VÝCHOVA A VZDELÁVANIE
V STREDOVEKU
doc. Dr. V. Cabanová, PhD
27. 3. 2021
STREDOVEK - TISÍCROČNÉ OBDOBIE
o STREDOVEK= VYZNAČOVAL SA VEĽKOU ORGANICKOU JEDNOTOU PREDPISOV A ZÁKONOV ŽIVOTA.
o STREDOVEK - PRÍSNE HIERARCHIZOVANE
o SOCIÁLNE STRATIKOVANÝ SPOLOČENSKÝ SYSTÉM:
o ŠĽACHTA A CIRKEV VO VÝSADNOM POSTAVENÍ,
o NAJNIŽŠIE POSTAVENÍ OTROCI ZO STAROVEKU BOLI NAHRADENÍ BEZPRÁVNYMI NEVOĽNÍKMI.
AŽ V NESKORŠOM OBDOBÍ PRIBUDLA STREDNÁ VRSTVA
MEŠTIACTVA
JEDNOTLIVEC A NOVÝ SYSTÉM: FEUDALIZMUS
. VO FEUDÁLNOM SYSTÉME BOL ČLOVEK PEVNE HIERARCHICKY ZAČLENENÝ, PODĽA TOHO, KDE SA NARODIL, KAM PATRIL:
> - DO RODINY, . - DO CECHU,
> - SPOLOČENSKEJ VRSTVY.
> VŠETKO TO BOLO NEMENNÉ A PREDURČOVALO
JEHO MIESTO V SPOLOČNOSTI NA CELÝ ŽIVOT !!
ZMENA POHĽADU NA ŽIVOT: NÁBOŽENSTVO LÁSKY
• KRESŤANSTVO SA ZRODILO V 1. ST. PO KRISTOVI AKO ŽIDOVSKÁ SEKTA, PO ROKU 313: EDIKT KONŠTANTÍNA VEĽKÉHO - ROZŠÍRENIE NOVÉHO MONOTEISTICKÉHO NÁBOŽENSTVA DO CELEJ EURÓPE
• PRINÁŠA NOVÉ IDEÁLY = NOVÝ HODNOTOVÝ SYSTÉM
MORÁLKA STREDOVEKU URČOVANÁ
10 BOŽÍCH PRIKÁZANÍ:
► 1 JA SOM PÁN, TVOJ BOH, KTORÝ ŤA VYVIEDOL Z EGYPTSKEJ KRAJINY, Z DOMU OTROCTVA.
2. NEBUDEŠ MAŤ INÝCH BOHOV OKREM MŇA!
3. NEVEZMEŠ MENO PÁNA, SVOJHO BOHA, NADARMO!
4. SPOMNI NA SOBOTŇAJŠÍ DEŇ, ABY SI HO ZASVÄTIL!
5. cti SVOJHO otca a svoju matku, ABY SI DLHO ŽIL NA ZEMI, KTORÚ TI DÁ PÁN, TVOJ BOH!
6. NEZABIJEŠ!
7. NESCUDZOLOŽÍŠ!
8. NEPOKRADNEŠ!
9. NEVYSLOVÍŠ KRIVÉ SVEDECTVO PROTI SVOJMU BLÍŽNEMU!
10. NEPOŽIADAŠ DOM SVOJHO BLÍŽNEHO, ANI NEPOŽIADAŠ MANŽELKU BLÍŽNEHO, ANI JEHO SLUHU, ANI JEHO SLÚŽKU, ANI VOLA, ANI
BLÍŽNEHO! (Sväté písmo, Ex, 20, 1-17)
Filozofia kresťanskej náuky
► Žiť tu správne podľa Božích prikázaní (zbožne) tak, aby sa vyvaroval hriechu
Striedmosť v každej oblasti života
► asketizmus
Stredovek = silný vplyv cirkvi na školstvo a vzdelávanie
ROZRASTANIE POPULARITY UČENIA JEZISA KRISTA = KRESŤANSTVO V CELEJ EURÓPE SPOČIATKU cirkevný monopol NA VZDELÁVANIE:
• 1. patristika (UČENIE OTCOV CIRKVI); NEPOTREBUJE VEDU, VIERA STAČÍ. KRESŤANSKÉ UČENIE OBHAJOVAL sv. augustín: „KBohu nejdeme krokmi, ale láskou66
KTORÝ V RÍME ZRIADIL ŠKOLU A BOL R. 165 UMUČENÝ, A SV CYPRIÁN Z KARTÁGA (POPRAVENÝ R. 258)TERTULIÁN, HIERONYM.
• 2. scholastika SNAHA O SÚLAD VIERY A VEDY, NÁVRAT K DIELAM ANTICKÝCH AUTOROV:  PIERE ABELÁRD, tomáš akvinský,
• ŠKOLE (scholastika): PRÍSNA DISCIPLÍNA, ABSOLÚTNA AUTORITA UČITEĽA A TELESNÝCH TRESTOV; DOGMATIZMUS A MEMOROVANIE
• prvé kresť. školy NA PRÍPRAVU KRSTU - katechetické a katechumické
kláštorné školy MALI INTERNU A EXTERNÚ CAST :
„SCHOLA INTERIOR" (škola vnútorná) NA PRÍPRAVU MNÍŠSKEHO DORASTU „SCHOLA EXTERIOR" (škola vonkajšia) PRE BUDÚCICH SVETSKÝCH KŇAZOV, PRÍPADNE AJ PRE LAIKOV
• ANGLOSASKÝ MNÍCH ALCUINA ZORGANIZOVAL VZORNÚ KLÁŠTORNÚ ŠKOLU
V CÁCHÁCH, NAZÝVANÚ schola palatina. BOLA URČENÁ PRE DETI CISÁROV, ŠĽACHTICOV, ÚRADNÍKOV A PRÍSLUŠNÍKOV DVORSKEJ ŠĽACHTY.
• VYUČOVALA SA teológia a sedem slobodných umení.
• V KLÁŠTORNÝCH ŠKOLÁCH BOLI VYUČOVANÝ chlapci zasvätení od svojho deviateho roku mníšskemu životu.
•   NA KLÁŠTORNÉ ŠKOLY DOZERAL magister principalis
ŽIVOT V KLÁŠTORNEJ ŠKOLE
• CHLAPCI BOLI od deviateho roku života ZASVÄCOVANÍ DO MNÍŠSKEHO ŽIVOTA SVOJIMI RODIČMI.
• ABY ŽIAK POROZUMEL CIRKEVNÝM TEXTOM MUSEL SI NAJSKÔR OSVOJIŤ latinskú gramatiku a to mechanickým memorovaním latinských textov, modlitieb, piesní a žalmov.
• V ŠKOLE BOLI ŽIACI SÍCE ZAMESTNANÍ SÚČASNE, NO KAŽDÝ Z NICH SA ZAOBERAL INOU ČINNOSŤOU POD INDIVIDUÁLNYM VEDENÍM UČITEĽA.
• cieľom vzdelávania : zbožný mudrc, ktorý perfektne ovláda latinčinu m
• HL. DÔRAZBOLNA ZNALOSŤ latinčiny A OKREM NEJ AJ PÍSANIE, ČÍTANIE A CIRKEVNÝ SPEV.
• OBSAH VZDELÁVANIA BOL ZAMERANÝ NA ROZVOJ rozumovej STRÁNKY (SEDEM SLOBODNÝCH UMENÍ).
telesná stránka sa zanedbávala.
katedrálne školy
• REMEŠ - KATEDRÁLA, KDE BOL POKRSTENÝ chlodovik, FRANSKÝ PANOVNÍK (TZV. OBRÁTENIE FRAKOV)
• KAROL VEĽKÝ : VEĽKÁ FRANSKÁ RÍŠA (S CENTROM VO FRANCÚZSKU) - ROZKVET KULTÚRY „KAROLÍNSKA DOBA"
- 1. GLOBÁLNA SUPERVEĽMOC STREDOVEKU
- SPRÍSTUPNÍ GERMÁNSKE DEDIČSTVO KRESŤANSTVU
- NÁSILNÉ OBRACANIE NA VIERU MEČOM
FARSKÉ (parochialne) školy
V 13. STOROČÍ VZNIKALI AJ PAROCHIÁLNE ŠKOLY - FARSKÉ. PANOVNÍK KAROll IV. "všade tam, kde je škola, musí byťaj fara "
•    FARSKÉ ŠKOLY S Ú PRVÉ LAICKÉ ŠKOL Y
TIETO ŠKOLY NAVŠTEVOVALI LEN MALÉ SKUPINKY CHLAPCOV ZÁKLADY GRAMOTNOSTI PRE CHUDOBNÝCH.
ZA VZOR MALI KATEDRÁLNE ŠKOLY, VYUČOVALI SA TU ZÁKLADNÉ KRESŤANSKÉ PRAVDY
NEBOLI TO ŠKOLY V DNEŠNOM ZMYSLE SLOVA, ALE MALÉ SKUPINY CHLAPCOV, Z KTORÝCH SI FARÁR VYBERAL SPEVÁKOV A MINIŠTRANTOV. Z TÝCHTO CHLAPCOV SI FARÁR VYBERAL SPEVÁKOV A MINIŠTRANTOV, KTORÝCH UČIL PREDOVŠETKÝM ZNALOSŤ OBSLUHY PRI LITURGICKÝCH OBRADOCH,
NÁBOŽENSTVO A NIEKEDY AJ ČÍTANIE A PÍSANIE.
OBSAH VZDELÁVANIA V STREDOVEKU SEDEM SLOBODNÝCH UMENÍ
o TRIVIUM, (GRAMATIKU, RÉTORIKU, DIALEKTIKU)
KVADRÍVIUM (ARITMETIKU, GEOMETRIU, ASTRONÓMIU A MUZIKU). BOL TO AKÝSI PŘEDSTUPEŇ TEOLOGICKÉHO VZDELÁVANIA, KTORÉ SA POKLADALO ZA NAJVYŠŠIE.
|o VO VTEDAJŠÍCH ŠKOLÁCH SA LEN MÁLOKEDY PREBERALO UČIVO V PLNOM ROZSAHU. OBMEDZOVALO SA LEN NA TRÍVIUM, KTORÝ BOL ZÁKLADOM PRE ŽIAKOV.
|o HL. ČRTAMI STREDOVEKEJ ŠKOLY BOLA KRUTÁ DISCIPLÍNA A MECHANICKÉ PAMÄŤOVÁ UČENIE. BITIE BOLO NA DENNOM PORIADKU.
|o   AK BY V DNEŠNEJ DOBE UČITEL ZBIL ŽIAKA VERÍM TOMU, ŽE RODIČIA
TOHTO ŽIAKA BY TO URČITE RIEŠILI SÚDNOU CESTOU. ŠKOLSKÉ VZDELANIE DOSTÁVALA IBA NEPATRNÁ ČASŤ CHLAPCOV.
DIEVČATÁ OSTÁVALI BEZ AKÉHOKOĽVEK VZDELANIA.
OBSAH VZDELÁVANIA V STREDOVEKU:
SEDEM SLOBODNÝCH UMENÍ: II
o   TRÍVIUM (GRAMATIKU, RÉTORIKU A DIALEKTIKU) A KVADRÍVIUM (ARITMETIKU, II GEOMETRIU, ASTRONÓMIU A MUZIKU). II
o BOL TO AKÝSI SÚHRN VŠEOBECNÉHO VZDELÁVANIA, PŘEDSTUPEŇ TEOLOGICKÉHO VZDELÁVANIA, KTORÉ SA POKLADALO ZA VYŠŠIE. III
o VO VTEDAJŠÍCH ŠKOLÁCH SA LEN MÁLOKEDY PREBERAL V PLNOM ROZSAHU, II
o VYUČOVANIE SA OBMEDZOVALO NANAJVÝŠ NA TRÍVIUM - SEDMORO SLOBODNÝCH UMENÍ BOLO NESKÔR NÁPLŇOU ŠTÚDIA NA FILOZOFICKÝCH (ARTISTICKÝCH) II FAKULTÁCH. III
o   NAJVÄČŠIA POZORNOSŤ SA VENOVALA GRAMATIKE, T. J. VYUČOVANIU LATINSKÉHO JAZYKA.. III
o NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA SA SKLADALA SKÔR Z NÁBOŽENSKÝCH CVIČENÍ - NÁVŠTEV KOSTOLA, NEŽ Z VLASTNÉHO ŠTÚDIA. SÚČASŤOU BOL AJ CIRKEVNÝ SPEV, ŽIACI BOLI AJ SPEVÁKMI NA CHÓRE.
SVETSKÉ VZDELÁVANIE - RYTIERSKA VYCHOVÁ:
• VÝCHOVA ŠĽACHTICA BOLA ZALOŽENÁ NA INŠTITÚTE R YTIERSTVA
_   , %    (ROZVOJ V 11. až 13. STOROČÍ)
• PAZA(page garcon)
• PANOŠ (ZBROJNOŠ)
• RYTIER
SEDEM RYTIERSKYCH CNOSTÍ (probitates): JAZDA NA KONI, PLÁVANIE, STREĽBA, ZÁPASY, LOV, ŠACHOVÁ HRA, PÍSANIE VERŠOV, NESKÔR PRIBUDLI CUDZIE JAZYKY.
• RYTIERSKY TITUL SA STAL MIMORIADNE VÝZNAMNÝM, KTORÝM SA NESKORŠIE ZDOBILI KRÁLI A KNIEŽATÁ. TAKÝMTO SPÔSOBOM SA PREŠLO Z CIRKEVNÉHO IDEÁLU SVÄTCA - ASKÉTU K IDEÁLU HRDINU, KTORÝ SA VYZNAČOVAL STATOČNOSŤOU, FYZICKOU SILOU, JAZDECKÝM UMENÍM A INÝMI POHYBOVÝMI PREDNOSŤAMI.
KLASICKOU KRAJINOU, KDE SA RYTIERSTVO DOSTALO
DO VRCHOLNEJ PODOBY, BOLO FRANCÚZSKO A
NESKORŠIE AJ NEMECKO.
V 12.st0r0ci VZNIKALI prve stredoveké univerzity
VEĽKÝ ROZMACH VIED (FILOZOFIA, TEOLÓGIA, PRÁVO), NARASTAJÚCA SNAHA PO POZNANÍ,
• VZNIK súkromných spoločenstiev PRE VEDECKÚ VÝUČBU - TALIANSKO, FRANCÚZSKO, ANGLICKO
• „universitas" = VEĽKÉ ZDRUŽENIE UČITEĽOV A ŠTUDENTOV
• „studium generále" = VŠEOBECNÉ ŠTÚDIUM
• taliansko bologna r. 1119
• 1. UNIVERZITA NEZÁVISLÁ OD CIRKVI, PREDNÁŠKY MUSELI SCHVÁLIŤ
ŠTUDENTI
• ZAMERANIE NA PRÁVO
• francúzsko pariz   sorbona r. 1200
KRAKOW
• OXFORD
• JAGELONSKÁ UNIVERZITA
• PRAHA
pražska univerzita založena v roku 1348
VZNIK ZA VLÁDY KAROLA IV (1346 - 1378 ):
NA ŽIADOSŤ KAROLA IV. DAL PÁPEŽ KLIMENT VI. SÚHLAS, ABY BOLO V PRAHE ZRIADENÉ GENERÁLNE ŠTÚDIUM SO ŠTYRMI FAKULTAMI - ARTISTICKOU, TEOLOGICKOU, PRÁVNICKOU A LEKÁRSKOU.
OBSAH VZDELÁVANIA:
NA ŠTYROCH FAKULTÁCH SVOJU POZORNOSŤ NAJSKÔR 7 SLOBODNÝM UMENIAM, NESKÔR LOGICKÝM A PRÍRODOVEDNÝM SPISOM ARISTOTELA, V MATEMATIKE SA ŠTUDOVALI EUKLIDOVE SPISY A V ASTRONÓMIÍ PTOLEMAIOVÉ SPISY.
MAJSTRI SLOBODNÝCH UMENÍ, DOKTORI A BAKALÁRI ODBORNÝCH FAKÚLT BOLI POVEROVANÍ PREDNÁŠANÍM NA UNIVERZITE. PREDNÁŠKY BOLI PO LATINSKY CVIČENIA, KTORÉ ŠTUDENTI ABSOLVOVALI SA VENOVALI OPAKOVANIE LÁTKY, TU MOHOL NA ARTISTICKEJ FAKULTE USMERŇOVAŤ AJ BAKALÁR.
KNIHY BOLI VZÁCNE A DRAHÉ, PRETO BOL ISTÝ ČAS VYHRADENÝ DIKTOVANIU TEXTOV. EXISTOVALI AJ ROZLIČNÉ FORMY SÚKROMNÉHO VYUČOVANIA TZV POKÚTNE ŠKOLY.
MESTSKÉ ŠKOLY (PARTIKULÁRNĚ) ŠKOLY
• NA KONCI STREDOVEKU EXISTOVALI V MESTÁCH TIETO TYPY ŠKÔL:
• 1. NAJNIŽŠIE BOLI MESTSKÉ ŠKOLY, ZVANÉ ŠKOLY DETINSKÉ. V MATERSKOM JAZYKU SA UČILO ABECEDU, ČÍTANIE KNÍH
A PÍSANIE DOPISOV
• 2. LATINSKÉ ŠKOLY (PARTIKULÁRNĚ) PREBERALI OD CIRKEVNÝCH ŠKÔL SEDMORO A VEĽAKRÁT AJ POČIATKY SCHOLASTICKEJ FILOZOFIE.
VZDELÁVANIE
V NESKOROM STREDOVEKU A NOVOVEKU
o TRADIČNÉ CIRKEVNÉ ŠKOLY o REFORMNÉ CIRKEVNÉ ŠKOLY
o PROTESTANSKÉ (LUTERÁNSKE, HUSITSKÉ, KALVINISTICKÉ
o PROTIREFORMAČNÉ CIRKEVNÉ ŠKOLY JEZUITSKÉ ŠKOLY:
VYUČOVANIE BOLO BEZPLATNÉ,
OVEĽA MIERNEJŠIE ZAOBCHÁDZALI SO ŽIAKMI,
VEREJNÉ SKÚŠKY BOLI STAROSTLIVEJŠIE PRIPRAVENÉ DOKONCA FUNGOVALI AJ ŽIACKE DIVADELNÉ PREDSTAVENIA.
V 16. STOROČÍ SA ZMENIL PRÍSTUP UČITEĽOV K SAMOTNÝM ŽIAKOM. INDIVIDUÁLNY PRÍSTUP OD ŽIAKA K ŽIAKOVI ZAČAL USTUPOVAŤ.
VYTVÁRALI SA MENŠIE SKUPINKY DO KTORÝCH ZARAĎOVALI ŽIAKOV PODLÁ UČIVA ALEBO NADANIA ČI PROSPECHU.
ZAČÍNALI OD NAJNIŽŠIEHO ODDELENIA, KDE SA ŽIACI UČILI POZNÁVAT PÍSMENA POTOM SLABIKY: V KAŽDEJ TRIEDE MALI AJ POMOCNÉHO UČITEĽA
PRVE ŠKOLY NA UZEMI UHORSKA
VPLYV BYZANTSKEJ KULTÚRY
o V R. 863 - KONŠTANTÍN A METOD: PRIŠLI NA NAŠE ÚZEMIE HLÁSAT KRESŤANSKÚ VIERU;
o KONŠTANTÍN - ZOSTAVIL HLAHOLIKU A PREPÍSAL ŇOU BOHOSLUŽOBNÉ KNIHY A PÍSMO
o UTVORILI U NÁS AJ PRVÉ ŠKOLY - VYUČOVALO SA V STAROSLOVIENČINE
o V 10. - 12. STOR. VZNIKLI ELEMENTÁRNE ŠKOLY - VÝUČBA NÁBOŽENSTVA A GRAMOTY (ČÍTANIE, PÍSANIE, POČÍTANIE A CIRKEVNÝ SPEV)
o 973 - V PRAHE SA ZRIADILO BISKUPSTVO A VZNIKLA PRI ŇOM KATEDRÁLNA ŠKOLA - VÝCHOVA MLADÝCH ĽUDÍ A KŇAZOV, NESKÔR AJ ZAHRANIČNÝCH ŽIAKOV
o 993 - REHOLE : ZAKLADANIE SKOL BENEDIKTÍNMI, PREMONSTRATMI, DOMINIKÁNMI A AUGUSTINIÁNMI
VZNIKALI AJ VYSSIE ŠKOLY - VYUCBA 7 SLOBODNÝCH UMENÍ
Nevoľníctvo
o ZANEDBÁVALA SAAJ VÝCHOVA PODDANÝCH, KTORl
PRACOVALI ZA VEĽMI OBŤAŽNÝCH PODMIENOK A ŽILI BOKOM OD ROZVÍJAJÚCEJ SA KULTÚRY.
o ROZŠÍRENÝ ANALFABETIZMUS, NEGRAMOTNOSŤ:
NEZNALOSŤ PlSANIA A ČÍTANIA BOLA VŠEOBECNÁ
o VÝTVORY ÚSTNEJ ĽUDOVEJ TVORIVOSTI ZAVRHOVALA CIRKEV, KTORÁ SA USILOVALA PÔSOBIŤ NA ĽUD BOHOSLUŽBAMI A KÁZŇAMI.
POSTAVENIE ŽIEN V STREDOVEKU
o ŽENA MALA OD PRÍRODY DRUHORADÉ POSTAVENIE:
o EVA BOLA STVORENÁ AŽ PO ADAMOVI, Z JEHO TELA PRETO, ABY MU POMOHLA V ROZMNOŽENÍ ĽUDSKEJ RASY. (ŽENA LEN AKO POMOCNÍCA) A Z PORADIA, V AKOM OBAJA PRVÍ ĽUDIA VZNIKLI, SA VYVODZOVALA PRVORADOSŤ MUŽA.
o   V MANŽELSKOM ZVÄZKU:
o POSLUŠNOSŤ ŽENY JE ZÁKLADOM HARMONICKÉHO SÚŽITIA MANŽELSKÉHO PÁRU. (SV. AUGUSTIN)
o   MUŽ SA ZOSOBÁŠENÍM SO ŽENOU STAL JEJ PORUČNÍKOM TÁTO
NEROVNOSŤ A ARCHAICKÉ PRAVIDLÁ MALI ZA NÁSLEDOK NAPRÍKLAD ZLÉ PODMIENKY PRE ŽENU V OBLASTI DEDIČNÉHO PRÁVA.
o (PODOBNÉ NEROVNOSTI PLATILI AJ V PRÍPADE CUDZOLOŽSTVA).
o   MANŽELSTVO BOLO POVAŽOVANÉ ZA NUTNÉ ZLO, BOLO NEVYHNUTNÉ AJ NAPRIEK SILNÉMU NABÁDANIU K ASKETIZMU. UPREDNOSTNENÉ BOLO MANŽELSTVO POSVÄTENÉ CIRKVOU PRED MIMOMANŽELSKÝM STYKOM,
KEDY ZAČÍNAJÚ ZANIKAŤ FEUDÁLNE ŠTRUKTÚRY?
► JE DODNES PREDMETOM VEĽKEJ DISKUSIE ODBORNÍKOV;
► JEDNA SKUPINA- POVAŽUJE ZA ZLOMOVÉ OBDOBIE OKOLO ROKU 1500
► (DRUHÁ SKUPINA - POVAŽUJE ZA ROZHODUJÚCE UŽ OBDOBIE OKOLO 1200!)
► HL. ZNAKY: nástup humanizmu a renesancie
► 14.-1 5.STOR. Z TALIANSKA
► V 16. STOR. REFORMÁCIA V NEMECKU
LITERATÚRA
► HAVRÁNEK, J. A KOL. 1 964. STRUČNE DEJINY UNIVERZITY KARLOVY. PRAHA: UNIVERZITA KARLOVA, 1964. 324 S.
► KUDLÁČOVÁ, B. Dejiny pedagogického myslenia L, Trnava, VEDA, 2009, ISBN 978-80-8082-303-0
► MÁTE), J. A KOL. 1 976. DEJINY ČESKEJ A SLOVENSKEJ PEDAGOGIKY. BRATISLAVA: SPN, 1 976. 500 S.
► REBLE, A. Dejiny pedagogiky, Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995, ISBN 80-08-02011-3
► ŠTVERÁK,V. 1983. STRUČNÉ DEJINY PEDAGOGIKY. PRAHA: SPN, 1983.307 S.
► VÁŇA, J. Dejiny pedagogiky.
► Sväté písmo starého i nového zákona, Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2007, ISBN 978-80-7162-683-1