúcií v
d y n a m i c k o m a m e n i a c o m s a prostredí, v k t o r o m s a uskutočňuje rýchly
technologický a ekonomický r o z v o j .
(2) Posilniť koordináciu a presadzovať silnejšie p r e p o j e n i e
m e d z i digitalizačnýmiiniciatívami inštitúcií, systémov a p r o j e k t o v
prostredníctvom r i a d i a c e h o grémia zriadeného pri m i n i s t e r s t v e kultúry ( R a d a
p r e informatizáciu a digitalizáciu)
(3) Pokračovať v s n a h e o prekonávanie fragmentáciea
duplikáciedigitalizačnýchaktivít a o maximalizáciusynergií sprístupnením
štandardov, metodík a odporúčaní p r e p r o j e k t y digitalizácie
(4) Hodnotiť a identifikovať vhodné modely, spôsoby f i n a n c o v a n i a a politické
prístupy n a udržanie r o z v o j a a stratégie dlhodobého uchovávania.
(5) Presadzovať kultúrnu a jazykovú rôznorodosťprostrednícťvom t v o r b y
digitálneho o b s a h u .
(6) Zlepšovať o n - l i n e prístup k u kultúrnemu o b s a h u .
(7) Prispôsobovať digitálny o b s a h p r e špecifické využívanie ( n a p r . v školách).
3.6 Manažérske plánovanie p r o j e k t u digitalizácie
Plánovanie p r o j e k t u j e prvým k r o k o m akéhokoľvek p r o j e k t u digitalizácie. Čas
venovaný plánovaniu s a oplatí t a k , že s a uľahčí r i a d e n i e a realizácia p r o j e k t u . Z a
normálnych okolností j e potrebné odpovedať n a nasledovné otázky:
• Čo s a musí urobiť?
2 9
. Kto t o b u d e robiť?
• Kde s a t o b u d e robiť?
• Kedy s a t o b u d e robiť?
• Ako s a t o b u d e robiť?
P r o j e k t digitalizácie musí mať j a s n e špecifikované ciele, pretože majú p r i a m y
v p l y v n a výber, c o p y r i g h t a z v e r e j n e n i e materiálu. D o p r o j e k t u b y m a l byť
zapojený vhodný personál s vyhovujúcimi vedomosťami a zručnosťami. M a l b y
zahŕňať aj plán školení, a b y s a zaručila dostatočná odbornosť, ktorú môže p r o j e k t
vyžadovať.
P r o j e k t b y s a n e m a l začať b e z t o h o , a b y s a uskutočnil p r i e s k u m iných p r o j e k t o v
v r o v n a k e j o b l a s t i . Takýto výskum i d e n t i f i k u j e problémy, ktorým s a t r e b a venovať,
b u d e stimulovať nové nápady a o b l a s t i , ktoré ešte n e b o l i zvážené a pridá
h o d n o t u výstupu p r o j e k t u .
Výskum taktiež pomôže určiť množstvo práce, ktorú t r e b a naplánovať p r e
realizáciu p r o j e k t u p o m o c o u stretnutí a l e b o inej komunikácie s organizáciami,
ktoré r e a l i z o v a l i podobné p r o j e k t y . Takáto i n t e r a k c i a pomôže stanoviť, či vaša
organizácia má potrebný personál, v e d o m o s t i a technologickú i n f r a s t r u k t u r u n a
realizáciu p r o j e k t u , a l e b o či b u d e potrebné školenie a iná príprava.
J e výhodné investovať určitý čas d o z i s t e n i a s t a t u s u c o p y r i g h t u materiálu, ktorý
s a m a digitalizovat'. Neúspech pri získaní p o v o l e n i a d i g i t a l i z o v a t ' a zverejniť n a
w e b e môže spôsobiť neúspešnosť celého p r o j e k t u , b e z ohľadu n a technickú
odbornosť a skúsenosti.
Môže s a zvážiť aj možnosť realizácie technického pilotného p r o j e k t u n a začiatku
p r o j e k t u , a b y s a zabezpečilo t o , že akékoľvek anomálie a l e b o problémy p r i
t e c h n i c k e j realizácii s a odstránia p r e d spustením hlavného p r o j e k t u
3.7 Zdôvodnenie p r o j e k t u
Definícia problému
Každý p r o j e k t digitalizácie má vlastné zdôvodnenie. M e d z i dôvody často
patrí sprístupnenie kultúrnych z b i e r o k c e z i n t e r n e t , ktoré b y boli v opačnom
prípade využívané l e n málo. Ďalším dôvodom j e ochrana krehkých z b i e r o k p r e d
opotrebovaním p r i bežnom používaní. V ďalších prípadoch sú p r o j e k t y
digitalizácie realizáciou spolupráce m e d z i organizáciami a zahŕňajú z r i a d e n i e
portálov, sietí atď.
Dôvody p r o j e k t u majú silný v p l y v n a kritéria výberu materiálu, ktorý s a má
digitalizovat'. Často majú v p l y v a j n a r i a d e n i e p r o j e k t u , metaúdaje a o n - l i n e
z v e r e j n e n i e výstupu p r o j e k t u ( a k k n e m u dôjde), k o n t r o l u k v a l i t y atď. „Prečo" j e
najdôležitejšou otázkou, ktorú si t r e b a položiť p r e d začatím p r o j e k t u digitalizácie.
Pragmatické návrhy
• P r o j e k t musí mať konkrétne, explicitné ci el e, ktoré s a m u s i a
zdokumentovať.
• C i e l e p r o j e k t u b y m a l i byť realistické v porovnaní s p r o s t r i e d k a m i , ktoré sú
k dispozícii.
3 0
• Všetky k r o k y p r o j e k t u s a m u s i a overiť podľa týchto cieľov, a b y s a zaručilo,
že práca vykonávaná v p r o j e k t e p r i s p i e v a k d o s i a h n u t i u s p l n e n i a smerníc.
• C i e l e p r o j e k t u b y m a l i dokumentovať h o d n o t u , akú p r o j e k t p r i n e s i e
inštitúciám zapojeným d o p r o j e k t u . A k s a má d o p r o j e k t u investovať čas a
úsilie, musí byť jasné z a r a d e n i e p r o j e k t u z inštitucionálneho pohľadu.
3.8 Ľudské z d r o j e
Definícia problému
P r e d tým, a k o môže p r o j e k t začať, j e dôležité, a b y b o l k dispozícii personál
potrebný p r e prácu n a p r o j e k t e . Mnohé kultúrne inštitúcie nemajú veľký počet
z a m e s t n a n c o v s d o s t a t k o m voľného času n a vykonávanie digitalizácie m i m o ich
zvyčajnej p r a c o v n e j náplne. A j v e d o m o s t i potrebné p r e p r o j e k t digitalizácie s a
môžu líšiť o d zručností potrebných n a vykonávanie bežných úloh každodennej
prevádzky. P r e t o j e potrebné identifikovať hardvérové a softvérové riešenia
potrebné p r e p r o j e k t digitalizácie.
Pragmatické návrhy
• Zabezpečte dostatočný počet z a m e s t n a n c o v n a realizáciu p r o j e k t u
• Prideľte z a m e s t n a n c a k u každej úlohe a l e b o pracovnému balíku
projektového plánu.
• I d e n t i f i k u j t e požiadavky n a školenie, vrátane I T školení a inštruktáži o
zaobchádzaní s jemnými a r t e f a k t m i a d o k u m e n t m i .
• A k j e t o možné, r e a l i z u j t e školenia p r e d začatím p r o j e k t u p o m o c o u tých
istých hardvérových a softvérových riešení, ktoré s a budú používať počas
p r o j e k t u ( f i r m y n i e k e d y ponúkajú technické riešenia z d a r m a n a školenie,
n a krátky čas s a dajú prenajať aj potrebné z a r i a d e n i a )
• Z a m e r a j t e s a skôr n a malé j a d r o šikovných z a m e s t n a n c o v nadšených
p r o j e k t o m a k o n a veľkú s k u p i n u "príležitostných" z a m e s t n a n c o v .
Poznámky/komentáre
A j keď j e materiál prezentovaný v t o m t o odporúčaní spoločný p r e všetky scenáre
r i a d e n i a digitalizácie, j e potrebné túto v e c zopakovať: e x i s t u j e reálne riziko, že
môžu vzniknúť nenapraviteľné škody n a nenahraditeľných a r t e f a k t o c h
a d o k u m e n t o c h pri nesprávnom zaobchádzaní.
3.9 Výskum
Definícia problému
B e z ohľadu n a r o z s a h konkrétneho p r o j e k t u s a dá predpokladať, že v m i n u l o s t i
s a už r e a l i z o v a l i podobné p r o j e k t y . J e vysoká pravdepodobnosť, že informácie
o takýchto p r o j e k t o c h sú dostupné n a i n t e r n e t e a l e b o publikované i n d e
v časopisoch a p o d .
Výskum v d a n e j o b l a s t i môže a k o súčasť p r o c e s u plánovania p r o j e k t u pomôcť
identifikovať hardvérové a softvérové riešenia prichádzajúce d o úvahy,
naplánovať pracovný p o s t u p a p r o c e s a vyhnúť s a problémom a prekážkam,
ktoré s a v y s k y t l i v iných p r o j e k t o c h .
3 1
Pragmatické návrhy
• Už v o fáze plánovania v y k o n a j t e p r i e s k u m všetkých podobných p r o j e k t o v ,
ktoré s a zaoberajú podobným záležitosťami a k o plánovaný p r o j e k t . N a
i n t e r n e t e j e ich m n o h o .
• Výskum pomáha predchádzať chybám. Môže skontaktovať projektový tím
s inými, ktoré uskutočnili podobné p r o j e k t y a poskytnúť možnosť učiť s a z
ich skúseností.
• Vlastný výskum pridáva u z n a n i e a h o d n o t u výstupu akéhokoľvek p r o j e k t u .
Výsledok p r o j e k t u zlepší aj štúdium diel iných, a b y s a zaručilo, že p r o j e k t
s a n e b u d e uskutočňovať v o vákuu.
Poznámky/komentáre
Mnohé kultúrne p r o j e k t y digitalizácie sú financované z verejného rozpočtu a j e
n a n e kladená požiadavka, a b y i c h z i s t e n i a a správy boli zverejnené.
P u b l i k o v a n i e môže byť n a i n t e r n e t e , a l e b o c e z iné vhodné médiá.
Projektové tímy s a často s radosťou d e l i a o ich skúsenosti a výsledky - pridáva
t o h o d n o t u ich d i e l u .
3.10 H r o z b y . Riziká
Definícia problému
N a začiatku akéhokoľvek p r o j e k t u j e potrebné naplánovať, a k o s a zaručí
úspešnosť výstupu. Cieľom však n i e j e odstrániť všetky h r o z b y a l e pripraviť s a
n a n e t a k , že s a vytvorí projektový rámec, v rámci ktorého b u d e možné efektívne
reagovať n a nepredvídané o k o l n o s t i . Cieľom j e v y t v o r e n i e p r o j e k t u s personálom
a p o s t u p m i , ktoré s a môžu prispôsobiť zmenám. P r e t o j e d o plánovania p r o j e k t u
potrebné zahrnúť analýzu rizík.
Pragmatické návrhy
• Distribúcia digitalizovaných o b r a z o v c e z I n t e r n e t j e f o r m a p u b l i k o v a n i a a
p r e t o s a n a ňu vzťahujú autorské zákony ( c o p y r i g h t ) a právo duševného
vlastníctva ( I P R ) . P r i analýze rizík s a kladú nasledujúce otázky:
o Aké b y m o h l i byť následky použitia materiálu b e z špecifického
p o v o l e n i a ?
o V y v i n u l o s a úsilie n a z i s t e n i e držiteľa práv?
o V prípade porušenia c o p y r i g h t u , aký b y m o h o l byť d o p a d n a
p r o j e k t ?
• P r i verejných informáciách j e dôležitou otázkou právna h o d n o t a
informácie. Aké k r o k y s a p o d n i k l i n a zaručenie t o h o , že digitalizovaný
zdrojový materiál n i e j e narušený a že s a v y p r o d u k o v a l oprávnenou
inštitúciou?
• Musí s a zaručiť a u t e n t i c i t a . Aké úkony s a p o d n i k l i n a udržiavanie
obrazových súborov a aké nástroje s a použili?
• F i n a n c o v a n i e p r o j e k t u b y m o h l o predstavovať problém a možné o h r o z e n i e
možností dosiahnuť c i e l e p r o j e k t u .
3 2
• Kľúčovou j e otázka úrovne zručností v p r o j e k t e . J e možné najať nové
v y s o k o zručné a skúsené o s o b y ? A k n i e , aký t o b u d e mať v p l y v n a
p r o j e k t ?
3.11 Výber zdrojového materiálu n a digitalizáciu
Výber materiálu n a digitalizáciu j e dôležité r o z h o d n u t i e . Ideálnou voľbou j e
zvyčajne digitalizácia c e l e j z b i e r k y a l e b o f o n d u , t o j e však realizovateľné l e n v
ojedinelých prípadoch, p r e t o j e nutný určitý výber. Kritéria výberu s a budú meniť
v závislosti o d cieľov p r o j e k t u digitalizácie, napríklad o n - l i n e z d r o j p r e školy s a
b u d e riadiť učebnými o s n o v a m i , múzeá vyberú najznámejšie p r e d m e t y n a
zvýšenie počtu návštevníkov a l e b o najvzácnejšie a r t e f a k t y , a b y s a znížil d o p y t
p o „blízkom" skúmaní. T o t o s a m o z r e j m e n i e sú jediné problémy, ktorým s a t r e b a
venovať pri stanovení kritérií výberu -dôvody výberu určitého materiálu s a budú
meniť o d p r o j e k t u k návrhu, r o v n a k o a j dôvody, prečo nedigitalizovať M e d z i
príklady ďalších dôvodov p a t r i a právne o b m e d z e n i a , inštitucionálna politika,
technická náročnosť digitalizácie, e x i s t e n c i a digitálnej kópie atď.
3.12 S t a n o v e n i e kritérií výberu
Definícia problému
P r i plánovaní p r o j e k t u digitalizácie j e k r i t i c k y dôležitá voľba, aký materiál s a má
digitalizovat'. Kritéria výberu budú závisieť o d cieľov p r o j e k t u , r o v n a k o a j o d
technických a finančných obmedzení, otázok c o p y r i g h t u a práv duševného
vlastníctva a o d iných p r o j e k t o v v d a n e j o b l a s t i .
Pragmatické návrhy
• M u s i a s a stanoviť kritériá n a výber materiálu, ktorý s a má digitalizovat'.
Kritériá výberu m u s i a odrážať celkové c i e l e p r o j e k t u . M a l i b y s a zvážiť
minimálne nasledujúce kritériá:
o Prístup k materiálom b y inakšie n e b o l možný, a l e b o b y b o l
obmedzený.
o Širší a ľahší prístup k veľmi obľúbenému materiálu
o S t a v originálov
o Uchovávanie chúlostivých materiálov tým, že s a sprístupnia i c h
digitálne v e r z i e a k o alternatíva
o Téma p r o j e k t u
o C o p y r i g h t a práva duševného vlastníctva
o Dostupnosť existujúcich digitálnych verzií
o Náklady n a digitalizáciu
o Vhodnosť zdrojového materiálu n a p r e z e r a n i e v režime o n l i n e
• Kritériá výberu m u s i a byť explicitné a prediskutované všetkými
zainteresovanými účastníkmi p r e d výberom a l e b o digitalizáciou.
• Kritériá výberu s a m u s i a p l n e zdokumentovať, a b y boli všetky r o z h o d n u t i a
digitalizovať/nedigitalizovať jasné počas celého p r o j e k t u .
3 3
Poznámky/komentáre
Kultúrne organizácie majú bežne j a d r o v y s o k o hodnotného a atraktívneho
materiálu, ktorý j e b e z d i s k u s i e zahrnutý d o p r o j e k t u digitalizácie a j e h o úlohou
j e reprezentovať danú inštitúciu.
Veľká časť všetkých digitalizačných p r o j e k t o v majú z a cieľ z v e r e j n e n i e n a w e b e .
T o znamená, že j e potrebné zvážiť záležitosti c o p y r i g h t u a práv duševného
vlastníctva týkajúcich s a akéhokoľvek materiálu ešte p r e d výberom.
3 . 1 2 . 1 V Ý B E R P O D Ľ A KRITÉRIÍ
Definícia problému
P o stanovení kritérií, aký materiál s a má d i g i t a l i z o v a t ' s a môže začať vlastný
p r o c e s výberu. Táto príručka n a v r h u j e , a k o s a má t e n t o p r o c e s riadiť.
Pragmatické návrhy
• Každý kandidát n a digitalizáciu s a musí hodnotiť podľa kritérií výberu. M a l i
b y s a poznamenať prípady, k e d y s a kritérium výberu n e s p l n i l o . A k budú v
takýchto prípadoch odmietnuté dôležité a l e b o kritické o b j e k t y , môže s a
stať, že b u d e potrebné z n o v u revidovať kritériá. A k s a t o t o v y s k y t n e , nové
kritériá b y s a m a l i zaznamenať.
• P o výbere o b j e k t u n a digitalizáciu b y s a m a l i p o d r o b n o s t i o ňom zadať d o
bázy p o z n a t k o v r i a d e n i a digitalizácie
Poznámky/komentáre
V t o m t o štádiu s a p r o j e k t zaoberá každým d o k u m e n t o m / o b j e k t o m , ktorý s a má
digitalizovat', p o prvý krát. T o t o j e optimálna príležitosť p r e p r o j e k t , a b y v y t v o r i l
bázu p o z n a t k o v o všetkých d o k u m e n t o c h / o b j e k t o c h , ktoré sú v r o z s a h u p r o j e k t u .
Takáto báza p o z n a t k o v podporí manažment p r o j e k t u a pomôže zaručiť, že n a
zaobchádzanie s o vzácnymi a r t e f a k t m i boli nadobudnuté odborné z n a l o s t i
a o b s a h u j e aj také bežné informácie, a k o j e u m i e s t n e n i e originálov.
3 . 1 2 . 2 P R Í P R A V A N A D I G I T A L I Z Á C I U
P r e d tým, a k o môže začať digitalizácia, musí s a pripraviť vhodné p r o s t r e d i e
a systém hardvéru a softvéru. M e d z i p r v k y takéhoto p r o s t r e d i a patrí hardvér p r e
samotný p r o c e s digitalizácie ( s k e n e r y , digitálne fotoaparáty, s t o j a n y , iný
hardvér), počítačová i n f r a s t r u k t u r a , k u k t o r e j j e pripojený hardvér, softvér n a
zachytávanie a s p r a c o v a n i e o b r a z u , r o v n a k o aj softvér p r e metaúdaje a k o n t r o l u
metaúdajov. Pracovné p r o s t r e d i e b y m a l o vyhovovať digitalizovanému materiálu
a zvláštnu pozornosť j e potrebné venovať s v e t l u , v l h k o s t i , vibráciám, rušivým
v p l y v o m , p r e s u n u originálov atď.
3.13 Hardvér
Definícia problému
J e potrebné zabezpečiť vhodné technické z a r i a d e n i a n a digitalizáciu, akými sú
z a r i a d e n i a n a z a c h y t e n i e digitálneho o b r a z u (digitálne fotoaparáty a k a m e r y ,
s k e n e r y n a k n i h y , d o k u m e n t y a l e b o m i k r o f i l m y , a u d i o a v i d e o hardvér) pripojené
n a vhodnú počítačovú p l a t f o r m u (počítač, operačný systém, sieť). J e možné
3 4
rozlíšiť d v e rôzne metódy digitalizácie: s k e n o v a n i e a používanie digitálnych
k a m ier/fotoaparátov.
Pragmatické návrhy
• P r e d začatím digitalizácie s a musí nainštalovať vhodný hardvér a
skontrolovať j e h o k v a l i t a a funkčnosť.
• N a účely o h o d n o t e n i a zariadení n a z h o t o v e n i e digitálneho o b r a z u b y s a
m a l i použiť relevantné skúšobné materiály.
• Kým s a hardvérové p r o s t r e d i e úplne nepripraví a neodskúša n a necitlivých
materiáloch, n e m a l i b y byť prítomné žiadne zdrojové materiály.
• P r e materiál, ktorý s a nepoškodí přitlačením o tvrdý p o v r c h , b u d e vhodný
plošný s k e n e r (napríklad rozviazaný tlačený materiál a r u k o p i s y ,
f o t o g r a f i e )
• N a účely p r o j e k t u b y s a m a l zaobstarať čo najväčší s k e n e r . N e m a l o b y s a
pristupovať k mozaikovitému s k e n o v a n i u a l e b o k s k l a d a n i u materiálov. J e
potrebné mať n a pamäti, že p r e p r a v a veľkého s k e n e r a ( n a p r . A O ) n i e j e
triviálna záležitosť.
• Plošný s k e n e r b y s a m a l použiť l e n v t e d y , a k j e materiál plochý a
nepoškodí s a p r i pridŕžaní n a p l o c h o m t v r d o m p o v r c h u . P r e mnohé
viazané d o k u m e n t y b u d e vhodný s k e n e r s knižnou kolískou, až d o
príslušnej veľkosti. Mnohé materiály, ktoré n i e sú ploché, a n i vhodné p r e
knižnú kolísku, budú n a z h o t o v e n i e o b r a z o v vyžadovať digitálny
fotoaparát/kameru.
• P r i použití s k e n e r a b y m a l o mať t o t o z a r i a d e n i e aspoň taký r o z s a h , a k o j e
veľkosť d o k u m e n t u / o b j e k t u , ktorý s a má skenovať.
• Z h o t o v e n i e o b r a z u b y s a m a l o realizovať pri čo najvyššom p r i m e r a n o m
rozlíšení. T a k t o budú vznikať veľké súbory, z ktorých s a môžu extrahovať
menšie v e r z i e - napríklad n a účely prezentácie c e z W e b . Z o b r a z u s
nižšou k v a l i t o u n i e j e z a žiadnych okolností možné získať o b r a z s vyššou
k v a l i t o u .
• Definícia "primeraného" rozlíšenia závisí o d p o v a h y snímaného materiálu
a o d spôsobov využitia digitálnych o b r a z o v . Napríklad a k s a skenované
obrázky majú použiť l e n a k o miniatúrne náhľady, skenovať s a môže p r i
nižšom rozlíšení. V o všetkých prípadoch však musí rozlíšenie umožniť
z a c h y t e n i e najvýznamnejších d e t a i l o v d o k u m e n t u a l e b o p r e d m e t u . J e
ťažké odôvodniť použitie vyššieho rozlíšenia, a k s k e n o v a n i e s vyšším
rozlíšením n e p o s k y t u j e v i a c informácií a k o s k e n o v a n i e p r i nižšom
rozlíšení.
• Zachytávaním o b r a z u b y s a m a l vytvárať formát súborov, ktorý j e
bezstratový, čiže nekomprimovaný. T y p i c k y s a používa formát T I F F
( T a g g e d I m a g e F i l e Formát).
• P r o j e k t b y m a l použiť čo najvýkonnejšiu a flexibilnú digitálnu k a m e r u
(fotoaparát), akú j e možné zaobstarať. Žiadnym ďalším spracovaním n i e
j e možné prekonať o b m e d z e n i a digitalizačného z a r i a d e n i a . J e potrebné
poznamenať, že digitálny " z o o m " n e p o s k y t u j e lepšiu k v a l i t u o b r a z u , l e n s a
ním z o b r a z u j e m e n e j b o d o v ( p i x e l o v ) n a j e d n o t k u p l o c h y z o b r a z e n i a . N a
3 5
z a c h y t e n i e d e t a i l o v sú najdôležitejšie t i e t o t r i p a r a m e t r e : počet b o d o v
( p i x e l o v ) v o b r a z e , bitová hĺbka a k v a l i t a použitých optických šošoviek.
• J e dôležité mať k dispozícii vhodné s t o j a n y n a u c h y t e n i e a pridržanie
materiálov pri digitalizácii.
• M a l a b y s a použiť digitálna kamera/fotoaparát s účelovým s t o j a n o m .
K a m e r a a l e b o fotoaparát b y m a l i byť nainštalované n a t r o j n o h o m statíve
a podľa p o t r e b y b y m a l i mať doplnkové o s v e t l e n i e , filtre a p o d .
• Fotografická r o v i n a a r o v i n a materiálu m u s i a byť rovnobežné, a b y s a
o b r a z n e s k r e s l i l .
• Súčasťou fotografických príprav musí byť vhodné o s v e t l e n i e . J e málo
pravdepodobné, že b u d e postačovať l e n okolité s v e t l o . Svetelné
p o d m i e n k y m u s i a byť stabilné.
• N a zníženie s k r e s l e n i a f a r i e b b y s a m a l i použiť vhodné filtre.
• K z a r i a d e n i a m musí byť pripojený počítač s veľkým úložným p r i e s t o r o m .
Údaje n a t o m t o počítači b y s a m a l i v krátkych a pravidelných i n t e r v a l o c h
zálohovať.
• A k s a musí o b r a z skenovať p o častiach, m a l b y s a ponechať p r i e s t o r
niekoľko c e n t i m e t r o v n a p r e k r y t i e , a b y s a zabránilo v z n i k u m e d z i e r m e d z i
jednotlivými časťami. P r e všetky časti b y s a m a l i použiť rovnaké
n a s t a v e n i a , a b y nedošlo k u e f e k t u „zlátaniny".
Poznámky/komentár
Použitý hardvér j e hlavným obmedzením k v a l i t y konečného výstupu p r o j e k t u
digitalizácie. Pokiaľ p r o j e k t s a v rámci p r o j e k t u nedigitalizujú l e n ploché materiály,
ktoré s a dajú skenovať b e z poškodenia väzby, rámov a l e b o samotného
materiálu, b u d e potrebné použiť digitálnu kameru/fotoaparát. Môže s a použiť a j
analógový fotoaparát a následne z n e h o skenovať diapozitívy, n o digitálny
fotoaparát má mnohé výhody z hľadiska času, úsilia a kvality.
A k má p r o j e k t obmedzený životný c y k l u s , môže byť výhodný prenájom hardvéru.
Ďalšou alternatívou j e využitie externých agentúr n a realizáciu digitalizácie
v p r o s p e c h kultúrnych s u b j e k t o v zapojených d o p r o j e k t u .
3 . 1 3 . 1 S K E N E R Y
Skener (z a n g l . s c a n n e r ) j e vstupné z a r i a d e n i e počítača určené
n a digitalizáciu plošných predlôh, predovšetkým p a p i e r o v y c h d o k u m e n t o v ,
obrázkov, fotografií a l e b o iných predlôh
obsahujúcich grafické a l e b o textové informácie. S k e n e r j e t e d a
elektromechanické (elektronické) hardvérové z a r i a d e n i e premieňajúce
obrazové (reálne) b o d y d o digitálnej f o r m y čiže počítačom spracovateľných dát.
3.13.1.1 Delenie skenerov
S k e n e r y si môžeme rozdeliť podľa viacerých hľadísk.
3.13.1.2 Podľa predlohy
plošné, p r e d l o h a s a k l a d i e n a p l o c h u , o b v y k l e sklenenú platňu
ručné, snímacím p r v k o m s a ručne p o h y b u j e p o snímanej p l o c h e
3 6
bubnové, p r e d l o h a s a vkladá d o skleneného v a l c a
fotografické, p r e d l o h a s a sníma p o d o b n e a k o fotoaparátom - o d f o t o g r a f u j e s a
bezkontaktné, laserové - sníma s a l e n modulované laserové s v e t l o odrazené
o d p r e d l o h y
prechodové, p r e d l o h a prechádza štrbinou o k o l o snímacieho p r v k u ( a k o
pri f a x e )
filmové, snímanou p r e d l o h o u sú negatívne f i l m y a diapozitivně f i l m y
3.13.1.3 Podľa snímača
CCD s k e n e r y . Snímač C C D svetlocitlivý polovodičový čip. P r e d l o h a j e
osvetlená výbojkou. O b r a z s a odráža o d sústavy z r k a d i e l , prechádza
objektívom a dopadá n a C C D snímací p r v o k .
CIS s k e n e r y ( C o n t a c t I m a g e S e n z o r ) : snímací p r v o k j e tvorený jedným r i a d k o m
snímacích s e n z o r o v umiestnených čo najbližšie k p r e d l o h e . Z d r o j s v e t l a
zabezpečujú LEDdiódy integrované v čítacej h l a v e .
laserové CCD - snímač sníma i b a špecificky modulované
monochromatické laserové s v e t l o odrazené o d p r e d l o h y . Používa s a p r e
snímanie čiarového kódu a d e t e k c i u t v a r u p r e d m e t o v .
3.13.1.4 Podľa komunikačného rozhrania
USB, p r i p o j e n i e j e vytvorené z b e r n i c o u U S B ( U n i v e r s a l Seriál B u s )
FireWire, málo používané, i b a p r e špeciálne aplikácie. Používa i n t e r f a c e
1 3 9 4 F i r e W i r e
SCSI S m a l l C o m p u t e r S y s t e m I n t e r f a c e
Paralelný port, p r i p o j e n i e j e c e z c e n t r o n i c s , paralelný p o r t
Bezdrôtové, používajúce technológie I r D A , W i - F i , B l u e t o o t h
3.13.1.5 Snímač čiarového kódu
Snímač čiarového kódu ( a n g l i c k y b a r c o d e r e a d e r ) j e zvláštna f o r m a s k e n e r u
umožňujúca čítať t z v . čiarový kód, čo j e d o binárnej f o r m y zakódovaná číselná,
a l e b o textová informácia zobrazená v o f o r m e hrubších a tenších čiar a m e d z i e r .
P r e bližšie informácie p o z r i snímač čiarového kódu.
3 . 1 3 . 2 D R U H Y S K E N E R O V
S p o m o c o u s k e n e r a j e možné digitálne spracovávať a ďalej
upravovať tlačené obrázky ( n a p r . f o t o g r a f i e , obrázky z časopisov a p o d . ) .
Výstupom j e o b r a z p r e d l o h y v o f o r m e binárneho obrázku, ktorý ovládač
s k e n e r a umožňuje uložiť v o formáte bežne používanom iným softvérom ( b m p ,
j p e g , tiff, pcx, p n g , gif a p o d . ) . Súčasťou s k e n e r u j e j e h o ovládač, a k o aj t z v .
t w a i n i n t e r f a c e , ktorý umožní používať d r i v e r s k e n e r a a tým skenovať obrázok
p r i a m o d o príslušnej aplikácie. O b v y k l e j e k u s k e n e r u pribalený aj jednoduchý
softvér n a úpravu a tlač obrázkov, n i e k e d y tiež t z v . O C R softvér, slúžiaci n a
strojové čítanie t e x t u (obrázok t e x t u s a p r e k o n v e r t u j e n a t e x t ) .
3 7
3.13.2.1 Ručný skener
Tiež h a n d - h e l d s c a n n e r . P r v o u kategóriou sú ručné s k e n e r y , ktoré s a d n e s
používajú l e n v o b m e d z e n o m r o z s a h u - väčšinou l e n t a m , k d e j e potrebné
s k e n e r prenášať - mobilné riešenia. Z a r i a d e n i e j e podobné väčšej myši, k t o r o u
užívateľ prechádza c e z obrazovú p r e d l o h u a zosnímané dáta odošle d o
pripojeného počítača ( a l e b o uloží d o i n t e g r o v a n e j pamäte). Výhodou sú malé
r o z m e r y , nevýhodou j e h l a v n e nízka k v a l i t a snímania a malá šírka snímania ( ~
1 0 c m ) . Ručné s k e n e r y sú náročné n a spôsob ovládania, pretože užívateľ musí
pohybovať s k e n e r o m p o p r e d l o h e ručne. Presnosť snímania j e p o t o m daná
presnosťou, a plynulosťou p o h y b u r u k y .
3.13.2.2 Prechodový skener
Prechodový s k e n e r sníma d o k u m e n t n a r o v n a k o m princípe a k o faxový prístroj.
P r e d l o h a ( o b v y k l e l e n j e d e n hárok p a p i e r a štandardnej hrúbky)sa vloží d o
s k e n e r a , ktorý h o posúva c e z štrbinu o k o l o C C D snímacieho p r v k u . Táto
s k u p i n a s k e n e r o v j e určená n a snímanie p a p i e r a s formátom maximálne A 4 .
Výhodou sú malé nároky n a m i e s t o , nevýhodou j e nemožnosť snímania
p r e d l o h y z časopisu a l e b o k n i h y . O b v y k l e s a s n i m i stretávame i b a a k o s o
z a b u d o v a n o u súčasťou iných zariadení ( f a x , tlačiareň a p o d . )
3.13.2.3 Plošný skener
F l a t b e t s c a n n e r . V súčasnosti sú najrozšírenejšou s k u p i n o u stolné plošné
s k e n e r y . T i e t o snímajú p r e d l o h u , ktorá j e položená n a sklenenú d o s k u , pričom
s a p o d t o u t o d o s k o u p o h y b u j e snímacia h l a v a . Plošné s k e n e r y sú konštrukčne
náročné, a l e poskytujú kvalitný výstup p r i snímaní predlôh. I c h nevýhodou sú
väčšie nároky n a m i e s t o . Plošné s k e n e r y s a vyrábajú v o formátoch A 5 , A 4 a
A 3 . Bývajú a j súčasťou multifunkčnych zariadení, ktoré obsahujú navyše a j
tlačiareň.
3.13.2.4 Filmový skener
Filmový a l e b o kinofilmový s k e n e r slúži n a snímanie negatívov
a l e b o diapozitívov. N a zosnímanie malého formátu obrázku z k i n o f i l m u d o
vysokého rozlíšenia s a vyžaduje iná technológia snímania a k o pri plošných
s k e n e r o c h . Slúži p r e snímanie jednotlivých políčok f i l m u s použitím vysokého
rozlíšenia - minimálne 2 4 0 0 d p i . Vzhľadom k špecifickému účelu sú používané
iba profesionálne.
3.13.2.5 Bubnový skener
D r u m s c a n n e r . Zvláštnou kategóriou sú bubnové s k e n e r y - sú určené p r e
profesionálne snímanie. P r e d l o h a s a vloží d o skleneného b u b n a , ktorý s a
roztočí. V b u b n e s a nachádza snímacie z a r i a d e n i e , ktoré p r e d l o h u sníma v
kružniciach. I c h nevýhodou j e vysoká c e n a , a p r e t o sú používané h l a v n e p r e
snímanie veľmi veľkých predlôh, prípadne t a m , k d e j e potrebná vysoká k v a l i t a
výsledku. Táto technológie j e najstaršou snímacou technológiou.
3.13.2.6 3 D skener
Technológia umožňujúca p o m o c o u laserových lúčov nasnímať trojrozmerný
o b j e k t . Využíva s a n i e l e n snímanie p o v r c h u o b j e k t o v , a l e l a s e r o m j e zároveň
odmeraná presná vzdialenosť k n i m . Táto technológia s a používa p r e získanie
3 8
trojrozmerného o b r a z u snímanej p r e d l o h y n a p r . s o c h y , m i e s t n o s t i a p o d . Táto
technológia j e veľmi nákladná a p r e t o iba p r e profesionálne využitie.
3 . 1 3 . 2 . 7 Konštrukčné časti
Najčastejšie používaným s k e n e r o m j e plošný s k e n e r , ktorý býva a j
súčasťou multifunkčného z a r i a d e n i a .
predloha odraz svetla od predlohy
I C
/ \ ' I
sklo skenera zdroj svetla - lampa
pevné zrkadlo
odrazené svetlo jj
pohyblivé zrkadlo
snímač CCD
Obrázok 1 Schéme procesu snímania skenerom
3.13.2.8 Snímacia hlava
Snímacia h l a v a j e vozík pohybujúci s a p o koľajničkách vytvorených p r e s n e
brúsenými v o d i a c i m i tyčami. Vozík má šírku podľa t y p u s k e n e r a n a celú šírku
snímaného média. P o h o n zabezpečuje krokový m o t o r a p r e v o d l a n k o m ,
a l e b o ozubeným remeňom. Horizontálne rozlíšenie j e t e d a dané snímacím
p r v k o m , vertikálne počtom k r o k o v m o t o r a vozíka. P r e t o j e často u s k e n e r o v
udávané rozlíšenie s k e n e r a v o f o r m e násobku n a p r . 3 0 0 x 6 0 0 dpi. Rýchlosť
snímania s k e n e r a j e t e d a daná rýchlosťou p r e s u n u vozíka, rýchlosťou
zosnímania r i a d k u a rýchlosťou p r e n o s u dát d o počítača. N a snímacej h l a v e s a
nachádzajú všetky podstatné časti s k e n e r a - o s v e t l e n i e p r e d l o h y , optická
sústava a snímací p r v o k - s e n z o r
3.13.2.9 Osvetlenie
Snímače pracujú l e n v určitom r o z s a h u o s v e t l e n i a p r e d l o h y , p r e t o väčšina
s k e n e r o v si nevystačí s prirodzeným s v e t l o m a vyžaduje prídavné
n a s v i e t e n i e . O s v e t l e n i e musí byť čo najrovnomernejšie a n e s m i e posúvať
farebné s p e k t r u m p r e d l o h y (vernosť farebného p o d a n i a ) . Plošné s k e n e r y
používajú studené katódové s v e t l o - katódová l a m p u , r e s p . výbojku - žiarivku.
Výhodou j e vysoká i n t e n z i t a produkovaného s v e t l a , nevýhodou však práve
nerovnomerné o s v e t l e n i e ( n a j v i a c s v e t l a v s t r e d e ) . Nerovnoměrnost'
s a k o m p e n z u j e nahriatím l a m p y , sústavou z r k a d i e l a e l e k t r o n i c k y . C I S
technológia požíva n a o s v e t l e n i e p r e d l o h y L E D diódy umiestnené hneď vedľa
snímacích e l e m e n t o v . Všetky diódy sú rovnaké, čo zaručuje rovnomerné
o s v e t l e n i e p o c e l e j šírke snímaného d o k u m e n t u . Osvetľovací a snímací
m e c h a n i z m u s sú o b v y k l e integrované v spoločnej p o h y b l i v e j h l a v e , ktorá s a
p o m o c o u m o t o r a p o s t u p n e presúva p o p o d p r e d l o h u p o jednotlivých k r o k o c h
daných nastaveným rozlíšením a snímajú j e d e n r i a d o k z a druhým.
3 9
3.13.2.10 Snímač
Odrazené s v e t l o j e o p t i c k o u sústavou (ktorá j e taktiež súčasťou snímacej h l a v y )
premietnuté n a C C D snímací p r v o k (podobný a k o u digitálneho fotoaparátu),
ktorý premieňa h o d n o t y z o s v e t l a n a dáta. Kombinácia žiarivka - optická
sústava - snímací p r v o k C C D j e najpoužívanejšou technológiou, ktorú súhrnne
nazývame C C D . S k e n e r y vybavené týmto spôsobom snímania sú o čosi
drahšie, chúlostivejšie n a poškodenie, a l e majú lepšiu farebnú citlivosť a
snímanú hĺbku.
Lacnejšou technológiou snímania j e technológia C I S . Ide v l a s t n e o d v e r a d y
diód - j e d n a r a d a v y s o k o svietivých L E D diód a druhý r a d z o snímacích
polovodičových p r v k o v . K l a d o m sú nižšie výrobné náklady a t e d a aj nižšia c e n a
C I S s k e n e r o v , menšie r o z m e r y a väčšia odolnosť. Nevýhodou j e a l e n a o p a k
nižšia svietivosť a citlivosť, ktorá s a p o t o m prejaví pri snímaní jemných
farebných odtieňov. Snímací p r v o k C I S však časom nestráca s v o j e snímacie
v l a s t n o s t i a k o j e t o m u u s k e n e r o v s C C D snímacími p r v k a m i najmä s ohľadom
n a žiarivku.
3 . 1 3 . 2 . 1 1 Prevodník
J e h o úlohou j e p r e v o d o b r a z o v e j informácie zosnímanej snímačom d o
e l e k t r o n i c k e j f o r m y . Snímač p r a c u j e t a k , že i n t e n z i t a s v e t l a , ktoré dopadá n a
j e h o jednotlivé b u n k y j e premenená n a e l e k t r i c k y náboj s rôznou i n t e n z i t o u .
Každý b o d e l e k t r o n i c k e j p o d o b y o b r a z u j e zložený z t r o c h informácií - i n t e n z i t y
t r o c h základných f a r i e b - R (červená), G (zelená) a B (modrá).
Každý b o d snímanej p r e d l o h y j e t e d a „meraný" t r o m i b u n k a m i snímača - každá
b u n k a p o m o c o u špeciálnych filtrov v y h o d n o c u j e j e d n u z uvedených farebných
zložiek b o d u . V plošných s k e n e r o c h sú použité tzv. riadkové C C D a l e b o C I S
snímače, použitý snímač (počet snímacích e l e m e n t o v v r i a d k u ) t e d a určuje
maximálne možné rozlíšenie s k e n e r a .
K v a l i t a s k e n e r a j e p r i a m o závislá n a k v a l i t e použitého snímača a počtu j e h o
b u n i e k , tzv. p i x e l o v . V súčasnej d o b e väčšina plošných s k e n e r o v používa
snímače s rozlíšením 6 0 0 , 1 2 0 0 a l e b o 2 4 0 0 dpi. Označenie d p j ( d o t p e r i n c h )
udáva, koľko b o d o v j e snímač schopný nasnímať n a j e d n o t k u v z d i a l e n o s t i
jedného p a l c a ( 2 , 5 4 c m ) .
C C D snímač s rozlíšením 6 0 0 dpi má t e d a 1 8 0 0 b u n i e k (každý b o d j e snímaný
trikrát) n a každých 2 , 5 4 c m . Plošný s k e n e r určený p r e formáty A 4 má približne
1 5 0 0 0 b u n i e k . S k e n e r y umožňujú a j tzv. interpoláciu, čiže p r e d l o h u zosnímanú
n a nižší počet dpi prepočítajú n a vyšší počet s rešpektovaním p r e c h o d o v , hrán
a p o d . Každý pôvodne vyhodnotený b o d rozdelí n a niekoľko ďalších b o d o v a n a
k v a l i t e programového v y b a v e n i a p o t o m záleží, a k o d o b r e si s k e n e r poradí s
farebnými odtieňmi pridelenými novým b o d o m . T e n t o p r o c e s však zvládne
väčšina p r o g r a m o v p r e úpravu obrázkov, a p r e t o využitie t e j t o f u n k c i e s k e n e r a
j e malé. K v a l i t u výstupu z o s k e n e r a ovplyvňuje n a j v i a c j e h o optické rozlíšenie a
tým a j ostrosť výsledného elektronického o b r a z u . O k r e m počtu b u n i e k n a
snímači j e dôležitá aj j e h o k v a l i t a , ktorá j e reprezentovaná b i t o v o u hĺbkou. Táto
vlastnosť j e a k o v e r n e schopný prevodník o b r a z o v e j informácie n a elektronickú
reprodukovať f a r b y . Udáva, koľko možných hodnôt môže mať elektrický náboj
produkovanými jednotlivými b u n k a m i snímača. Udáva s a v b i t o c h a väčšie číslo
udáva väčší počet f a r i e b , ktoré j e schopný s k e n e r rozpoznať. V p r a x i s a u
4 0
farebných s k e n e r o c h stretávame s h o d n o t a m i 2 4 až 4 8 bitov. Snímané údaje sú
spracované p r o c e s o r o m a c e z komunikačný i n t e r f e j s odoslané d o počítača.
3.13.2.12 Použitie
Kritériom p r e použitie s k e n e r a j e r o z s a h j e h o používania - požiadavky n a
rýchlosť, o b j e m snímaných d o k u m e n t o v , rozlíšenie, účel snímaného obrázku a
p o d . Ďalším dôležitým kritériom j e j e h o c e n a a možnosť t e c h n i c k e j p o d p o r y a
s e r v i s u . Najväčšia časť domácich a kancelárskych užívateľov b u d e p r e
s p r a c o v a n i e grafických a textových predlôh dostačujúce rozlíšenie 6 0 0 dpi, p r e
náročnejších 1 2 0 0 r e s p . 2 4 0 0 dpi, ktoré d n e s ponúka väčšina m o d e l o v .
P r i voľbe rozlíšenia j e dôležitá skutočnosť, že obrázky s vyšším rozlíšením
zaberajú v i a c m i e s t a v operačnej pamäti a pri práci a l e najmä v i a c e j m i e s t a n a
d i s k u pri ukladaní. Taktiež p r e pružnú prácu s veľkými obrázkami b u d e
potrebné aj príslušné hardvérové v y b a v e n i e . T o j e zvlášť dôležité pri snímaní
predlôh A 3 .
O k r e m počítača ovplyvňuje rýchlosť práce práve s k e n e r . Väčšina s k e n e r o v
sníma p r e d l o h u o veľkosti formátu A 4 v rozmedzí j e d n e j až d v o c h minút. P r e d
vlastným snímaním j e však o b v y k l e nutné podľa náhľadu d o k u m e n t u nastaviť
minimálne oblasť snímania a k o r e k c i e - t e n t o náhľad zvládne bežne s k e n e r a s i
z a p o l o v i c u u v e d e n e j d o b y . Pokiaľ j e potrebné skenovať niekoľko d e s i a t o k strán
d e n n e , j e potrebný s k e n e r s rýchlym snímaním a s rýchlym rozhraním.
P r i výbere s k e n e r a si musíme zvoliť aj t y p i n t e r f e j s u , ktorým pripojíme s k e n e r k
počítaču. D n e s j e t a k m e r výhradne používanú i n t e r f e j s U S B . P r e profesionálne
použitie s a ešte využíva aj S C S I r o z h r a n i e
3.14 Softvér
Definícia problému
P o vytvorení digitálnej v e r z i e o b j e k t u j e pravdepodobné, že výsledný súbor b u d e
požadovať s p r a c o v a n i e p r e d tým, a k o s a b u d e môcť použiť. M e d z i úpravy p a t r i a
k o r e k c i a f a r b y , o r e z a n i e o b r a z u , k o m p r e s i a n a menší súbor ( n a p r . náhľady, o b r a z
n a prezentáciu c e z w e b ) .
Pragmatické návrhy
• Kalibračný p r o c e s má začať ihneď p o zapnutí s k e n e r u a l e b o digitálnej
k a m e r y .
• N a zúžitkovanie matričných súborov b u d e potrebný vhodný softvér n a
s p r a c o v a n i e o b r a z o v . A j keď digitalizačný hardvér j e často poskytovaný s
nejakým softvérom, p r e p r o j e k t digitalizácie nemusí byť dostatočne
výkonný a flexibilný.
• Požiadavky n a softvér závisia n a cieľoch p r o j e k t u . J e vhodné
poznamenať, že a k s a matričné súbory akýmkoľvek spôsobom n e z m e n i a ,
n a ich s p r a c o v a n i e s a môžu použiť rôzne t y p y softvérov. Avšak náklady
n a čas a úsilie môžu byť významné a zvyčajne prevýšia náklady n a
výkonnejší softvérový balík.
4 1
• P r o j e k t b y m a l získať t e n najvhodnejší a najvýkonnejší softvér, ktorý s i
môže dovoliť.
• Absolútne m i n i m u m , ktoré musí softvér byť schopný vykonať j e :
o otvárať veľmi veľké obrazové súbory
o meniť rozlíšenie a hĺbku f a r b y
o uchovávať viaceré rôzne v e r z i e , s rôznymi veľkosťami súborov.
o vyberať a kopírovať časť o b r a z u a uchovať h o a k o iný súbor.
o exportovať o b r a z y v rôznych formátoch súborov, vrátane webových
štandardov J P E G a G I F .
• Túto úroveň funkčnosti p o s k y t u j e niekoľko voľne dostupných softvérových
balíkov; avšak investícia d o komerčného p r o d u k t u s a oplatí z hľadiska
ušetrenia času, úsilia, dokumentácie a t e c h n i c k e j p o d p o r y .
• A k má p r o j e k t aj zložku optického rozoznávania z n a k o v ( O C R ) , j e dôležitá
voľba softvéru p r e O C R . Všetky úkony spojené s O C R vyžadujú určitú
dávku ručných úprav a opráv, spôsob, akým t i e t o f u n k c i e softvérový
p r o d u k t p o d p o r u j e , má významný v p l y v n a čas a úsilie vyžadované
p r o j e k t o m . Lepšie balíky O C R umožňujú prehľad a úpravy n a j e d n e j
o b r a z o v k e , navrhujú o p r a v y z l e prečítaných s l o v . podporujú rôzne
spôsoby rozloženia t e x t u a o b r a z o v , obsahujú mnohé slovníky a p o d .
Oplatí s a z h o d n o t e n i e viacerých softvérových balíkov p r e O C R , a k p r o j e k t
zahŕňa v i a c a k o j e d n u o s o b u z a r o k .
Poznámky/komentár
Správna voľba softvéru ušetrí p r o j e k t u množstvo času a práce. A k má p r o j e k t
značné t r v a n i e ( n a p r . v i a c a k o d v e o s o b y počas v i a c a k o p o l r o k a ) , j e vhodné
ohodnotiť v i a c softvérových balíkov, a b y s a v y b r a l p r o d u k t , ktorý najlepšie
v y h o v u j e požiadavkám p r o j e k t u
3.15 P r o c e s digitalizácie
Táto k a p i t o l a p o s k y t u j e praktické odporúčania p r e samotný p r o c e s digitalizácie.
Technické riešenia n a digitálne snímanie s a môžu meniť. Detailnejšie j e opísaná
práca s o s k e n e r m i , digitálnymi kamerami/fotoaparátmi a l e b o softvérovými
aplikáciami n a optické rozoznávanie z n a k o v ( O C R ) , nakoľko i d e o o b l a s t i
relevantné p r e väčšinu p r o j e k t o v . Neuvažuje s a t u o digitalizácii priehľadných
originálov ( n a p r . m i k r o f i l m ) .
4 2
3 . 1 5 . 1 POUŽÍVANIE S K E N E R O V
Obrázok 2 Prehľad skenerov a softvér na úpravu obrazu
Definícia problému
Plošné s k e n e r y sú najbežnejším nástrojom n a digitalizáciu. Najrozšírenejšie
m o d e l y A 4 a A 3 sú relatívne lacné, nenáročné n a použitie a a k s a r a z z a b e h n e
pracovný t o k , zvládnu relatívne veľké množstvo materiálu. Veľkoplošné s k e n e r y
(až d o A O ) a s k e n e r y vybavené knižnými kolískami sú veľmi drahé a požadujú
dlhodobé p r o j e k t y / p r o g r a m y , veľkokapacitnú digitalizáciu a l e b o nadrozmerný
zdrojový materiál.
Príklad automatického s k e n e r a :
h t t p s : / / w w w . v o u t u b e . c o m / w a t c h ? v = K h 7 q q y n 6 Q O Y
Rôzne s k e n e r y :
h t t p s : / / w w w . i 2 s . f r / e n / b u / h e r i t a g e - d i g i t i z a t i o n # c a t e g o r i e s
Pragmatické návrhy
• N a plošnom s k e n e r i snímajte l e n materiály, ktoré s a nepoškodia p r i
pritlačení o pevný p o v r c h . V prípade pochybností s a poraďte s odborníkmi.
• Zabezpečte neustálu a úplnú čistotu s k l e n e n e j s k e n o v a c e j p l o c h y , čím
zvýšite k v a l i t u o b r a z u a chránite materiál p r e znečistením.
• A k j e t o možné, s k e n u j t e l e n také d o k u m e n t y / p r e d m e t y , ktoré s a celé
z m e s t i a n a plošný s k e n e r a l e b o s k e n e r vybavený knižnou kolískou.
• A k j e potrebné skenovať d o k u m e n t / p r e d m e t p o častiach, zabezpečte, a b y
z o s t a l o dostatočné p r e k r y t i e umožňujúce z n o v u zmontovať o b r a z p r i
budúcom spracovaní ( p o m o c o u m o z a i k o v a c i e h o softvéru).
• O t e s t u j e s k e n e r a j e h o výstup n a n e c i t l i v o m materiáli p r e d tým, a k o
začnete skenovať originálny zdrojový materiál. Používateľov tiež
vyškoľujte p o m o c o u t o h o istého necitlivého materiálu.
• Zaveďte k o n v e n c i u prideľovania názvov súborom vytvorených s k e n e r o m
- napríklad podľa existujúceho katalogizačného systému - a / a l e b o
pridávania názvov s významom. Názov súboru b y m a l umožniť m a p o v a n i e
s o zdrojovým d o k u m e n t o m / p r e d m e t o m .
4 3
• A b y s a m a x i m a l i z o v a l a schopnosť přenosu súborov c e z viaceré
počítačové p l a t f o r m y , m a l b y s a používať taký názov súboru, ktorý má
o s e m z n a k o v a p o k t o r o m n a s l e d u j e pozostávajúce z maximálne t r o c h
z n a k o v .
• P r e d stanovením t o k u práce a l e b o dávkového pracovného p r o c e s u
v y k o n a j t e ucelený p r o c e s s k e n o v a n i a a s p r a c o v a n i a o b r a z u , a b y s t e s a
uistili, že výsledkom t o k u práce j e to, čo s a očakáva.
• Rozlíšenie a bitová dĺžka b y m a l i byť čo najvyššie, a k o j e prípustné podľa
dôvodu p r o j e k t u , obmedzení s k e n e r a , p o d m i e n o k n a u k l a d a n i e údajov a
atribútov zdrojového materiálu.
• S k e n u j t e p r i maximálnej v h o d n e j hĺbke f a r b y , s tými istými l i m i t m i
uvedenými vyššie.
• D e n n e zálohujte pevné d i s k y , n a ktorých sú uložené údaje.
• Ďalej j e dôležitá k o n t r o l a k v a l i t y digitálneho o b r a z u a metaúdajov. V čase
s k e n o v a n i a j e najlepšie zaoberať s a otázkou kvality. J e potrebné mať n a
pamäti nasledovné b o d y :
o P r e jednotlivé s k u p i n y d o k u m e n t o v / p r e d m e t o v a ich častí s a musí
stanoviť minimálne rozlíšenie.
o Preskúmajte zoskenovaný výstup n a o b r a z o v k e , n a p a p i e r i ,
p r e m i e t a c o m a v akomkoľvek i n o m formáte, v k t o r o m s a môže
používať (napríklad n a m o b i l n o m zariadení)
o U i s t i t e s a , že o b r a z o v k y ( m o n i t o r y ) sú spoľahlivo vykalibrované.
Zabráňte t o m u , a b y n a o b r a z o v k e a l e b o v j ej okolí b o l iný materiál,
ktorý môže mať v p l y v n a vnímanie d o k u m e n t u / p r e d m e t u .
o Matricové o b r a z y s a m u s i a vytvárať s viditeľnými m i e r k a m i , farebné
o b r a z y a l e b o o b r a z y s o s t u p n i c o u šedej f a r b y m u s i a obsahovať a j
štandardizované referenčné h o d n o t y .
Poznámky/komentáre
Samotné s k e n o v a n i e j e relatívne nenáročná operácia. J e však užitočné vytvoriť
si pracovný t o k n a zvýšenie efektívnosti a zníženie výskytu chýb.
S k e n o v a n i e nadrozmerných d o k u m e n t o v / o b j e k t o v a l e b o s k e n o v a n i e p r i veľmi
v y s o k e j k v a l i t e vyžaduje veľké investície času a úsilia n a j e d e n d o k u m e n t / o b j e k t .
T i e j e možné znížiť používaním hardvéru, ktorý v y h o v u j e p o v a h e d o k u m e n t u
( n a p r . veľkoplošný s k e n e r , knižná kolíska). V prípade, že n i e j e k dispozícii veľa
p r o s t r i e d k o v n a hardvér, vyhraďte n a s k e n o v a n i e d o s t a t o k času.. N e m a l o b y s a
zanedbať školenie o práci s nadrozmernými a n e p r a v i d e l n e tvarovanými
materiálmi.
4 4
Obrázok 3 Pracovisko masovej priemyselnej digitalizácie s digitalizačnými robotmi
3.15.2POUŽÍVANIE DIGITÁLNYCH K A M I E R / F O T O A P A R Á T O V
Definícia problému
Používanie digitálnych kamier/fotoaparátov s a stáva v digitalizačných p r o j e k t o c h
čoraz bežnejšie. T o vypovedá o i c h flexibilite, h l a v n e ohľadom s c h o p n o s t i
d i g i t a l i z o v a t ' neploché o b j e k t y , akými sú zviazané k n i h y , poskladané a l e b o
pokrčené r u k o p i s y a trojrozmerné p r e d m e t y . Normálne s a však pri digitalizácii
zviazaných kníh a nadrozmerných materiálov a k o m a p y a nákresy uprednostňuje
s k e n e r vybavený knižnou kolískou
Pragmatické návrhy
• P r i o b m e d z e n o m r o z s a h u p r o j e k t u j e potrebné zvážiť prenájom v y s o k o k
v a l i t n e j kamery/fotoaparátu.
• Digitálnu kameru/fotoaparát nainštalujte n a motorizovaný vozík s
možnosťou vertikálneho p o s u v u a u m i e s t n i t e d o k u m e n t y / p r e d m e t y , ktoré
s a majú digitalizovat', n a pevný p o d k l a d p r i špeciálne prispôsobenom
osvetlení.
• Z o r g a n i z u j t e cvičenie špecialistom n a digitálne f o t o g r a f o v a n i e - r o z d i e l
m e d z i obrázkami zhotovenými amatérom a tými istými f o t o g r a f i a m i
zhotovenými profesionálom môže byť obrovský.
• V y t v o r t e také p o z a d i e , a b y d o k u m e n t / p r e d m e t n a ňom v y n i k a l .
• Zabráňte zmenám svetelných p o d m i e n o k m e d z i jednotlivými zábermi
m e d z i o b r a z m i rôznych častí a l e b o strán d o k u m e n t u / o b j e k t u - t o t o môže
viesť k mylným d o j m o m z variácie f a r i e b .
• Používajte apochromatické šošovky a vhodné filtre, a b y nedošlo k
nesprávnej registrácii f a r i e b a s k r e s l e n i u o b r a z u .
Poznámky/komentáre
Stúpajúce používanie digitálnych kamier/fotoaparátov v digitalizácii odráža i c h
dostupnosť a k o všeobecne rozšírený konzumentský p r o d u k t s klesajúcou c e n o u .
Stále však zostáva veľký r o z d i e l v c e n e a j k v a l i t e m e d z i profesionálnymi
4 5
digitálnymi kamerami/fotoaparátmi a m a s o v o vyrábanými konzumentskými
p r o d u k t m i .
3 . 1 5 . 3 S O F T V É R O V É A P L I K Á C I E N A O P T I C K É R O Z O Z N Á V A N I E Z N A K O V ( O C R )
Definícia problému
Mnohé p r o j e k t y digitalizácie zahŕňajú digitalizáciu tlačených d o k u m e n t o v , akými
sú k n i h y a n o v i n y . T o s a odohráva v t a n d e m e s využívaním s k e n e r o v , a j keď n i e
výlučne. Používanie softvéru n a optické rozoznávanie z n a k o v ( O C R ) j e
populárnym spôsobom e x t r a k c i e informácií z o naskenovaných informácií a
o t v o r e n i a možností s p r a c o v a n i a informácií. Softvér O C R rozoznáva písmená
a číslice, ktoré vytvárajú naskenovaný o b r a z (obrazový súbor s mapovanými
b i t m i ) , a e x p o r t u j e ich a k o textové súbory A S C I I n a m i e s t o obrazových súborov.
T o umožňuje vykonať vyhľadávanie, i n d e x o v a n i e , k o n v e r z i e formát a iné
operácie n a s p r a c o v a n i e .
Pragmatické návrhy
• P r e d výberom konkrétneho p r o d u k t u ohodnoťte viaceré ponúkané
riešenia n a rozoznávanie z n a k o v ( O C R , optické rozoznávanie z n a k o v ) . A j
keď j e softvér n a O C R zahrnutý v c e n e s k e n e r a , výkonnejší softvér s a
t y p i c k y predáva o s o b i t n e .
• Hlavným p r v k o m p r o j e k t u O C R j e identifikácia a manuálna o p r a v a chýb,
d v o j z m y s l o v a m i e s t , n a ktorých s a t e x t n e d a l spracovať. Balík O C R , ktorý
p o s k y t u j e r o z h r a n i e prívetivé k používateľovi vykonávajúcemu túto úlohu,
ušetrí čas a úsilie.
• O C R p r a c u j e najlepšie p r i d o k u m e n t o c h v d o b r o m s t a v e - skladané,
pokrčené a vyblednuté zdrojové materiály zvýšia počet chýb v p r o c e s e
O C R . A b y k u takýmto chybám nedochádzalo, zdrojový materiál b y s a m a l
v o p r e d ošetriť. P r i materiáloch, ktoré n i e sú v p e r f e k t n o m s t a v e , b y s a p r e d
použitím softvéru O C R m a l o zvážiť a j použitie softvéru n a s p r a c o v a n i e
o b r a z u , a b y s a z a m e d z i l o s t r a t e f a r b y a b o l o možné zlepšiť k o n t r a s t .
• P r i výbere softvéru O C R j e nutné zistiť, či v balíku O C R j e súčasťou a j
j e h o schopnosť ( a l e b o neschopnosť) pracovať s o slovníkmi v j a z y k u
zdrojového materiálu.
Poznámky/komentáre
M e d z i relevantné p r o d u k t y n a t r h u p a t r i a :
• O m n i P a g e
• T e x t B r i d g e
• A d o b e C a p t u r e
• A b b y F i n e R e a d e r - má vynikajúcu funkčnosť vykonávania úprav a
rozpoznávania chýb
• T r a n s k r i b u s (rozpoznávanie rukopisných a historických t e x t o v )
4 6
3.16 Metaúdaje (metadáta)1
Oblasť metaúdajov j e j e d n a z najaktívnejšie skúmaných a najdynamickejších
v c e l e j o b l a s t i digitalizácie, r o v n a k o a j v o b l a s t i a c h , akými j e informačný
p r i e s k u m , vyhľadávanie n a W e b e , výmena údajov, integrácia podnikových
aplikácií, atď.
Vybraný m o d e l metaúdajov j e obzvlášť dôležitý, nakoľko ovplyvňuje výber
atribútov n a opísanie o b j e k t u .
3 . 1 6 . 1 M E T A Ú D A J E P O U Ž I T E P R E O P I S P R E D M E T U ( D E S K R I P T Í V N E M E T A D A T A )
Definícia problému
P r e d výberom m o d e l u metaúdajov p r e p r o j e k t digitalizácie b y s a m a l skontrolovať
materiál opísaný prostredníctvom príslušných metaúdajov. Umožní s a t a k
identifikácia existujúcich metaúdajových m o d e l o v , r o v n a k o a j určenie všetkých
nepokrytých a s p e k t o v a n e d o s t a t k o v pri porovnaní existujúceho metaúdajového
m o d e l u s metaúdajmi potrebnými p r e váš p r o j e k t .
Pragmatické návrhy
• Použitie vhodných metaúdajov j e veľmi dôležité p r e t o , a b y b o l o možné
nájsť a získať materiál z digitálnych z b i e r o k . Ide v i a c o prípad, k e d y j e
celkovým zámerom vyhľadávanie v o viacerých z b i e r k a c h uložených n a
rôznych m i e s t a c h (logické súborné katalógy, virtuálně kombinované
múzeá atď.).
• E x i s t u j e niekoľko m o d e l o v metaúdajov. P r e t o si musí každý p r o j e k t vybrať
m o d e l metaúdajov v súlade s j e h o cieľmi. Odporúča s a , a b y s a nevytváral
nový m o d e l , l e n pokiaľ požiadavkám p r o j e k t u n e v y h o v u j e žiaden z
existujúcich štandardov.
• D o b r o u investíciou j e čas strávený modelovaním dôležitých charakteristík
digitalizovaného materiálu a identifikácia j e h o kľúčových atribútov. Takýto
m o d e l možno porovnať s r o z s a h o m a vlastnosťami existujúcich m o d e l o v
metaúdajov.
• M a l i b y s a identifikovať príslušné riadené slovníky ( n a p r . n a m i e s t o p i s
a l e b o p o p i s u m e l c a ) .
• Už e x i s t u j e niekoľko takýchto slovníkov, ktoré môžu v o veľkej m i e r e zvýšiť
úspešnosť vyhľadávaní.
Poznámky/komentáre
1
D a y , M i c h a e l . IMPACT Best Practice Guide: Metadata for Text Digitisation & OCR. - U K O L N ,
U n i v e r s i t y o f B a t h . D o s t u p n e : h t t p : / / w w w . i m p a c t - p r o i e c t . e u / u p l o a d s / m e d i a / I M P A C T - m e t a d a t a b
p q - p i l o t - 1 .pdf
4 7
P r o j e k t Making of America II (Kongresová knižnica U S A ) použil t r i kategórie
metaúdajov:
• Deskriptívne - n a účely o p i s u a identifikácie informácií
• Štrukturálne - n a účely navigácie a prezentácie
• Administratívne - n a účely r i a d e n i a a s p r a c o v a n i a
Osobitný význam majú metaúdajové m o d e l y , ktoré s a majú vybrať p r e p r o j e k t
digitalizácie - i d e r o z h o d n u t i e o t o m , ktoré množiny atribútov s a použijú n a
charakterizáciu diel a d o k u m e n t o v / o b j e k t o v , ktoré s a majú digitalizovat', a
výsledných o b r a z o v , n a o p i s s p r a c o v a n i a , techník a technológie a n a r i a d e n i e
práv.
Národná knižnica Austrálie má n a t o t o silný m o d e l . E x i s t e n c i a širokého s p e k t r a
existujúcich m o d e l o v a konkurenčných štandardov p r e metaúdaje spôsobila, že
s a mnohé p r o j e k t y z a m e r i a v a l i čisto l e n n a p r e k l a d z jedného štandardu d o
druhého.
3.17 Vyhovujúce štandardy p r e metaúdaje
Definícia problému
P r e metaúdaje už existujú určité dôležité štandardy. V b i b l i o g r a f i c k e j doméne ( a
v zvyšujúcej s a m i e r e a j v kultúrnej neknihovníckej doméne) má veľký význam
štandard D u b l i n C o r e (Dublinské j a d r o ) .
Pragmatické návrhy
• P r e d vytvorením vlastného m o d e l u s i preštudujte existujúce štandardy a
m o d e l y p r e metaúdaje
• V y h n i t e s a vytváraniu nového m o d e l u metaúdajov p r e kultúrne z b i e r k y .
• J e pravdepodobné, že p r e p r o j e k t digitalizácie budú relevantné m o d e l y
metaúdajov, ktoré sú výsledkom práce n a podobných p r o j e k t o c h . M e d z i
p r o j e k t m i v o b l a s t i kultúry s a m o d e l y metaúdajov prenášajú d o b r e .
• D o m o d e l u metaúdajov b y s a m a l i zahrnúť p o l i a D u b l i n C o r e , pokiaľ
n e e x i s t u j e rozumný dôvod neurobiť t a k . A j keď múzeá môžu zistiť, že ich
z b i e r k a m lepšie v y h o v u j e m o d e l C I M I , m a l b y s a sledovať cieľ e x i s t e n c i e
spoločnej j a d r o v e j množiny atribútov, ktorá umožní vyhľadávanie v o
viacerých z b i e r k a c h súčasne.
• A k s a má použiť súkromne vytvorený m o d e l metaúdajov, m a l b y s a
vyvinúť spôsob m a p o v a n i a p r v k o v t o h t o m o d e l u d o D u b l i n C o r e .
• A j keď sú schémy prideľovania názvov a l e b o národné k o n v e n c i e
pomenúvania užitočné, úplný m o d e l metaúdajov j e lepší, a j ohľadom
množstva údajov o d o k u m e n t e / p r e d m e t e a n a umožnenie výkonnejšieho
vyhľadávania a spolupráce s inými p r o j e k t m i a inými k r a j i n a m i .
Poznámky/komentáre
E x i s t u j e ohromný počet existujúcich štandardov, ktoré pokrývajú rôzne a s p e k t y
metaúdajov. M e d z i jednotlivými štandardmi j e však veľké prekrývanie a veľmi
veľké množstvo m o d e l o v špecifických p r e inštitúcie, p r i t v o r b e ktorých s a
z a n e d b a l i rezortné a l e b o medzidoménové m o d e l y .
4 8
3 . 1 7 . 1 Z V E R E J N E N I E
V t e j t o fáze p r o j e k t u s a v y t v o r i l a zálohoval/uložil originálny digitálny materiál. B o l
identifikovaný vyhovujúci metaúdajový m o d e l a v y t v o r i l i s a metaúdaje súvisiace
s každým a r t i k l o m .
Príprava n a z v e r e j n e n i e zahŕňa s p r a c o v a n i e n o v o vzniknutého materiálu ešte
p r e d zverejnením. Z v e r e j n e n i e t y p i c k y znamená v y s t a v e n i e n a i n t e r n e t e
a s p r a c o v a n i e znamená t y p i c k y r e d u k c i u k v a l i t y obrazu/zvuku/videozáznamu,
kvôli t o m u , a b y s a prispôsobili prevádzkovým p o d m i e n k a m n a i n t e r n e t e .
3.18 S p r a c o v a n i e o b r a z u
Definícia problému
Súbory T I F F vytvorené počas p r o c e s u digitalizácie sú t y p i c k y veľmi veľké (až
niekoľko d e s i a t o k m e g a b a j t o v ) . Takéto súbory n i e sú vhodné n a z v e r e j n e n i e n a
i n t e r n e t e kvôli dlhému času, ktorý j e potrebný n a p r e v z a t i e o b r a z u koncovým
používateľom.
Pragmantické návrhy
• V y t v o r t e doručiteľné v e r z i e matričného materiálu. Musí existovať
minimálne j e d n a doručiteľná v e r z i a . Môže byť užitočné vytvoriť a j druhú
v e r z i u 'miniatúru, náhľad', čo závisí o d architektúry webového sídla, n a
k t o r o m s a má materiál v e r e j n e sprístupniť.
• Doručiteľné v e r z i e s a vytvárajú otvorením matričného súboru T I F F v
softvéri n a s p r a c o v a n i e o b r a z u a j e h o e x p o r t o m v o formáte J P E G , P N G .
• Farebné rozlíšenie s a môže zredukovať n a 2 5 6 f a r i e b . A k p r i t a k o m t o
rozlíšení dochádza k značnej s t r a t e k v a l i t y môže s a použiť vyššie
rozlíšenie p r e f a r b u .
• Výber správneho farebného rozlíšenia zvyčajne vyžaduje subjektívne
r o z h o d n u t i e .
• O b r a z vytvorený pri rozlíšení 7 2 D P I približne ukáže j e h o pôvodnú veľkosť
n a mnohých počítačových m o n i t o r o c h . P r e t o j e rozlíšenie 7 2 D P I
r o z u m n o u voľbou p r e mnohé o b r a z y , ktoré s a majú prezerať c e z
o b r a z o v k u . P r e nižšie rozlíšenia b u d e potrebné subjektívne r o z h o d n u t i e
ohľadom 'prijateľnej kvality'.
• Výber formátu súborov, farebného rozlíšenia a bodového rozlíšenia
zahŕňa r o z h o d n u t i e o t o m , čo j e 'prijateľná' k v a l i t a . M e d z i k v a l i t o u a
veľkosťou súborov j e potrebné nájsť rovnováhu.
• V o všeobecnosti b y všetky obrazové súbory n a webstránke n e m a l i
presahovať veľkosť 1 0 0 k i l o b a j t o v . Môžu s a publikovať aj väčšie súbory;
m a l i b y však byť prístupné c e z l i n k u z w e b o v s k e j stránky s upozornením,
že ich získanie môže trvať dlhšie.
• Pokiaľ materiál n i e j e určený n a spúšťanie c e z sieť (streaming), v i d e o a
a u d i o materiál má t y p i c k y väčšie súbory, pričom súbor s a p r e b e r i e p r e d
j e h o prezretím/vypočutím v režime o f f l i n e .
4 9
• Čas n a p r e b e r a n i e môže byť ovplyvnený z m e n o u počtu obrázkov
( o k i e n o k ) n a s e k u n d u p r i v i d e o materiále, v z o r k o v a c o u rýchlosťou p r i
a u d i o materiále atď.
Tabulka 3 Použitie archívneho nekomprmovaného formátu TIFF (RAW)
TIFF master
Type of document File for­
mat
Colour Optical resolution
Graphic material
( P h o t o g r a p h y , P r i n t s ,
D r a w i n g s , P a i n t i n g s ,
P o s t e r s , M a p s , G e o g
r a p h i c M a p s . . . )
T I F F 6 . 0 ,
u n c o m p r e s s
e d
C o l o u r profile " A d o b e
R G B " to 2 4 bit (S bits per
c h a n n e l ) .
F o r d o c u m e n t s requiring
t h e h i g h e s t quality:
C o l o u r profile " P r o P h o t o
R G B ) to 4 3 bit ( 1 6 per
c h a n n e l )
F o r m a t up to A 4 : 6 0 0 dpi. L a r g e r t h a n
A 4 : 4 0 0 dpi. F o r large a n d s m a l l
f o r m a t s , a d j u s t t h e r e s o l u t i o n in o r d e r
to get t h e best results
Books, journals and
manuscripts, rare
o r valuable ( e . g .
i l l u s t r a t e d o r p a i n t e d )
o r w i t h p o o r
readability ( f a d e d
c h a r a c t e r s , l a w
c o n t r a s t , m a r g i n
n o t e s i n p e n c i l ,
s t a i n e d )
T I F F 6 . 0 ,
u n c o m p r e s s
e d
C o l o u r profile " A d o b e
R G B " to 2 4 bit (8 bits per
c h a n n e l ) .
F o r d o c u m e n t s requiring
t h e h i g h e s t quality:
C o l o u r profile " P r o P h o t o
R G B " to 4 8 bit ( 1 S per
c h a n n e l )
F o r m a t up to A 4 : 6 0 0 dpi. L a r g e r t h a n
A 4 : 4 0 0 dpi. F o r large a n d s m a l l
f o r m a t s , a d j u s t t h e r e s o l u t i o n in o r d e r
to get t h e best results
Books, journals,
manuscripts, typed
and mimeographed,
not rare nor
valuable, easily
readable
T I F F 6 . 0 ,
u n c o m p r e s s
e d
C o l o u r Profile " A d o b e
R G B " to 24-bit (8 bits per
c h a n n e l ) or to 16-bit
g r a y s c a l e
F o r m a t up to A 4 : 4 0 0 dpi. L a r g e r t h a n
A 4 : 3 0 0 dpi. F o r large a n d s m a l l
sizes, a d j u s t t h e r e s o l u t i o n in o r d e r to
get t h e best r e s u l t s
Negatives, Black
and White Slides
T I F F 6 . 0 ,
u n c o m p r e s s
e d
1 S-bit g r e y s c a l e F r o m 3 5 m m to 1 0 x 1 2 c m : 8 0 0 - 2 8 0 0
w i t h a r e s o l u t i o n b a s e d o n 4 0 0 0
pixels o n t h e l o n g e s t side.
F r o m 1 0 x 1 2 to 2 0 x 2 5 c m : 8 0 0 - 1 2 0 0
w i t h a r e s o l u t i o n b a s e d o n 6 0 0 0
pixels o n t h e l o n g e s t side.
> 2 0 x 2 5 c m : 8 0 0 w i t h a r e s o l u t i o n
b a s e d o n 8 0 0 0 pixels o n t h e l o n g e s t
side.
Negatives, Colour
Slides
T I F F 6 . 0 ,
u n c o m p r e s s
e d
C o l o u r profile " A d o b e
R G B " to 2 4 bit (8 bits per
c h a n n e l ) .
F o r d o c u m e n t requiring
t h e h i g h e s t quality:
C o l o u r profile " P r o P h o t o
R G B " to 4 8 bit ( 1 8 per
c h a n n e l )
F r o m 3 5 m m to 1 0 x 1 2 c m : 8 0 0 - 2 8 0 0
w i t h a r e s o l u t i o n b a s e d o n 4 0 0 0
pixels a l o n g t h e long side.
F r o m 1 0 x 1 2 to 2 0 x 2 5 c m : 8 0 0 - 1 2 0 0
w i t h a r e s o l u t i o n b a s e d o n 6 0 0 0
pixels a l o n g t h e long side.
> 2 0 x 2 5 c m : 8 0 0 w i t h a r e s o l u t i o n
b a s e d o n 8 0 0 0 pixels o n t h e l o n g e s t
side.
5 0
Tabuľka 4 Použitie formátu na deriváty obsahu vysokokvalitný formát JPEG
High-quality JPEG
Type of File format Size Optical reso­ Use
document lution
All docu­ J P E G c o m ­ T h e s a m e o f s R G B c o l o u r 3 0 0 d p i F o r highments
in p r e s s e d a1 t h e m a s t e r p r o f i l e definition
the Master b e s t q u a l i t y viewing o f
File Table ( 1 0 0 % ) i m a g e s in
Phaidra. It c a n
be adopted f o r
m a p s a n d
o t h e r objects
requiring
viewing o f
small details.
Tabuľka 5 Použitie formátu JPEG stdrednej kvality
Medium quality JPEG
Type of File format Size Colour Optical reso­ Use
document lution
All docu­ J P E G c o m ­ A p p r o x i m a t e ! C o l o u r profile 3 0 0 d p i F o r a v e r a g e
ments in the p r e s s e d a t y 2 4 0 0 p i x e l s s R G B I E C - quality printing o r
Master File 1he b e s t o n t h e 6 1 9 6 6 - 2 . 1 uploading t o
TableCom- q u a l i t y l o n g e s t a n d d e p t h o f P h a i d r a
pressed ( 1 0 0 % ) s i d e C o l o u r 2 4 bits ( 8 bits
JPEG at the p r o f i l e A d o b e p e r c h a n n e l )
best quality R G B ( 1 9 9 8 )
( 1 0 0 % ) a n d d e p t h o f
2 4 bits ( 3 bits
p e r c h a n n e l )
Tabuľka 6 Použitie formátu JPEG nízkej kvality
Low quality JPEG
Type of
document
File format Size Optical reso­
lution
Use
All documents
in
the Master
File Table
J P E G c o m p
r e s s e d a t a
q u a l i t y b e t
w e e n 9 0 %
a n d 1 0 0 %
B e t w e e n
1 2 0 0 a n d
1 5 0 0 p i x e l s
o n t h e
l o n g e s t s i d e
s R G B c o l o u r
profile
1 5 0 d p i For uploading t o
P h a i d r a
Poznámky/komentáre
R o z h o d n u t i e ohľadom s p r a c o v a n i a o b r a z u závisia v o veľkej m i e r e n a o s o b n o m
zvážení. T u uvedené p r e d p i s y môžu byť p r e n i e k o h o príliš striktné, p r e iného
voľné, čo s a odvíja o d p r o j e k t u a koncových používateľov.
5 1
Softvér n a s p r a c o v a n i e o b r a z u a k o P a i n t a l e b o P a i n t s h o p j e voľne dostupný n a
I n t e r n e t e . Ďalšie softvérové nástroje n a s p r a c o v a n i e o b r a z u môžu ušetriť čas
a úsilie a podľa t o h o j e potrebné zvážiť výdavky n a softvér.
Voľne dostupný j e a j softvér n a úpravu z v u k u a v i d e a . A u d i o a v i d e o softvér s a
s p r a v i d l a dodáva n a s p r a c o v a n i e vytvorených údajov s p o l u s príslušným
hardvérom.
3 . 1 8 . 1 T R O J R O Z M E R N É M A T E R I Á L Y A V I R T U Á L N A R E A L I T A
Definícia problému
P r e d p i s y o zverejnení o b r a z o v n i e sú p r i a m o aplikovateľné n a digitálne
p r e v e d e n i e materiálu virtuálnej r e a l i t y a v trojrozmerné materiály. V súvislosti s
prezentáciou n a i n t e r n e t e j e dôležitá rovnováha m e d z i k v a l i t o u a veľkosťou
súboru.
Pragmatické návrhy
• Prehliadače trojrozmerných ( 3 D ) a V R materiálov n i e sú ešte všeobecne
rozšírené s p o l u s o sofťvérom operačného systému. I d e o p r o t i k l a d
rozšírenia softvéru p r e o b r a z , a u d i o a v i d e o , ktorý j e bežne zahrnutý v
softvéri W i n d o w s .
• U i s t i t e s a , že sú k dispozícii prehliadače 3 D a V R materiálu. Sprístupnite
prehliadač z t o h o istého sieťového m i e s t a , n a k t o r o m j e materiál. Tým s a
predíde situácii, že softvér n e b u d e dostupný a n i z iných z d r o j o v .
• P r e d rozhodnutím s a p r e nejaký prehliadač ohodnoťte viaceré.
K o m p a t i b i l i t a formátov súborov a prehliadačov n i e j e štandardizovaná d o
t a k e j m i e r y , a k o pri statických o b r a z o c h .
• Moderné P C s úpravou p r e h r y majú hardvérové akcelerátory a vyššiu
grafickú pamäť, čo má významný v p l y v n a zážitok z p o b y t u v o virtuálnej
realite.
Poznámky/komentáre
V R M L prehliadač, ktorý s a úspešne používa v j e d n o m z referenčných p r o j e k t o c h
(írsky p r o j e k t A C T I V A T E ) j e prehliadač B l a x x u n C o n t a c t .
3.19 O n - l i n e z v e r e j n e n i e
Definícia problému
Mnohé p r o j e k t y digitalizácie v o b l a s t i kultúry vedú k v y t v o r e n i u o n - l i n e kultúrnych
z d r o j o v , zvyčajne i d e o w e b sídlo s o b r a z m i , metaúdajmi, trojrozmernými
a r t e f a k t m i atď. Môže ísť o d sídel s jednoduchým o b s a h o m až p o zložité
softvérom ovládané portály a nástroje n a p r e z e r a n i e . V t e j t o príručke j e l e n
niekoľko odporúčaní ohľadom t v o r b y w e b sídel, nakoľko vyžaduje r o z s i a h l e
v e d o m o s t i . N a stránke p r o j e k t u M i n e r v a j e možné nájsť o d k a z y n a príklady
najlepších p o s t u p o v nominovaných p a r t n e r m i p r o j e k t u M i n e r v a .
Pragmatické návrhy
• V o webových sídlach b y m a l a byť ľahká navigácia - odvšadiaľ b y m a l a
viesť l i n k a n a úvodnú stránku a l e b o o b s a h .
5 2
• Náležitá pozornosť s a musí venovať univerzálnemu prístupu a využívaniu
w e b stránok slabozrakými a inými hendikepovanými o s o b a m i .
• Webové stránky b y m a l i byť dostatočne krátke, a b y i c h používateľ
n e m u s e l veľa rolovať.
• Obrázky b y m a l i byť dostatočne malé n a t o , a b y nenarušovali zážitky pri
prezeraní.
• Väčšie o b r a z y b y s a m a l i byť prepojené z webových stránok s poznámkou,
že o b r a z j e veľký a p r e b e r a n i e môže byť pomalé.
• K používaniu animácií, vysúvacích p r v k o v (pop-ups), flashových
p r o g r a m o v a podobných technológií b y s a m a l o pristupovať s
obozretnosťou. Musí byť možné obísť dlhé úvodné animované s e k v e n c i e .
• Webové sídla b y m a l i byť v ideálnom prípade viacjazyčné, pričom b y s a
m a l podporovať domáci j a z y k a j e d e n a l e b o d v a iné j a z y k y ( s p r a v i d l a
anglický j a z y k , ktorý j e de facto jazykový štandard o n - l i n e z d r o j o v ) .
• P r e p o j e n i a n a externé z d r o j e b y s a m a l i overovať d e n n e , a b y s a
m i n i m a l i z o v a l výskyt mŕtvych liniek a s n i m i súvisiace m r z u t o s t i .
Poznámky/komentáre
Samotný p r o c e s sprístupnenia materiálu n a W e b e j e najširšie chápaný
a zdokumentovaný. Táto príručka n e p o s k y t u j e inštrukcie o t o m , a k o vytvárať
webové sídla, programovať v H T M L , budovať databázy prístupné c e z W e b
a vykonávať dálšie úlohy, ktoré sú potrebné n a t v o r b u a údržbu w e b prezentácií.
Očakáva s a . Že mnohé z kultúrnych inštitúcií, Ktoré využívajú t i e t o odporúčania,
budú mať už k dispozícii nejaký w e b s e r v e r , ktorý využijú p r i i c h p r o j e k t e
digitalizácie.
5 3
4 TECHNOLOGICKÉ ASPEKTY PROCESU DIGITALIZACE
Schéma procesu masovej digitalizácie viazaných tlačených dokumentov
Process Chart
last changed : 20.01.2009
Obrázok 2 Schéma procesov v projekte digitalizácie menšieho rozsahu aj s prihliadnutím komerčné
využitie
4 . 1 . 1 K O N V E R Z I A (PŘEVOD)
Digitální o b r a z j e „elektronická f o t o g r a f i e " mapovaná j a k o s a d a obrazových
prvků (pixelů), ktoré j s o u auspořádány p o d l e předdefinovaného poměru sloupců
a řádků.
Počet pixelů v daném poli d e f i n u j e rozlišení obrázku.
Každý p i x e l má d a n o u tonální h o d n o t u v závislosti n a úroveň světla
odrážejícího s e o d zdrojového d o k u m e n t u k zařízení s nábojem spojeným s e
zařízením ( C C D ) s e světelnou citlivostí d i o d y . Když j s o u v y s t a v e n i světlu,
vytvářejí proporcionální elektrický náboj, který prostřednictvím
analogově/digitální k o n v e r z e g e n e r u j e řadu digitálních signálů
reprezentovaných v binární kód.
Nejmenší j e d n o t k a d a t uložená v počítači s e nazývá b i t (binární číslice). Počet
bitů použitých k r e p r e z e n t a c i každého p i x e l u v obrázku určuje počet b a r e v n e b o
odstíny šedé, které l z e znázornit v digitálním o b r a z u . T o m u s e říká bitová
h l o u b k a .
Digitální o b r a z y j s o u také známé j a k o bit-mapované obrázky n e b o rastrové
obrázky, které j e oddělují o d jiných typů elektronických souborů, j a k o j s o u
vektorové s o u b o r y , v e kterých j s o u grafické i n f o r m a c e kódovány j a k o
matematické v z o r c e představující čáry a křivky.
Zdrojové d o k u m e n t y j s o u s k e n e r e m n e b o digitálním fotoaparátem
transformovány d o bitmapových obrázků. Během snímání obrázků j s o u t y t o
d o k u m e n t y "čteny" n e b o skenovány v předdefinovaném rozlišení a bitové
h l o u b c e . Výsledné digitální s o u b o r y , obsahující binární číslice (bity) p r o každý
5 4
pixel, j s o u p a k formátovány a označeny způsobem, který usnadňuje j e j i c h
ukládání a načítání v počítači. Z těchto souborů může počítač vytvářet
analogové r e p r e z e n t a c e p r o zobrazení n a o b r a z o v c e n e b o tisk.
Protože s o u b o r y s obrázky s vysokým rozlišením j s o u v e l m i velké, může být
nutné zmenšit v e l i k o s t s o u b o r u ( k o m p r e s e ) , a b y b y l y spravovatelnější p r o
počítač i p r o uživatele.
P o naskenování zdrojového d o k u m e n t u j s o u všechna d a t a převedena d o
konkrétního formátu s o u b o r u p r o úložný p r o s t o r .
N a t r h u e x i s t u j e řada široce používaných obrazových formátů. Některé z n i c h
j s o u určeny j a k p r o skladování, t a k p r o k o m p r e s i .
Obrazové s o u b o r y také obsahují technické i n f o r m a c e uložené v o b l a s t s o u b o r u
nazvaná „záhlaví" obrázku.
Cílem každého digitalizačního p r o g r a m u b y mělo být z a c h y t i t a p r e z e n t o v a t v
digitálních formátech významný informační o b s a h obsažený v jediném
zdrojovém d o k u m e n t u n e b o v e sbírce dokumentů.
P r o zachycení důležitých částí má hodnocení k v a l i t y digitálních obrázků být
založeno n a porovnání m e z i těmito digitálními obrázky a původními zdrojovými
d o k u m e n t y , které mají být převedeny, n i k o l i n a nějaký vágně definovaný
k o n c e p t t o h o , c o j e d o s t dobré, a b y sloužil p r o okamžité potřeby.
Řešením však není z a c h y t i t o b r a z z a každou c e n u v c o nejvyšší možné kvalitě
možné, a l e přizpůsobit p r o c e s převodu informačnímu o b s a h u originálu.
T o vyvolává dvě otázky: ( 1 ) a t r i b u t y zdrojových dokumentů, které mají být
digitalizovány a ( 2 ) k v a l i t a o b r a z u .
4.1.2 A T R I B U T Y Z D R O J O V É H O D O K U M E N T U
Obrázok 3 Ilustračný obrázok. Čítajúci, skenujúci a transkribujúci robot
Při zachycení j e třeba vzít v úvahu j e d n a k technické p r o c e s y související s
digitalizací a j e d n a k a t r i b u t y zdrojových dokumentů.
Zdrojové d o k u m e n t y m o h o u mít různé rozměry a tónový r o z s a h ( b a r v n o s t n e b o
černá a bílá). Zdrojové d o k u m e n t y l z e také c h a r a k t e r i z o v a t pomocí způsobů,
5 5
jakým b y l y vytvořeny: ručně ( i n k o u s t e m ) , psacím s t r o j e m n e b o tiskárnou n e b o
pomocí fotografické n e b o elektronické m e t o d y .
Fyzický s t a v zdrojových dokumentů může o v l i v n i t převod různými způsoby.
Blednutí t e x t u , razmazaný i n k o u s t , spálené stránky a další d r u h y poškození
někdy ničí také informační o b s a h a častěji představují fyzická omezení
zaznamenání informací během skenování.
P r o t o j e třeba provést před skenováním důkladnou k o n t r o l u z d r o j e a posouzení
s t a v u d o k u m e n t u . Zanedbání této k o n t r o l y může být n e j e n ohrožením
dokumentů, a l e může také o m e z i t přínosy a výsledky d i g i t a l i z a c e a zvýšit
náklady. T o m u možno zabránit například provedením předběžné základní
o c h r a n y , ošetření a použití kolébek n a k n i h y p r o vázané d o k u m e n t y a v y k o n a t
r u t i n y k ovládání osvětlení a dalších okolních podmínek během skenování.
P o k u d mají zdrojové d o k u m e n t y uměleckou n e b o j i n o u h o d n o t u , musí
d o k u m e n t před skenováním z k o n t r o l o v a t konzervátor. J s o u - l i r i z i k a poškození
zdrojových dokumentů vysoká a d o k u m e n t y j s o u zvláštní h o d n o t y n e b o v e
špatném s t a v u , může být někdy lepší s k e n o v a t z filmových meziproduktů místo
z původních dokumentů, p o k u d j e takový f i l m k d i s p o z i c i .
210x297
Obrázok 4 Štandardné formáty papiera
4 . 1 . 3 K V A L I T A O B R A Z U
K v a l i t u o b r a z u při snímání l z e d e f i n o v a t j a k o kumulativní výsledek rozlišení
skenování, bitová h l o u b k a naskenovaného obrázku, použité p r o c e s y vylepšení
a k o m p r e s e , použité skenovací zařízení n e b o t e c h n i k a a d o v e d n o s t
skenovacího operátora.
4 . 1 . 4 ROZLIŠENÍ
Rozlišení j e určeno počtem pixelů použitých k p r e z e n t a c i obrázku, vyjádřených
v bodkách n a p a l e c (dpi) n e b o pixelů n a p a l e c (ppi).
Zvýšení počtu pixelů použitých k pořízení snímku b u d e mít z a následek vyšší
rozlišení a větší s c h o p n o s t rozpoznání jemných detailů, a l e p o u z e samotné
zvyšování rozlišení n e b u d e mít z a následek lepší k v a l i t u , p o u z e v e větší
v e l i k o s t i s o u b o r u .
Klíčovým problémem j e určit okamžik, k d y j e použité rozlišení dostatečné k
zachycení všech důležitých podrobností z e zdrojového d o k u m e n t u .
5 6
Při určování rozlišení j e důležitá také fyzická v e l i k o s t zdrojového d o k u m e n t u .
Čím větší j s o u rozměry d o k u m e n t u , tím j e potřeba počet pixelů potřebných k
zachycení p o d r o b n o s t i v něm také větší a stejně s e zvětšuje v e l i k o s t s o u b o r u .
Velké s o u b o r y m o h o u uživatelům způsobit problémy při prohlížení obrázků n a
o b r a z o v c e n e b o při j e j i c h odesílání přes sítě, protože v e l i k o s t s o u b o r u má
důležitý d o p a d n a čas potřebný k zobrazení obrázku. J e d e n způsob, j a k
zmenšit s o u b o r v e l i k o s t znamená snížení rozlišení. Jedná s e o kritické
rozhodnutí, zejména p o k u d zdrojový d o k u m e n t má v e l k o u f y z i c k o u v e l i k o s t s
žádá s e vysoká úroveň detailů, což může být případ nadměrných rozměrů
m a p y a k r e s b y ( g r a f i k a ) .
4 . 1 . 5 B I T O V Á H L O U B K A
Bitová h l o u b k a j e vyjádření počtu bitů použitých k definování každého p i x e l u .
Čím větší j e použitá bitová h l o u b k a , tím větší j e počet šedých a barevných tónů,
které l z e r e p r e z e n t o v a t .
Existujítři d r u h y skenování (digitální vzorkování):
• bitonální skenování pomocí j e d n o h o bitu n a p i x e l p r o r e p r e z e n t a c i černé n e b o
bílé
• skenování v e stupních šedi pomocí více bitů n a p i x e l p r o znázornění odstínů
šedé; preferovaná úroveň šedé s t u p n i c e j e 8 bitů n a p i x e l a n a této úrovni
zobrazení si obrázek může v y b r a t z e 2 5 6 různých úrovní šedé.
• barevné skenování pomocí více bitů n a p i x e l p r o r e p r e z e n t a c i b a r e v ; 2 4 bitů
n a p i x e l jenazývá skutečnou úroveň b a r e v a umožňuje výběr z e 1 6 , 7 m i l i o n u
b a r e v .
V o l b a bitové h l o u b k y ovlivňuje možnost zachycení j a k fyzického v z h l e d u , t a k
informační o b s a h zdrojového d o k u m e n t u . P r o t o musí být přijata rozhodnutí o
bitové h l o u b c e d o úvahy, z d a fyzický v z h l e d d o k u m e n t u n e b o j e h o části mají
přidanou informační h o d n o t u a musí být z a c h y c e n . T o může být, když má být
účel digitalizačního p r o j e k t u vytvářet f a x i m i l e (věrná k o p i e ) zdrojových
dokumentů.
4 . 1 . 6 P R O C E S Y V Y L E P Š E N Í O B R A Z U
P r o c e s y vylepšení o b r a z u lze použít k e změně n e b o zlepšení zachycení o b r a z u
změnou v e l i k o s t i , b a r v y , k o n t r a s t u a j a s u , n e b o p o r o v n a t a a n a l y z o v a t obrázky
p r o v l a s t n o s t i , které lidské o k o nemůže vnímat. Tím s e otevírá m n o h o nových
možností p r o zpracování obrázků. A l e použití takových procesů může způsobit
těžkosti ohledně věrnosti a autentičnosti originálu. M e z i f u n k c e zpracování
o b r a z u patří například použití filtrů, tonální r e p r o d u k c e křivky a nástroje p r o
správu b a r e v .
4 . 1 . 7 K O M P R E S E
K o m p r e s e s e o b v y k l e používá k e snížení v e l i k o s t i s o u b o r u p r o zpracování,
ukládání a přenos digitálních obrázků. Používané m e t o d y j s o u například
zkrácení opakovaných informací n e b o vyloučení i n f o r m a c e , které lidské o k o
těžko s vidí. K v a l i t a o b r a z u t e d y může být ovlivněna použitými kompresními
t e c h n i k a m i a a p l i k o v a n o u úrovní k o m p r e s e . Kompresní t e c h n i k y m o h o u být buď
„méně ztrátové", což znamená, že dekomprimovaný o b r a z b u d e identický s
5 7
j e h o dřívějším s t a v e m , protože při v e l i k o s t i s o u b o r u n e b u d o u žádné i n f o r m a c e
redukovány n e b o „ztrátové", je-li v n i c h zlikvidována nejméně významná
i n f o r m a c e . Obecně s e k o m p r e s e „bez ztráty" používá p r o hlavní s o u b o r y
( m a s t e r s ) a t e c h n i k y „ztráty"pro uživatelský přístup k souborům.
J e důležité si uvědomit, že obrázky m o h o u r e a g o v a t n a k o m p r e s i různě. M o h o u
vytvářet zvláštní d r u h y vizuálních c h a r a k t e r i s t i k , j a k o j s o u jemné tónové v a r i a c e
a nezamýšlené vizuální e f e k t y . Digitální o b r a z y reprodukované z fotografických
formátů mají o b v y k l e široký r o z s a h tónů a výsledkem j s o u velké s o u b o r y .
Další t e c h n i k o u kromě k o m p r e s e , k t e r o u l z e použít k e zmenšení
s o u b o r u v e l i k o s t j e o m e z i t p r o s t o r o v o u d i m e n z i digitálního o b r a z u . T o l z e
provést, když j e o b r a z zamýšlen spíše j a k o archivní r e p r o d u k c e než věrná
faximilná náhrada originálu.
4 . 1 . 8 POUŽITÉ ZAŘÍZENÍ A J E H O V Ý K O N
Použité zařízení a j e h o výkon mají důležitý d o p a d n a k v a l i t u o b r a z u . Zařízení
o d různých výrobců m o h o u f u n g o v a t odlišně, i když deklarují podobné n e b o
stejné technické s c h o p n o s t i .
4 . 1 . 9 K V A L I T A O P E R Á T O R A
S c h o p n o s t i a péče operátora mají vždy významný d o p a d n a k v a l i t u o b r a z u .
N a k o n e c j e důležité vždy rozhodnutí lidí, rozhodujících o t o m , jaké k v a l i t y b u d e
dosaženo.
4 . 1 . 1 0 D O P O R U Č E N Í P R O S K E N O V A N Í ( K O N V E R Z I , P Ř E V O D )
Průvodce d e s e t i k r o k y k zajištění dobrého p r o c e s u převodu:
1. Používejte s k e n e r y , které vyhovují p r o :
• fyzické rozměry zdrojových dokumentů
• d r u h média (průhledný n e b o reflexní)
• r o z s a h podrobností, tónů a b a r e v přítomných v d o k u m e n t e c h
• fyzický s t a v dokumentů
2 . Pečlivě z k o n t r o l u j t e všechny požadavky n a zvláštní zacházení n e b o
zachování zdrojového d o k u m e n t u ještě před skenováním
3. V y b e r t e rozlišení, které b u d e dostatečné k zachycení nejjemnějších
významných detailů zdrojových dokumentů, které mají být skenovány.
Z k o n t r o l u j t e , z d a rozlišení n e o m e z u j e zamýšlené použití digitálních obrázků.
N a s t a v t e rozlišení n a zvolená úroveň p r o c e l o u s k u p i n u zdrojových dokumentů,
a b y s e zabránilo n u t n o s t i opakovaného přestavování zařízení p r o jednotlivé
d o k u m e n t y (vytvořit technologické třídy a n a s t a v i t s k e n e r p o d l e tříd)
4 . V y b e r t e b i t o v o u h l o u b k u , která j e v s o u l a d u s v l a s t n o s t m i d o k u m e n t u a n a
úrovni nezbytné p r o přenos informačního o b s a h u :
• bitonální skenovaní textových dokumentů sestávajících z černého
o b r a z u n a bílém papíře;
5 8
• v e stupních šedi (8bitů) skenování dokumentů obsahujících významné
i n f o r m a c e v e stupních šedi (včetně tužkové zápisy a a n o t a c e v t e x t u ) a
p r o fotografické materiály;
• barevné skenování p r o d o k u m e n t y obsahující barevné i n f o r m a c e ,
zejména p r o dosáhnutí v y s o c e kvalitních digitálních kopií.
5. Opatrně používejte p r o c e s y vylepšení o b r a z u a všechny t y t o použité p r o c e s y
pečlivě d o k u m e n t u j t e
6. Použijte „bezeztrátové" standardní t e c h n i k y k o m p r e s e p r o hlavní s o u b o r y
( m a s t e r ) a p r o přístup k objektům, když j e potřeba. T o například znamená:
• p r o k o m p r e s i : I T U G r o u p 3 n e b o 4 a J B I G (binární o b r a z y ) , bezeztrátové
kompresně t e c h n i k y J P E G / J P E G 2 0 0 0 n e b o L Z W (vícebitové obrázky)
• p r o výměnu: bezeztrátové J P E G / J P E G 2 0 0 0 , T I F F 5 n e b o novější v e r z e
7. Z k u s t e pečlivým testováním přístupových souborů najít rovnováhu m e z i
přijatelným kvaliním vizuálním v z h l e d e m p r o uživatele a velikostí s o u b o r u
8. C h c e t e - l i získat stabilní výkon z používaného zařízení, pečlivě p r o z k o u m e j t e
požadavky výrobců n a systémové s c h o p n o s t i a r e f e r e n c e uživatelů
9. Použijte s t a n d a r d y p r o hodnocení k v a l i t y digitálního o b r a z u
1 0 . I m p l e m e n t u j t e p r o g r a m nepřetržité k o n t r o l y k v a l i t y , a b y s t e ověřili
k o n z i s t e n c i výstupů jednotlivých operátorů skenování.
4.2 Vytváření pracovního prostředí p r o p r o j e k t digitálního
zobrazování
Spuštění p r o j e k t u digitálního zobrazování znamená a ) respektování
a předvídání potřeb známých a potenciálních uživatelů b) t e c h n o l o g i c k o u
i n f r a s t r u k t u r u použitou v p r o j e k t u a c ) požadavky n a dostupné lidské a finanční
z d r o j e .
Technologické možnosti zařízení p r o snímání o b r a z u a v o l b a pracovních s t a n i c
( s k e n e r y n e b o digitální fotoaparáty, operační systémy, interní paměť, úložiště,
k v a l i t a zobrazení, síťové s c h o p n o s t i a r y c h l o s t i ) musí být jasné před zahájením
p r o j e k t u . Známé musejí být také prostředky poskytování obrazových d a t
uživatelům.
Analýza technických potřeb p r o j e k t u digitálního zobrazování s e o b v y k l e provádí
v v rámci pilotního p r o j e k t u n e b o s t u d i e . T y dávají p r o j e k t u šanci p r o z k o u m a t v
malém měřítku p r o v e d i t e l n o s t ( 1 ) uskutečnění plánů a ( 2 ) zavedení digitální
t e c h n o l o g i e d o k n i h o v n y n e b o a r c h i v u , p o k u d s e jedná o první p r o j e k t
d i g i t a l i z a c e dané i n s t i t u c e .
Technické potřeby s e zaměřují především n a h a r d w a r e a s o f t w a r e .
Pořízení zařízení b y mělo rovněž z a h r n o v a t s m l o u v u o údržbě n a minimálně tři
a možná i pět let. Obecně s e předpokládá, že p o třech l e t e c h zařízení b u d e
vyžadovat u p g r a d e a p o pěti l e t e c h b u d e zastaralý a musí být vyměněn.
Výběr s o f t w a r u b y měl být založen n a seriózním zvážení otevřeného z d r o j e (tj.
O p e n s o u r c e ) . P o d p o r a o p e n s o u r c e s o f t w a r u z a podmínek G N U G e n e r a l
P u b l i c L i c e n c e vytváří k o m u n i t u uživatelů digitálních k n i h o v e n nezávislou n a
5 9
tržních silách a řeší zastarávání t a m , k d e není možné udržovat drahé licenční
s t r u k t u r y připojené a komerční p r o d u k t y .
4.3 Názvové a identifikačné k o n v e n c i e
Všeobecne b u d e názov každého súboru zapísaný a k o reťazec z n a k o v zložený
z niekoľkých častí, ktoré obsahujú informácie potrebné n a jednoznačnú
identifikáciu d o k u m e n t u , k u ktorému s a vzťahuje digitálny o b r a z .
Názvy súborov budú doplnené príslušnou príponou (tif, j p g , pdf, x m l ) . V
h r o m a d n o m úložisku budú obrazové súbory usporiadané d o viacerých
priečinkov, a b y s a z a c h o v a l celkový o b s a h materiálov. Nomenklatúra priečinkov
a súborov j e reťazec spojovníkom (-) oddelených polí (kód knižnice,
signatúra...). A k signatúra o b s a h u j e spojovník (-), m e d z e r y a l e b o špeciálne
z n a k y , n a h r a d i a s a b o d k o u (.).
A b y s a uľahčila k o n t r o l a kvality, odporúča s a , a b y s a d o priečinkov p r e súbory s
a d r e s o u nezačlenili v i a c a k o 2 0 0 obrázkov v o formáte T I F a l e b o v i a c a k o 1 0 0
obrázkov, a k ide o veľkoformátové d o k u m e n t y . V týchto prípadoch s a ďalej delí
priečinok d o viacerých, p o s t u p n e očíslovaných priečinkov.
P r i grafických materiáloch a archívnych materiáloch, ktoré sú naskenované n a
o b o c h stranách, p o s t u p u j t e podľa p o s t u p u číslovanie súborov ,,-r" p r e pravé
( r e c t o ) a súborov ,,-v" p r e ľavé ( v e r s o ) . V prípade kníh sú predné a zadné o b a l y
pomenované tak, a b y s a v y s k y t o v a l i v r o v n a k o m poradí, v a k o m sú uvedené v o
f y z i c k o m d o k u m e n t e . Chrbát a l e b o iné časti pôvodného d o k u m e n t u ( b l o k y
t e x t u , d e t a i l y väzby ...) m u s i a byť uvedené n a k o n c i .
T h e file n a m e will f o l l o w t h e f o l l o w i n g schéma: "Library C o d e - S h e l f m a r k - P r o g r e s s i v e N u m b
e r . e x t e n s i o n ľ ľ
E x a m p l e o f f o l d e r s s t r u c t u r e a n d file n a m e :
P U V 2 1 - A N T . B . 1 . 1 0 \ T I F . M a s t e r \ P U V 2 1 - A N T . B . I . 1 0 - 0 0 0 1 .tif
Obrázok 5 Schéma názvovej konvencie súborov z digitalizácie
Názov súboru o b s a h u j e : Kód knižnice-Signatúru\Formát súboru\Kód knižniceSignatúra-Poradové
číslo obrázku s príponou
Poznámka:
6 0
Kód knižnice b y m a l byť v súlade s o štandardným národným kódovníkom
knižníc a l e b o informačných inštitúcií ( I S I L ) (Napríklad Verejná knižnica
v B a n s k e j B y s t r i c i má kód: I S I L S K - 1 K A C R A 0 3 9 1 9 - čo j e medzinárodný
identifikátor.
Signatúra j e m i e s t o uloženia d o k u m e n t u n a polici v s k l a d e . A k d o k u m e n t nemá
signatúru, použije s a iný identifikátor d o k u m e n t u v inštitúcii (prírastkové číslo,
sigla, čiarový kód a p o d . )
Čísla obrázkov a prípona formátu s p r a v i d l a a u t o m a t i c k y pridáva
k pripravenému reťazcu s k e n e r . N a p r . o b r 0 0 0 1 . j p g , 0 0 0 2 . j p g . . . 0 0 1 5 0 . j p g
K o n v e n c i a p r e časopis: Kód knižnice-Signatúra\Rok\Formát súboru\Kód
knižnice-Signatúra-Rok-Mesiac-Deň-poradové číslo obrázka s príponou formátu
Library Code and Shelf Mark
e.g.: P U V 2 1 - A . 9 9 2
Year
e . g . : 2 0 1 0
File format
e.g.: T I F . M a s t e r
E x a m p l e o f f o l d e r s s t r u c t u r e a n d file n a m e :
P U V 2 1 - A . 9 9 2 N 2 0 1 0 \ T IF. M a s t e r \ P U V 2 1 - A . 9 9 2 - 2 0 1 0 - 1 2 - 2 4 - 0 0 0 1 .jpg
Obrázok 6 Schéma názvovej konvencie pre súbory z digitalizácie pre seriály
Poznámka: Rok-Mesiac-Deň ( v y d a n i a časopisu) môže byž a j podľa štandardu
R R R R M M D D a p o t o m poradové číslo obrázka s príponou formátu
6 1
4.4 Príklady dostupných o p e n - s o u r c e r e p o z i t o v p r e digitálne
knižnice
4 . 4 . 1 I S L A N D O R A 8
( h t t p s : / / i s l a n d o r a . c a / i s l a n d o r a 8 ) .
I s l a n d o r a 8 (predtým I s l a n d o r a C L A W ) j e nová generácia I s l a n d o r y . T e n t o
významný u p g r a d e I s l a n d o r a 8 j e compatibilný s D r u p a l 8 2
(to j e redakčný
systém) a F e d o r a 5 3
4 . 4 . 2 D S P A C E
h t t p s : / / d u r a s p a c e . o r g / d s p a c e /
D S p a c e j e softvér určený p r e akademické, neziskové a komerčné organizácie,
ktoré budujú otvorené digitálne archívy. Inštalácia „po vybalení z k r a b i c e " j e
jednoduchá a ľahká a úplne prispôsobiteľná potrebám každej organizácie.
D S p a c e zachováva a umožňuje jednoduchý a otvorený prístup k u všetkým
t y p o m digitálneho o b s a h u vrátane t e x t u , obrázkov, pohyblivých o b r a z o v ,
súborov m p e g a dátových súborov. Vdáka neustále rastúcej k o m u n i t e
vývojárov s a softvér rozširuje a vylepšuje.
Drupal je oblíbený redakční systém. J e s n a d n o rozšiřitelný pomocí modulů, a to ho činí flexibilním. T a t o rozšiřitelnost
z něj dělá v e l m i dobrý redakční systém, který můžete použít jak pro w e b l o g , t a k pro diskusní fórum. Drupal je
naprogramovaný v j a z y c e P H P a využívá databázi M y S Q L n e b o P o s t g r e S Q L .
https://www.cesky-hosting.cz/webhosting/opens
o u r c e / d r u p a l / ? & a c l i d = C i 0 K C Q i w 5 r b s B R C F A R I s A G E Y R w e e t X 3 x i s o Z I 4 F P h 2 e i 9 R O R k 8 g h R H k d L m O H
R f u n p e w u z j j P B w W k g a A q K n E A L w w c B
3
F e d o r a j e robustný, modulárny, open source repository systém určený n a manažment
a šírenie digitálneho o b s a h u .
6 2
Obrázok 7 Globálna schéma systému repozitu DSpace
4 . 4 . 3 I N V E N I O ( C E R N )
h t t p s : / / i n v e n i o - s o f t w a r e . o r g
h t t p s : / / i n v e n i o - s o f t w a r e . o r g / s h o w c a s e /
O p e n - s o u r c e digitálny r e p o z i t rozšírený najmä v o v e d e c k e j k o m u n i t e .
4 . 4 . 4 G R E E N S T O N E
h t t p : / / w w w . g r e e n s t o n e . o r g
G r e e n s t o n e j e softvérový balík n a vytváranie a distribúciu z b i e r o k digitálnych
knižníc. P o s k y t u j e spôsob u s p o r i a d a n i a informácií a ich p u b l i k o v a n i a n a w e b e
a l e b o n a vymeniteľných médiách, a k o sú D V D a U S B f l a s h d i s k y . G r e e n s t o n e
s a používa v digitálnej knižnici Nového Zélandu n a W a i k a t o U n i v e r s i t y a v
mnohých iných inštitúciách; vyvíja a d i s t r i b u u j e s a v spolupráci s U N E S C O . J e
t o viacjazyčný softvér s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý s a p o s k y t u j e n a
základe p o d m i e n o k Všeobecnej v e r e j n e j l i c e n c i e G N U .
6 3
5 DIGITALIZACE STARÝCH TISKŮ
Digitalizácia starých a vzácnych tlačí s i vyžaduje m i m o r i a d n u starostlivosť. P r e d
digitalizáciou j e potrebné s t a n o v i s k o konzervátora, ktorý odporučí, aký spôsob
s k e n o v a n i a j e p r e daný d o k u m e n t najšetrnejší a či j e vôbec s k e n o v a n i e možné.
P r e d skenovaním j e potrebné d o k u m e n t očistiť, podľa možností a j sterilizovať
prípadne deacidifikovať. A k t r e b a , m u s i a s a vykonať a j reštaurátorské zásahy,
o p r a v y a p o d . podľa návrhu konzervátora.
N a s k e n o v a n i e starých a vzácnych tlačí a viazané zväzky r u k o p i s o v s a
používajú kolísky a rôzne pomôcky. D o k u m e n t b y s a n e m a l otvárať t a k , a b y s a
poškodila väzba ( n a 1 8 0 stupňov). Používajú s a kolísky a rôzne podložky.
S k e n o v a n i e musí prebiehať o p a t r n e kvôli kovovým častiam, sponám, ozdobám
väzby a p o d .
S k e n u j e s a s p r a v i d l a n a ručných s k e n e r o c h . O s v e t l e n i e musí zohľadňovať s t a v
d o k u m e n t u . N a rôzne časti s k e n o v a n i a d o k u m e n t u ( m a p y , príväzky, prítlačky,
g r a f i k a , rytiny, iniciály, farebné ilustrácie a o z d o b y ) j e užitočné použiť rôzne
rôzne rozlíšenie (bežne 6 0 0 dpi, p r e g r a f i k u až 1 2 0 0 dpi).
Príklady práce s k e n e r o v :
h t t p s : / / w w w . y o u t u b e . c o m / w a t c h ? v = B S q T r n 5 w u E Q
h t t p s : / / w w w . v o u t u b e . c o m / w a t c h ? v = z 5 K E F R q M E c 4
6 4
6 PRÁVNÍ ASPEKTY PROCESU DIGITALIZACE
6.1 Prá v n e a s p e k t y
Právnu situáciu j e potrebné overiť p r i každom o b j e k t e a l e b o s k u p i n e (kategórii)
o b j e k t o v a práva n a používanie digitálnych d o k u m e n t o v b y s a m a l i získať čo
najskôr, podľa možnosti už v o fáze plánovania.
6.2 Autorské práva ( C o p y r i g h t s )
Podľa zákona o autorských právach napríklad n a S l o v e n s k u sú d i e l a chránené
až 7 0 r o k o v p o úmrtí a u t o r a , p o k t o r o m sú voľne dostupné a k o takzvané
"verejné domény" (§ 3 2 Trvanie majetkových práv) " ( 1 ) Majetkové práva trvajú
o d o k a m i h u v y t v o r e n i a d i e l a počas a u t o r o v h o života a 7 0 r o k o v p o j e h o s m r t i .
P r i s p o l u a u t o r s k o m d i e l e majetkové práva trvajú počas života posledného z o
s p o l u a u t o r o v a 7 0 r o k o v p o j e h o s m r t i . A k j e audiovizuálne d i e l o vytvorené a k o
spoluautorské d i e l o , majetkové práva trvajú počas života p o s l e d n e j o s o b y
s p o m e d z i režiséra, a u t o r a scenára, a u t o r a dialógov a a u t o r a h u d b y , ktorá b o l a
vytvorená o s o b i t n e p r e t o t o d i e l o a 7 0 r o k o v p o j e h o s m r t i . "
h t t p : / / w w w . z a k o n y p r e l u d i . s k / z z / 2 0 1 5 - 1 8 5 # c a s t 2
Napríklad práca zverejnená v r o k u 1 9 0 5 , ktorého a u t o r z o m r e l v r o k u 1 9 5 5 , j e
p r e t o p o d autorským právom d o r o k u 2 0 2 5 .
6.3 Vydavateľské a licenčné z m l u v y
J e potrebné overiť, či vydavateľ d i e l a vlastní práva n a j e h o (dodatočné)
z v e r e j n e n i e n a internete. ( 1 9 9 0 , t. j . k o n i e c systému A R P A N E T a prvé
n a s a d e n i e W W W v Černe v o Švajčiarsku).
Znamená to, že d o r o k u 1 9 9 0 n e e x i s t o v a l i vydavateľské z m l u v y , v ktorých b y s i
v y d a v a t e l i a d o h o d l i s a u t o r m i práva z v e r e j n e n i a n a i n t e r n e t e . Podľa našich
skúseností s a n a S l o v e n s k u p o d m i e n k y zverejňovania dohodnutého d i e l a n a
i n t e r n e t e v autorských zmluvách u p r a v o v a l i a upravujú l e n z r i e d k a , a l e p r a x
v t o m t o ohľade s a p o s t u p n e mení. V prípade starších publikácií (kategória staré
a vzácne tlače a seriály) t o možno vylúčiť hneď o d začiatku, pretože i n t e r n e t
n e e x i s t o v a l v čase d o h o d y m e d z i a u t o r o m a vydavateľom.
6.4 C o p y r i g h t v knižnici podľa amerického a austrálskeho
práva
h t t p s : / / w w w . n l a . g o v . a u / k e v - e x c e p t i o n s - i n - t h e - c o p y r i g h t - a c t
6 . 4 . 1 P R A K T I C K Ý P R Í K L A D
O k r e m niekoľkých výnimiek s a staré a vzácne tlače, ktoré b o l i publikované p r e d
r o k o m 1 9 0 0 a n a ktoré s a už nevzťahujú žiadne o b m e d z e n i a týkajúce s a
autorských práv, môžu voľne digitalizovat a sprístupňovat organizáciami, ktoré
ich v l a s t n i a a l e b o spravujú v o s v o j i c h z b i e r k a c h .
Praktický príklad - seriálové publikácie, n o v i n y , časopisy, periodické zborníky
6 5
P r e d p o k l a d o m n a z a r a d e n i e týchto d o k u m e n t o v n a digitalizáciu j e súhlas
držiteľov autorských práv. Výnimku t v o r i a časopisy až d o 1 9 . storočia, k e d y už
n i e j e možné zistiť držiteľov autorských práv.
Skúsenosti ukázali, že iba v y d a v a t e l i a novších obchodných časopisov
uzatvárajú z m l u v y s ich a u t o r m i . P r i t o m autori prenášajú plné práva na
používanie daného článku n a vydavateľa ( d o h o d a o autorských právach,
l i c e n c i a ) . Pokiaľ ide o historický o b s a h , takéto jasné d o h o d y zvyčajne neexistujú
a získanie spätného p o v o l e n i a o d a u t o r o v a ich p o t o m k o v prostredníctvom
správnych právnych kanálov b y z n a m e n a l o neúmerné úsilie.
6 . 4 . 2 DlSPENZÁCIA S FORMÁLNYM POVOLENÍM
P r e digitalizáciu novín a časopisov j e možné prijať pragmatický p o s t u p ( a k o
n a p r . v o Švajčiarsku): autorský súhlas n i e j e získaný, a l e a u t o r môže následne
požadovať z a b l o k o v a n i e a l e b o v y m a z a n i e j e h o práce z o n l i n e služby.
T e n t o prístup predpokladá, že držitelia autorských práv sú a k a d e m i c k y aktívni
ľudia a l e b o a u t o r i n a čiastočný úväzok, ktorí podporujú dálšie šírenie s v o j e j práce
v záujme s l o b o d n e j v e d y .
P r i o n - l i n e zverejnení akéhokoľvek materiálu m u s i a byť vysporiadané práva
duševného vlastníctva ( I P R ) súvisiace s materiálom.
Materiál, ktorý j e v o v e r e j n e j doméne (konkrétne napríklad staré k n i h y a l e b o
n o v i n y , starý materiál umiestnený e x p l i c i t n e v o v e r e j n e j doméne) p r e d s t a v u j e
relatívne nízku náročnosť. Mnohé kultúrne inštitúcie však z využívania o b r a z o v
a r t e f a k t o v a l e b o o b r a z o v z i c h z b i e r o k odvodzujú príjmy, p r e t o obhajujú
c o p y r i g h t .
Materiál, ktorého c o p y r i g h t držia t r e t i e s t r a n y , s a môže zverejniť l e n s o súhlasom
takýchto tretích strán.
Našťastie e x i s t u j e niekoľko technických možností n a o c h r a n u c o p y r i g h t u
materiálu umiestneného n a I n t e r n e t .
6 . 4 . 3 V Y T V O R E N I E C O P Y R I G H T U
Definícia problému
Prvým k r o k o m pri skúmaní situácie súvisiacej s c o p y r i g h t o m p r e nejaký kultúrny
d o k u m e n t / p r e d m e t j e s t a n o v e n i e vlastníctva daného c o p y r i g h t u .
Pragmatické návrhy
• S t a n o v t e právnu situáciu s ohľadom n a c o p y r i g h t a p u b l i k o v a n i e v k r a j i n e ,
k d e s a p r o j e k t v r e a l i z u j e . Každá k r a j i n a má s v o j e zákony o c o p y r i g h t e
zvyčajne aspoň o d 1 9 . storočia. Takéto zákony s a zvyčajne vzťahujú n a
všetky f o r m y publikácií, vrátane i c h o n - l i n e z v e r e j n e n i a . Môžu, a l e
n e m u s i a pokrývať zákon o digitalizácii, ktorá s a môže chápať a k o
archivačný p r o c e s , a l e b o a k o kopírovanie (rozmnožovanie).
• K verejnému sprístupneniu v režime o n - l i n e b y v žiadnom prípade n e m a l o
dôjsť p r e d zistením c o p y r i g h t u .
• Niektoré d o k u m e n t y / p r e d m e t y , n a p r . staré n o v i n y , majú jasné pravidlá
c o p y r i g h t u , ktorými s a r i a d i a . T y p i c k y j e umožnené voľné kopírovanie až
6 6
v t e d y , keď n o v i n y d o s i a h n u určitý v e k . D o k u m e n t y / p r e d m e t y , ktoré
spadajú d o t e j t o kategórie, s a môžu voľne d i g i t a l i z o v a t ' a zverejniť.
• P r e d o k u m e n t y / p r e d m e t y , ktorých c o p y r i g h t prináleží inštitúcii realizujúcej
p r o j e k t , b u d e požadované udeľovať interné p o v o l e n i e n a digitalizáciu
a o n - l i n e z v e r e j n e n i e .
• P r e d o k u m e n t y / p r e d m e t y , ktorých c o p y r i g h t drží t r e t i a s t r a n a - napríklad
prenajímateľ a l e b o d a r c a z b i e r k y historických d o k u m e n t o v / p r e d m e t o v , s a
musí získať písomné p o v o l e n i e t e j t o s t r a n y . K z v e r e j n e n i u môže dôjsť až
p o prijatí takéhoto r o z h o d n u t i a .
• Zaručenie p o v o l e n i a d i g i t a l i z o v a t ' a zverejniť môže zahŕňať a j p o t r e b u
platiť. M e d z i výškou p l a t b y a h o d n o t o u vyplývajúcej z o z a h r n u t i a
relevantných d o k u m e n t o v / p r e d m e t o v d o o n - l i n e z d r o j a musí byť
rovnováha
Poznámky/komentáre
Situácia týkajúca s a c o p y r i g h t u s a mení z k r a j i n y n a k r a j i n u .
6.4.4 O C H R A N A C O P Y R I G H T U
Definícia problému
Z v e r e j n e n i e d o k u m e n t o v / o b j e k t o v n a w e b e j e v y d a n i e ich n a voľné kopírovanie.
N i e j e možné zamedziť kopírovaniu materiálu vystaveného n a w e b e . J e však
možné zvážiť niekoľko p o s t u p o v , z ktorých má každý nejaký v p l y v n a o c h r a n u
c o p y r i g h t u .
Pragmatické návrhy
• S t a n o v t e , či s a c o p y r i g h t musí ochraňovať, a l e b o n i e .
• S držiteľmi c o p y r i g h t u s a d o h o d n i t e n a p o s t u p o c h , ktoré s a majú použiť
n a o c h r a n u c o p y r i g h t u .
• D o úvahy prichádzajú nasledujúce p o s t u p y :
o P r i d a n i e viditeľného v o d o z n a k u a l e b o známky o c o p y r i g h t e n a
každý o b r a z .
o P r i d a n i e neviditeľného digitálneho v o d o z n a k u n a každý o b r a z .
Takéto značky s a môžu použiť n a dokázanie vlastníctva
'ukradnutého' o b r a z u , t a k i s t o aj n a v y s t o p o v a n i e využívania o b r a z u
n a I n t e r n e t e .
o E n k r y p c i a (šifrovanie) o b r a z o v , pričom správny kľúč s a vydá l e n
registrovaným používateľom. Tým s a s a m o z r e j m e zníži h o d n o t a
o n - l i n e o b r a z u z pohľadu zvyšnej v e r e j n o s t i .
o O b m e d z e n i e z v e r e j n e n i a l e n n a o b r a z y s nízkym rozlíšením, n a p r .
7 5 D P I n a p r e z e r a n i e n a o b r a z o v k e . Tým s a zníži úroveň použitia
o b r a z u v iných doménach, n a p r . tlač, o d e v y atď.
o O b m e d z e n i e z v e r e j n e n i a l e n n a malé časti o b r a z u .
o Z o b r a z o v a n i e o b r a z o v l e n registrovaným, oprávneným členom
n e j a k e j k o m u n i t y .
6 7
• Preskúšajte výsledky p r o c e s u n a o c h r a n u c o p y r i g h t u p o m o c o u prvých
niekoľkých d o k u m e n t o v / p r e d m e t o v , a b y s t e s a uistili, že p r o c e s nemá
žiadne neočakávané a l e b o neželané následky.
Poznámky/komentáre
Prístup, ktorý j e najvhodnejší p r e akýkoľvek p r o j e k t , b u d e závisieť v o veľkej m i e r e
o d cieľov p r o j e k t u a kultúrnej inštitúcie, r o v n a k o a j o d p o v a h y materiálu.
Najčastejším riešením galérií a múzeí. Relatívna jedinečnosť kultúrnych z b i e r o k
p o s k y t u j e v mnohých situáciách dôkaz o vlastníctve.
6 8
7 PROCESY PŘED A PO DIGITALIZACI (KONZERVACE, OCHRANA)
7.1 Konzervácia d o k u m e n t o v ( k o n z e r v o v a n i e )
J e t o odborné ošetrenie d o k u m e n t o v s cieľom zachovať i c h súčasný s t a v , r e s p .
zachrániť poškodené d o k u m e n t y p r e d zánikom. P r e d s t a v u j e p r i a m u fyzickú
o c h r a n u zabezpečujúcu zlepšenie rizikových vlastností d o k u m e n t o v (nosičov
informácie) p r i zachovaní i c h o r i g i n a l i t y a d l h o d o b e j s t a b i l i t y s minimálnou
m i e r o u r o z p a d u .
7.2 Reštaurovanie
N a r o z d i e l o d konzervácie reštaurovanie p r e d s t a v u j e takú úpravu d o k u m e n t o v ,
a b y s a d o s i a h o l i c h pôvodný vzhľad. Odborné ošetrenie konzerváciou s a týka
najmä tradičných nosičov, t. j . písomných d o k u m e n t o v (písomného dedičstva, t j .
kníh a archívnych d o k u m e n t o v , najmä starých a vzácnych tlačí, historických
r u k o p i s o v a p . ) .
7.3 Integrácia k o n z e r v o v a n i a a digitalizácie
K o n z e r v o v a n i e a konzervačná v e d a s a však zaoberá všetkými o b j e k t m i
kultúrneho dedičstva a k o a j nosičmi digitálneho o b s a h u . P r i audiovizuálnych
d o k u m e n t o c h (filmových d i e l a c h ) s a z a najvhodnejší spôsob konzervácie z
dlhodobého hľadiska pokladá pasívna konzervácia n a filmových pásoch, h o c i
z a spôsob konzervácie s a považuje a j digitalizácia.
Digitalizácia však f a k t i c k y nemôže byť konzervačným zásahom, pretože
nezabraňuje objektívnej degradácii originálnych nosičov až p o i c h zánik.
Digitalizácia môže nanajvýš spomaliť poškodzovanie d o k u m e n t o v i c h p r i a m y m
používaním. J e ideálne, a k p r o j e k t digitalizácie zahŕňa a j k o n z e r v o v a n i e , najmä
čistenie, sterilizáciu a deacidifikáciu. Vyplýva t o z j e d n o d u c h e j úvahy, že a k s a
d o k u m e n t r a z v y b e r i e z o s k l a d u , t r e b a s ním urobiť m a x i m u m operáciu v rámci
j e d n e j t e c h n o l o g i c k e j linky. T o znamená, že konzervačné p r o c e s y j e potrebné
zahrnúť d o komplexného p r o c e s u digitalizácie.
Digitalizácia s a s p r a v i d l a r e a l i z u j e p o konzervácii tradičných d o k u m e n t o v , v
súčasnosti j e však využívaná najmä p r i i c h sprístupnení v e r e j n o s t i , čím s a
z a m e d z u j e i c h o p o t r e b e n i u . Nosiče digitalizovaných d o k u m e n t o v sú však
spojené s r i z i k a m i , ktorými sú n a p r . zastarávanie dátových formátov,
obmedzená životnosť pamäťových zariadení a i.
Konzervácia tradičných (papierových) d o k u m e n t o v j e odborné ošetrenie
d o k u m e n t o v konzervačnými p r o s t r i e d k a m i s cieľom zastaviť a l e b o spomaliť
p r o c e s i c h r o z p a d u . Pripúšťajú s a však iba zásahy, ktoré zabezpečujú existujúci
s t a v d o k u m e n t u b e z akýchkoľvek d o p l n k o v ( k používaným metódam p a t r i a
deacidifikácia, sterilizácia, d e z i n f e k c i a , lyofilizácia a i.), v širšom chápaní s a
pripúšťajú a j o p a t r e n i a , ktoré sú nevyhnutné n a technické zabezpečenie
fyzického s t a v u nosiča d o k u m e n t u ( l a m i n o v a n i e d o k u m e n t o v ) .
6 9
7 . 3 . 1 S T E R I L I Z Á C I A
Sterilizáciou a d e z i n f e k c i o u d o k u m e n t o v s a zabraňuje ich ďalšiemu
poškodzovaniu m i k r o o r g a n i z m a m i a predchádza s a r i z i k u poškodenia z d r a v i a
pri ich ďalšom spracovaní ( a l e b o používaní).
7 . 3 . 2 D E A C I D I F I K Á C I A
Významnou súčasťou p r o c e s u konzervácie d o k u m e n t o v j e deacidifikácia
( o d k y s l e n i e ) p a p i e r a , k t o r o u s a u p r a v u j e j e h o nevhodné nízke p H signalizujúce
j e h o kyslosť, čím s a p a p i e r s t a b i l i z u j e . Degradácia kyslého papiera je nevratný
termodynamický dej, ktorý môže spomaliť deacidifikácia. Kyslosť p a p i e r a n a
báze d r e v n e j celulózy j e zapríčinená k y s e l i n o u sírovou, ktorá s a tvorí pri s t y k u
o x i d o v síry prítomných v atmosfére s vlhkým p a p i e r o m , a k o aj karboxylovými
k y s e l i n a m i , ktoré v ňom vznikajú pri oxidačných p r o c e s o c h , ktorým časom
p o d l i e h a . Výsledky t e s t o v potvrdzujú, že p a p i e r má p o m e r n e dobrú stálosť, a k
nemá nižšiu h o d n o t u p H a k o 5 , 5 , pričom všeobecne s a p a p i e r považuje z a
odkyslený, keď j e h o h o d n o t a p H v z r a s t i e n a 6 , 2 . N a neutralizáciu s a používajú
vodné r o z t o k y a s u s p e n z i e h y d r o x i d o v , uhličitanov a l e b o hydrogenuhličitanov
vápnika, príp. horčíka, a l e b o s a d o k u m e n t u m i e s t n i d o p l y n n e j atmosféry
a m o n i a k u (krátkodobá stabilizácia).
Cieľom deacidifikácie j e j e d n a k zníženie k y s l o s t i p a p i e r a , j e d n a k v y t v o r e n i e
dostatočného alkalického p u f r u , ktorý zabráni reacidifikácii v p r i e b e h u času.
Poškodený p a p i e r možno spevniť aj p o m o c o u spevňujúcich zmesí, ktoré s a
nanášajú štetcom a l e b o ponorením d o r o z t o k u . Používajú s a prírodné polyméry
(pšeničný škrob, želatína), modifikované prírodné polyméry rozpustné v o v o d e
(sodná soľ karboxymetylcelulózy a i.) a l e b o syntetické polyméry ( p o l y v i n y l e t a n o l
plastifikovaný glycerínom a i.).
7 . 3 . 3 L Y O F I L I Z Á C I A
Lyofilizácia s a používa pri ošetrení a záchrane d o k u m e n t o v postihnutých
prírodnými k a t a s t r o f a m i (búrky, p o v o d n e ) . — K najvýznamnejším
konzervačným ( a reštaurátorským) pracoviskám n a S l o v e n s k u patrí p r a c o v i s k o
O c h r a n y f o n d o v S l o v e n s k e j národnej knižnice v M a r t i n e , O d b o r o c h r a n y
d o k u m e n t o v U n i v e r z i t n e j knižnice v B r a t i s l a v e , O d d e l e n i e o c h r a n y archívnych
d o k u m e n t o v Slovenského národného archívu v B r a t i s l a v e a i. N a s v e t e sú t o
najmä: G e t t y C o n s e r v a t i o n I n s t i t u t e a R o c h e s t e r I n s t i t u t e o f T e c h n o l o g y .
7 0
Obrázok 8 Schéma procesov a operácií digitalizácie v knižnici
8 OPTICKÉ ROZPOZNÁVÁNÍ OBRAZCŮ A KOREKCE CHYB
Optické rozoznávanie znakov a l e b o OCR ( z a n g l . Optical Character
Recognition) j e m e t o d a umožňujúca překlad o b r a z u ( g r a f i k y ) tlačených a l e b o
písaných z n a k o v d o t e x t o v e j , editovateľnej f o r m y n a p r . d o A S C I I z n a k o v
a b e c e d y . Typickým príkladom j e z o s k e n o v a n y t e x t (čo j e v l a s t n e l e n obrázok
znázorňujúci t e x t ) a j e h o p r e k l a d d o s t r o j o v e j f o r m y použiteľnej a editovateľnej
v t e x t o v o m e d i t o r e . V m i n u l o s t i s a využívali rôzne metódy rozoznávania z n a k o v
n a p r . optické, d n e s s a n a t e n t o účel používa výhradne výpočtová t e c h n i k a .
O C R technológie s a nepoužívajú l e n n a rozoznávanie t e x t u , a l e n a p r . a j n a
rozoznávanie notového zápisu, špeciálnych z n a k o v ( n a p r . n a bankovkách p r e
zvýšenie bezpečnosti), rozoznávanie správnosti p o d p i s u a p o d .
8.1 OCRsoftvér
O C R softvér j e p r o g r a m umožňujúci r o z o z n a n i e jednotlivých z n a k o v v t e x t e .
Zahŕňa v s e b e p r v k y u m e l e j i n t e l i g e n c i e a strojového v i d e n i a , a k o
aj lingvistické p r v k y kontrolujúce správnosť preložených s l o v a viet. O d zložitosti
softvéru záleží a j presnosť výstupu. S a m o s t a t n o u k a p i t o l o u sú softvéry schopné
rozoznávať r u k o u písaný text, o b v y k l e vybavené schopnosťou naučiť s a f o r m u
a štýl r u k o p i s u , s prispôsobením n a m e n i a c e m u s a s k l o n u a rôznej veľkosti
písma.
U O C R softvéru j e o b v y k l e potrebné nastaviť j a z y k v k t o r o m j e t e x t napísaný,
n a p r . slovenčina, angličtina a b y správne v y h o d n o t i l diakritické z n a k y , a a b y
p r e výstupný t e x t použil správny jazykový slovník. Jednoduché O C R softvéry sú
bežnou súčasťou softvérového v y b a v e n i a s k e n e r o v , a l e b o s a predávajú a k o
samostatné p r o d u k t y .
A k má p r o j e k t a j zložku optického rozoznávania z n a k o v ( O C R ) , j e dôležitá
voľba softvéru p r e O C R . Všetky úkony spojené s O C R vyžadujú určitú dávku
ručných úprav a opráv, spôsob, akým t i e t o f u n k c i e softvérový p r o d u k t
p o d p o r u j e , má významný v p l y v n a čas a úsilie vyžadované p r o j e k t o m . Lepšie
balíky O C R umožňujú prehľad a úpravy n a j e d n e j o b r a z o v k e , navrhujú o p r a v y
z l e prečítaných s l o v . podporujú rôzne spôsoby rozloženia t e x t u a o b r a z o v ,
obsahujú mnohé slovníky a p o d . Oplatí s a z h o d n o t e n i e viacerých softvérových
balíkov p r e O C R , a k p r o j e k t zahŕňa v i a c a k o j e d n u o s o b u z a rok.
M e d z i relevantné softvéry O C R n a t r h u p a t r i a najlepšie O C R softvéry ( 2 0 1 9 ) :
h t t p s : / / w w w . t e c h r a d a r . c o m / n e w s / b e s t - o c r - s o f t w a r e
• 1 . N u a n c e O m n i P a g e U l t i m a t e
• 2 . A b b v y F i n e R e a d e r 1 4
. 3 . A d o b e A c r o b a t P r o P C
• 4 . R e a d i r i s
. 5 . T o p O C R
• T r a n s k r i b u s (rozpoznávanie rukopisných a historických t e x t o v )
7 2
9 ZPŘÍSTUPŇOVÁNÍ DIGITALIZOVANÝCH DĚL
9.1 I s l a n d o m 8
( h t t p s : / / i s l a n d o r a . c a / i s l a n d o r a 8 ) .
I s l a n d o r a 8 (predtým I s l a n d o r a C L A W ) j e nová generácia I s l a n d o r y . T e n t o
významný u p g r a d e I s l a n d o r a 8 j e compatibilný s D r u p a l 8 4
( t o j e redakčný
systém) a F e d o r a 5 5
9.2 D S p a c e
h t t p s : / / d u r a s p a c e . o r g / d s p a c e /
D S p a c e j e softvér určený p r e akademické, neziskové a komerčné organizácie,
ktoré budujú otvorené digitálne archívy. Inštalácia „po vybalení z k r a b i c e " j e
jednoduchá a ľahká a úplne prispôsobiteľná potrebám každej organizácie.
D S p a c e zachováva a umožňuje jednoduchý a otvorený prístup k u všetkým
t y p o m digitálneho o b s a h u vrátane t e x t u , obrázkov, pohyblivých o b r a z o v ,
súborov m p e g a dátových súborov. Vdáka neustále rastúcej k o m u n i t e
vývojárov s a softvér rozširuje a vylepšuje.
9 . 2 . 1 I N V E N I O ( C E R N )
h t t p s : / / i n v e n i o - s o f t w a r e . o r g
h t t p s : / / i n v e n i o - s o f t w a r e . o r g / s h o w c a s e /
O p e n - s o u r c e digitálny r e p o z i t rozšírený najmä v o v e d e c k e j k o m u n i t e .
9 . 2 . 2 G R E E N S T O N E
h t t p : / / w w w . g r e e n s t o n e . o r g
G r e e n s t o n e j e softvérový balík n a vytváranie a distribúciu z b i e r o k digitálnych
knižníc. P o s k y t u j e spôsob u s p o r i a d a n i a informácií a ich p u b l i k o v a n i a n a w e b e
a l e b o n a vymeniteľných médiách, a k o sú D V D a U S B f l a s h d i s k y . G r e e n s t o n e
s a používa v digitálnej knižnici Nového Zélandu n a W a i k a t o U n i v e r s i t y a v
mnohých iných inštitúciách; vyvíja a d i s t r i b u u j e s a v spolupráci s U N E S C O . J e
t o viacjazyčný softvér s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý s a p o s k y t u j e n a
základe p o d m i e n o k Všeobecnej v e r e j n e j l i c e n c i e G N U .
D r u p a l je oblíbený redakční systém. J e s n a d n o rozšiřitelný pomocí modulů, a to h o činí flexibilním. T a t o rozšiřitelnost
z něj dělá v e l m i dobrý redakční systém, který můžete použít j a k pro w e b l o g , t a k pro diskusní fórum. D r u p a l je
naprogramovaný v j a z y c e P H P a využívá databázi M y S Q L n e b o P o s t g r e S Q L .
h t t p s : / / w w w . c e s k y - h o s t i n g . c z / w e b h o s t i n g / o p e n s
o u r c e / d r u p a l / ? & a c l i d = C i 0 K C Q i w 5 r b s B R C F A R I s A G E Y R w e e t X 3 x i s o Z I 4 F P h 2 e i 9 R O R k 8 g h R H k d L m O H
R f u n p e w u z j j P B w W k g a A q K n E A L w w c B
5
F e d o r a j e robustný, modulárny, open source repository systém určený n a manažment
a šírenie digitálneho o b s a h u .
7 3
10 STRATEGICKÉ PLÁNOVÁNÍ PROCESU DLOUHODOBÉHO UCHOVÁNÍ
DIGITÁLNÍCH DĚL
10.1 Uchovávanie a a r c h i v o v a n i e údajov
Z b i e r k a obrázkov pozostávajúca z o zložiek a súborov s a b u d e ukladať n a
optické a l e b o magnetické pamäťové médiá, a k o sú C D , D V D a externé pevné
d i s k y . Odporúča s a ukladať údaje n a d v o c h rôznych nosičoch - rôznych značiek
a l e b o rôznych sérií - a uchovávať médiá n a d v o c h m i e s t a c h , p r a v i d e l n e i c h
overovať a p r a v i d e l n e prenášať údaje n a nové médiá.
Životnosť pamäťového média j e ovplyvnená rôznymi f a k t o r m i ( n o r m y I S O
1 8 9 2 3 : 2 0 0 0 a 1 8 9 2 5 : 2 0 1 3 označujú p a r a m e t r e p r e správnu údržbu
pamäťového média).
J e nevyhnutné udržiavať veľmi s t a r o s t l i v o digitálne súbory vytvorené v p r i e b e h u
času, a b y s a predišlo o p a k o v a n i u nákladnej práce s k e n o v a n i a . P r e t o j e
potrebné zaviesť p o s t u p y , ktoré zabezpečia, a b y digitálne o b j e k t y z o s t a l i
použiteľné a prístupné b e z ohľadu n a budúce z m e n y v technológii. Použiteľnosť
a prístupnosť digitálnych o b j e k t o v v čase j e zaručená formátom súboru
(štandardný formát, veľkosť súboru, d o b a p r e n o s u v sieti, spôsob z o b r a z e n i a
obrázkov ...), ukladaním médií a digitálnym archívom. N a uľahčenie
i n t e r o p e r a b i l i t y s inými systémami, a t e d a prístup k metaúdajom
prostredníctvom iných poskytovateľov služieb ( n a p r . E u r o p e a n a ) , j e nevyhnutné
používať otvorené n o r m y . Súbory z p r o j e k t u m u s i a byť doručené d o
dohodnutého archívu a r e p o z i t u v súlade s plánom, ktorý musí byť súčasťou
p r o j e k t u .
Hardvérová i n f r a s t r u k t u r a musí byť vybavená modernými systémami d e t e k c i e
zhoršenia, schopnými rýchlej z m e n y a o b n o v y .
10.2 Dlhodobá archivácia
P r i d l h o d o b e j archivácii j e nutné s a snažiť zachovať tri základné ciele:
1. technologické u c h o v a n i e
2 . technologickú emuláciu
3. migráciu údajov
Prvé d v e s n a h y zaisťujú možnosť prístupu k digitálnemu o b j e k t u použitím
pôvodného softvéru a hardvéru a l e b o emuláciou pôvodného p r o s t r e d i a .
P r e dlhodobú archiváciu by mala byť zaistená stratégia založená n a možnosti
migrácie a zahrnutá d o implementácie riešenia. V t o m t o prípade sú
o b j e k t y / o b s a h migrovaný z jedného technologického p r o s t r e d i a d o ďalšieho.
Kritické b o d y migrácie p r e dlhodobú archiváciu j e z a c h y t e n i e metaúdajov, ktoré
sú potrebné p r e p o d p o r u manažmentu o b s a h u a migračného p r o c e s u .
Archivácia d o k u m e n t o v by mala byť zaistená n a d v a rôzne t y p y archivačného
úložiska/média a n a d v o c h rôznych zemepisných m i e s t a c h .
7 4
10.3 Voľba médií
P r e dlhodobú a j krátkodobú archiváciu j e veľmi dôležité mať znalosť rôznych
médií, pretože tie vyžadujú rôzne softvérové a hardvérové z a r i a d e n i a p r e
prístup a majú rôzne p o d m i e n k y archivácie a požiadavky n a uchovávanie.
Média by mali byť obnovované v p r a v i d e l n o m c y k l e d o b y životnosti média
i d e n t i f i k o v a n o m buď výrobcom a l e b o nezávislým z d r o j o m .
Ukážka príkladu životnosti média skladovaného pri rôznych klimatických
p o d m i e n k a c h (RH=relatívna vlhkosť)
Médium 2 5 R H
10°C
3 0 R H
15°C
4 0 R H
20°C
5 0 R H 25°C 5 0 R H 28°C
D 3 magnetická páska 5 0 r o k o v 2 5 r o k o v 1 5
r o k o v
3 r o k o v 1 r o k
D L T magnetický
páskový b o x ( m a g n e t i c
c a r t r i g e )
7 5 r o k o v 4 0 r o k o v 1 5
r o k o v
3 r o k o v 1 r o k
C D / D V D 7 5 r o k o v 4 0 r o k o v 2 0
r o k o v
1 0 r o k o v 2 r o k o v
C D R O M 3 0 r o k o v 1 5 r o k o v 3 r o k o v 9 m e s i a c o v 3 m e s i a c o v
10.4 Typy médií
Média p r e archiváciu s a v základnom k o n c e p t e rozdeľujú d o t r o c h základných
skupín:
1. M i k r o f i l m
2 . Magnetické média
3. Optické média
V súčasnosti sú magnetická páska a m i k r o f i l m najrozšírenejšie média p r e
dlhodobú archiváciu, a l e optické média s a stávajú stále v i a c bežné
a predovšetkým vhodné aj p r e dlhodobú archiváciu.
Optické média s a vyvíjajú rýchlo a m a l i b y eventuálne nahradiť zvyšné média
p r e dlhodobú archiváciu. V súčasnosti však magnetické d i s k y ponúkajú
rýchlejší čas prístupu, čo i m dáva lepší p r e d p o k l a d využitia z a účelom
hromadného uchovávania.
Poznámka: E x i s t u j e množstvo diskusií v o vnútri I S O , A N S I a I C A ohľadne
najvhodnejšieho uchovávania elektronických záznamov. Nasledovné h o d n o t y
ilustrujú príklady z p r a x e :
Priemerná t e p l o t a : +18°C/-5°C
Relatívna vlhkosť: + 4 0 % / - 5 %
I n t e r v a l m e d z i p r e p i s o m : 1 0 r o k o v
7 5
11 PROBLÉMY, KTERÉ TŘEBA ŘEŠIT
11.1 Hlavné zistené bariéry v Európe
• Fragmentovaný inštitucionálny přístup
• Neschopnosť mnohých inštitúcií v o b l a s t i kultúrneho a vedeckého dedičstva
odpovedať n a p o t r e b y používateľov
• Neschopnosť mnohých inštitúcií v o b l a s t i kultúrneho dedičstva rozpoznať
a i m p l e m e n t o v a t ' perspektívne inovácie
• Neschopnosť mnohých inštitúcií v o b l a s t i kultúrneho dedičstva prikloniť s a k u
spoločnému prístupu
• Nejasná návratnosť investície p r e inštitúcie v o b l a s t i kultúrneho dedičstva
• V rámci inštitúcií j e v o b l a s t i digitalizácie n e d o s t a t o k o d b o r n o s t i a zručností
• Oddeľovanie otázok uchovávania o d p r a k t i c k e j digitalizácie
• Nevyspelosť kľúčových technológií a štandardov
• Neschopnosť kľúčových informačných technológií vysporiadať s a s
t e c h n o l o g i c k o u z m e n o u
• Slabé z l a d e n i e priemyselných záujmov s požiadavkami a p o t r e b a m i v o b l a s t i
kultúrneho dedičstva
• N e d o s t a t o k jasného s m e r o v a n i a v o výskume a vývoji
• N e d o s t a t o k vhodných softvérových nástrojov n a integráciu digitalizačnú p r a x d o
širšieho informačného p r i e s t o r u
• Fragmentácia národných politických prístupov
• N e z h o d a m e d z i kultúrnymi p r o g r a m a m i a p r o g r a m a m i p r e nové technológie v
národnom a j v medzinárodnom k o n t e x t e
• Slabé p r e p o j e n i e súčasnej legislatívy v o b l a s t i kultúrneho dedičstva s
požiadavkami používateľov, h l a v n e p r i presadzovaní využitia v o vzdelávaní a
inštitúciách, o b s a h o v o m p r i e m y s l e a služieb s p r i d a n o u h o d n o t o u
• Nejasné r o z d e l e n i e z o d p o v e d n o s t i m e d z i inštitúciami, p r o j e k t a m i a sieťami
• Nejasnosť budúceho vlastníctva digitálnych kultúrnych o b s a h o v a i n f r a s t r u k t u r
• Fragmentované m e c h a n i z m y f i n a n c o v a n i a a c i e l e
• Stagnujúca a nepohyblivá národná technická vybavenosť a odbornosť
• A b s e n c i a r o z d e l e n i a digitalizačnej práce a p r o d u k c i e
• Nedostatočná integrácia digitalizačných akcií v z n a l o s t n e j e k o n o m i k e
• Nedostatočná priehľadnosť z d r o j o v čo d o i c h prístupnosti, kvality, i n t e g r i t y a
právne bezproblémové používanie tvorivým kreatívnym p r i e m y s l o m
• Nedostatočná implementácia viacjazyčných prístupov a technológií
• Slabé u p l a t n e n i e digitálnych kultúrnych z d r o j o v v z n a l o s t n e j spoločnosti
• Neadekvátne p r i s p i e v a n i e digitalizácie d o kultúrneho dialógu a k p r e p o j e n i u
dedičstiev.
N a v r h u j e konkrétne činnosti v týchto o b l a s t i a c h :
• Používatelia a o b s a h
• Trvalá udržateľnosť o b s a h u
• Technologický r o z v o j a nástroje
• Digitálne uchovávanie
• M o n i t o r o v a n i e p o k r o k u
7 6
12 ZNÁMÉ POSTUPY DLOUHODOBÉHO UCHOVÁNÍ DIGITÁLNÍCH DĚL
12.1 Výber médií
Definícia problému
Otázka výberu médií (nosičov) j e dôležitá pri p r o j e k t o c h , ktoré chcú udržiavať ich
digitálne z b i e r k y počas o b d o b i a niekoľkých r o k o v . Mnohé p r o j e k t y (napríklad
D o m e s D a y v o Veľkej Británii) s a stratili vďaka zastarávaniu médií.
Pragmatické návrhy
• Výstup p r o j e k t u digitalizácie s a b u d e uchovávať n a serverových s t r o j o c h ,
vrátane tých, ktoré poskytujú digitálny o b s a h používateľom n a I n t e r n e t e .
T i e t o s t r o j e j e potrebné zálohovať. A k s e r v e r n i e j e určený výhradne p r e
daný p r o j e k t digitalizácie, digitálny o b s a h b y s a m a l ukladať n a odpojiteľné
médiá oddelené o d iných údajov n a s e r v r i .
• Všetky matričné súbory ( a príslušné metaúdaje) s a budú zálohovať n a
d v o c h d r u h o c h nosičov skladovaných o d d e l e n e o d s e b a .
• V súčasnosti ( 2 0 0 4 ) s a bežné zálohovacie médium C D - R nahrádza
médiami D V D , ktoré ponúkajú oveľa väčší úložný p r i e s t o r , pričom
z a r i a d e n i e n a čítanie D V D j e prítomné n a t a k m e r všetkých nových P C a
n o t e b o o k o c h . Z a r i a d e n i a n a z a p i s o v a n i e D V D sú stále dosť drahé, a l e i c h
c e n a klesá, prípadne sú úplne nahradené inými nosičmi ( U S B kľúče,
pamäťové k a r t y S D a i.)
• Ešte p r e d 1 0 r o k m i s a neočakávalo, že v blízkej budúcnosti nosiče D V D
n a h r a d i a magnetické pásky, a k o u j e napríklad páska Digital L i n e a r T a p e
( D L T ) a k o úložné médiá použiteľné n a zálohovanie počítačových d i s k o v .
J e potrebné seriózne zváženie o b o c h technológií n a uchovávanie
digitálneho o b s a h u . V skutočnosti sú pásky L T 0 5 a L T 0 6 vhodné n a
dlhodobé a r c h i v o v a n i e . Bežne s a používajú a j p o m e r n e lacné
veľkokapacitné úložiská 1 0 a v i a c T B a j p r e bežné domáce použitie n a
a r c h i v o v a n e digitálneho o b s a h u .
• B e z ohľadu n a voľbu média j e potrebné mať n a pamäti, že dané médium
b u d e v blízkej a s t r e d n e v z d i a l e n e j budúcnosti zastaralé. J e veľmi
pravdepodobné, že v p r i e b e h u p i a t i c h r o k o v b u d e nevyhnutná migrácia n a
nové úložné médiá.
Poznámky/komentáre
P r o j e k t y digitalizácie v m i n u l o s t i boli v o veľkej m i e r e p r o j e k t y poznačené
z m e n a m i médií, ktoré boli spôsoboval h l a v n e konzumentský elektronický
p r i e m y s e l .
Stúpajúci t r e n d „ukladať údaje n a i n t e r n e t e " n a veľkých s e r v e r o c h a n a mobilných
jednotkách s pevnými d i s k m i však uľahčuje migráciu údajov z jedného m i e s t a n a
iné a z média n a médium. A k s a z času n a čas s e r v r e zálohujú a migrujú n a nové
s e r v e r y , očakáva s a , že b u d e klesať závislosť n a oddeliteľných médiách a k o
jediných záznamoch z p r o c e s u digitalizácie.
Medzitým ostáva stále dôležitá otázka výberu médií. Nič nenasvedčuje t o m u , že
s a naráža n a o b m e d z e n i a pri uchovávaní komprimovaného digitálneho o b s a h u .
7 7
12.2 Migračné stratégie
Definícia problému
P r i výbere formátu súborov a úložného média j e potrebné vziať d o úvahy
realizovateľnosť p r e s u n u dát d o nového formátu a / a l e b o n a iné úložné médium.
Pragmatické návrhy
• Preskúmajte príslušné súvisiace štandardy ohľadom formátov súborov a
úložných médií, a k o b o l o uvedené vyššie. V y h o v e n i e štandardom j e
rozumným indikátorom t o h o , že konkrétny formát a l e b o médium budú
nejakým spôsobom podporované aj v budúcnosti.
• K používaniu súkromných formátov súborov a neštandardných formátov
médií b y s a m a l o pristupovať s obozretnosťou.
• P r i migrácii z jedného formátu n a iný b y s a m a l o zamedziť k o n v e r z i i
matričného digitálneho materiálu z bezstratového formátu ( n a p r . T I F F v
doméne o b r a z o v ) d o stratového ( n a p r . J P E G ) . A k s a r a z informácie
s t r a t i a , n i e j e možné ich nahradiť.
• J e nutné mať n a pamäti, že každý formát súborov a / a l e b o každé úložné
médium b u d e v dohľadnej budúcnosti zastaralé (možno v p r i e b e h u p i a t i c h
r o k o v , p r a v d e p o d o b n e d o d e s i a t i c h r o k o v ) .
• O t o m , aká b u d e pravdepodobná realizovateľnosť migrácie z jedného
úložného média n a iné p r i j e h o zastarávaní, vypovedá veľkosť t r h u s
úložnými médiami.
• P o vytvorení digitálneho materiálu b y s a m a l i úložné médiá ( n a p r . C D - R ,
D V D ) p e r i o d i c k y obnovovať (jedenkrát z a d v a až tri r o k y ) , a b y s a zabránilo
s t r a t e údajov, t o s a týka aj kopírovania všetkých údajov n a nové médiá.
• S t a t u s digitalizovaného materiálu, vrátane údajov o t o m , k e d y s a
o b n o v o v a l nosič, b y s a m a l i zaznamenávať v príslušnom p r o t o k o l e .
A k j e t o možné, kópie digitalizovaného materiálu s a majú uchovávať n a
viacerých m i e s t a c h , čím s a zníži r i z i k o s t r a t y údajov pri nehodách a k o požiar,
záplavy a p o d .
7 8
13 PRÁCE S PŮVODNÍMI DIGITÁLNÍMI DOKUMENTY
13.1 Zaobchádzanie a práca s originálmi
Táto časť z a zaoberá tým, a k o b y s a v rámci p r o j e k t u m a l o zaobchádzať
s materiálom, ktorý s a d i g i t a l i z u j e . Zdrojový materiál j e v mnohých prípadoch
vzácny a l e b o hodnotný, p r e t o s a musí minimalizovať negatívny v p l y v , ktorý naň
môže mať digitalizácia.
V každom prípade j e nutné zdôrazniť, že p r e projektový tím budú cenné p o z n a t k y
osôb, ktoré bežne zodpovedajú z a z b i e r k y .
13.2 Premiestňovanie a manipulácia s originálmi
Definícia problému
V mnohých prípadoch j e materiál určený n a digitalizáciu veľmi citlivý a krehký.
N a h r a d e n i e bezprostredného prístupu o n - l i n e zverejnením j e v p r v o m r a d e často
dôležitým dôvodom p r o j e k t u digitalizácie. J e kriticky dôležité, a b y p r o j e k t prijal
o p a t r e n i a , a b y s a počas p r o c e s u digitalizácie materiál žiadnym spôsobom
nepoškodil. T i e t o o p a t r e n i a môžu mať p o d o b u používania správneho nardvéru,
zabezpečenia vyhovujúcej mikroklímy a l e b o p r e s u n u digitalizačného c e n t r a n a
m i e s t o uloženia materiálu n a m i e s t o sťahovania d o k u m e n t o v a p r e d m e t o v .
Pragmatické návrhy
• P r e d manipuláciou a prácou s o zdrojovým materiálom s a poraďte s
o s o b o u , ktorá z a materiál zodpovedá.
• Vyžaduje s a určitá flexibilnosť - n e v y h o v e n i e z pohľadu p r o j e k t u
digitalizácie s a dá prekonať, zatiaľ čo poškodenie jedinečného a r t e f a k t u
môže byť nenapraviteľné.
• A k t o b u d e potrebné, digitalizačně z a r i a d e n i e (digitálna k a m e r a ) s a môže
preniesť k zdrojovému d o k u m e n t u a l e b o p r e d m e t u a nemusí s a
prepravovať o b j e k t určený n a digitalizáciu.
• V y h n i t e s a rozväzovaniu kníh a s p i s o v . N a m i e s t o plošného s k e n e r a
použite s k e n e r s knižnou kolískou a l e b o digitálnu k a m e r u .
• Vždy odstráňte s k o b y , s p i n k y , s v o r k y a iné s p o n y ; môžu poškodiť
digitalizačně z a r i a d e n i e i zdrojový materiál.
• P r e d prácou s originálom s a t r e b a poradiť s odborníkom ( n a p r . kurátorom
d o k u m e n t u / p r e d m e t u určeného n a digitalizáciu).
• Konzultácie s a majú realizovať p r e d digitalizáciou, ideálne v čase výberu
daného k u s u n a digitalizáciu. P o k y n y b y s a m a l i zaznamenať v báze
p o z n a t k o v digitalizácie a m a l i b y s a preštudovať p r e d premiestnením
a l e b o digitalizáciou. A k j e t o potrebné, s c h o p n o s t i každého možného
hardvérového riešenia b y s a m a l i prekonzultovať s odborníkom.
Poznámky/komentár
A j keď sú t i e t o odporúčania zrejmé, pri zaobchádzaní s o zdrojovým materiálom
j e nutné a dôležité dodržiavať disciplínu
7 9
8 0