Didaktizácia
sociálno-patologických javov
doc. PaedDr. Vlasta Cabanová, PhD.
vlasta.cabanova@fvp.slu.cz
Akademický rok: 2020/2021
Semester: zimný
Ukončenie: zápočtom
Podmienka: zvládnutie pojmového aparátu didaktiky, aktívna účasť na
seminároch, spracovanie písomného textu didaktickej povahy
(didaktické spracovanie SPP témy ako ppointovej prezentácie a prípravy na
vyučovaciu hodinu)
Literatúra:
Skalková, J. Obecní didaktika
Kalhoust, Obst: Didaktika
Švec, Š. Všeobecná didaktika
1. Načo je nám didaktika, o čom je, aký je jej
predmet...
Normatívny a deskriptívny charakter didaktiky...
4. Aké vzdelávacie teórie a paradigmy didaktika
má...
5. Pedagogické teórie 20. storočia (ich vplyv na
didaktiku)
6. Súčasný hlavný „trend“ (koncepcia) vo vzdelávaní
7. Diagnostika a na nárast SPJ v škole
7. Vzdelávanie a vzdelanie – je medzi tým
rozdiel?
8. Obsah vzdelávania – čo vlastne žiakov
učíme???
9. Konkretizácia obsahu vzdelávania –
učebnica, učebný text a jeho štruktúra
10. Činiteľ výučby – učiteľ a jeho didaktické kompetencie.
12. Žiak - jeho kľúčové kompetencie.
- je základná pedagogická vedná disciplína,
- je pedagogická vedná disciplína, ktorá sa zaoberá
obsahom vzdelania: ČO (všetko) sa má žiak učiť a
procesmi vyučovania a učenia (metódy, zásady, formy
výučby, interakcia učiteľ – žiaka ) a AKO sa to má
učiť(aké voliť formy výučby, aké sú vhodné druhy
interakcie medzi učiteľom a žiakom).
Chápanie didaktiky sa vo svete líši:
- pojem v anglosaských krajinách a stredoeurópskych
krajinách... V chápaní je významný rozdiel!!!
ZLOŽKY
osobnosti
(DOMÉNY)
DIDAKTIKA
⇩
1. kognitívna
(poznávacia)
⇩
2. afektívna
(afektívna)
⇩
3. psycho-
motorická
(činnostná)
⇩
Predstavuje: Rozum, IQ City, emócie,
EQ
Fyzická
aktivita
Prejavuje sa: znalosti Postoje,vzahy,
vôľa,charakter
Činnosť,
zručnosti a
návyky
PROCESY
edukácie 1. vzdelávanie 2.vychovávanie 3.vycvičovanie
TRI ZL0ŽKY OSOBNOSTI
Stručné historické zhrnutie
 etymológia pojmov od ktorých odvodzujeme slovo učiteľ a
didaktika:
“paidagogos“ a „didaskein“
 v starogréčtine paidagogos bol otrok:
 pais = chlapec + agogé = viesť
označenie pre otroka, ktorý sprevádzal synov svojho
pána do školy
didaktika sa používala slove didaskein, didaskó“ čo
znamenalo učím, poučujem
etymologické vysvetlenie pojmu didaktika Wolfgang
Ratke (r. 1613)
„paidagogike techné“ umenie vysvetľovať
J.A.Komenský „umení vyučovatelské“,
Samuel Ormis „výchovoveda“.
DIDASKEIN MÁ DVOJAKÝ VÝZNAM:
 V historickom kontexte klasickej gréckej výchovy a vzdelávania
komplexného vzdelávania (PAIDEA) mal pojem didaskein dvojaký
význam:
 VYUČOVANIE – ako činnosť vychovávateľa prípadne učiteľa
(didaskolas, gramatikos) pôsobenie na iných
 UČENIE SA – ako činnosť edukanta = žiaka
Dvojitý význam poukazuje na súvislosť vyučovania a učenia sa,
teda na činnosť učiteľov a činnosť žiakov.
V dejinách vyučovania súvislosť spomenutých dvoch činností bola
predmetom rozdielnych názorov: raz sa prikladala dôležitosť jedna
v inom období sa absolutizovala druhá činnosť.
- procesy učenia a vyučovania
- V období explózií informácií (informačného smogu)
význam didaktiky narastá
- pracovať s informáciami (podstatné od menej
podstatného)
- naučiť žiakov kriticky prehodnocovať
“filtrovať“odlišovaťhodnotu a význam
ROZVOJ
DIDAKTICKÝCH TEÓRIÍ
V HISTORICKOM KONTEXTE
Kto z historických osobností, o ktorých sme sa učili
na dejinách pedagogiky najviac ovplyvnil dnešnú
podobu didaktiky ?
STAROVEK:
GRÉCKO: A) SOKRATES, PLATÓN, ARISTOTELES
B) SOFISTI
RÍMSKA RÍŠA : QUNTILIANUS
NOVOVEK:
OSVIETENECTVO: JÁN ÁMOS KOMENSKÝ
J. F. HERBART
JOHN DEWEY
+ + doplniť informácie zo skrípt (str. 9 až 13) – najmä pozrieť mená:
Rousseau, Pestalozzi, Herbart, Diesterweg, + z každého storočia
(16.st.,17.st.,18.st.,19.st.,20.st) sa naučiť jedného slovenského a
jedného českého pedagóga
Prínos rétoricko-pragmatickej línie
pre rozvoj didaktických teórií
 PODĽA SOFISTOV SA VYŠŠIE VZDELANIE = (TZV. ENCYKLICKÁ PAIDEA )
ZAČALO SA ZAOBERAŤ TÝM, ČO BÝVALO
PRED TÝM PONECHANÉ NA NÁHODU.
SOFISTI POSTULOVALI POTREBU ÚPLNÉHO VZDELANIA AKO OBČIANSKU
CNOSŤ !
 KURIKULUM: ZÁKLADOM BOLO 4 PREDMETY:
1. GRAMATIKA (AKO ZÁKLAD PRE VŠETKO OSTATNÉ)
2. DIALEKTIKA (NÁCVIK POUŽÍVANIA SLOV AKO PREJAV A REPLÍK)
3. RÉTORIKA (AKO UMENIE PREJAVU PRESVEDČIVO NIEČO DOKÁZAŤ
A PRESADIŤ)
4. OBČIANSKA NÁUKA (PREHĹBENIE ODBORNÝCH POZNATKOV
V NAJDÔLEŽITEJŠÍCH OBLASTIACH, KU KTORÝM PATRILA PREDOVŠETKÝM
ARITMETIKA, GEOMETRIA, ASTRONÓMIA A HUDBA (MUZIKA).
STREDOVEK : DOGMATICKÁ KONCEPCIA VYUČOVANIA
 DOMINANCIA KRESŤANSKEJ VÝCHOVY A VZDELÁVANIA:
(DOGMATIZMUS, SCHOLASTIKA - MEMOROVANIE,
PRÍSNOSŤ, PASIVITA ŽIAKA, TELESNÉ TRESTY).
 CIEĽOM VZDELÁVANIA BOLO FORMOVANIE IDEÁLU:
ZBOŽNÝ MUDRC OVLÁDAJÚCI PERFEKTNE LATINČINU
(ZANEDBÁVANIE TELESNEJ STRÁNKY)
 SVETSKÉ VZDELÁVANIE, MESTSKÉ ŠKOLY, VZNIK
UNIVERZITNÉHO VZDELÁVANIA (UČENÉ DIŠPUTY)
PRECHODNÁ KONCEPCIA: KATECHETICKÁ KONCEPCIA
VEĽKÁ DIDAKTIKA
(Didaktica magna)
 tu podal komplexný rozbor vyučovania.
 Obsah a zámer vyjadril takto:
„V Didaktike podávajúcej všeobecné umenie učiť
všetkých všetko, alebo spoľahlivý a vybraný spôsob, ako
možno po všetkých obciach, mestách a dedinách
niektorého kresťanského štátu zriaďovať také školy, aby
sa všetka mládež oboch pohlaví bez akejkoľvek výnimky
mohla vyučovať v náukách, zušľachťovať v mravoch,
napĺňať zbožnosť, a tak v rokoch dospievania stručne,
príjemne a dôkladne sa naučiť všetko, čo je potrebné pre
prítomný a budúci život.“
JOHANN FRIEDRICH HERBART
3.
Rozvinul teóriu slovno-názornej koncepcie:
 Najznámejšie sú jeho 4 formálne stupne
vyučovania:
 jasnosť dôkladné zoznámenie sa s novým učivom
napr. (výklad)
 asociácia prepojenie nového učiva so starším
učivom
 systém: zaradenie nového učiva do systému
(závery, zovšeobecnenia, pravidlá)
 metóda: praktické precvičovanie, využitie v praxi
využitie nových poznatkov pri riešení úloh, cvičení
a pod.
ČO chápeme pod všeobecnou didaktikou
v posledných 30 rokoch....
 Pavlík: Didaktiku považuje za vedu, ktorá sa zaoberá
rozumovou výchovou.
 Velikanič: Didaktika je veda o vyučovaní.
 Mojžíšek: Didaktiku je teória vzdelávania
a vyučovania.
 Petersen, Herman: Didaktika – veda o vyučovaní
a učení sa.
 Klafki: Didaktika je teória obsahov vzdelávania
 Müller: Didaktika je veda o zmene konania.
 Kaiser: DIDAKTIKA JE TRANSFORMÁCIA
OBSAHOV NA VYUČOVACIE PREDMETY,
USKUTOČŇOVANÁ PODĽA URČITÝCH
PRINCÍPOV A USILUJÚCA SA SPLNIŤ URČITÉ
ZÁMERY.
PEDAGOGICKÉ TEÓRIE 20. STOROČIA
A ICH VPLYV (NIELEN) NA DIDAKTIKU
Aké vzdelávacie teórie a paradigmy má didaktika?
OBSAH –
akademické
INTERAKCIA –
kognitívne,
sociokognitívne
SUBJEKT –
personalistické,
spiritualistické
SPOLOČNOSŤ -
sociálne
„Učitelia otvárajú cestu, vojsť však musí žiak sám....“(čínske príslovie)
začiatok 20. storočia – behaviorizmus, pozitivistická
psychológia (Thorndike, Václav Příhoda)
Medzivojnové obdobie – kognitivizmus, sociálny
pohľad na vzdelávanie (Piaget, Vygotskij)
II. svetová vojna – technológia do vyučovania, ožíva
behaviorizmus, Bloomova taxonómia cieľov
50-60-te roky 20.stor. – kognitívny prúd aj
behaviorálny prúd v pedagogike
70-te roky 20.stor. – humanistická psychológia
(Rogers, PCE)
80-90-te roky 20.stor. – integrácia žiakov so ŠVVP
DIDAKTICKÝ REFORMIZMUS
 Vracia sa k odkazom Rousseaua a Tolstého
 reformná pedagogika sa nazýva aj
hnutím novej výchovy
 Predstavitelia: Ellen Keyová, O. Decroly, A.
Feriére, J. Dewey, P. Petersen, R. Steiner
Podľa obsahového zamerania rozoznávame
 DIDAKTICKÝ FORMALIZMUS
Predstavitelia(Rousseau, Pestalozzi, Herbart). Formalizmus
kládol dôraz na rozvoj rôznych stránok osobnosti žiaka –
rozumových schopností, pamäti, pozorovania, pozornosti,
predstavivosti, estetického cítenia, etických vlastností.
Formalizmus podporil vyučovanie latinčiny, gréčtiny, histórie
a filozofie.
 DIDAKTICKÝ UTILITARIZMUS
Dewey) v USA koncom 19.storočia a začiatkom 20. storočia
vznikol didaktický utilitarizmus. Vznikol vplyvom pragmatickej
pedagogiky. Tento prístup kladie dôraz na činnosť, prax
a užitočnosť. Dôraz kladie na dieťa a na jeho prípravu na
praktický život. Hlavným cieľom je rozvoj aktivity,
samostatnosti a tvorivosti žiakov v praktických životných
situáciách.
ČLENENIE DIDAKTÍK
Z HĽADISKA ZAMERANIA PREDMETU
ako vzťah všeobecného a jedinečného:
1. všeobecná didaktika
2. didaktiky odborných predmetov (DCH, DSJ),
3. špeciálne didaktiky (predškolská didaktika, DSŠ, DZŠ).
 Didaktika sa realizuje najmä za využitia tesného spojenia
didaktiky a špeciálnych didaktík:
 všeobecná didaktika ←→ didaktika jednotlivých predmetov
 všeobecná teória ←→ jedinečná prax
 ako vzájomne sa ovplyvňujúci sa vzťah
 Makrodidaktické teórie (makroúroveň
skúmania)
 Mikrodidaktické teórie (mikroúroveň
skúmania)
 ČO JE TO KONŠTRUKTIVISTICKÁ teória v
didaktike, čo je to sociálny konštruktivizmus
???
Didaktické vedomosti a zručnosti
 Didaktika je nevyhnutným obsahom
aprobačnej kvalifikácie pedagóga (cieľom je
nadobudnutie didaktickej kompetencie)
 Je nevyhnutnou podmienkou odbornej
prípravy pedagóga na reálnu pedagogickú
prax