John LOCKE John LOCKE (1632 – 1704) predstaviteľ empirizmu, osvietenectva v Anglicku •filozof, lekár, učiteľ •zakladateľ novovekej filozofie •zakladateľ systematickej teórie poznania •autor sociálno – filozofických teórii •ako pedagóg vytvoril vlastný pedagogický systém J. LOCKE - PROFIL štúdiá: Westminsterská škola, Londýn Christ Church College, Oxford1656 – bakalársky titul • 1659 – postgraduálny študent • 1661 – asistent gréčtiny • 1663 – asistent rétoriky • 1664 – miesto v morálnej filozofii • 1675 – licencia na vykonávanie medicínskej praxe Pôsobil ako v rodine grófa Shaftesburyho ako domáci lekár a radca ROZPRAVA O ĽUDSKOM ROZUME (hlavné filozofické dielo) • ROZSAH A MOŽNOSTI ĽUDSKÉHO POZNANIA • ČLOVEK SI MORÁLKU A AKÉKOĽVEK POZNANIE OSVOJUJE SKÚSENOSŤOU • V TOMTO DIELE AUTOR ODPOVEDÁ NA DVE ZÁKLADNÉ OTÁZKY : 1. Ako sa predstavy a pojmy dostávajú do vedomia človeka? 2. Môžeme sa spoľahnúť na to, čo nám hovoria zmysly? • nadviazal na Francisa Bacona, René Descarta • zaoberal sa výchovou TEORETICKY aj PRAKTICKY • zástanca individuálnej výchovy • významné miesto pripisoval ROZUMOVEJ a MRAVNEJ výchove • dôraz kládol na výchovu charakteru, disciplinovanosti, cvičeniu vôle • odmieta prevahu gramatiky • nezaoberal sa výchovou dievčat Niekoľko myšlienok o výchove • Dielo Myšlienky o výchove sa skladá z 217 paragrafov. Locke sa v ňom veľmi podrobne zaoberá výchovou mladého šľachtica a všetkým, čo s výchovou súvisí. • autor oceňuje význam výchovy, deti mal by ho vychovávať vychovávateľ - odborník, nie rodičia • výchova spôsobuje najväčšie rozdiely medzi ľuďmi • nech sú ľudia akýkoľvek, je to dôsledok výchovy • detská myseľ sa dá usmerniť ako voda • nepripúšťa feudálnu teóriu o urodzenosti a o vrodených rytierskych schopnostiach šľachticov vládnuť • akékoľvek dojmy (najmenšie, či veľké) u dieťaťa v útlom detstve v ňom zanechávajú trvalé následky. Niekoľko myšlienok o výchove (pokračovanie) • Prvý kritický filozof, otec modernej kritiky poznania. • Vystúpil proti Descartovi i Leibnitzovi o vrodených ideách: „v ľudskom vedomí nie sú vrodené. • Všetky poznatky človek získa z vonkajšieho sveta. • To, že vrodené idey neexistujú dokazuje duševný stav dieťaťa i divocha. Cieľom Lockovej výchovy bol gentleman – dokonalý muž G. ktorý rozumne riadi svoje veci. Výchova sa u dieťaťa a má realizovať hneď od narodenia starostlivosť o zachovanie a posilnenie zdravia, o rozvoj telesných síl rozumným otužovaním, správnou životosprávou, sústavným telesným cvičením, športom, hrami a prácou vzdelanie gentlemana by malo obsahovať materinský jazyk, francúzštinu, latinčinu, zemepis, astronómiu, prírodovedu, fyziku, chémiu, matematiku, dejepis, morálku a základy práva, výchovu by malo dopĺňať cestovanie – poznávanie sveta a učenie sa k šľachetnému spolužitiu s ľuďmi. Pri výchove gantlemana uplatňoval V ZDRAVOM TELE ZDRAVÝ DUCH • vychádzal z antickej zásady: „V zdravom tele zdravý duch“ – fyzická zdatnosť • podporovať otužilosť, pobyt na čerstvom vzduchu, pestovanie športov (plávanie), dostatok spobádal k učeniu pánku • sa tanca, jazde na koni, výcviku v remesle a záhradníctve • podľa Locka „to je stručné a výstižné vyjadrenie podstaty šťastia na tomto svete“ MRAVNÁ VÝCHOVA (podľa Locka) Motívom mravného konania je: • egoistický motív • schopnosť pociťovať rozkoš a bolesť • mravnosť je vecou jednotlivca, ktorý vyplýva z pocitov Telesné tresty (podľa Locka) • neodmietal telesné tresty • Mal by za rodičov robiť niekto iný, aby nestratil vážnosť