SLEZSKA UNIVERZITA FAKULTA VEŘEJNÝCH POLITIK V OPAVĚ DEJINY PEDAGOGIKY 6. doc. Dr. Vlasta Cabanová, PhD. SLEZSKA UNIVERZITA FAKULTA VEŘEJNÝCH POLITIK V OPAVĚ Vrchol pedagogického realizmu JAN AMOS KOMENSKÝ „ je jedným z najpamätnejších mužov _všetkých čias a národov"_ (historik František Palacký) Človek sa môže stať človekom len pomocou výchovy, nie je ničím, iba tým, čím ho robí výchova". SPISOVATEĽ, MYSLITEĽ, HISTORIK, FILOLÓG, FILOZOF, PEDAGÓGA REFORMÁTOR ŠKOLSTVA V RÔZNYCH KRAJINÁCH PÔSOBIL NA DRAMATICKÚ DOBU 17. STOROČIA. MAL VEĽKÚ TÚŽBU NAPRÁVAŤ NEDOSTATKY, KDEKOĽVEK SA S NIMI POČAS ŽIVOTA STRETOL. MAL HLBOKÝ ZÁUJEM O ČLOVEKA A JEHO ZDOKONAĽOVANIE A CHÁPAL HO PROJEKT NÁPRAVY KTORÝ BOL NA TIE ČASY UTOPICKÝ. POKROKOVÝ MYSLITEĽ O VÝVOJI A UTVÁRANÍ ČLOVEKA A SPOLOČNOSTI. NIEKTORÉ ŽIVOTOPISNÉ ÚDAJE J. A. KOMENSKÉHO NARODIL SA 28. MARCA 1592 V UHORSKOM BRODE NA MORAVE (NIVNICA A STRÁŽNICA). VYRASTAL V PROSTREDÍ JEDNOTY BRATSKEJ JEHO RODINA PATRILA K VPLYVNEJ VRSTVE VRCHNOSTENSKÝCH ÚRADNÍKOV ZAVČASU OSIREL (1604) A MAL ŤAŽKÉ DETSTVO. PODPISOVAL SA COMENIO NIVANUS KOMENSKÝ - PÚTNIK DETSTVO: UHERSKÝ BROD, NIVNICE, STRÁŽNICE 1592- 1608 ŠTÚDIUM: PŘEROV, HERBORN, HEIDELBERG 1608-1614 - PÔSOBENIE V PŘEROVĚ - PÔSOBENIE VO FULNEKU ■ SKRÝVANIE VO VÝCHODNÝCH ČECHÁCH - LEŠNO - LONDÝN - ELBLAG - LEŠNO ■ BLATNÝ POTOK ■ LEŠNO - AMSTERDAM 1614-1617 1618-1621 1621 - 1627 1628 - 1641 1641 -1642 1642 -1648 1648 - 1650 1650 - 1654 1654 - 1656 1656 -1670 ŠTÚDIUM: PŘEROV, FULNEK, HERBORN, HEIDELBERG - KEĎ MAL 16 ROKOV ZAČAL SYSTEMATICKY ŠTUDOVAŤ V PŘEROVE NA LATINSKEJ ŠKOLE, KDE PRAVDEPODOBNE DOSTAL PRÍMENIE AMOS, AMOSUS - MILÁČIK. - NESKÔR NA VYSOKEJ ŠKOLE (AKADÉMII) V HEBRONE A HEIDELBERGU V NEMECKU. TU HO VÝRAZNE OVPLYVNILO ŠTÚDIUM PRÁC F. BACONA, L. VIVESA, J. H. ALSTEDA. 1611 - 1614 - študoval na vysokých školách v Herborne a Heidelbergu v Nemecku VR. 1614-1618 UČITEĽ A KAZATEĽ V PŘEROVE V R. 1614 PO NÁVRATE ZO ŠTÚDIÍ HO VYSVÄTILI ZA KŇAZA. UŽ POČAS PÔSOBENIA V PŘEROVE, KDE BOL AKO UČITEĽ A SPRÁVCA ŠKOLY, UKÁZAL SA AKO UZNÁVANÝ TEOLÓG A ZNALEC NÁBOŽENSKÝCH UČENÍ. KRIKĽAVÉ NEDOSTATKY ŠKOLSKEJ PRAXE HO INŠPIROVALI A PRIVIEDLI NA MYŠLIENKU POKUSU O NÁPRAVU - ŠKOLSKÚ REFORM, PRETO ZAČAL BUDOVAŤ NÁPRAVU VZDELÁVANIA A VÝCHOVY NA FILOZOFII CELÉHO ŽIVOTA. KOMENSKÝ KŇAZA UČITEĽ V PŘEROVE PRAVIDLA SNAZŠÍ MLUVNICE {GRAMATICAE FACILIORIS PRACEPTA) POKLAD JAZYKA ČESKÉHO (THESAURUS LINGUARE BOHEMICAE) DIVADLA VEŠKERENSTVA VECÍ. FULNEK NA MORAVE (bol správcom školy a bratského zboru) V TOMTO OBDOBÍ SA OŽENIL. JE TO ŠŤASTNÉ OBDOBIE STAROSTLIVOSTI O MLADÚ RODINY V PREDZVESTI 30-ROČNEJ VOJNY. TO ODRAZILO V SPISE LISTOVÉ DO A/ESE(1619). PROBLÉM SOCIÁLNEJ NESPRAVODLIVOSTI PO ROKU 1920 (BITKE NA BIELEJ HORE) NASTUPUJE OBDOBIE PERZEKÚCIE NEKATOLÍKOV V ČESKU. V TOMTO ŤAŽKOM OBDOBÍ A AJ VPLYVOM RODINNEJ TRAGÉDIE VZNIKÁ PRÁCA LABYRINT SVĚTA A RÁJ SRDCE (1623). Miesto pobytu J. A. Komenského v bývalom zbore Jednoty českobratskej vo Fulneku komenský ako utečenec PO R. 1620 SA MUSEL SKRÝVAŤ PRED PRENASLEDOVANÍM PROTIREFORMÁCIE U SVOJICH ŠĽACHETNÝCH PRIATEĽOV V R. 1628 BOL DONÚTENÝ PREJSŤ HRANICU A ODÍSŤ NATRVALO ZO SVOJEJ VLASTI. ZAČAL TAK 42 ROKOV DLHÝ POBYT UTEČENCA. USÍDLIL SA V POĽSKOM LEŠNE, KDE PÔSOBIL AKO UČITEĽ A ZÁSTUPCA REKTORA GYMNÁZIA. Najproduktívnejší vek J. A. Komenského spadá do obdobia tridsaťročnej vojny (1618 -1648) keď bola Európa rozdelená na dve znepriatelené časti. Svojou prácou pozdvihol bratské školstvo v Lešne. NUTENY no TVORIVÝ POBYT v LEŠNE PO ODCHODE Z MORAVY SA USÍDLI V POĽSKOM LEŠNE, JEDNOTY BRATSKEJ KDE PÔSOBÍ V ROKOCH: ■ 1628-1641: TU NAPÍSAL VEĽKÁ DIDAKTIKA, INFORMATÓRIUM ŠKOLY MATEŘSKÉ, VESTIBULUM - PREDSIEŇ (1633) ■ 1648-1650: ŠKOLA HROU, ZÁKONY PRE DOBRE USPORIADANÚ ŠKOLU, PRAVIDLÁ SPRÁVANIA MRAVNOSTI 1654-1656: POSOL MIERU, SVETLÁ EURÓPY KOMENSKÉHO JAZYKOVEDNÉ PRACE i POKLAD JAZYKA ČESKÉHO (THESAURUS LINGUAE BOHEMICAE) (ČESKO-LATINSKÝ SLOVNÍK; 40 ROČNÁ PRÁCA) ZHOREL PRI POŽIARI LEŠNA NAJNOVŠIA METÓDA JAZYKOV (METHODUS LINGUARUM NOVISSIMA) PODROBNE V NEJ VYLOŽIL A ZDÔVODNIL TEÓRIU VYUČOVANIA JAZYKOV) DIVADLO VEŠKERENSTVA VĚCÍ (THEATRUM UNIVERSITATIS RERUM) (NEDOKONČENÝ SPIS V KTOROM ŽIADAL VZDELANCOV O ROZVOJ KULTÚRY) BRÁNA JAZYKOV OTVORENÁ (JANUA LINGUARUM RESERATA) UČEBNICA LATINČINY. ZNAMENÁ ZLOM VO VYUČOVANÍ LATINČINY, VTEDY HLAVNÉHO PREDMETU ZAVRHOL DOGMATICKO-GRAMATICKÝ SPÔSOB ŠTÚDIA JAZYKOV)- HISTORICKÉ A KARTOGRAFICKÉ PRÁCE i O HISTÓRII STAREJ MORAVY: MAPA MORAVY (PODROBNÁ) ■ PRVÉ VYDANIE 1627, nasledujúcich zhruba sto rokov bola kopírovaná predovšetkým v holandských a nemeckých atlasoch PEDAGOGICKÉ PRÁCE 1. VŠEOBECNÚ TEÓRIU VÝCHOVY (OPIERA SA O FILOZOFIU) 2. DIDAKTICKÉ (ROZPRACOVAL AJPODROBNEJŠIE NA PRINCÍPE SENZUALIZMU) 3. ŠPECIÁLNU METODIKU VYUČOVANIA 4. UČEBNICE 5. NÁVRH ORGANIZÁCIE A RIADENIA ŠKOLSTVA (REFORMA ŠKOLSKEJ SÚSTAVY) SNAHY O REFORMU ŠKOLSTVA V ANGLICKU V LEŠNE ŽIL AŽ DO R. 1656 S PRESTÁVKAMI VYPLNENÝMI POBYTOM V ANGLICKU (1641- 42), KDE PRIŠIEL NA POZVANIE PARLAMENTNÝCH KRUHOV ABY SA VENOVAL REORGANIZÁCII VEDY, VEREJNÉHO ŽIVOTA A ŠKOLSTVA (A VYBUDOVAL AKADÉMIU VIED, ALE DLHO SA TU NEZDRŽAL, PRETOŽE V ANGLICKU VYPUKLA VOJNA A ZAČALA REVOLÚCIA) CESTA SVETLA (VIA LUCIS). „NECH VŠE SAMO PLYNE, NENÍ ŽÁDNÉHO NÁSILÍ. JE MNOHO TĚCH, CO CHTĚJÍ VLÁDNOUT JINÝM, ALE SOBĚ NIKDO." ŠVÉDSKO (1642 - 48) VYJEDNÁVAL S KANCELÁROM OXENSTJERNOM. PÔSOBIL V ELBINGU, PRACOVAL NA UČEBNICI LATINČINY DVERE JAZYKOV OTVORENÉ, KTORÁ HO PRESLÁVILA PO CELEJ EURÓPE. POBYT V BLATNOM POTOKU (1650 - 54) BLATNÝ POTOK (SÁROZPATAK) V UHORSKU. POBYT JE OBDOBÍM BOHATEJ LITERÁRNEJ, VEDECKEJ A PEDAGOGICKEJ ČINNOSTI. ŽIL V RODINE KNIEŽAŤA RÁKÓCZIHO, TU SI PRAKTICKY VYSKÚŠAL IDEU PANSOFICKEJ ŠKOLY. V TOMTO OBDOBÍ MAL K. ČULÉ KONTAKTY S MESTAMI NA VÝCHODNOM SLOVENSKU, OSOBITNE PREŠOVOM. NAPÍSAL TU VÝZNAMNÉ DIELA: VŠEVEDNÁ ŠKOLA, ŠKOLA HROU, SVET V OBRAZOCH, REČ O VZDELANÍ DUCHA, ... POSLEDNE ÚTOČIŠTE - AMSTERDAM ■ PO TREŤOM POBYTE V LEŠNE (1654 -1656) VEĽKÝ POŽIAR ZNIČIL JEHO CENNÉ RUKOPISY ■ VO VEKU 64 ROKOV ODCHÁDZA DO HOLANSKÉHO AMSTERDAMU, KDE STRÁVI POSLEDNÝCH 14 ROKOV SVOJHO ŽIVOTA. ■ POD OCHRANOU BOHATÉHO MECENÁŠA (VEĽKOPODNIKATEĽA GEERERA) ŽIL BEZ EKONOMICKÝCH PROBLÉMOV KONEČNE VYDAL VEŠKERÉ SPISY DIDAKTICKÉ (OPERA DIDACTICA OMNIA), KTORÉ OBSAHOVALI PRÁCE Z POBYTU LEŠNA, ELBINGU, POTOCKÉ SPISY A NOVÉ AMSTERDAMSKÉ SPISY. KOMENSKÝ o VÝCHOVE „Človek sa môže stať človekom len pomocou výchovy, nie je ničím, iba tým, čím ho robí výchova" K. CHÁPE ČLOVEKA AKO OBRAZ BOŽÍ AKO OBRAZ DOKONALÉHO PRAVZORU BOHA - TO NEZNAMENÁ LEN ZJEDNOTENIE S NAJVYŠŠOU DOKONALOSŤOU, ALE ZAHRŇUJE POŽIADAVKU, ŽE ČLOVEK SA MÁ ZDOKONAĽOVAŤ ČLOVEK JE PODĽA K. SLOBODNÁ AKTÍVNA BYTOSŤ KTORÁ MÁ SPRÁVNYM SPÔSOBOM ROZVÍJAŤ NAJLEPŠIE STRÁNKY ĽUDSKEJ PRIRODZENOSTI ZA NAJVÝZNAMNEJŠÍ CIEĽ VÝCHOVY A VZDELÁVANIA POVAŽUJE ĽUDSKOSŤ ČLOVEKA CIEĽ VÝCHOVY ODVODZUJE OD CIEĽA ĽUDSKÉHO ŽIVOTA - MÁ CHARAKTER INDIVIDUÁLNY A SOCIÁLNY ČLOVEK SA STÁVA ČLOVEKOM LEN VZDELANÍM, RESP. VÝCHOVOU, KTORÉ NAVRHUJE UŽ OD PRVÉHO ROKA ŽIVOTA A ROVNAKÉ PRE VŠETKÝCH. PRESADZOVAL: KOLEKTÍVNE VYUČOVANIE PRIRODZENÚ VÝCHOVU PEDAGOGICKÝ REALIZMUS POUŽÍVANIE MATERINSKÉHO JAZYKA V ŠKOLÁCH ■ AKO PRVÝ NÁSTOJIL NA POŽIADAVKY JEDNOTNEJ ŠKOLY, PRIRODZENEJ VÝCHOVY. ■ POZORNOSŤ VENOVAL NIELEN ROZUMOVEJ ALE AJ MRAVNEJ VÝCHOVE (KRESŤANSKÁ MORÁLKA). NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA je SRDCOM PEDAGOGIKY „NERODÍME SA LEN PRE SEBA SAMÝCH, ALE AJ PRE BOHA A PRE BLÍŽNYCH, T. J. PRE SPOLOČNOSŤ ĽUDSKÉHO POKOLENIA, ABY SÚC O TOM OPRAVDIVO PRESVEDČENÍ, ZVYKALI SME SI HNEĎ OD DETSTVA SNAŽIŤ SA A USILOVAŤ SVOJOU SLUŽBOU BYŤ PROSPEŠNÍ ČO NAJVIAC ĽUĎOM." „ČO NIEJE VO VZŤAHU K BOHU A K BUDÚCEMU ŽIVOTU, JE ČISTÁ MÁRNIVOSŤ." V MRAVNEJ VÝCHOVE: ■ ZÁUJEM, ■ POSTUPNOSŤ, ■ NÁZORNOSŤ, ■ SLOVO, ■ KONTROLA, ■ APLIKÁCIA. KONCEPCIA systému škôl pre mládež podia J.A.K. „Hľa, my dospelí, ktorí len seba pokladáme za ľudí, vás [deti] za malé opice, len seba za múdrych, vás za nerozumných, len seba za výrečných, vás za nemluvňata, sme odkazovaní do vašej školy!" DIEŤA ZAČÍNA MATERSKOU ŠKOLOU (RODINA, MATKA DO 6 ROKOV) POKRAČUJE OBECNOU- NÁRODNOU (OD 6-12 ROKOV) KDE SA VYUČUJE REČ MATERINSKÁ POKRAČUJE LATINSKOU ŠKOLOU (OD 12 DO - 18 ROKOV) AKADÉMIA (OD 18 - 24 ROKOV) + 2 ROKY CESTOVANIA PO SVETE VÝCHODISKÁ FILOZOFIE KOMENSKÉHO K. STUDOVAL EURÓPSKU FILOZOFIU ARISTOTELOVU SCHOLASTIKU, PLATONIZMUS, BACONA, CAMPANELLU, RATKEHO, BODINA. FILOZOFICKY CHCEL URČIŤ VZŤAH ČLOVEKA K VESMÍRU, K SVETU. HLUBINA BEZPEČNOSTI -L SPIS, KDE HOVORÍ, ŽE ČLOVEK JE MIKROKOZMOS V MAKROKOZME (PARACELZUS). CESTA SVETLA - SPIS KDE TE BOTOVNÍKOM ZA MIER. DALSIE FILOZOFICKÉ PRACE ■ LABYRINT SVETA A RÁJ SRDCE ■ OBECNÁ PORADA O NÁPRAVE VECÍ LIDSKÝCH V NEJ DÁVA NÁVOD AKO ZLEPŠIŤ SVET K LEPŠIEMU, MÁ 7 ČASTÍ: ■ PANEGERSIA (VŠEBUDENIE) ■ PANANAUGIA (VŠEOŽIARENIE) ■ PANSOFIA (VŠEVĚDA) - PAMPAEDIA (VŠEVÝCHOVA) ■ PANGLOTTIA (VŠEMLUVA) ■ PANORTHOSIA (VŠENÁPRAVA) - PANUTHESIA (VŠEVÝZVA) FILOZOFIA VÝCHOVY ■ hmnia spontefluant, absit violentia rebus- Všetko nech plynie samo sebou, nebude veciam robené násilie. m JEHO PANSOFISTICKÁ POŽIADAVKA "OMNEŠ, OMNIA, OMNIMO (VŠETKÝM, VO VŠETKOM, VŠESTRANNE)" SA PREMIETLA DO CIEĽOV, OBSAHU A METÓD VÝCHOVY A SLEDUJE VŠESTRANNÚ KULTIVÁCIU ĽUDSKEJ OSOBNOSTI A JEJ SOCIALIZÁCIE. ■ K. NADVIAZAL NA GRÉCKU KALOKAGATICKÚ VÝCHOVU S AKCENTOM NA ROZVÍJANIE KRÁSY A DOBRA, MAL NA ZRETELI MÚDROSŤ, LÁSKAVOSŤ, DOBROTU, MILOSRDNOSŤ A SAMOZREJME KULTÚRNOSŤ KOMENSKÉHO "CULTURA UNIVERSALIS" JE CIEĽAVEDOMÉ ZAMERANIE NA FORMOVANIE VZŤAHU K SVETU, K PRÍRODF, K PQ7NANIU, KU KUITÚRF, K ľ U DOM I K ROHU._ PANSOFICKÁ METODA i ■ VÝCHODISKOM PRE VÝCHOVU A VZDELÁVANIE BOLA UNIVERZÁLNA POŽIADAVKA, KTOREJ ZÁKLADOM BOLA KOMBINÁCIA: - ANALÝZY - SYNTÉZY - S Y KRÍZY (ROZBORU, ZLOŽENIA DO CELKU A POROVNANIA) ZNAMENALO TO ZAČÍNAŤ OD NAJŠIRŠIEHO CELKU. OMNEŠ „Nie len deti šľachticov, alebo boháčov, ale rovnako všetky, šľachtické i nešľachtické, bohaté i chudobné, chlapci a dievčence, vo všetkých mestách i mestečkách, obciach o dedinách, musia sa prisťahovať do školy." PANSOFICKÉ VZDELÁVANIE A VÝCHOVA SA DOTÝKALO VŠETKÝCH ĽUDÍ: - BEZ ROZDIELU POHLAVIA - VEKU - BEZ ROZDIELU STAVU. OMNIA „učiť sa znamená kráčať k poznaniu" NAUČIŤ VŠETKO PODSTATNÉ, ČO POTREBUJE ČLOVEK PRE ŽIVOT OMNIMO ■ TRETIA UNIVERZALISTICKÁ POŽIADAVKA: NASKRZ, NAPRIEČ VŠETKÝM, VŠESTRANNE DIDACTICA MAGNA > VZDELANOSŤ = AKO ZAKLAD KAŽDEJ VÝCHOVY. > DÔRAZ KLADENÝ NA DOBROTU, LÁSKAVOSŤ , ALE AJ NA TO ČO JE V ĽUDSKEJ POVAHE VŠEOBECNÉ. ■ VIAC KRÁT PREPRACOVAL A POVAŽOVAL JU ZA SVOJE ZÁKLADNÉ PEDAGOGICKÉ DIELO(PÔVODNÁ ČESKÁ DIDAKTIKA MALA 30 KAPITOL, VEĽKÁ DIDAKTIKA - 33 KAPITOL). ■ VÝZNAMNÉ MYŠLIENKY SÚ : ■ „VYUČOVANIE MÁ ZAČÍNAŤ OD MLADOSTI A MÁ BYŤ ROZDELENÉ DO STUPŇOV (CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE) ■ DIEVČATÁ A CHLAPCI SA MAJÚ VZDELÁVAŤ SPOLOČNE (KOEDUKÁCIA)_ V DIDAKTIKE PODAL KOMPLEXNÝ ROZBOR VYUČOVANIA. OBSAH A ZÁMER VYJADRIL TAKTO: „ V didaktike podávajúcej všeobecné umenie uciť všetkých všetko, alebo spoľahlivý a vybraný spôsob, ako mo^no po všetkých obciach, mestách a dedinách niektorého kresťanského štátu zriaďovať také školy, aby sa všetka mladej oboch pohlaví be^ akejkoľvek výnimky mohla vyučovať v náukách, zušľachťovať v mravoch, napĺňať Zbožnosť, a tak v rokoch dospievania stručne, príjemne a dôkladne sa naučiť všetko, co je potrebné pre prítomný a budúci ^ivot." PRÍNOS VD PRE ORGANIZÁCIU VYUČOVANIA V CELEJ EURÓPE ■ TRIEDNOHODINOVÝ SYSTÉM VÝUČBY ■ VYUČOVACIA HODINA AKO ZÁKLADNÁ JEDNOTKA ROZVRHU A ORGANIZÁCIA VÝUČBY DO ŠKOLSKÉHO ROKA ■ ZDÔVODŇUJE OPODSTATNENOSŤ SLOVNO-NÁZORNEJ KONCEPCIE VYUČOVANIA (PROTI SCHOLASTICKEJ: VYUČOVANIE TREBA ZAČÍNAŤ POZOROVANÍM VECÍ A NIE VÝKLADOM O VECIACH." DIDAKTIKA -PEDAGOGIKA K. CHÁPE DIDAKTIKU ŠIRŠIE AKO DNES. ZAOBERÁ SA: m CIEĽMI A ÚLOHAMI VÝCHOVY, _ r _ _ _ r m OTÁZKAMI OBSAHU VZDELÁVANIA, ■ OBSAHOM MRAVNEJ, TELESNEJ, NÁBOŽENSKEJ VÝCHOVY (ČO JE V SÚČASNEJ PEDAGOGIKE OBSAHOM TEÓRIE VÝCHOVY) ■ VYUČOVACÍMI ZÁSADAMI A PRINCÍPMI, ■ ALE AJ ORGANIZÁCIOU ŠKOLY A ŠKOLSKEJ SÚSTAVY. XVII. kapitola VD: ZÁKLADOM ĽAHKOSTI PRI VYUČOVANÍ A UČENÍ SA Omnia spontefluant, absit violentia rebus- Všetko nech plynie samo sebou, nebude veciam robené násilie. „keď budeme kráčať v šľapajach prírody, ukáže sa, že vyučovanie mládeže bude postupovať ľahko. Základy ľahkosti pri vyučovaní a učení sa zhrnul do 10. zásad: ZÁSADA I: Ak sa začne zavčasu, pred skazením myslí ZÁSADA U: Ak sa bude diať s náležitou prípravou ducha ZÁSADA III: Ak sa bude postupovať od všeobecného k zvláštnemu ZÁSADA IV: Od ľahšieho k ťažšiemu ZÁSADA V: Ak sa nikto nepreťaží prílišným množstvom učiva" ZÁSADA VI: Ak sa bude všade postupovať pozvoľna ZÁSADAVII: Ak sa nikto nebude nútiť do ničoho, leda, po čom sám zatúži, ZÁSADA VIII: Všetko sa bude podávať názorne ZÁSADA IX: Aby sa dalo hneď použiť 7A.QAHA Y- \/coŕ/rr» cŕó/o ínWnn// o ínu ioŕnii mc±íŕ\Hrni ANALYTICKÁ DIDAKTIKA 10. KAPITOLA NAJNOVŠEJ METODY JAZYKOV BOLA VIAC KRAT SAMOSTATNE UVEREJNENÁ AKO (DIDAKTIKA JE TEÓRIA SPRÁVNEHO VYUČOVANIA VYUČOVAŤ ZNAMENÁ USPÔSOBOVAŤ, ABY SA ŽIAK UČIL S CHUŤOU A DÔKLADNE TEÓRIA VYUČOVANIA ZNAMENÁ OVLÁDAŤ ISTÉ METÓDY VYUČOVANIA, A V OPORE O NE VIESŤ ŽIAKA K VEDOMOSTIAM 187 DIDAKTICKÝCH PRAVIDIEL ■ ZÁSADA NÁZORNOSTI ■ ZÁSADA VEDECKOSTI ■ ZÁSADA PRIMERANOSTI ■ Z. OD JEDNODUCHŠIEHO K ZLOŽITEJŠIEMU ■ Z. OD BLÍZKEHO K VZDIALENEJŠIEMU ■ Z. OD ĽAHŠIEHO K ŤAŽŠIEMU A POD. ■ (UVEDOMELOSTI, AKTIVITY, POSTUPNOSTI) VÄČŠINA PG. ZÁSAD PLATÍ DODNES ! ■ ZÁSADA VI: AK SA BUDE VŠADE POSTUPOVAŤ POZVOĽNA m ZÁSADA VW.AK SA NIKTO NEBUDE NÚTIŤ DO NIČOHO, LEDA, PO ČOM SÁM ZATÚŽI, PODĽA m ZÁSADA VI11: VŠETKO SA BUDE PODÁ V A Ť NÁZORNE m ZÁSADA IX: ABY SA DALO HNEĎ POUŽIŤ m ZÁSADA X: VŠETKO STÁLE JEDNOU A TOU ISTOU METÓDOU J. A. KOMENSKÝ (1991, S. 110) TVRDÍ, ŽE ZA TAKÝCHTO PODMIENOK VŠETKO BUDE PLYNÚŤ POKOJNE A PRÍJEMNE. r SENZUALIZMUS ZAKLAD SLOVNO-NAZORNEJ KONCEPCIE „VŠETKO PODĽA MOŽNOSTI PREDKLADAŤ ZMYSLOM, NAJMÄ: VIDITEĽNÉ - ZRAKU, POČUTEĽNÉ - SLUCHU ZAVONATEĽNE - ČUCHU, OCHUTNATEĽNE - CHUTI HMATATEĽNÉ - HMATU, A KEĎ VOĽAČO MÔŽEME r v SÚČASNE VNIMAT NIEKOĽKÝMI ZMYSLAMI, MUSÍME TO v r v PREDKLADAŤ SÚČASNE NIEKOĽKÝM ZMYSLOM." SVET V OBRAZOCH ORBIS PICTUS Joh. Amos Commehii, ORBIS SEN SUALIUM PICTUS. Htctíl, Omnium fundamentálním in MundoRc-riim & in Vita AčHonum Pičtura & Nomcndatura. @tc ftcgtíxrcc ©cfi; / feťnS<íS«Tid}fuíi3 ek)1 ti> / inaiiorVm bni; qa«_ neceífirii -W. Omnia ion 4. SIM / nwi nrltri« i* / M. Mixitmrkrt, vdluntlijet /■_»...■■,■>, Bř. XOfc (nfícctc/) co pe> tťoč' intelügctc, tcfle ígere, t íloqui. tfdjt DtrMw / recht rul>n J redjr «uirebert. i;«í» wri-irleni, igazátl íltlr. _ řftfoí, j^jjjm ki-mmdKit. bobře rojiinxti/ bobře éiitm ř bobře wjŤřnaurt. ř.* Opijme hoc 'docťtít? SBer otrb mití bai ftfcreit T G. Kilseda tMň-nxi mgemet S. Ibo mne ř term ntjrBíj M. Ego, cum DE O. M. Ä« , ISTE H jt&tttlzhxl. St- ««'/ « aObtin. Í.Qnlf. LXIV. Faber-Murárius. £eť SJJauter. A Kô-Mives. Setmít. laber-murim!» > P°nit í»nd»-nrnran, fc ftrult mnul: a • 2>er mrnrer i lea/t ben Ii««»/ unb fítut luaurtn: 2 it U-mmi i Wl fmdimrm-c- mel, ti rň ItíftUkM t 3cbn)ř t íatrnba grunt 1 « Byttavugi jsi: a Sre ř lapldi!>o«, cnmeber ou» biuAdtiiwti / bukt« |řame»w ,uoi lipiciil« (UfiJ!riiU)tr Cemniíi) « intcni«t niíblifiii mbifibíit; í : tmii aa «atjal» mlnii« 1 + piitlccQugt isřble pr-" iribf.i; 5 ř.vc f Ut^riťuf , Ä eb(i in* iie»ílfletn*B / « buííoje ) cfb"' * ,01 a «*>» * luto, intilti«. formistar, 327 ISBBMffWMPJ DALSIE KOMENSKÉHO PEDAGOGICKÉ PRACE SVET V OBRAZOCH (ORBIS PICTUS) ŠKOLA HROU (SCHOLA LUDUS) BRÁNA JAZYKOV OTVORENÁ (JANUA LINGUARUM RESERATA) ZÁSADNE NOVÚ A PROGRESÍVNU UČEBNICU LATINČINY ĎALŠÍCH CUDZÍCH JAZYKU BOLA, V KTOREJ JE ZHRNUTÉ OSEM TISÍC SLOV DO TISÍCA VIET A DO JEDNÉHO STA VECNÝCH OKRUHOV, ČO UMOŽNILO SÚČASNE VYJADRIŤ NÁZORNE I SLOVOM A NEODTRHOVAŤ, AKO SA DOSIAĽ DIALO, JAZYKOVÚ VÝCHOVU OD SÚSTAVNÉHO POZNÁVANIU SKUTOČNOSTI. SYNKRETICKÁ METODA POROVNÁVANIE PRÍRODNÝCH JAVOV S VÝCHOVNÝMI „NAJLEPŠÍ POSTUP NA UDRŽANIE DISCIPLÍNY MÁ NEBESKÉ SLNKO, F V V KTORÉ POSKYTUJE RASTÚCIM VECIAM SVETLO A TEPLO VZDY, DAZD A VIETOR ČASTO, BLESKY A BÚRKU ZRIEDKA, I KEĎ AJ TIETO SLÚŽIA ICH DOBRU." PRVÁ UCELENÁ KONCEPCIA PREDŠKOLSKEJ VÝCHOVY INFORMÁTORI U M ŠKOLY MATEŘSKÉ v v „UCIT SA MOZE, KTO JE NATO PRIPRAVENÝ" „NEODKLADAŤ UČENIE, AK JE NA TO PRIPRAVENÝ" KNIHA PRE RODIČOV - ROZSAHOM NEVEĽKÉ DIELO, NO NESMIERNE BOHATÉ NA MYŠLIENKY O VÝCHOVE NAJMENŠÍCH (ŽIVOTOSPRÁVA, ROZUMOVÝ A CITOVÝ VÝVIN). SYSTEMATICKÝ NÁVOD PRE MATKY, AKO ÚSPEŠNE ROZVÍJAŤ VÝCHOVU NAJMENŠÍCH V RODINE A AKO ICH PRIPRAVOVAŤ PRE ŠKOLSKÚ DOCHÁDZKU. ZAČAŤ TREBA ČÍM SKOR... NA DOBREJ VÝCHOVE ZÁLEŽÍ... VYSLOVIL POŽIADAVKU ZDOKONAĽOVANIA ČLOVEKA UŽ V RANNOM DETSTVE: „CELKEM VZATÉ JSME TAKÍ (TELOM, DUCHOM, MRAVMI, SNAŽENÍM, REČOU, CHOVANÍM), AKÝMI NÁS UČINILA PRVNÍ VÝCHOVA". 1.- 6. ROK ŽIVOTA : MATERSKÁ ŠKOLA / RODINNÁ VYCHOVÁ VŠETKÝM GENERÁCIÁM PEDAGÓGOM TEORETIKOV I PRAKTIKOV KOMENSKÝ DÁVA PODNET K SKÚMANIU PROCESU VÝCHOVY I K DEFINÍCII POJMU VÝCHOVA. J. A. KOMENSKÝ AKO UČITEĽ UČITEĽOV POŽIADAVKY NA DOBRÉHO UČITEĽA ZHRNUL V PAMPAEDII (ŠTVRTÉ DIELO VŠEOBECNEJ PORADY O NÁPRAVE ĽUDSKÝCH VECÍ) DO TROCH ZÁSAD: v r ABY KAZDY UČITEĽ BOL TAKY, AKÝMI MA ROBIT INÝCH v r 2. ABY KAZDY UČITEĽ POZNAL SPÔSOBY, AKO UROBIT INÝCH TAKÝMI 3. ABY BOL HORLIVÝ VO SVOJOM DIELE. OSOBNOSŤ UČITEĽA ■ K. HOVORÍ O UČITEĽOVI, KTORÝ MÁ ŽIVOTNÚ MÚDROSŤ, MORÁLNE, NÁBOŽENSKÉ A SOCIÁLNE HODNOTY (KVALITY). ■ ŽELAL SI, ABY UČITEĽ ŽIAKOM DOBRE ROZUMEL, ABY V DNEŠNOM JAZYKU BOL DOBRÝM PSYCHOLÓGOM. ■ ZA DÔLEŽITÉ POVAŽOVAL, ABY SI UČITELIA VYTVÁRALI SPRÁVNY ÚSUDOK A ABY SI CVIČILI PAMÄŤ (ODMIETAL MEMOTECHNIKU AKO NÁSILNÚ A JEDNOSTRANNÚ ROBIACU SO ŽIAKOV PAPAGÁJE). OMNIASPONTE FLUANT, ABSIT VIOLENTIA RÉBUS ■ MAJÚ PRACOVAŤ S RÔZNYMI SCHOPNOSŤAMI ŽIAKOV ZAPAMÄTAŤ SI RÔZNE ÚDAJE, VYVOLAŤ SI VECI, ČIŽE PROCESY VTLÁČANIA, UCHOVÁVANIA A VYBAVOVANIA SI VNEMOV ■ NESMÚ ZABÚDAŤ NA OPAKOVANIE VEDOMOSTÍ ŽIAKOV ■ NESMÚ TIEŽ ZABÚDAŤ NA SPÁJANIE NOVÝCH VEDOMOSTÍ S PREDCHÁDZAJÚCIMI DETI - KLENOTY DIAMANTY NAJDRAHŠIE „HĽA, MY DOSPELÍ, KTORÍ LEN SEBA POKLADÁME ZA ĽUDÍ, VÁS [DETI] ZA MALÉ OPICE, LEN SEBA ZA MÚDRYCH, VÁS ZA NEROZUMNÝCH, LEN SEBA ZA VÝREČNÝCH, VÁS ZA NEMLUVŇATA, SME ODKAZOVANÍ DO VAŠEJ ŠKOLY!" VY STE NÁM DANÍ ZA UČITEĽOV, VAŠE ČINY NAŠIM ZA IDEÁL A VZOR! PRVÝ POKUS O DIFERENCIÁCIU ŽIAKOV PODĽA SPÔSOBILOSTÍ A NADANIA - PRVÉ ZÁKLADY ŠPECIÁLNEJ PEDAGOGIKY - DETI S OSTRÝM ROZUMOM D VEDYCHTIVÉ A POSLUŠNÉ 2) POSLUŠNÉ, ALE POMALÉ 3) VEDYCHTIVÉ, ALE NEPOSLUŠNÉ - DETI S NEDOSTATOČNE OSTRÝM ROZUMOM 4) VEDYCHTIVÉ A POSLUŠNÉ s) LENIVÉ ALE PODDAJNÉ 6) VEDYCHTIVÉ, SCHOPNÉ, PODDAJNÉ NAJVYŠŠIE JE MRAVNOST A ZBOŽNOST; AZ CEZ NE BUDEME POVÝŠENÍ NAD INÉ TVORY... K. KLADIE DORAZ NAJVIAC NA MRAVNÚ VÝCHOVU A UPOZORŇUJE NATO, ZE PRAVÉ MRAVNE KONANIE SA NEDOSIAHNE SLOVA MRAVNÝM KONANÍM ALEBO POZNANÍM, ALE LEN SAMOTNÝM. ROZHODUJÚCE SU VZORY (RODIČIA, UČITEĽ, SPOLUŽIAK) A DISCIPLÍNA. TOTO JE U K. PEDAGOGICKY DÔLEŽITEJŠIE NEZ UPREDNOSTŇOVANIE SPRAVODLIVOSTI, MÚDROSTI, CHRABROSTI A STRIEDMOSTI, DÔLEŽITEJŠIE NEZ ŠTYRI CNOSTI. 15. 11. 1670 KOMENSKÝ ZOMIERA V AMSTERDAME (HOLANDSKO) PO DLHŠEJ CHOROBE VO VEKU 78 ROKOV. POCHOVALI HO 22. NOVEMBRA VO VALÓNSKOM KOSTOLÍKU V NAARDENE PRI AMSTERDAME, KDE MU V MEDZIVOJNOVOM OBDOBÍ UMIESTNILI PAMÄTNÍK. V SÚČASNOSTI MU VĎAČNÍ RODÁCI POSTAVILI MÚZEUM S PAMIATKAMI NA JEHO DIELO. ZHRNUTIE K. BOL NAJVÝZNAMNEJŠOU OSOBNOSŤOU 17. STOROČIA, POVAŽUJE SA DODNES ZA UČITEĽA NÁRODOV A MNOHÉ JEHO PEDAGOGICKÉ MYŠLIENKY SÚ AKTUÁLNE AJ V SÚČASNOSTI. VYPRACOVAL SYSTÉM PEDAGOGIKY AKO VEDY, NATOĽKO PREDSTIHOL DOBU, ŽE ŠKOLA JEHO PREDSTÁV STÁLE ZOSTÁVA IDEÁLOM. - JEHO MYŠLIENKY SÚ DOPOSIAĽ NIELEN UŽITOČNÝM POUČENÍM PRE ŠKOLU SÚČASNOSTI, ALE V INOM ZMYSLE AJ PROGRAMOM PRE ŠKOLU BUDÚCNOSTI, AKO PRVÝ POUŽIL TIETO POJMY: - ŠKOLSKÝ ROK - ŠKOLSKÉ PRÁZDNINY - ŠKOLSKÝ TÝŽDEŇ - POČET VYUČOVACÍCH HODÍN - PLÁN ORGANIZÁCIE ŠKOLSKEJ PRÁCE. ■ KOMENSKÝ BOL UZNÁVANÝ AJ POČAS SVOJHO ŽIVOTA. ■ JEHO PEDAGOGICKÉ DIELA BOLI PRELOŽENÉ DO NIEKOĽKÝCH JAZYKOV. ■ KOMENSKÝ SA MYŠLIENKOU VÝCHOVY V RANOM DETSTVE STÁVA VÝZNAMNÝM PREDCHODCOM PESTALOZZIHO A FROBELA. Literatúra i KOMENSKÝ, J. A.: Veľká didaktika. 2. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. 271 s. ISBN 80-08-01022-3. KOMENSKÝ, J. A.: Vybrané spisy II. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1956. 436 s. KOMENSKÝ, J. A. 1991. Informatórium školy materskej. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 158 s. ISBN 80-08-01568-3. STIHEJ CTNOSTI. VY 1. Nevypravuj všehc.co víš. nečiň všeho oo imUŔnei Mika co jsi povinen: 8 budeš opatrný. IL Bud skromný, ne nestydaly, mlčelivý, nikoli mluvný! Když kdo mluví, mlč; « když tobé oo praví, poslouchej; když tobé co porouci. bud mu po vůli! Hl. Ke všem bud vlídný k nikomu úlisný, vystřihej se pochlebovat!! IV. Buď déle nadto spravedliví Nežaóej ničeho cizího, nic sobé neosobuj ■ V. Mas byli také udatný, ku prócem čilý, zanechej p^jdné lenochům! HÝBEJ SE NEPRAVOSTEM! ---A- vmv.j^ ví. Štěstěna bývá nestálá. pNnéti rozdílné prípady, česlo smutné A ty snáii trpělivý človek.ctouWivý vzdychá, pláče a kvílí, í I VIL Bud i dobrotivý a milosrdný: N\ i; Kdo tebe oč iádá. dej mu. máš-li; V|' bíd němu pomáhej, můžešli! U VHL U raz i! li té kdo. promiň mu vinu f UbližiHis ty komu. ukoj a ukrof jej! I Krásno jest tlumili zlosf.odpouštéti vinníku a promijeti odprošujicimu IX. Nezávidě] nikomu, přej všem. vdék se čiň, komukoli můžeš, a zalíbíš se všem dobrým lidem. (X. Mluv vidy pravdu, nechtěj lháti] HHHH9HHHHH ---- - - MHIl u ft|,-^t —