SEBAREFLEXIA
„Kto chce hýbať svetom,
musí pohnúť sebou.“
Sokrates
Doc. Vlasta Cabanová, PhD
PEDAGÓG BY MAL BYŤ EXPERT:
– NA SEBA
– NA PEDAG. VZŤAHY
– NA UĽAHČOVANIE PROCESOV UČENIA A VYUČOVANIA
– NA SEBAREFLEXIU (NADOBÚDAŤ POZNATKY A CVIČIŤ
METÓDY SEBAPOZNÁVANIA A AUTOREGULÁCIE (
REGULÁCIA VLASTNÉHO SPRÁVANIA ), ČO MÔŽE BYŤ
ZÁRUKOU LEPŠIEHO A PROFESNE ÚSPEŠNEJŠIEHO ŽIVOTA
SEBAREFLEXIA = METAKOGNÍCIA
• ide o zamýšľanie sa nad svojou osobnosťou,
obzretie sa späť za svojimi činmi, myšlienkami,
postojmi, citmi.
• Rekapitulovanie určitého úseku vlastného života
(napr. profesijného) či vlastného správania a
rozhodovania v (konkrétnych pedagogických)
situáciách, ktoré sú pre daného človeka významné.
• Cieľom je zhodnotiť samého seba,
• rozhodnúť, čo a ako zmeniť, zvoliť stratégiu pre
budúcnosť
1.SEBAREFLEXIA (sokratovské poznaj sám seba)
ide o zamýšľanie sa nad sebou, svojím
temperamentom, prejave, spôsobe komunikácie...
– ide o to, čo najobjektívnejšie vnímať seba (reálna
percepcia seba ), svet okolo seba v kontexte
sociálnom, historickom, časovom,
 V rovine osobnostnej - o sebe ako o človeku
 V rovine odbornej – ako zvláda učiť a riešiť
výchovné situácie - metodologické východiská sú založené
na analýze výsledkov pedagogického pôsobenia, priebehu
interakcie odborníka so žiakmi pri vyučovacej hodine a výsledkov
učiteľovho hodnotenia a posudzovania žiakov (Hrabal, 1988).
 sebareflexia je konfrontáciou nášho reálneho
1.SEBAREFLEXIA (sokratovské poznaj sám seba) ide
o zamýšľanie sa nad sebou, svojím
temperamentom, prejave, spôsobe komunikácie...
Sokrates: ČLOVEK JE PÁN SVOJHO OSUDU,
AK MÁ ŽIŤ BLAŽENÝ ŽIVOT – PRETO
ČLOVEK MUSÍ SKÚMAŤ A POZNAŤ SÁM SEBA
A ODSTRÁNIŤ SVOJE NEDOSTATKY
– ide o to, čo najobjektívnejšie vnímať seba (reálna
percepcia seba ), svet okolo seba v kontexte
sociálnom, historickom, časovom.
... MUSÍ
 začínajúceho alebo pokročilého
 je nutnou podmienkou jeho odborného rastu, jeho
pedagogickej kompetencie a odbornej a ľudskej
zodpovednosti (Siňor, 1993, s. 155).
 akontabilita vo vzdelávaní
 sebareflexia je konfrontáciou nášho
 reálneho a ideálneho sebaobrazu
 skladá z troch zložiek:
 kognitívna zložka – zakladá sa na sebapoznaní
a sebahodnotení;
 emocionálna zložka – obsahuje v sebe
sebaprijatie a sebaúctu;
 konatívna zložka – prejavuje sa vlastným úsilím
jedinca o svoje zdokonalenie sa, čiže
 úsilím o sebarealizáciu.
 Všetky tieto zložky sú medzi sebou poprepájané,
čím tvoria určitú jednotu, no každá z nich
 má špecifický vývin.
 je považovaná racionalizácia a verbalizácia intuitívnych,
pocitových, „skrytých“ predstáv, názorov, poňatí („tacit
knowledge“) prostredníctvom sebareflektívnych techník.
 objasňovanie „zamlčaných“, skrytých predpokladov
rozhodovania a konania, vysvetľovania –
 čo je za tým - (určité predstavy, očakávania, motívy,
„beliefs“ apod.) poskytujú kľúč k hlbšiemu porozumeniu
svojej činnosti.
sebareflexia začína sebahodnotením, ktoré je
konfrontáciou nášho reálneho
 a ideálneho sebaobrazu !
 je vnútorný proces,
 Uvedomenie si svojej situácie a pozície
 V dvoch dimenziách:
 - vo vzťahu k sociálnym a kultúrnym normám
(spoloč. požiadavkám)
 vo vzťahu k svojim individuálnym požiadavkám na
seba . To sa prejaví na sebavedomí.
3.Sebavedomie
• - má byť primerané (učiteľ by nemal mať
komplexy menejcennosti alebo
megalomanstva = to sú extrémy).
Pedagóg má byť odborník –profesionál, to má
byť základ jeho sebavedomia.
4. Sebaovládanie
• zahrňuje ovládanie impulzov a emócií podľa
Davida Golemana.
Ak učiteľ zlyháva, tak väčšinou v citovej oblasti
5. SEBAREGULÁCIA
– SEBAUSMERŇOVANIE smerom k požadovaným
hodnotám a vytýčeným cieľom;
– je to ďalší krok v sebazdokonaľovaní;
1. Metóda podnetovej kontroly (postupy pre zmenu
antecedetných premenných – fyzikálne, sociálne,
osobné)
2. Metóda sebaposilňovania
3. Metóda precvičovania správania (sebainštruovanie,
náhradné správanie, podpora sociálneho prostredia,
„denný režim“)
6. SEBAKREÁCIA (autokreácia)
• METÓDA PODNETOVEJ KONTROLY (POSTUPY PRE ZMENU
ANTECEDETNÝCH PREMENNÝCH – FYZIKÁLNE, SOCIÁLNE,
OSOBNÉ)
• PODĽA ABRAHAMA MASLOWA DOSIAHNUTIE CIEĽA NEMÁ VIESŤ
K SEBAUSPOKOJENIU.
• MÁ SA PREVIESŤ (UROBIŤ) OPÄŤ SEBAHODNOTENIE: O SEBE
NEMÁM NA VIAC? STAČÍ MI TO? NEBUDEM RISKOVAŤ ĎALEJ?
• O PRÁCI
• Čo dosahujem, s akými výsledkami?
• V čom boli a v čom sú problémy ?
• Aké sú hlavné kritické body?
• Ako by sa to dalo robiť inak?
• S akými predpokládanými efektami , s akým rizikom?
• Praktické skúsenosti sú konfrontované s teóriami,
teoreticky reflektované a dekontextualizované.
• Z dialógu medzi objektívnymi, normatívnymi
teoretickými poznatkami a kontextovými,
subjektívnymi praktickými skúsenosťami vznikají
individuálne verzie učiteľskej práce a vlastné
varianty vyučovania.
PRESTAVBA POSTUPOV
 S AKÝMI VÝSLEDKAMI?
 V ČOM BOLI PROBLÉMY ?
 AKÉ SÚ HLAVNÉ KRITICKÉ BODY ?
 AKO BY SA TO DALO UROBIŤ INAK?
 S AKÝMI PREDPOKLADANÝMI EFEKTY POČÍTAM, S
AKÝMI RIZIKAMI?