DEJINY PEDAGOGIKY doc. Dr. Vlasta Cabanová, PhD. CŽV TRO OPAKOVANIE 1. DEJINY ĽUDSTVA ROZDEĽUJEME NA POMERNÉ VEĽKÉ ČASOVÉ ÚSEKY - NA OBDOBIA, AKO ICH NAZÝVAME? • PRAVEK • STAROVEK • STREDOVEK • NOVOVEK OBSAH PREDNÁŠKY - STAROVEKÉ GRÉCKO 1. HEROICKÉ OBDOBIE, ARCHAICKÉ A KLASICKÉ. 2. S PARTS KÝ A ATÉNSKÝ VÝCHOVNÝ SYSTÉM. 3. SOKRATES. PLATÓNOVY A ARISTOTELOVY NÁZORY 4. SOFISTI 5. HELENIZMUS GRÉCKO - KOLÍSKA EURÓPSKEJ CIVILIZÁCIE GREECK TWr CYC A 1 3. w «^ - • enlarge selected area STAROGRÉCKA V= HOMÉRSKE OBDOBIE OBDOBIE HEROICKEJ VÝCHOVY (11-10. s. pni.) • JE OBDOBÍM VOJENSKEJ DEMOKRACIE NA SKLONKU RODOVÉHO ZRIADENIA (vládne rodová aristokracia) • PREDOBDOBIE FILOZOFIE - OBDOBIE ARCHAICKÉHO PRAFILOZOFOVANIA, • ZDROJE VÝCHOVY: VZORY HRDINOV a mytológia Výchova prebiehala: V RODINE A NA VEREJNÝCH ZHROMAŽDENIACH PREHISTORICKÉ OBDOBIE HEROICKEJ VÝCHOVY (ll.st. - 8. st. pni.) • V STAROM GRÉCKU ROZVOJ REMESIEL (REZBÁRSTVO, KERAMICKÁ VÝROBA, • UMENIE-POÉZIA. • ZDRAVÝ VYVÁŽENÝ NATURALIZMUS, KTORÝ VYPLÝVAL Z POVAHY GRÉCKEHO ČLOVEKA VYPLÝVALO: • VERIŤ V NADPRIRODZENÉ BYTOSTI, NO ZÁROVEŇ VYUŽÍVAŤ DARY POZEMSKÉHO ŽIVOTA: • ROZVÍJAŤ ROZUM, CIT I VÔĽU; • PESTOVAŤ VEDY I UMENIE PREHISTORICKÉ = OBDOBIE HEROICKEJ VÝCHOVY • VÝCHOVNÉ VZORY HEROICKÉHO OBDOBIA • HESIODOS: ZRODENIE BOHOV, PRÁCE A DNI • HOMÉR: ILIAS A ODYSEA Pre výchovu najstaršieho obdobia je charakteristický: VZOR HRDINOV Z TRÓJSKEJ VOJNY, • VLASTNOSTI HRDINOV ČESTNOSŤ, STATOČNOSŤ, ODVAHA VYJADROVALI, ČO TO ZNAMENÁ „BYŤGRÉKOM" PODOBY VÝCHOVY A VZDELÁVANIA V OBDOBÍ ROZVOJA MESTSKÝCH ŠTÁTOV SPARTA • DÓROVIA • ŽIVOT PRISPÔSOBENÝ VÝBOJNÉMU ŽIVOTU V PERMANENTNEJ • - DIEŤA PO NARODENÍ PREHLIADLA OSOBITNÁ KOMISIA, • OD 7 ROKOV VÝCHOVA CHLAPCOV VO VOJENSKÝCH TÁBOROCH, • KRYPTIE • 10-ROČNÁ VOJENSKÁ SLUŽBA • V 30-TICH ROKOCH SLOBODNÝM OBČANOM • CIEĽ: VÝCHOVA VOJAKA ATÉNY Školy boli súkromné, za vzdelávanie sa platilo. Vzdelanie v školách len pre synov slobodných občanov! Paidagogos = otrok VZDELANIE: syn od 7-14 rokov chodil do gramatickej školy + odl2 do Palestry = zápasníckej školy, súčasne aj do školy gitaristov • Od 14 -18 do gymnazionu - Lykeonu (drahé štúdium, len synovia bohatých) • Od 18-20 do Efébie (poddôstojnícke školy). CIEĽ: KALOKAGATIA (harmónia telesnej a duševnej krásy) Básnik Sofokles: „ ak je na tomto svete mnoho zázrakov, zo všetkých najvacsi je človek. OBRAT V MYSLENÍ GRÉCKA (v 5. st pred n. I.) • ustúpil mýtus a básnictvo • do popredia sa dostáva rétorika a filozofia • myslenie sa obracia k sociálnemu a politickému dianiu • Objavujú sa individualistické tendencie u Sofistov • Na druhej strane hlbšia väzba na poliš VŠETKY TIETO TENDENCIE VEDÚ K ÚVAHÁM O VÝCHOVE KRÍZA MESTSKÉHO PORIADKU VO 4.ST PNL VÝCHOVA SA STALA VEĽKÝM PROBLÉMOM (NARASTÁ OSOBNÁ CTIŽIADOSŤ OBČANOV, EGOIZMUS I AMORÁLNOSŤ ATÉNSKEJ SPOLOČNOSTI) • IDEÁLOM VÝCHOVY NAĎALEJ KALOKAGATIA • VZNIKAJÚ PRVÉ SYSTEMATICKÉ PEDAGOGICKÉ TEÓRIE 2 VÝZNAMNÉ VZDELÁVACIE PRÚDY Idea vyššieho vzdelávania ako povinného vzdelávania sa v Aténach rozvíjala od 4. st. pni. a to v dvoch líniách: 1. Vo FILOZOFICKO-VEDECKEJ LÍNII reprezentovanej SOKRATOM, PLATÓNOM A ARISTOTELOM 2. V RÉTORICKO-PRAGMATICKEJ LÍNII reprezentovanej SOFISTAMI, PUTOVNÝMI UČITEĽMI MÚDROSTI Sokrates (469 -399) „Poznaj sám seba! OBDIVOVAL ARISTOKRACIU JEHO ROZHOVORY VENOVANE ETICKÝM PROBLÉMOM I OTÁZKAM ĽUDSKÉHO ŠŤASTIA ZACHYTIL ŽIAK XENÓN DORAZ NA STATNO-OBCIANSKU VÝCHOVU IDEÁL MRAVNEJ OSOBNOSTI, VYZÝVAL K MRAVNÉMU ŽIVOTU A HLBOKÉMU MYSLENIU (PRAVDE). UČIL. ŽE NAJVYŠŠOU CNOSŤOU JE MÚDROSŤ. SOKRATES x METÓDA VÝCHOVY: HEURISTICKÝ ROZHOVOR JEHO UČENIE PREBIEHALO TAK, ŽE NEPOVEDAL HOTOVÚ POUČKU, ALE SNAŽIL SA RÔZNYMI DOPLŇUJÚCIMI OTÁZKAMI PRIVIESŤ ŽIAKOV K TOMU, ABY SVOJIM ROZUMOM SAMI PRIŠLI NA SPRÁVNU ODPOVEĎ. TÁTO METÓDA MÁ NÁZOV MAIEUTICKÁ (PÔRODNÍCKA). Z TEJTO METÓDY VZNIKLA METÓDA NÁVODNÝCH OTÁZOK, POUŽÍVA SA DODNES. PLATON (427-347 pr. K.) • ÚSTAVA • ZÁKONY V DIELACH ÚSTAVA A ZÁKONY VYTVORIL CELÚ PEDAGOGICKÚ SÚSTAVU. DO TEJTO SÚSTAVY ZARADIL LEN PRIVILEGOVANÉ VRSTVY FILOZOFOV A VOJAKOV. SVOJU SÚSTAVU ZALOŽIL Z PRAXE ATÉNSKEJ A SPARTSKEJ VÝCHOVY. V ÚSTAVE OPISUJE UTOPISTICKÝ ŠTÁT. VÝCHOVU FILOZOFOV A VOJAKOV, KTORl NEMAJÚ SÚKROMNÉ VLASTNÍCTVO, ANI RODINY OPISUJE TU DO PODROBNE VZŤAHY MUŽA A ŽENY (VEK, V KTOROM MÔŽU PLODIŤ DETI), KTORÉ SA POTOM VYCHOVÁVAJÚ V OSOBITNÝCH VÝCHOVNÝCH DOMOCH. V ZÁKONOCH UPUSTIL OD TAKEJTO METÓDY, V NICH UŽ UZNÁVA RODINU. Z ATÉNSKEJ VÝCHOVY PREBRAL SÚSTAVU ŠKÔL A MÚZICKÚ VÝCHOVU A IDEU HARMONICKÉHO ROZVOJA (KALOKAGATIU). ZALOŽIL SLÁVNU FILOZOF. ŠKOLU AKADÉMIU PLATÓN (427-347 pr. K.) „Znalosťslov vedie ku znalosti veci". • PLATÓN JE OZNAČOVANÝ AKO TVORCA PRVEJ VEĽKEJ PEDAGOGICKEJ UTÓPIE. • JEHO SYSTÉM VÝCHOVY: • DO 3 ROKOV DIEŤA ŽIJE V RODINE, • UŽ OD 3 - 6 ROK NAVŠTEVUJE PREDŠKOLSKÉ ZARIADENIE PRI CHRÁME, KDE SA HRÁ, OBOZNAMUJE S MÝTMI, ALE I UČÍ NAPR. ZÁKLADY MATEMATIKY • 7-18 ROK - POVINNÁ ŠKOLSKÁ DOCHÁDZKA • 18-20 ROK - PODLIEHA VOJENSKÉMU VÝCVIKU • 20-30 ROK ABSOLVUJE VYŠŠIE VZDELÁVANIE • 35-50 ROK MÔŽE VYKONÁVAŤ VEREJNÚ ČINNOSŤ A MAŤ V NEJ AJ VEDÚCE POSTAVENIE JE POVAŽOVANÝ ZA JEDNÉHO Z PRVÝCH TEORETIKOV PREDŠKOLSKEJ PEDAGOGIKY ARISTOTELES (384-322 pni.) BOL VYCHOVÁVATEĽOM A LEKÁROM ALEXANDRA MACEDÓNSKEHO. POLYHISTOR. POLOŽIL ZÁKLADY LOGIKY, FYZIKY, BIOLÓGIE, PSYCHOLÓGIE A ĎALŠÍCH VIED. DIELA: • PARVA NATURALIA • POLITIKA • NIKOMACHOVA ETIKA ŠTÁT MÁ PREBRAŤ VÝCHOVU AŽ PO SIEDMOM ROKU DIEŤAŤA, AJ TO LEN V ELEMENTÁRNOM ROZSAHU. JEJ CIEĽOM JE DUCHOVNE PRETVORENÝ, VNÚTORNE SAMOSTATNÝ ČLOVEK. NA ZÁKLADE TOHO MU ZÁKONITE V PEDAGOGIKE VYŠLI 3 DRUHY VÝCHOVY: ROZUMOVÁ, MRAVNÁ, TELESNÁ ZALOŽIL LYKEON, NESKÔR ZÁKLAD PRVEJ UNIVERZITY, ČISTO VEDECKÉ A VÝSKUMNÉ ZARIADENIE, ORGANIZÁCIA VIED A ŠTUDIJNEJ ČINNOSTI. TENTO ÚSTAV A JEHO KNIHY SA STALI VZOROM PRE ŠKOLY NA ĎALŠÍCH 2000 ROKOV. ARISTOTELES O PRÁCI A VOĽNOM ČASE • Podľa A. je dôležité oký je cieľ toho, čo človek robí, olebo čo so učí. • AK ČLOVEK ROBÍ NIEČO PRE SEBA SAMÉHO, ALEBO PRIATEĽOV TAK IDE O CNOSŤ, NIE JE TO POVAŽOVANÉ ZA NEDÔSTOJNÉ SLOBODNÉHO ČLOVEKA. • ALE AK TAK KONÁ (PRACUJE) PRE DRUHÝCH, JE TO AZDA OTROCKÉ A NÁDENNÍCKE. • V súvise s výukou určil, že deti do piatich rokov sa majú venovať hrám, ktoré nesmú byť nedôstojné slobodných detí (nesúhlasil s Platónom, podľa neho má výchova do 7. rokov prebiehať v rodine). • Hry majú niesť v sebe niečo, majú byt určitým napodobením toho, s čím sa neskôr v dospelosti budú vážne zaoberať. Aristoteles sa vo svojej koncepcii vyjadruje k predmetom, ktoré sa vtedy vyučovali. Ide o štyri predmety: gramatika, gymnastika, hudba a kreslenie. • Všetky sú potrebné , no ak ide o hudbu, o jej účele pochybuje. S O F I S TI - učitelia múdrosti a rečníci STARŠÍ SOFISTI: PROTAGORAS, MLADŠÍ SOFISTI: LIKOFRÓN, ALKIDAMAS, SOFOKLES, EURIPIDES PUTOVALI OD MESTA K MESTU A UČILI ZA PLAT. TVRDILI, ŽE DOKÁŽU KAŽDÉHO NAUČIŤ VŠETKO PRAKTICKÉ A POTREBNÉ PRE ŽIVOT: „ČO POTREBUJE VEDIEŤ MLADÍK, KTORÝ CHCE VYNIKNÚŤ VO VEREJNOM A POLITICKOM ŽIVOTE" (ALE PREDOVŠETKÝM OBRATNE ARGUMENTOVAŤ) • OBOHATILI OBSAH VYUČOVANIA, VYPRACOVALI METODIKY, MNOHÉ SA POUŽÍVAJÚ DODNES. ÚPPV Fakulty veřejných politik SLU v Opavě Počiatky voľnočasovej výchovy • K TEJTO TÉME SA ZMIEŇUJE NAP. THALES Z MILÉTU (624-547 PRED N. L), PLATÓN (427 - 347 PRED N. L), ARISTOTELES (384 - 322 PRED N. L). • V ANTICKOM SVETE PRÁCA NEBOLA POKLADANÁ ZA CNOSŤ, ČLOVEK BOL ČLEN POLIŠ, POHLTENÝ SPOLOČENSKÝM, POLITICKÝM A KULTÚRNYM ŽIVOTOM A NIE FYZICKOU PRÁCOU. • FYZICKÁ PRÁCA BOLA URČENÁ PRE OTROKOV. • SLOVO SCHOLÉ OKREM TOHO, ŽE ZNAMENALO VOĽNÝ ČAS A ODPOČINOK, PREDSTAVOVALO ČAS URČENÝ NA VZDELANIE, ŠKOLU. FILIPCOVÁ PRIPOMÍNA, ŽE G. TOTI (II TEMPO LIBERO, RÍM 1961) UVÁDZA, ŽE V STAROVEKU BOL VÝZNAM SLOVA SCHOLÉ VÄČŠÍ. ODVODENÝ VÝRAZ SCHOLASTIKUS BY SA DALO V DOBOVOM KONTEXTE PRELOŽIŤ AKO ZÁHAĽČIVÝ, NEZAMESTNANÝ A SCHOLASTÉS AKO NEČINNÝ • KONCOM DOBY ANTICKEJ AJ TÁ PRESTALA BYŤ ČRTOU OBČIANSKEJ CNOSTI. OBJAVILI SA VŠAK AJ NÁZORY MAJÚCE AMBÍCIU PREKONAŤ NEGATÍVNY VZŤAH K PRÁCI (NAPR. SENECA). PRÍNOS SOFISTOV • NOVÁTORSKÝM A HUMANISTICKÝM PRÍSTUPOM PRISPELI K REFORME ŠKOLSKÉHO SYSTÉMU V ATÉNACH; • OBOHATILI DEJINY FILOZOFIE I MNOHÉ VEDNÉ ODBORY, • VYPRACOVALI VEDECKÚ TERMINOLÓGIU A LINQUISTIKU • ZREFORMOVALI PEDAGOGIKU NASTOLENÍM NOVÉHO OBSAHU VZDELÁVANIA • INDIVIDUALISTICKÉ TENDENCIE (VÝUČBA PRE KAŽDÉHO TAKÁ, AKÚ POTREBUJE). • Postoj k svetu, ktorý je určovaný osobnými predstavami, názormi a cieľmi jednotlivca • Pozitívna životná orientácia - snaha obrániť seba samého pred zaslepenosťou, pokryteckými konvenciami kolektívu. • Oddelenie jednotlivca od spoločnosti - osobné postoje. IDEÁL VZDELANIA PODĽA SOFISTOV PODĽA S.JE IDEÁLNE MAŤ TZV. VYŠŠIE VZDELANIE = TZV ENCYKLICKÁ PAIDEA ■ZAČALI SA ZAOBERAŤ TÝM, ČO BÝVALO PRED TÝM PONECHANÉ NA NÁHODU. ■TÝM SA STALI SKUTOČNÝMI ZAKLADATEĽMI VYŠŠIEHO VZDELANIA A VYŠŠIEHO ŠKOLSTVA NA NASLEDUJÚCICH 2000 ROKOV O TO VIAC, ŽE PRIAMO POSTULOVALI POTREBU ÚPLNÉHO VZDELANIA AKO OBČIANSKU CNOSŤ. PODLÁ SOFISTOV KĽÚČOM K VYŠŠIEMU VZDELANIU BOLI 4 PREDMETY: 1. GRAMATIKA (AKO ZÁKLAD PRE VŠETKO OSTATNÉ), 2. DIALEKTIKA (NÁCVIK POUŽÍVANIA SLOV AKO PREJAV A REPLÍK), 3. RÉTORIKA (AKO UMENIE PREJAVU PRESVEDČIVO NIEČO DOKÁZAŤ A PRESADIŤ), 4. OBČIANSKA NÁUKA (PREHĹBENIE ODBORNÝCH POZNATKOV). VO VYŠŠOM STUPNI SA MALO POKRAČOVAŤ V ŠTÚDIU OBLASŤAMI, KU KTORÝM PATRILA PREDOVŠETKÝM ARITMATIKA, GEOMETRIA, ASTRONÓMIA A HUDBA (MUZIKA) PRVÉ TRI BOLI VÝTVOROM PRIAMO SOFISTOV, 4. BOL ZNÁMY UŽ OD ČIAS PYTAGORA. SLOBODNE UMENIA = TRIVIUM A KVADRIVIUM Elemenárna škola: • Trivium: písanie, čítanie, počítanie Gymnazión: • Kvadrívium: dialektika, gramatika, geometria, astronómia, muzika • Filozofia a Rétorika Efébia: politika, vojenská stratégia a taktika. SEDEM SLOBODNÝCH UMENÍ ALEBO NAZÝVANÝCH AJ SEDEM STĹPOV MÚDROSTI SA STALI NESKÔR ZÁKLADOM VYŠŠIEHO VZDELANIA CELÉHO ZÁPADNÉHO SVETA HELENIZMUS OBDOBIE VÝBOJOV ALEXANDRA MACEDÓNSKEHO, KULTÚRNE CENTRUM ALEXANDRIA, MIEŠANIE GRÉCKEJ A ORIENTÁLNEJ KULTÚRY = VZNIK KOZMOPOLITNEJ KULTÚRY • PTOLEMAIOS VYBUDOVAL ROZSIAHLU KNIŽNICU, ROZVOJ VEDY (FILOLÓGIE, HISTÓRIE) ATECHNIKY EUKLIDES - ZÁKLADY GEOMETRIE, ARCHIMEDES - TECHNIK A MATEMATIK • NOVÉ CENTRÁ VEĽMOŽOV, MAUZÓLEUM, ŠPORTOVISKÁ • V PRÍSTAVE POSTAVILI MAJÁK FAROS • HADRIÁNOVA UNIVERZITA V KONŠTANTINOPOLE - VZNIKLA ZLÚČENÍM 4 ZNÁMYCH FILOZOFICKÝCH ŠKÔL (PLATÓNOVAAKADÉMIA, ARISTOTELOVO LÝCEUM, EPIKUROVA ZÁHRADA, ZENÓNOVA STOYA) • PLUTARCHOS - EKLEKTIK, FILOZOF. CELÝ SVOJ ŽIVOT ZASVÄTIL NÁUČNO-VÝCHOVNEJ ČINNOSTI. ZNÁMY NAJMÄ MORÁLNYMI SPISMI. „MORALIA" -ETICKO-PEDAGOGICKÝ SPIS ( ČASTO HO CITOVAL KOMENSKÝ). SOCIÁLNE OTÁZKY STAROVEKU • OTROCTVO - OTROK HOVORIACI NÁSTROJ. • NEROVNOCENNÉ POSTAVENIE ŽIEN A DETÍ V SPOLOČNOSTI. • VOĽNÝ ČAS JE VÝSADA SLOBODNÝCH OBČANOV OBCE. • INFANTICÍDA. • SÚCIT JE SLABOSŤ. LITERATÚRA • SROGOŇ ,T a kol. 1986. Dejiny školstva a pedagogiky. Bratislava, SPN. • STÔRING, H. J. 1992. Malé dějiny filosofie. Praha, Zvon. ISBN 80-7113-058-3. • BOUZEK, J., ONDŘEJOVA, I. 1897. Periklovo Řecko. Praha, MF. ISBN 80-204-0083-41989. • ZAMAROVSKÝ, V. 1990. Grécky zázrak. Bratislava, MLADÉ LETÁ. ISBN 80-06-00122-7. • DRAVECKÝ, J. 2006. Dejiny pedagogiky. Ružomberok: PdF v RK. • MACHÁČIK, D. a kol. 2007. Dejiny pedagogiky. Žilina Edis.ISBN 978-80-8070-761-4. • DEVAMBEZ, P. 1966. Lexikón gréckej civilizácie. Bratislava, SPN. • HARENBERG, BODO. 2005. Kronika ľudstva. Bratislava, SPN. • LEVI, P. 1995. Svět starovekého Řecka, Praha, Knižný klub. ISBN: 80-7176-214-8 • OLIVKA, P. 1995. Řecko medzi Makedonii a Rímem. Praha, Academia. ISBN 80-200-042-3