1
KAZUISTIKA V ŠPECIÁLNEJ
PEDAGOGIKE
Ján Hučík, Alena Hučíková
2
KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU
2008
Ján Hučík, Alena Hučíková
Kazuistika v špeciálnej pedagogike
3
Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta
Katedra špeciálnej pedagogiky
2008
© Copyright by the Pedagogical Faculty of Catholicae University in Ružomberok 2008
Autori: ©
Mgr. Ján Hučík, PhD 80%
Mgr. Alena Hučíková 20%
Recenzenti:
prof. PhDr. Viktor Lechta, PhD.
Doc. PhDr. Ema Kollárová, CSc.
Obálka:
Ing. Roman Hučík
Sadzba:
ISBN:
Za jazykovú úpravu zodpovedá autor
Edičné stredisko Pedagogickej fakulty
Námestie Andreja Hlinku 56/1, 034 01 Ružomberok
tel./fax 00421-44-4320960; http://fedu.ku.sk
4
Obsah
Úvod
1 Základné vymedzenie
1.1 Terminologické vymedzenie
1.2 Ciele kazuistiky
1.3 Prístupy ku kazuistike
2 Atribúty kazuistiky
2.1 Druhy kazuistiky
2. 2 Funkcie kazuistiky
2.3 Štýl kazuistiky
2.4 Kazuistický prístup
2.5 Kazuistická stratégia
2.6 Kazuistická metóda
3 Špeciálno-pedagogická kazuistika
3.1 Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky
3.2 Štruktúra špeciálno-pedagogickej kazuistiky
3.3 Osobitosti špeciálno-pedagogickej kazuistiky podľa zamerania
3.4 Pramene informácií pre špeciálno-pedagogickú kazuistiku
3.5 Etika v kazuistickej činnosti špeciálneho pedagóga
4 Skratky a odborná terminológia v správach zo psychologických a špeciálnopedagogických
vyšetrení
Záver
Použitá literatúra
Prílohy A Záznamový hárok špeciálno-pedagogickej kazuistiky
B Pomôcka pri vyplňovaní záznamového hárku
5
Úvod
Odborná prax núti pedagógov, aby získavali čo najviac poznatkov o individuálnych
osobitostiach svojich žiakov. Optimalizácia edukácie si vyžaduje pohotové rozpoznávanie
ťažkostí žiakov a poskytovanie účinnej pomoci počas celého výchovno-vzdelávacieho
procesu. Dôležité je rozpoznať potenciálne možnosti žiaka s narušením či postihnutím,
určenie prognózy jeho socializácie. Formovať je možné iba to, čo dobre poznáme. Cieľom
výchovy a vzdelávania jednotlivcov s postihnutím, či narušením je umožniť čo najširší rozvoj
osobnosti. Špeciálny pedagóg vystupuje ako informujúci a formujúci činiteľ, ale iba za
podmienok, že výchovno-vzdelávacie pôsobenie cieľavedome riadi, plánuje, motivuje,
organizuje a hodnotí. Získavaním poznatkov o jednotlivcovi s postihnutím či narušením sa
zaoberá špeciálno-pedagogická diagnostika. Tá tvorí východisko pri individualizovanom
programe špeciálno-pedagogického pôsobenia na diagnostikovaného jednotlivca.
Objektívny pohľad na osobnosť človeka môže vzniknúť iba ako výsledok
komplexného prístupu. Ak sa jedná o jednotlivca s postihnutím, komplexný pohľad na
skutočnosť aký bol, je a prognózu, aký by mohol byť v budúcnosti, poskytne popis prípadu –
kazuistika (lat. casus – prípad).
Mareš J. (2002) vo svojom článku „Medicína a pedagogika“ publikovanom
v časopise Pedagogika 2002, konštatoval, že zatiaľ čo v medicíne je publikovanie
jednotlivých prípadov bežnou záležitosťou v pedagogike je niečo také vzácnosťou. Kazuistiky
si v medicíne už dávno dobyli významné postavenie, ale v pedagogike skoro vôbec
neexistujú.
Miloš Sovák hovoril “Keby sme viac čítali, nemuseli by sme toľko objavovať.“ Tento
slovný výrok pekne parafrázoval Zdeněk Matějček (2002) vo svojom článku Kazuistika
v pedagogike: Keby sme konečne začali písať kazuistiky, nemuseli by sme tak v mnohých
prípadoch pedagogiky márne tápať. (In: Matějček, Z. Kazuistika v pedagogice. Učiteľské
noviny 2002, s.18)
„Kazuistika v špeciálnej pedagogike“ je určená pre všetkých študujúcich špeciálnu
pedagogiku, ale i sociálnu prácu a odborných pracovníkov pôsobiacich v poradenstve.
Publikácia dáva návod ako spracovávať všetky získané informácie o jednotlivcovi do
kazuistiky, ktorá je základom ďalšej edukácie, reedukácie a primeranej starostlivosti,
zohľadňujúc špeciálno- pedagogické, sociálne a ďalšie potreby jednotlivca.
1 ZÁKLADNÉ VYMEDZENIE
Pojem kazuistika ako termín, nie je jasne definovaný, no najčastejšie sa odvodzuje
z latinského slova casus (prípad, udalosť, náhoda) – vo význame – „prvoradý a vyčerpávajúci
popis, analýza určitého prípadu, väčšinou jeho genéza a konfrontácia s ním. Pojem kazuistika
sa používa v lekárstve, psychológii, právnej vede, menej už v sociológii, kde sa vyvinula tzv.
case study, ktorá však väčšinou nesleduje zasahovanie do prípadu“ (Maříková, H. a kol.
6
1996, s. 477). Popri už spomínaných odboroch sa kazuistika dostala do teórie i praxe napr.
pedagogických a sociálnych vied, pričom z vied o výchove najviac v odboroch špeciálnej
a liečebnej pedagogiky. Case study, pôvod tohto významu je v angličtine a označuje sa ním
prípadová štúdia (doslovný preklad) alebo ako monografická metóda. Podstatou case study je
koncentrácia pozornosti na jeden objekt, ktorý sa spracováva ako celok zo všetkých
relevantných aspektov
Systematicky case study použil údajne ako prvý F. P. G. Le Play pri skúmaní
rodiny. Niektorí autori uvádzajú ako príklad case study výskumné práce W. I. Thomasa a F.
W. Znanieckého z roku 1918 (Maříková, H. 1996).
1.1 Terminologické vymedzenie
Súčasná odborná literatúra, či už domáca, alebo zahraničná, uvádza obidva termíny
kazuistika, case study bez toho, aby sa bližšie zaoberala ich vzájomným prepojením. Toto
konštatovanie sa nevzťahuje len na oblasť vedeckého poznávania v sociálnej práci, ale aj na
iné spoločenské vedy, ktoré chápu kazuistiku a prípadovú štúdiu ako dve špecifické metódy
(Levická, J., 2004).
Podľa Zeleiovej, J. (2007, s. 2) „kazuistika (lat.casus-prípad) ako štúdium istého prípadu,
udalosti či príbehu je kvalitatívne orientovaná metódy, ktorá je už od antických čias
imanentne prítomná v medicíne, až neskôr sa analogicky využívala aj v iných humanitných
a ekonomicko-právnych odboroch.“
Hartl, P., Hartlová, H. (2004, s. 253) kazuistiku definujú „kazuistika, prípadová štúdia 1
popis jednotlivých prípadov napr. vznik, priebeh a vyliečenie duševnej choroby či
odstránenie povahovej vlastnosti apod.; rovnako ako jedinca sa môže týkať i skupiny ľudí, či
inštitúcie; slúži ako pomoc a porovnanie pre podobné prípady; často sa zostavuje
prostredníctvom rekonštrukcie životopisu sledovanej osoby 2 didaktický postup používaný
hlavne pri profesijnej príprave dospelých, ktorí sa učia skôr rozborom prípadov ako
systematických štúdiom teórie 3 voľnejšie uplatňovanie všeobecných pravidiel, napr.
morálnych, s prihliadnutím na konkrétnu situáciu jednotlivca“.
V defektologickom slovníku (Edelsberger, L., 2000) je rozšírený definovaný pojem
kazuistika o možnosti jej využitia ako klasickej metódy popisu a rozboru jednotlivých
prípadov v medicíne a s ďalším zameraním hovorí o právnickej, pedagogickej, psychologickej
a defektologickej kazuistike. Kazuistika sa považuje sa metódu s funkciou heuristickou
(nachádzajúcou), ilustračnou a verifikačnou (dokumentačnou, overovacou).
V rámci špeciálnej pedagogiky Vašek, Š. (1992, s. 92) zaradil kazuistiku medzi výskumné
metódy „zamerané na podrobné skúmanie reprezentatívnych jednotlivcov a na robenie
záverov z pozorovania jednotlivých zistení o nich, dodatočne poukazujúc na to, čo je spoločné
a čím sa od seba líšia, ako aj to, aké príčiny tu hrajú úlohu“.
V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s nasledovnými chápaniami kazuistiky:
- Kazuistika ako popis konkrétneho prípadu. Tento popis obsahuje vznik
ťažkostí , priebeh práce a postupy použité na odstránenie klientových ťažkostí.
- Kazuistika ako didaktická metóda, ktorá sa využíva pri príprave odborníkov.
- Kazuistika ako pracovný postup odborníkov v tzv. pomáhajúcich profesiách.
Ide tu o akúsi spätnú kontrolu správnosti jednotlivých krokov, využívaných pri
autokontrole.
- Kazuistika ako vedecko-výskumná metóda. Ide o metódu používanú
v empirickom výskume, ktorá je založená na vedeckej analýze konkrétneho
prípadu.
7
Oproti tomu prípadová štúdia, alebo štúdia prípadu ako metódu case study nazýva Vašek,
Š. (1991, s. 92) „spočíva v dôkladnom štúdiu všetkých dostupných písomných a iných
materiálov o postihnutom či narušenom jedincovi, v ich diagnostickom zhodnotení
a formulovaní záverov“.
Podľa Strieženca, Š. (1996, s. 220) prípadová štúdia je „pedagogická metóda, ktorá má
charakter deskriptívnej správy o určitej minulej problémovej situácii“, ale tiež aj ako
„neštatistický a neštandardizovaný postup v bádateľskej činnosti alebo špeciálnej výskumnej
technike“ (1996, s. 114).
Prípadová štúdia je teda súhrnne spracovaná správa o konkrétnom prípade jednotlivca.
Môžeme ju chápať aj ako vedeckú analýzu spracovaného prípadu, ktorá okrem
funkcionálnych vzťahov poukazuje na determinanty vývoja prípadu a kauzálne súvislosti,
ktoré boli počas práce na prípade odhalené (Levická, J. 2004).
Kazuistika je vedeckým spracovaním konkrétneho prípadu. Spracováva sa väčšinou
ex.post. čiže po ukončení práce na riešení. Je to metóda vedeckého poznania reality, ktorej
cieľom je vedecké zovšeobecnenie informácií získaných systematickou analýzou jednotlivých
štúdií.
Z hľadiska početnosti spracovávania jednotlivých prípadov môžeme hovoriť o kazuistike
jedného prípadu, cieľom ktorej je vedecké spracovanie konkrétneho prípadu, alebo
o kauzálnom vyhľadávaní faktov, čiže o sledovaní vopred stanovených objektívnych
skutočností (krádeže, úteky z domova a pod.) na štatisticky významnom počte sledovaných
prípadov. Pri kauzálnom vyhľadávaní faktov sa pracovník zameriava na odhalenie príčin
skúmaného javu.
Pri kazuistike môžeme hovoriť aj o vedeckom, populárno-vedeckom alebo pedagogickom
spracovaní kazuistiky. Vzhľadom k tvrdeniam Levickej J. (2004) v špeciálno-pedagogickej
praxi využívame v podstate spojenie obidvoch vedeckých pojmov a to hlavne pod pojmom
kazuistika.
Kazuistika umožňuje hĺbkovú analýzu a interpretáciu fenoménov týkajúcich sa daného
prípadu, vyslovenie diagnostických a prognostických záverov, poznaním diagnostických
záverov iných odborníkov umožňuje relatívne odpútanie sa od subjektivity posudzovania
prípadu, pomáha hľadať riešenia či intervencie vďaka odkazom na iné podobné prípady,
pomáha určiť špecifické, jedinečné znaky, vlastnosti skúmaného jednotlivca. Kazuistická
metóda má v diagnostike významné postavenie“ (Vančová, A. 2005, s. 91).
Sumarizáciou obsahu týchto mnohých pojmov od rôznych autorov: Tardy V. (1967),
Košč, L. (1977), Ďurič, L., Bratská, M. (1977), Ivanová-Šalingová, M. (1988), Berková, L. E.
(1991), Gavora, P. (1999), Darák, M., Ferencová (2001), Kovalčíková, I. (2005), Valenta,
M., Müller, O. (2003), Juszczyk, S. (2003), môžeme vo všeobecnej rovine definovať:
kazuistika je metóda, pri ktorej sa zhromažďujú, analyzujú všetky dostupné písomné
materiály a systematicky sa podrobne skúma jednotlivec prostredníctvom pozorovania,
rozhovorov, experimentov a vlastného skúmania výsledkov činností za účelom
systematizácie a ich klinického a didaktického využitia. Získané poznatky o danom
jednotlivcovi však nemôžeme v žiadnom prípade zovšeobecňovať.
1.2 Ciele kazuistiky
Na základe zisťovania a interpretovania príčin, podmienok a reakcií na pedagogickú
intervenciu môže mať kazuistika podľa Šveca, Š. (1998, s. 216) tieto ciele:
- „overovanie efektivity edukačného pôsobenia – do akej miery je používanie metodiky účinné
a prispieva k skvalitneniu výchovno-vzdelávacieho procesu, resp. do akej miery bolo
optimálne využitie výchovných prostriedkov;
8
- koncipovanie nových originálnych vedeckých hypotéz na základe vymykania sa istého
správania, javu, interakcie z bežného kontextu, t.j. na základe nepredpokladaného
a neplánovaného javu;
- získanie odpovede na užší praktický problém, ktorým sa napr. vysvetlí príčinnosť niektorých
fenoménov a interakcií“.
Cieľom kazuistiky je nielen podrobný popis a pochopenie konkrétneho prípadu, ale
i komparácia podobných prípadov (Maříková, H. 1996). Ďalej ako uvádza Defektologický
slovník (2000) slúži na ilustráciu alebo vyvodenie teoretických záverov, pracovných hypotéz
a pod. Na pedagogické účely slúži didaktická kazuistika, ktorá náležite objasňuje daný jav,
typický príznak alebo pôsobenie použitej metódy (Ďurič, L., Bratská, M., 1977).
V praxi kazuistické štúdie slúžia naučiť sa na špecifickom prípade rozoznať to, čo je vo
všeobecnej rovine už známe. Pri sledovaní jednotlivého prípadu spoznávame špecifický,
jednotlivý prípad odlišný od ostatných, ale zároveň môžeme pozorovať znaky, ktoré sú
typické pre určitý problém. Nachádzať v individuálnom všeobecné rysy si však vyžaduje
poznanie všeobecných znakov a veľkú citlivosť ich objavovať. Súčasťou rozboru prípadu je
okrem záveru tiež náčrt možných spôsobov intervencie, edukácie a korekcie (Hadj
Moussová, Z., Duplinský, J. 2002).
V každom vednom odbore napr. psychológii, medicíne, sociológii je cieľ použitia
kazuistiky odlišný, preto aj spracovanie a využitie je v pedagogike a špeciálnej pedagogike
iné.
1.3 Prístupy ku kazuistike
Kazuistika je využívaná v rôznych vedných odboroch napr. v psychológii, sociológii,
práve, medicíne, ekonomike, antropológii, pedagogike a preto má i špecifické významy
a oblasti využívania.
V týchto aplikačných oblastiach nachádzame uplatnenie kazuistickej metódy –
procesu zhromažďovania údajov, ich systematizácie pre ďalšie využitie. Preto jej použitie a
využitie má odborné, obsahové a terminologické špecifiká daných vedných odborov ,
ktoré svojím spôsobom objektivizujú obraz o sledovanom jednotlivcovi, jave, procese či
udalosti.
Etnografická kazuistika podáva komplexný a dynamický obraz o sledovanej sociálnej
skupine a využíva na to hľadiská aktérov, samotných účastníkov deja.
V sociálnej oblasti vhodne koncentruje pozornosť na jeden sociálny objekt, ktorý
spracováva ako celok zo všetkých relevantných aspektov v jeho jedinečnosti a komplexnosti.
Týmto objektom môže byť rodina, jednotlivec, pracovná alebo záujmová skupina a pod.
V medicíne, psychiatrii, psychológii ide o popisy jednotlivých prípadov choroby, kedy
vytvára lekársky súhrn klinických pozorovaní jej príčin, priebehu a liečenia s následným
praktickým i teoreticko-odborným využitím.
Kazuistika je zložitejšia, ale predsa využívaná aj v prípadoch priemyselných,
obchodných či iných konfliktoch, porúch zariadení a pod. Tu ide často o intervencie do širších
spoločenských problémov.
V oblasti kriminológie a práva kazuistiky objavujú a vylučujú výsledky ľudských
interakcií a ich podstatných charakteristík ako dôležitý zdroj ilustrácie, poznávania
a objektivizácie jednotlivých údajov a vyvodeniu záverov.
V edukácii všeobecne, ale osobitne v špeciálno-pedagogickej má nezastupiteľné
miesto na dokreslenie rozhodovania v rámci individuálnej starostlivosti v oblasti výchovy
a vzdelávania jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
9
Aplikácie kazuistických rozborov v rôznych vedných odboroch slúžia aj vedeckovýskumným,
spoločenským, právnym, sociálnym účelom ako východiskové podklady pre
tvorbu hypotéz, ďalších metód, diagnostických postupov, prognóz a intervencií.
2 ATRIBÚTY KAZUISTIKY
Ďalej uvádzané znaky sa ukázali ako dominantné v praxi edukačných,
sociálnych, zdravotníckych, právnych a iných inštitúcií a ukázali opodstatnenosť využitia
tejto metódy ako dôležitého zdroja poznávania jednotlivca, problému či procesu.
2.1 Druhy kazuistiky
Každé spracovanie jednotlivého prípadu môže byť spracované ale prezentované z viacerých
možných hľadísk.
Kazuistiku môžeme členiť podľa vedných odborov
a/ z hľadiska zamerania:
psychologická
medicínska
sociálna
sociologická
kriminologická
kazuistika
právna
etnografická
pedagogická
špeciálno-pedagogická
iná
Spracovanie a prezentácia kazuistiky v určitých oblastiach, vedných disciplínach nesie
špecifiká odbornej terminológie, foriem, prostriedkov získavania údajov a informácií podľa
zamerania.
b/ z hľadiska kazuistického spracovania a prezentovania podľa Baja, I. (1991):
10
opis histórie prípadu
kazuistika štúdium a rozbor prípadu
komplexná kazuistika
Opis histórie prípadu (case history), niekedy nazývaná „životná história“,
sa týka osobných údajov o vývine a živote vychovávaného jednotlivca. Má to byť
zmysluplný, súvislý a ucelený obraz o danom prípade človeka. V tom obraze má byť všetko
podstatné o osobnosti ( u postihnutých s dôrazom na informácie relevantné postihnutiu).
Radenie informácií je zväčša chronologické.
Štúdium a rozbor prípadu (case study) je vlastnou analýzou, vedeckým spracovaním
histórie prípadu. Okrem funkcionálnych vzťahov z opisu sú tu relevantné determinačné
vzťahy a kauzálne závislosti, výchovné, resp. diagnostické, korekčné alebo terapeutické
hypotézy či závery.
Komplexná kazuistika obsahuje opis histórie, aj štúdium prípadu. Tieto
časti môžu byť po formálnej stránke oddelené, ale môžu sa i vzájomne prelínať – po
fragmente z histórie prípadu nasleduje uvedenie fragmentu do kauzálnych súvislostí, a potom
ďalší krok zo životnej histórie s následnou analýzou (Košč, L. 1977).
Bez ohľadu na typ kazuistiky si jej autor má uvedomovať, že opisy
a závery na podklade objektívnych faktov sa uskutočňujú v istom presne vymedzenom čase.
Výsledky pozorovaní a vyšetrení sa týkajú osoby, ktorá je v ustavičnom procese vývinu,
v časovej postupnosti od minulosti cez prítomnosť do budúcnosti. Len takto chápaná
osobnosť(žiaka) sa správne hodnotí a takto kazuisticky opísaná približuje adresátovi
(odborníkovi alebo čitateľovi) jej reálny obraz; to umožňuje osobnosť sprostredkovane
poznať, preniknúť do jej jadra, pochopiť ju a dedukovať z nej žiaduce závery, zovšeobecnenia
a poučenia.
c/ z hľadiska komplexnosti informácií:
čiastková, parciálna
kazuistika
celková, komplexná
11
Bajo, I. (In: Švec, Š.1998) čiastková kazuistika sa týka iba niektorých znakov a stránok
osobnosti žiaka( napr. kognitívnych schopností, sociálnych postojov, vzťahu k práci a pod.).
Podáva fragmentárny výsek celého obrazu o nej a nestačí na úplné jej poznanie. Môže však
pedagógom pomôcť uvedomiť si a uľahčiť riešenie konkrétnych výchovno-vzdelávacích či
terapeuticko-nápravných problémov.
Celková kazuistika žiaka naproti tomu obsahuje jeho všestranný a čo
najúplnejší opis a obraz jeho kognitívnych, citových, vôľových, sociálnych a iných
osobnostných znakov. Je podstatne obšírnejšia než čiastková kazuistika, opiera sa o podstatne
širší inventár údajov.
d/ z hľadiska spracovania:
voľná
kazuistika
spracovaná podľa plánu
Voľná kazuistika mená vopred určený plán, uvádza znaky a osobitosti
jednotlivca, ktoré tvorca kazuistiky pokladá za dôležité, významné pre opisovaný či
prezentovaný prípad. Radenie informácií nie je systematizované.
Kazuistika spracovaná podľa plánu je vypracovaná v súlade s prijatou
dispozíciou, podľa schém na vypracovanie osobnej kazuistiky či charakteristiky, prípadne
podľa pozorovacích hárkov, osobných listov a pod.
e/ z hľadiska účelu:
klinická
kazuistika učebnicová
časopisecká
12
Klinická kazuistika patrí k najfrekventovanejším. Ide o relatívne voľnú
prezentáciu a konfrontáciu výsledkov výchovy, výsledkov vyšetrení a vývinu „klinického
obrazu“ na pozadí osobnej a rodinnej anamnézy s naznačením aktuálnych diagnostických,
prognostických alebo preventívnych, výchovných, prevýchovných, terapeutických alebo
nápravných hypotéz. Slúži často ako podklad na odborné diskusie a konzultácie práve preto,
aby sa dosiahol jednotný náhľad na žiaka, na jeho prejavy, na diagnózu a prognózu, na
výchovný, či nápravný, terapeutický alebo špeciálno-výchovný prístup a postup. Účel
kazuistiky je tu čisto praktický, zameraný na pomoc konkrétnemu žiakovi, bez akejkoľvek
tendencie po zovšeobecňovaní. To je napr. bežná pedagogická charakteristika žiaka
v špeciálno-pedagogickom kontexte s prezentáciou súvzťažných medicínskych
a psychologických diagnóz a prognóz.(Bajo, I. In Švec, Š. 1998)
Učebnicová kazuistika je určená odborníkom alebo študentom odboru. Jej
cieľom je ilustrovať teoretický text o výchovno-vzdelávacích problémoch, text o diagnóze,
syndróme či symptóme alebo o priebehu a výsledkoch (pre)výchovy, tréningu, korekcie,
terapie a pod. Na rozdiel od klinickej kazuistiky nie je voľnou prezentáciou, ale precíznym
a diferencovaným opisom jednotlivého prípadu. Zameriava sa na to, čo má ilustrovať, pričom
v nej možno vynechať cieľovo irelevantné časti. Formálne a obsahovo musí spĺňať kritériá,
ktoré sa kladú na literárnu prezentáciu učebnicového textu. (Bajo, I. In: Švec, Š. 1998)
Časopisecká kazuistika prináša viac-menej výnimočné prípady, teda nie
bežné klinické ani učebnicové. Pod výnimočnosťou rozumieme výchovne, diagnosticky,
poradensky, nápravne zaujímavý a podnetný prípad žiaka. Čitateľ - odborník alebo študent
ako budúci odborník by mali z takejto kazuistiky získať novú informáciu a stimuláciu na
vlastné rozmýšľanie a správanie, ak sa vo svojej odbornej praxi stretnú s analogickým
prípadom. Podobne ako učebnicová kazuistika musí aj časopisecká kazuistika spĺňať
požiadavku vysokej odbornosti a literárno-publikačné kritériá.
Košč, L. (1977) zdôrazňuje, že všetky tieto kazuistiky majú spoločné to, že sú to
posudky a referáty o práci s konkrétnym jednotlivcom, a tak je v centre práve to špecifické,
jedinečné, individuálne, a nie to, čo je pre tú-ktorú problémovú oblasť výchovy alebo pre
určité narušenie či postihnutie typické alebo všeobecne platné. Hartl, P., Hartlová, H. (2004)
uvádzajú aj možnosť využitia kazuistiky na porovnávanie pre podobné prípady.
2.2 Funkcie kazuistiky
Bajo, I. (In Švec, Š. 1998) uvádza funkcie kazuistiky. Funkcia kazuistiky je
širokospektrálna a preto sa aj jej funkcie členia z viacerých odborných prameňov do viacerých
rovín.
13
Heuristická-objavovacia, výskumná, nachádzajúca – výskum prameňov, hodnotenie
prameňov, získavanie východiskových podkladov na tvorbu hypotéz a objavovanie nových
poznatkov. Získavanie prvých konkrétnych informácií o novom, neobvyklom syndróme či
symptóme z hľadiska špeciálno-pedagogického. Popis a rozbor konkrétnych prípadov môže
poskytnúť formulácie nových hypotéz.
Verifikačná-overovacia, dokumentačná. Ide o overovanie súvzťažných metód, postupov
a prostriedkov, o správnosť metódy získavania informácií o jedincoch s postihnutím,
metodiky spracovania a vyhodnocovania získaných informácií. Priebeh a výsledky skúmania
prípadu poskytujú spätnoväzbovú informáciu, ktorá potvrdzuje alebo vylučuje metódy,
postupy, prostriedky kauzistického skúmania.
Ilustračná – objasňujúca, osvetľujúca, uvádzanie názorných príkladov na
objasnenie prípadu, využitie výsledkov na didaktické účely. Slúži na ilustráciu teoretických
poznatkov o výchove a vzdelávaní jedincov s istým druhom postihnutia – s celkovou
charakteristikou prípadu alebo na ilustráciu poznatkov o nejakom metodickom postupe
s parciálnou charakteristikou prípadu. Niekedy sa využije iba výňatok z kazuistiky, resp. jej
skrátená verzia.
Poznávacia, metodická- zaoberá sa javmi (definovateľnými, merateľnými
a porovnateľnými), vzťahmi (kvantifikovateľnými a vysvetľujúcimi) a hypotézami
(overiteľnými). Využíva pritom metódy bioštatistické, informatické, demografické a iné.
Hodnotová, postojová a morálna – táto funkcia sa orientuje na kritické
skúmanie morálnych aspektov rozhodovania v oblasti starostlivosti o jedincov s postihnutím.
Aplikačná a formatívna – spracúva návrhy a hodnotenia opatrení pre rozvoj
14
systému starostlivosti, najmä v oblasti riedenia, využívajúc metódy systémovej analýzy
(spoznávanie zložitých celkov metódami popisu a následného rozkladu).
Koordinačná a integračná – funkcia sa zameriava na hľadanie zákonitostí
a podstatných vzťahov medzi životným štýlom, životným prostredím, úrovňou a rozložením
zdravia, ovplyvniteľnosťou zdravia
2.3 Štýl kazuistiky
Kazuistika je literárny útvar, ktorý by mal byť náučný odborne poučiť
a informovať. Mala by sa v nej používať správna terminológia v zmysle špeciálnopedagogickej
teórie. V jadre by malo byť jasné na čo poukazuje, čo je danému jednotlivcovi.
Kazuistika pomáha pri rozširovaní poznatkov v špeciálnej pedagogike a napomáha pri
hľadaní možnosti korekcie.
Kazuistika, musí byť jasná, zrozumiteľná, konkrétna a presná, nemá byť rozvláčna.
Zobrazené veci si musí vedieť čitateľ predstaviť. Náučný (odborný) štýl sprostredkuje
odborné informácie a vedecké poznatky. Jeho charakteristickou črtou je písomnosť
a objektívnosť. V náučných textoch je členenie výpovedí objektívne. Ďalšími vlastnosťami sú
monologickosť, verejný ráz (starostlivý výber slov, presnosť, zreteľnosť) a pojmovosť.
Z jazykových prostriedkov prevládajú pojmové slová, v terminológii presné, jednovýznamové,
ustálené názvy, domáce jednoslovné, viacslovné a zložené pomenovania, cudzie slová,
hybridné slová (slová zložené z častí pochádzajúcich z rôznych jazykov) a doslovné preklady.
Z morfológie a syntaxe v náučnom štýle používame: ustálené väzby, zložené prídavné mená,
slovesá v 3.osobe, viacnásobné vetné členy, zhustené vyjadrovanie menného oproti
slovesnému, príčastia a prechodníky, oznamovacie vety (pomerne dlhé, súvetia), vsuvky
(parentézy), spájacie výrazy vo vete a medzi vetami, grafické označovanie.
Náučný štýl sa používa vo výkladovom a opisnom slohovom postupe. Na rozdiel od nejakého
„čisto“ umelecko-literárneho prejavu, ktorý môže vzniknúť z nedefinovanej alebo i
nedefinovateľnej potreby sebaexpresie autora, odbornej kazuistike svedčí, keď autor vie,
prečo ju píše a dá to čitateľovi (poslucháčovi) vedieť
2.4 Kazuistický prístup
Kazuistický prístup je profesionálny systematický analytický postup odborníka, kde je
cieľom získať systematický opis všetkých dostupných údajov o danom prípade.
Pozornosť sa venuje individuálne každému jednotlivcovi. Jej cieľom nie je používať exaktné
metódy a údaje vykazovať číselne. Ide skôr o kvalitatívny pohľad na jednotlivca. Väčšina
diagnostickej práce odborníka má kazuistický charakter.
Kazuistický prístup sa uplatňuje i vo vedeckom výskume niektorých vied, napr. práce,
v medicíne, v psychológii, pedagogike.
2.5 Kazuistická stratégia
Kazuistická stratégia býva niekedy označovaná ako klinická. Má veľa
spoločného s „prirodzenou“ diagnostikou, sociálnou percepciou. Takto orientovaná stratégia
je nasmerovaná priamo na individualitu diagnostikovaného. Hľadá však- na rozdiel od laika-
15
zámerne a systematicky „zákonitosti života“ jednotlivca, pravidelnosti v jeho vývoji a živote
(Hrabal, V. 2002).
Z diagnostických postupov používajú kazuisticky pracujúci odborníci najčastejšie riadený
rozhovor, veľký dôraz sa kladie na anamnézy, osobnú históriu, v ktorej možno objaviť body
zvratov, tráum, pre osobu podstatné vzťahy. Pozorovanie a tzv. projektívne testy bývajú silno
orientované na neuvedomelé a individuálne špecifické prejavy. Registrujú a interpretujú sa
nonverbálna komunikácia a fantazijné prejavy.
Úspešný kazuistický postup vyžaduje svojím spôsobom osobnosť
špeciálneho pedagóga, kazuistický postup, ktorý plne využíva tvorivosť diagnostikujúceho
a ktorého prvky sú nevyhnutné pre konečné pochopenie individuality jednotlivca.
2.6 Kazuistická metóda
Kazuistika ako uvádza Zeleiová, J. (2007) je vedecká metóda, pretože sa riadi
uvedomelým a cieľavedomým postupom, činnosťou usporiadanou určitým zámerným
spôsobom. Ide o systematické vyhodnocovanie informácií z prameňov:
- pozorovanie / orientačné, kontrolované
- exploračné metódy ich cieľom je zistiť konkrétnu príčinu, dôvod existencie istého javu /
obsahová analýza komunikácie, dotazníky, testy, rozhovor, anamnéza, katamnéza
- analýza produktov / osobné denníky, tvorivé dielo, školský písomný materiál, kresby
Ferjenčík, J. (2000) uvádza neobtruzívne informácie / erozívne dáta, stopy a artefakty istého
diania, archívne dáta čo sú často informácie zistené nevtieravým, aj náhodným spôsobom.
Kazuistická metóda (Zeleiová, J. 2007) je spôsob popisu a analýzy poznávaných zákonitostí
a premenných, ktoré sa podieľajú na procese kognitívneho, emocionálno-sociálneho,
morálneho vývinu alebo výkonu a sú zoradené do systému kategorizovanom podľa rôznych
regulatívnych princípov. V procese o skúmanom jave alebo osobe treba sledovať postupnosť
vzájomne súvisiacich zmien či udalostí, postupnú zmenu javu.
„Kazuistická metóda v sebe zahŕňa využitie viacerých metód:anamnestických,
pozorovania, interview či naratívneho rozhovoru alebo dotazníka, rozboru výsledkov činností,
výsledky ostatných diagnostických metód nielen špeciálno-pedagogických. V podstate zbiera
všetky dostupné údaje o jednotlivcovi, tieto údaje triedi, analyzuje, porovnáva, systematizuje,
chronologicky radí a hľadá vzťahy, súvislosti, charakter a podstatu znakov či vlastností
a vývinové trendy a anomálie“ (Vančová, A. 2005, s. 91).
Prínosy kazuistickej metódy pre vedecký výskum môžu byť rozmanité:
1. Môže ísť o overovanie súvzťažných metód a prostriedkov, o správnosť metodiky
získavania informácií o skúmaných jednotlivcoch, metodiky spracovania
a vyhodnocovania získaných informácií. Priebeh a výsledky skúmania prípadu
poskytujú spätnoväzbovú informáciu, ktorá potvrdzuje alebo vylučuje metódy či
prostriedky kauzistického skúmania.
2. Kazuistická metóda sa môže uplatniť pri novej problematike, napr. špeciálnopedagogickej
alebo liečebno-pedagogickej oblasti pri získavaní prvých informácií
o novom neobvyklom syndróme či symptómoch alebo neobvyklých kombináciách
postihnutí a narušení a ich dôsledkoch pri výchove a vzdelávaní. Opis a rozbor
konkrétnych originálnych prípadov môže poskytnúť možnosti formulácie
originálnych hypotéz
3. V rámci aplikovaného výskumu sa kazuistickou metódou môžu získať odpovede
na užší praktický problém. To môže objasniť optimálnosť prostriedkov a metód
výchovy, prípadne korekcie, terapie alebo nápravy. Môže ísť napr. len o reguláciu
16
konkrétnej formy správania u ťažko vychovateľných jednotlivcov. Každý ďalší
kazuisticky spracovaný prípad môže znamenať potvrdenie predošlých výskumných
hypotéz.
V histórii pedagogiky boli obdobia, keď sa z tejto disciplíny vytratilo to podstatné – dieťa.
Vytvárali sa „bezdetné“ pedagogické schémy, špekulatívne teórie, pedagogika sa stávala
neosobnou. A pritom práve pedagogika by mala mať dieťa , subjekt výchovy, ľudskú bytosť
stredobodom odborného vedeckého záujmu. Pedagogika bez dieťaťa nie je úplná. A tak
kazuistická metóda je jednou z ciest ako predmet a metódu pedagogiky dostať na kvalitatívne
vyššiu úroveň humanizácie.
Kazuistická metóda sa v edukačnom prostredí využíva na objasnenie výnimočného,
prípadne extrémneho javu. V prípade, že sa rôznymi kvantitatívnymi meraniami zisťuje miera
a frekvencia určitých schopností, zručností alebo charakteristík, je kauzistická metóda
integrujúcou metódou, ktorá kvantitatívne výsledky kvalitatívne interpretuje , ponúka
sledovanie, ktoré odhaľuje príčiny , dôsledky a efektivitu daného štatistického zistenia
(Zeleiová, J. 2007)
POJMY NA ZAPAMÄTANIE
kazuistika, casus, kazuistický prístup,
case study, kazuistická metóda,
case history, kazuistická stratégia
prípadová štúdia, štýl kazuistiky.
KONTROLNÉ OTÁZKY
1. Ako môžeme chápať kazuistiku?
2. Ako môžeme zovšeobecniť a definovať kazuistiku?
3. Z akých hľadísk členíme kazuistiku?
4. Ktoré osobnosti pedagogiky sa zaoberali kazuistikou ako vedeckým
problémom ?
5. Funkcie kazuistiky sú:
6. Definujte štýl kazuistiky.
7. Ako a kde sa uplatňuje kazuistický prístup?
17
8. Prečo si odborníci pripravujú kazuistickú stratégiu?
K ZAMYSLENIU
Aký bol vývoj kazuistiky?
Ako je chápaná kazuistika v odbornej literatúre?
3 ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKÁ KAZUISTIKA
Bajo, I. (1991) charakterizuje špeciálno-pedagogickú kazuistiku ako popis a rozbor
jednotlivého prípadu postihnutého jednotlivca na základe komplexnej písomnej dokumentácie
i iných sprostredkovaných informácií a vlastného skúmania. Obsahuje tiež príslušné
nápravné, výchovné opatrenia, ich priebeh a výsledky. Vašek, Š. (2002) metódu štúdium
prípadu popisuje ako dôkladné štúdium všetkých dostupných písomných a iných materiálov
o postihnutom či narušenom jednotlivcovi v ich diagnostickom zhodnotení a formulovaní
záverov.
Vzhľadom k potrebám súčasnej špeciálno-pedagogickej teórie i praxe definujeme :
„Špeciálno-pedagogická kazuistika je prevažne kvalitatívna metóda, metóda opisu a
rozboru špeciálno-pedagogického problému a procesu, pri ktorom sa zhromažďujú,
analyzujú všetky dostupné písomné materiály doplnené rozhovorom, pozorovaním,
vlastným skúmaním, analýzou výsledkov činnosti jednotlivca za pomoci logicky
vypracovanej kazuistickej stratégie pre každého jednotlivca s postihnutím či narušením
samostatne s vyvodením záverov a pracovných hypotéz“.
Účelom takto spracovanej špeciálno-pedagogickej kazuistiky je využitie
v edukačnom procese, vo vedeckej špeciálno-pedagogickej teórii a výskume, v špeciálnopedagogickej
diagnostike, poradenstve atď.
3.1 Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky
Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky je charakteristické pre oblasť
psychológie – pedagogickej, poradenskej atď. Ďalej sa môže využívať aj v oblastiach
medicíny, pedagogiky, sociológie. V týchto vedných oblastiach ide o posúdenie aktuálneho
18
stavu skúmaného jednotlivca, pri ktorom je dôležité získať údaje o skutočnostiach v jeho
predchádzajúcom živote, ktoré mohli ovplyvniť jeho súčasný stav. V kazuistike by sme sa
mali zamerať na dôkladné štúdium všetkých dostupných písomných a iných materiálov
o jedincovi s postihnutím či narušením, na diagnostikovanie a správne sformulovanie záverov
(Vašek, Š., 2003).
Zamerať sa na získanie celkového obrazu o jednotlivcovi, do ktorého sa zahrňujú
charakteristiky osobnosti, vývoj sledovanej poruchy alebo javu, príznaky, zážitky, postoje,
zdravotný stav, postavenie v spoločnosti, integrácia s prostredím, sociálny vývoj atď. Na
získanie tohto obrazu sa využíva anamnéza t.j. získavanie relevantných údajov o vývine
jedinca, ktorú rozdeľujeme na rodinnú a osobnú, autoanamnézu a heteroanamnézu (Ďurič, L.,
Bratská, M. et. al., 1997). Odborník z ktorejkoľvek oblasti si o jednotlivcovi vytvára obraz,
v ktorom sleduje časovú premennú, správania, prežívanie a ich zmeny v čase.
Využitie kazuistiky z pohľadu psychológa, psychiatra, lekára je získať
základné údaje o jednotlivcovi, vytvoriť osobnú anamnézu, poprípade určiť krátkodobú alebo
dlhodobú prognózu.
Využitie kazuistiky z pohľadu právnika a sociálneho pracovníka je tiež získať
základné údaje, skúmať rodinnú anamnézu, vytvárať status praesens, dohliadať na
jednotlivca, vytvárať sociálne vyšetrenia a skúmania poprípade vytvárať súdne spisy.
Vo všetkých týchto kazuistikách sú dôležité anamnestické údaje, ktoré sa
zaoberajú vplyvom takých faktorov na vývin diagnostikovaného jedinca, ktoré sa vyskytovali
v detstve. Hovoríme o tzv. retrospektívnej diagnostike (Vašek, Š., 2003).
Využitím kazuistiky by sa mali zaoberať špeciálni pedagógovia, psychológovia,
psychiatri, lekári –neurológovia, pediatri, právnici i sociálni pracovníci.
Využitie kazuistiky z pohľadu špeciálneho pedagóga je získať základné
údaje o jednotlivcovi, vytvoriť status praesens, opísať aktuálne informácie a určiť prognózu
buď na krátke alebo dlhé obdobie. V špeciálnej pedagogike je kauzistická metóda využívaná
vtedy, keď potrebujeme získať ucelený obraz doterajšieho vývoja jednotlivca alebo pri
sledovaní neštandardných jednotlivcov (nadané deti, deti znevýhodnené telesným, mentálnym
alebo zmyslovým postihnutím, deti sociálne izolované) a tiež pri skúmaní dielčích
osobnostných prejavov s cieľom vysvetliť správanie jednotlivca.
19
Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky
v špec.pedagogickej diagnostike
v edukačnom procese
vo vedeckovýskumnej činnosti
Využitie
špecialno-
pedagogickej
kazuistiky
v poradenskom procese
v pracovnej a sociálnej rehabilitácii
na ilustráciu špeciálno-pedagogických
javov v odbornej literatúre
vo vzdelávaní špeciálnych pedagógov
v terapiách
Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky v procese špeciálno-pedagogickej diagnostiky.
pedagogickej diagnost
Osoba so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
20
Využitie kazuistiky v edukačnom procese
pri selekcii
DIAGNOSTICKÉ
HYPOTÉZY
DIAGNÓZA
PROGNÓZA, FORMULÁCIA
A STANOVENIE EDUKAČNÝCH
CIEĽOV(IVP a IVPPP)
INTERVENCIE
EDUKÁCIA
REEDUKÁCIA
TERAPIA
KATAMNÉZA
KAZUISTIKA
Pozorovanie
Kazuistický
rozhovor
Dotazník
Rozbory
priebehu
a výsledkov
činností,
správania
Kazuistické
kontroly
Experimenty
Testy
Diagnostické
skúšanie
Komparatívne
kontroly
Analýza hier,
výtvarných
aktivít a iných
činností
PsychodiagnostikaDotazník
Rozhovor
21
pri zaraďovaní do edukačného procesu (typy
škôl a formy vzdelávania)
pri tvorbe programov výchovno-vzdelávacej a
reedukačnej práce
edukačný
proces
pri sledovaní efektívnosti výchovnovzdelávacieho
procesu a klasifikácii
pri predprofesijnej a profesijnej príprave
pri praktickej výchovno-vzdelávacej činnosti
Využitie kazuistiky vo vedecko-výskumnej činnosti
výskumné ústavy
vysoké školy
vedecko-
výskumná
činnosť
konferencie a semináre
publikačná činnosť
Využitie kazuistiky v poradenskej činnosti
22
špeciálno-pedagogické poradne
pedagogicko-psychologické poradne
centrum výchovnej a psychologickej
prevencie
poradenský
systém
detské diagnostické centrá
detské integračné centrá
klinický logopéd, klinický psychológ
sociálna poradenská činnosť
Využitie kazuistiky v pracovnej a sociálnej rehabilitácii
23
chránené dielne
chránené bývanie
domovy sociálnych služieb
chránené pracovné miesto
pracovná
a sociálna
rehabilitácia
rekvalifikačné kurzy pre osoby s postihnutím
úrady práce
úrady sociálnych vecí a rodiny
mimovládne organizácie napr. Združenie na
pomoc mentálne postihnutým
Využitie kazuistiky vo vzdelávaní špeciálnych pedagógov na vysokých školách
špeciálno-pedagogická
diagnostika
kazuistický seminár
vzdelávanie
špeciálnych
pedagógov
základy špeciálnej
pedagogiky
semináre, bakalárske,
diplomové, dizertačné práce
Využitie kazuistiky na ilustráciu
24
odborné knihy
ilustrácia skriptá
odborné časopisy
3.1 Štruktúra špeciálno-pedagogickej kazuistiky
V teórii kazuistiky je množstvo autorov zaoberajúcich sa tvorbou kazuistiky a preto
nachádzame aj rôzne typy osnov štruktúry kazuistík. Pri tvorbe kazuistiky v špeciálnej
pedagogike nám musí byť vopred jasný účel a použitie. To znamená, či bude slúžiť
v edukačnom, rehabilitačnom procese, ako jedna časť alebo ako prezentácia zaujímavého
prípadu. Pre potreby špeciálno-pedagogickej kazuistiky je vhodné použiť nasledovnú
maximalistickú osnovu, ktorú si môže každý tvorca kazuistiky upraviť podľa individuálnych
potrieb. Pri prezentovaní kazuistiky musíme rešpektovať etické zásady.
25
Špeciálno pedagogická kazuistika
ZÁKLADNÉ ÚDAJE
ANAMNÉZY
STATUS PRAESENS
PROGNÓZA
KATAMNÉZA
Osobné údaje
Diagnostika
Diagnóza
Zdravotná
Školská
Sociálna
Krátkodobá Dlhodobá
Rodinná Osobná
Analýza Opis problému
Zakladne udaje.pdf
26
Anamnézy: (grec.anamnézis – rozpomenutie)
Diagnostická metóda, pri ktorej ide o zisťovanie doterajšieho stavu a podmienok, ktoré by
mohli objasniť súčasný stav skúmaného jednotlivca-žiaka. Zvyčajne sa zisťujú údaje týkajúce
sa osoby samotného žiaka (osobná anamnéza), rodinného zázemia (rodinná anamnéza),
vzťahy s vrstovníkmi, spolužiakmi, učiteľmi (sociálna anamnéza) (Darák, M., Ferencová, J.,
2001 s. 10).
Valenta, M., Můller, O. (2003) uvádzajú že ide o pôvodne medicínsku diagnostickú metódu,
ktorú v súčasnosti využívajú i psychológovia, pedagógovia ale i špeciálni pedagógovia.
Autori delia anamnézu na:
- rodovú
- perinatálnu
- zdravotnú
- výchovnú a vývojovú
- rodinnú
Zelinková, O. (2001) ešte uvádza i školskú anamnézu a Monatová, L. (2000) i anamnézu
širších životných podmienok a ich zmeny.
Pre potreby špeciálnej pedagogiky môžeme deliť anamnézu na:
- rodinnú
- osobnú – v rámci osobnej anamnézy využívame informácie zo zdravotnej, školskej
a sociálnej anamnézy
Anamnézu je potrebné získavať minimálne z dvoch zdrojov:
- od vyšetrovanej osoby- autoanamnéza
- od ďalších blízkych osôb- heteroanamnéza
Anamnézu by mal vždy získavať odborník – psychológ, lekár, sociálny pracovník, pedagóg,
špeciálny pedagóg.
Úlohou anamnézy podľa Vančovej, A. (2005) je získať základné údaje o jednotlivcovi,
pričom údaje sú chronologicky zoradené a dokumentujú časovú postupnosť javov, udalostí
a okolností, ktoré súvisia s postihnutím.
Na anamnézu sú kladené tri základné požiadavky.
1. Požiadavka objektívnosti – zhromažďujeme konkrétne údaje o životných situáciách
a udalostiach, o správaní. Žiadame presný opis vývoja udalostí, dôležitých okolností,
pričom v priebehu anamnézy ich porovnávame, kombinujeme a priebežne hodnotíme
pre účely vytvorenia si celkového obrazu.
2. Požiadavka všeobecnosti – sa týka šírky pohľadu na problematiku a tiež aj
kompletizácie správ z viacerých zdrojov
3. Požiadavka systematickosti – ide o systematické objasňovanie súvislostí, životných
udalostí aj ohľad na systematický životný sled.
Rodinná anamnéza zachytáva rodinné, sociálne pomery, ich vývin a aktuálny stav. Ide
o zistenie údajov, ktoré sa týkajú kompletnosti, úplnosti, kohéznosti, sociálno-ekonomických
podmienok, vnútornej klímy, citových vzťahov, vzdelanostnej úrovne, spôsobu života,
hierarchie hodnôt a pod., výchovných pomerov prípadu.
Údaje o začlenení dieťaťa do rodinných vzťahov možno získať riadeným rozhovorom
s rodičmi, prípadne s inými členmi rodiny. Priebeh rozhovoru je ovplyvnený obsahom údajov,
ktoré potrebuje odborník získať.
Rozhovor je zvyčajne zameraný na: výchovný štýl rodičov (výchova prísna, voľná,
pedantická, partnerská, rozmaznávajúca atď.) počet súrodencov, postavenie dieťaťa medzi
nimi a ich vzťahy, vplyv prarodičov alebo iných členov rodiny, na typ rodinného
27
spolunažívania (rodina úplná, neúplná bez otca, matky, doplnená- nevlastný otec či matka,
dieťa v starostlivosti starých rodičov, dieťa osvojené či v pestúnskej starostlivosti) na
správanie dieťaťa v rámci rodinných vzťahov, na úroveň celkovej starostlivosti o dieťa, na
sociálne patologické vplyvy ( delikvencia, hráčstvo, alkoholizmus, drogová závislosť).V
niektorých prípadoch je nutné citlivo overiť sociálno-ekonomickú situáciu rodiny, vek
a zdravotný stav rodičov a súrodencov.
Pri prípadnom odhalení problematiky, ktorá ovplyvňuje žiakovo správanie v rámci edukácie,
kladie dotazovateľ podrobnejšie otázky. Cieľom je objasniť príčiny a určiť postup riešenia
problémov v spolupráci s rodičmi.
Obsah rodinnej anamnézy. Rodinná anamnéza sa zameriava predovšetkým na uvedené
okruhy:
Rodinna anamneza – tabulka.pdf
osobna anamneza – tabulka.pdf
Status.pdf
Prognóza
Prognóza je predikcia (predpoveď) profesionálnej činnosti pedagóga a vychádza z analýzy
doterajších javov a naznačuje tendenciu vývinu v istom smere. Predpokladá ďalší sme
a intenzitu skúmaných javov Zeleiová, J. (2007).
Pedagogická prognóza – z gréc. pro-pred+gnosia – poznávanie) je odborná predpoveď
ďalšieho vývinu prejavov a výsledkov výchovy a vzdelávania žiaka, rozvoja jeho osobnosti,
prípadne očakávaného vývinu postihnutia alebo jeho budúcich dôsledkov (môže to byť
zlepšovanie stavu, chronicita stavu alebo zhoršovanie stavu v určitých podmienkach) za
určitého pôsobenia vonkajších a vnútorných činiteľov (Švec, Š. 1998).
Prognóza je odborná predpoveď ďalšieho vývinu postihnutia alebo jeho
dôsledkov môže to byť zlepšovanie stavu, chronicita stavu alebo zhoršovanie v určitých
podmienkach, za určitého pôsobenia vonkajších a vnútorných činiteľov (Bajo, I. 1991).
Špeciálno-pedagogická prognóza je odborná predpoveď profesionálnej
činnosti odborníka. Východiskom pri stanovovaní prognózy je diagnostická analýza
doterajšieho vývinu a súčasného stavu jednotlivca s postihnutím či narušením. Ide
o predpoveď edukačných a sociálnych faktorov z hľadiska ďalšieho vývinu jednotlivca
s postihnutím , či narušením, predpoklad chronického stavu, resp. zlepšenie daného stavu za
určitých vnútorných a vonkajších podmienok.
Diagnóza naznačuje prognózu a poskytuje možnosti určiť individuálne
aplikovateľný výchovný a vzdelávací program s použitím špeciálnych metód, ktoré sú
adekvátne charakteristikám dieťaťa. Prognóza vytyčuje potenciálne možnosti postihnutého či
narušeného dieťaťa, ktoré by za určitých podmienok mohlo dosiahnuť. Rozpoznanie určitých
znakov podmienok, priebehu a výsledkov výchovy a vzdelávania prostredníctvom
diagnostického procesu vedie k určeniu diagnózy a z nej vyplývajúcej prognózy. Z toho
vyplýva, že prognóza umožňuje vybrať a aplikovať adekvátne špeciálne didaktické ciele a čo
najvyšší stupeň socializácie dieťaťa.
Špeciálno-pedagogická prognóza rozpoznáva, klasifikuje a naznačuje
úroveň a predpoklady pedagogického rozvoja osobnosti dieťaťa.
28
Umožňuje predpokladať plnenie konkrétnych výchovno-vzdelávacích cieľov a úloh a to na
základe výberu vhodných metód, foriem a prostriedkov práce s konkrétnym dieťaťom.
Prognóza nemusí byť vždy iba pozitívna, môže naznačovať aj
nepriaznivý priebeh a zhoršovanie stavu dieťaťa.
Aj zlá prognóza je však odhadom, ktorý nemusí zaručovať trvalé zhoršenie. Možnosť
zhoršovania úrovne vedomostí, schopností a návykov alebo poznávacích procesov, či vôľovej
a citovej stránky dieťaťa sa prejaví v určitom rozsahu a oblasti. Napriek tomu pedagóg sa
môže na základe prognózy zamerať na inú(é) oblasť(i) dieťaťa, ktoré budú plniť
kompenzačnú úlohu.
Teda, čím hlbšie , dôkladnejšie pozná odborník dieťa, tým lepšie a skôr môže
urobiť potrebné opatrenia, aby sa čo najviac zvýšili nádeje na úspech pri dosahovaní
výchovno-vzdelávacích cieľov a dosiahol sa čo najvyšší stupeň socializácie dieťaťa.
Prognostika je činnosť odborníka – v našom prípade špeciálneho pedagóga –
výsledkom ktorej má byť prognóza. Ide o odbornú činnosť zameranú na analýzu doterajšieho
vývinu, súčasného stavu (status praesens) a na tendencie vývinu postihnutia, jeho symptómov
a dôsledkov u jednotlivca s postihnutím. Z týchto poznatkov je možné stanoviť reálnu
prognózu.
a) krátkodobá prognóza – týka sa kratšieho časového úseku, napr.
možnosti postupu žiaka do ďalšieho ročníka ( v ktorých
predmetoch prosieva dobre a v ktorých bude potrebovať
pomoc), odporúčania pre ďalších zainteresovaných pri procese
výchovy a vzdelávania sledovaného žiaka
b) dlhodobá prognóza – ide v nej o určenie predpokladov žiaka
v ďalšom vzdelávaní, čo môže dosiahnuť v budúcnosti, aké
ciele by mohol dosiahnuť
Prognóza je štartovacou plochou pre individuálny výchovno-vzdelávací program alebo
individuálny reedukačný program. Dospejeme k nej na základe zhodnotenia predchádzajúcich
informácií, predvídanie iba na najbližšie obdobie, vytyčujeme ciele, ktoré je schopný
jednotlivec dosiahnuť
Prognóza zahŕňa dve línie:
- na čo, stavať reedukáciu (čo je pozitívne, čo je potrebné vyzdvihnúť)
- čo je potrebné korigovať, utlmiť a ktorým smerom sa uberať
Katamnéza (spätné sledovanie môže ale nemusí byť)
Katamnéza ( z gr. katamimnésko – spomínam si, gr. kata- dopredu, dozadu, dokonca)
sa všeobecne charakterizuje ako sledovanie priebehu postihnutia od doby skončenia nápravy,
špeciálno-pedagogického pôsobenia až do konca života jedinca. Katamnestické sledovanie sa
robí u osôb, u ktorých sa predpokladá recidíva postihnutia alebo jeho dôsledkov (defektivity)
a tiež pri porovnávaní výsledkov použitých metód, prostriedkov, ich účinnosti za rôzne dlhú
dobu po skončení liečenia, terapie, nápravy, výchovno-vzdelávacieho pôsobenia v špeciálnopedagogickej
inštitúcii a pod. (Bajo, I. In: Švec, Š., 1998).
Ako uvádza Zeleiová, J. (2007) v katamnéze sa sleduje celkový priebeh výchovného /
terapeutického pôsobenia, spätne overenie účinkov istého zásahu, kontrola efektívnosti alebo
funkčnosti.
Katamnéza sa vykonáva tiež z dôvodov vedeckých, keď sa porovnávajú výsledky
použitých metód za rôzne dlhú dobu po skončení terapie, napr. katamnestické vyšetrenie
liečby zajakavosti (Pavlová-Zahálková, 1978).
Po skončení špeciálno-pedagogickej intervencie môže nastúpiť katamnéza, ktorej
cieľom je trvalo sledovať jednotlivca po určitom časovom úseku od skončenia starostlivosti.
29
Cenné je mať informácie o tom, ako sa mu darilo neskôr, či jeho ďalší vývoj bol pozitívny či
negatívny. Poznanie zmien je pre špeciálneho pedagóga významné nielen z hľadiska
teoretického, ale i pre prípadný praktický zásah do existujúcich podmienok pri zhoršení stavu
defektného. Význam pre špeciálno-pedagogickú teóriu i prax má, keď sa katamnéza realizuje
u väčšieho počtu jednotlivcov.
Počas diagnostického vyšetrenia sa postupne smeruje k tejto fáze a po skončení
vyšetrenia je veľmi dôležité zaujímať sa o budúci život dieťaťa. Môžeme zvoliť občasnú
návštevu rodiny, v ktorej dieťa vyrastá, ale i v materskej škole bežného typu alebo špeciálnej,
prípadne v detskom stacionári. Súčasťou sú i informácie o zdravotnom a telesnom vývoji
v medicínskych inštitúciách.
Je možné zvoliť dotazníkovú metódu pre všetkých dospelých, s ktorými prichádza
dieťa do styku. Je to zväčša doplnkové riešenie, vhodnejší je riadený rozhovor podľa vopred
pripravenej schémy. Veľmi efektívna je i možnosť stretnúť sa dieťaťom, ktoré sme predtým
vyšetrovali.
Na začiatku by mali byť intervaly katamnestického postupu kratšie, neskôr dlhšie
v závislosti od konkrétneho prípadu. Môžu vyústiť až do longitudinálneho sledovania
jednotlivca, čo je významné hlavne z hľadiska špeciálno-pedagogickej vedy. Takto je možné
získať prehľad o tom, aké boli jeho vývojové možnosti v prostredí, v ktorom vyrastá, ako sa
menilo jeho postihnutie a nakoľko sa potvrdila pôvodne stanovená prognóza. Nemenej
dôležité je vedieť, ako sa dieťa vyrovnalo so svojím nedostatkom v období, kedy už nebolo
v predškolskom, školskom veku (Monatová, L., 2000).
3.2 Osobitosti špeciálno-pedagogickej kazuistiky
Špeciálna pedagogika je členená podľa zamerania, jednotlivých druhov postihnutia, čo
priamo indikuje osobitosti aj pre špeciálno-pedagogickú kazuistiku. Špeciálno-pedagogickú
kazuistiku podľa zamerania môžeme členiť: psychopedická – zameraná na mentálne
postihnutie; somatopedická – zameraná na telesné postihnutie, chorobu a telesné oslabenie;
logopedická – zameraná na narušenú komunikačnú schopnosť; surdopedická – zameraná na
postihnutie a poruchy sluchu; tyflopedická – zameraná na poruchy a postihnutie zraku;
etopedická – zameraná na poruchy správania; kazuistika - zameraná na špecifické vývinové
poruchy učenia; kazuistika zameraná na nadanie a talent; kazuistika – zameraná na ťažké
viacnásobné postihnutie.
Kazuistika somatopedická – zameraná na telesné postihnutie, chorobu a zdravotné
oslabenie (Kollárová, E. In: Bajo, I. et. al. 1991). V špeciálno-pedagogickej disciplíne,
odbore, ktorý sa zaoberá výchovou telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených
jednotlivcov – sa vyznačuje vyššou frekvenciou medicínskych údajov a v značnej miere
vyjadruje vzťahy medzi výchovnými javmi a rôznymi zvláštnosťami a zmenami
v zdravotnom stave jednotlivcov.
Kazuistické údaje o telesne postihnutom, chorom alebo zdravotne oslabenom žiakovi
sa usporadúvajú do istej štruktúry. Jej súčasťami základné údaje o jednotlivcovi; anamnézy –
rodinná a osobná; aktuálny stav (alebo status praesens); prognóza.
Špeciálny pedagóg (somatopéd) získava údaje o telesne postihnutých, chorých
a zdravotne oslabených pri vlastnej činnosti s nimi a tiež v dobrej kooperácii predstaviteľov
komplexnej rehabilitačnej starostlivosti o telesne postihnutých a zdravotne oslabených.
Medicínske a psychologické informácie dostáva od príslušných odborníkov buď priamo
pri dotazovaní alebo sprostredkovane z ich dokumentačných záznamov. Údaje potrebné pre
30
špeciálno-pedagogickú charakteristiku prípadu získavame zo školskej dokumentácie (triedne
knihy, triedne výkazy, osobné záznamy, osobné listy, dotazníky, správy, individuálne
vzdelávacie programy, kumulatívne záznamy a iné). Pri štúdiu suportívnych vedných odborov
je dôležité dbať na výber relevantných informácií /zdravotné záznamy môžu byť rozsiahlejšie
a sú adresované lekárovi, takže pre pedagogické účely sa nevyužijú v celom rozsahu a musí sa
robiť selekcia/ ako aj na ich presnosť, aby nedošlo ku skomoleniu alebo zámene za podobný
výraz iného významu. Pre správnu orientáciu v zázname a porozumenie jeho obsahu možno
využiť konzultáciu s príslušným odborníkom. Z toho hľadiska má význam čo najlepšie si
osvojiť terminológiu /vrátane skratiek/, ktorá je v danom rezorte frekventovaná, čím sa zníži
pravdepodobnosť omylu. Pri práci s dokumentačným materiálom treba dbať tiež na to, aby sa
pri upravovaní, skracovaní textu získavaných informácií neskresľoval ich obsah a staré
informácie sa nepokladali za aktuálne, ak už neplatia (Kollárová, E. 2007).
Ťažisko somatopedickej kazuistiky je v charakterizovaní výchovno-vzdelávacej práce
s jednotlivcom, jej ťažkostí a spôsobov ich riešenia ako aj výsledkov tejto práce. Ak ide
o aktuálne hodnotenie jednotlivca, zaznamenáva sa súhrn všetkých podstatných poznatkov
o ňom v prítomnom čase.
Údaje o žiakovi sa dávajú do vzťahov k podmienkam výchovy a vzdelávania, robia sa tu
konfrontácie výsledkov vo výchovno-vzdelávacej činnosti so zdravotným stavom a jeho
zmenami i s výsledkami psychologických a ďalších vyšetrení. Dôležité sú údaje
o výchovných opatreniach, ktoré boli použité a o ich účinnosti, o využívaných
kompenzačných a rehabilitačných pomôckach, ich dostupnosti pre žiaka a podporných
službách poskytovaných v rámci sociálnej a zdravotnej pomoci.
Modelový kauzistický príklad prípadu
ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY
Dôverné!
I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Autor záznamu: KV
Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca): Milena L.
Dátum a miesto narodenia: 6.1.1991 Lučenec
Bydlisko, adresa: Hostivica, Kratochvílová 696
Kontakt: č.t.: e-mail:
Dátum prvého kontaktu so
žiakom (jednotlivcom):
21.2.2007
Žiak prišiel na podnet
koho:
rodičov
Kto so žiakom prišiel:
matka
Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník: 9.ročník základná škola pre telesne postihnutých
Rok školskej dochádzky: 10.
Kazuistický rozhovor: rodičmi, triednou učiteľkou 9.roč., výchovným poradcom, rehabilitačná
sestra
Anamnestický rozhovor: 40 min. – matka
v poradenskom zariadení;
Kazuistický rozhovor: 2x 45 min.- učiteľka
výchovný poradca ,rehabilitačný pracovník
Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
Psychologická: VI/1997 posúdenie školskej pripravenosti – odporučené zaradenie do ZŠ pre TP
a odklad ŠD, primeraná stimulácia, mentálne, verbálne schopnosti priemerné, vizuálno-motorické
schopnosti, grafomotorické znížené, vývin schopností spomalený ; V./2003 psychomotorické tempo mierne
znížené, ľahko unaviteľná, pozornosť rozptýlená, záujem o učenie spontánny;X./07 profesijná orientácia –
31
intelekt v pásme priemeru, obmedzený výber študijných a učebných odborov
Medicínska: DMO- postihnutie dolných končatín, imobilita
Sociálna: rovesnícke kontakty vytvorené a udržiavané
Špec.pedagogická diagnóza: lateralita súhlasná, ľavá ruka, pozornosť rozptýlená, rečový prejav
súvislý, slovná zásoba veku primeraná, stav po DMO výraznejšie postihnutie dolných končatín, pohybuje
sa samostatne na vozíku, nesprávna artikulácia sykaviek, r,, slabá hlasová intenzita, vyššia výška hlasu
II. ANAMNÉZY
Rodinná anamnéza: rodina úplná,
rodičia: matka 44 r., otec 46 r. ďalšie osoby žijúce v domácnosti: nie sú
zloženie rodiny: štvorčlenná pôvodne bytové podmienky: vlastný moderný dom
súrodenci: 1 staršia sestra- už vydatá, ekonomické zabezpečenie rodiny: výborné
zdravotný stav rodičov: bez výraznej záťaže hygienické podmienky: výborné
vzdelanie rodičov: otec VŠ, matka SŠ výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa: čisté,
upravené,
zvláštne schopnosti rodičov: žiadne štýl výchovy: zdravá primeraná výchova bez
rozmaznávania, preťažovania a prehnaných nárokov
pomoc a podpora pri vzdelávaní dieťaťa
Iné-poznámka:
Osobná anamnéza:
prenatálny vývin: rizikové tehotenstvo návyky: sebaobslužné a hygienické primerane
osvojené,
pôrod: predčasný, 7.ms, komplikovaný,
p.h.1950g,47 cm, v inkubátore, prvé 3 mesiace
hospitalizovaná pre Dg. DMO
výchovné ťažkosti-poruchy správania: nie
sú
ďalší vývin: oneskorovanie- samostatné sedenie
v druhom roku veku, trvalo pripútaná na vozík, reč
-oneskorovanie, nesprávna artikulácia, pomalé
vyjadrovanie ale súvislé, slovná zásoba primeraná,
emocionálny vývin: citovo viazaná a rodičov,
sestru
vývin abnormálnych-patologických javov:
nediagnostikované závažnejšie ochorenia ani
patologické prejavy
vývoj postoja k hodnotám: formovaný
vplyvom a úrovňou rodiny,
vývoj sociálnych vzťahov: v rámci normy
Iné – poznámka:
Zdravotná anamnéza: vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií od matky
Prekonané bežné detské choroby , časté infekty horných dýchacích ciest, rubeola, pravidelne sledovaná
v neurologickej ambulancii, každoročne absolvuje liečebno-rehabilitačný pobyt v Kováčovej
Školská anamnéza: z rozhovoru s vyučujúcimi, pedagogických dokladov
adaptácia na predškolské zariadenie:
nenavštevovala
záujmy: čítanie, výtvarná tvorivosť, rada počúva hudbu,
tancuje na vozíku
začiatok šk. dochádzky: 98/99 záujem, spolupráca rodičov so školou: vzorná
začlenenie do kolektívu: bez výrazných
adaptačných ťažkostí
postoj učiteľov: individuálny prístup, podpora, pomoc,
forma vzdelávania: v triede základnej
školy pre TP
osobné tempo: primerané
ťažkosti v edukácii: neudávané
vzťah k učiteľom: slušná, postoj ku šk. práci: niekedy dekoncentrovaná, výkony
32
nerovnomerné, ľahko rozptýliteľná, svedomitá,
vývoj šk. úspešnosti:
výsledky za jednotlivé roky: temperament:
1.ročník vzhľadom na nedostatočnú pripravenosť -bol rozložený do dvoch okov
2.ročník miere podpriemerné výkony – zvládla
3.ročník známky v rozmedzí 2-3
4.ročník známky v rozmedzí 2-3
5.ročník známky v rozmedzí 1-3
6.ročník známky v rozmedzí 1-3
7.ročník známky v rozmedzí 2-3
8.ročník známky v rozmedzí 2-3
9.ročník
Poznámka:
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):
vedomosti si osvojovala čítaním, dosiahla priemernú úroveň, vyžadovala individuálny prístup –
predĺžený výklad, dlhší čas na pochopenie a fixáciu, v predmetoch technického zamerania –fyzika, chémia,
matematika potrebuje pomoc- názor, potom osvojené vedomosti vie aplikovať a využiť pri riešení
analogických úloh, veľmi pekne a rada kreslí, ovláda rôzne techniky, tancuje.
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba): pretrvávajúci sigmatizmus, rotacizmus,
komunikačná interakcia nie je narušená, vyjadrovanie vecné a jednoduché, slovná zásoba primeraná veku
tempo reči pomalšie,
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť): mierne oslabená
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita: súhlasná,ľaváčka; zvláda
základné lokomočné pohyby rúk, jemná motorika ťažkosti pri manipulácii s drobnými predmetmi,
III. STATUS PRAESENS
Žiačka sa pohybuje samostatne trvalo na vozíku v niektorých činnostiach potrebuje občasnú pomoc.V
priebehu vyučovania je ľahko rozptýliteľná, je svedomitá, preto podáva nerovnomerné výkony. Verbálny
prejav je dobrý. Pracuje pomalším tempom a reguluje si svoju činnosť, pri pociťovaní únavy. Potom sa snaží
prácu dokončiť. Na osvojovanie vedomostí potrebuje viac času, pomoc potrebuje pri realizácii praktických
úloh. Prospech v predmetoch prírodovednécho charakteru (fyz,CH,M) je dobrý, Prír.Z, AJ hodnotený
známkou 2, SJ výborný. Aktívne tancuje na vozíku s partnerom bez postihnutia. V rámci zdravotníckej
starostlivosti využíva fyzioterapeutické a kinezioterapeutické procedúry. Profesijná orientácia vychádza
z aktívneho
Popis problému: profesijná orientácia, ďalšie vzdelávanie
Analýza:
Status praesens: pozitíva na čom
stavať:
čo je potrebné korigovať: rozptýliteľnosť,
IV. PROGNÓZA
Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):
V. KATAMNÉZA
Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu): t.č. neaktuálne
Intervencie (kto, aké ciele a ich plnenie):
Poradenstvo a konzultácie (kto, spôsob, trvanie):
Stratégia plnenia cieľov ( použité metódy, formy):
33
Spôsob aktivizácie žiaka a jeho okolia:
VI. HODNOTENIE
Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém:
VII. UKONČENIE PRÍPADU
Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora: aktuálne spracované pre potreby ďalšieho vzdelávania
žiačky prípad otvorený, vzdelávanie prebieha
V dňa: podpis: pečiatka poradenského zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky
Kazuistika tyflopedická – zameraná na poruchy a postihnutie zraku - východiskom
tyflopedickej kazuistiky je diferenciácia osôb so zrakovým postihnutím. Najbežnejšími
ukazovateľmi diferenciácie je rozsah zrakovej ostrosti, rozsah zorného poľa, iné deficity vo
vizuálnom vnímaní, miera adaptability zrakovo postihnutého, jeho kompenzačné danosti,
školská prosperita a iné faktory. Na základe týchto faktorov sa osoby so zrakovým
postihnutím zaraďujú do príslušných výchovno-vzdelávacích foriem (napr. vzdelávacie
programy pre tupozrakých a škuľavých, slabozrakých, čiastočne vidiacich, nevidiacich
a kombinovane zrakovo postihnutých) (Čajka, K. In Bajo, I. et. al. 1991) .
Využívajú sa relevantné údaje o stave a vývine zraku, prekonaných očných chorobách,
operatívnych a medikamentóznych zákrokoch, korekcii a reedukácii, zaškolení a školskej
prosperite, socializácii či resocializácii, o úrovni adaptability, o mentálnej úrovni a úrovni
ostatných psychických procesov, najmä vo vzťahu ku kompenzácii a procesom reedukácie
zraku.
V tyflopedickej kazuistike na popisované diagnózy nadväzujú prognostické údaje a adekvátne
nápravné a liečebné opatrenia. V tomto smere sú u diagnóz určujúce pre určenie
prognostických záverov zistenia či sa jedná o stacionárne-ustálené alebo progresívne
postupujúce zrakové chyby. Od uvedeného v podstatnej miere závisí forma vzdelávania, ktorú
osoba so zrakovým postihnutím má absolvovať, predprofesijná a profesijná príprava a vôbec
celoživotné osudy.
Prognostické opatrenia obsahujú aj indikáciu korekčných prostriedkov, časové
vymedzenie pri šetrení zraku, organizáciu spolupráce všetkých zúčastnených na edukácii
(žiaka, rodičov, učiteľov, oftalmológa, psychológa, sociálneho pracovníka a pod.) odporúčané
34
a neodporúčané činnosti a výkony (školské i iné) v jednotlivých vzdelávacích i výchovných
predmetoch, činnostiach a pod.
Základom tyflopedickej kazuistiky je charakterizovať výchovno-vzdelávaciu prácu
s dieťaťom, žiakom, osobou so zrakovým postihnutím, jej ťažkosti a spôsoby ich riešenia.
Získané údaje sa dávajú do vzťahov k podmienkam výchovy a vzdelávania.
Modelový kauzistický príklad prípadu
ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY
Dôverné!
I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Autor záznamu: JF
Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca): Michal CH
Dátum a miesto narodenia: 12.5.1998 Čadca
Bydlisko, adresa: Levoča, Pálenícka 1544
Kontakt: č.t.: e-mail:
Dátum prvého kontaktu so
žiakom (jednotlivcom):
Žiak prišiel na podnet
koho:
rodičov
Kto so žiakom prišiel:
matka
Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník: 3.roč. ZŠI pre slabozrakých
Rok školskej dochádzky: tretí
Kazuistický rozhovor: matkou, triednou učiteľkou 3.roč., vychovávateľom
Anamnestický rozhovor: 40 min. – matka
v poradenskom zariadení;
Kazuistický rozhovor: 2x 45 min.- učiteľka
vychovávateľ
Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
Psychologická: posúdenie školskej pripravenosti odporučený OŠD a primeraná výchovná stimulácia,
systematická návšteva MŠ a príprava na školu pre deti so zrakovým postihnutím; intelekt v norme
Medicínska: kombinovaná očná diagnóza: catarakcta cong.,afakia o.u.,cataraktamembranacea dex.,
cataracta secundaria sin,nystagmus; dieťa úspešne operové
Špec.pedagogická diagnóza: pri príchode do ZŠI pre slabozrakých veľmi nízky vízus-2/50 a 2/50;
čítal Jägrov optotyp č.14, farebné videnie nenarušené, pravé oko konverguje, obojstranný nystagmus
horizontális; postupné zlepšenie zraku 3/50 a 4/50 pri optimálnej korekcii s turmonom má obojstranný
vízus 5/15; spodná hranica zrakovej ostrosti – zaradený do skupiny, kde sa vyučuje Braillovo písmo
II. ANAMNÉZY
Rodinná anamnéza: rodina úplná
rodičia: matka 28 r., otec 32 r. ďalšie osoby žijúce v domácnosti: nie sú
35
zloženie rodiny: trojčlenná bytové podmienky: trojizbový byt,
súrodenci: nie sú ekonomické zabezpečenie rodiny: postačujúce
zdravotný stav rodičov: zrakovú chybu
nemajú
hygienické podmienky: štandardné
vzdelanie rodičov: otec i matka stredoškolské výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa: čisté,
upravené, výživa veku primeraná
zvláštne schopnosti rodičov: neudané štýl výchovy: pomoc rodičov pri vzdelávaní dieťaťa
a napĺňaní jeho ambícií
Iné-poznámka:
Osobná anamnéza:
prenatálny vývin: v norme návyky: sebaobslužné a hygienické primerane
osvojené, dbá o svoj zovňajšok
pôrod: normálny, hmotnosť 2950 g, výchovné ťažkosti-poruchy správania: nie
sú prítomnéďalší vývin: sednieť , stáť v 10. ms., hovoriť v 12.
ms, chodiť v 2.rokoch
v 6.ms. rodičia zistili, že dieťa zle vidí
emocionálny vývin: v norme vývin abnormálnych-patologických javov:
nediagnostikované závažnejšie ochorenia ani
patologické prejavy
vývoj postoja k hodnotám: formovaný
vplyvom a úrovňou rodiny a jeho postihnutím
vývoj sociálnych vzťahov: nemá problém
nadviazať kontakt, je obľúbený, postupne
priebojnejší a sebavedomejší
Iné – poznámka:
Zdravotná anamnéza: vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií od matky
Prekonané bežné detské choroby , operácie očí,
Školská anamnéza: z rozhovoru s vyučujúcou, pedagogických dokladov
adaptácia na MŠ: navštevoval , rád
v kolektíve detí
záujmy: hudba, hra na husliach
začiatok šk. dochádzky: odklad školskej
dochádzky, 1.ročník v šk.r.2005/2006
záujem, spolupráca rodičov so školou: príkladná
so záujmom
začlenenie do kolektívu: snaha
o pozitívne uplatnenie,
postoj učiteľov: individuálny prístup, podpora, pomoc,
forma vzdelávania: základná škola pre
deti s poruchami zraku
osobné tempo: psychomotorické tempo ľahko znížené
ťažkosti v edukácii: v dôsledku veľmi nízkeho vízusu má obmedzené písanie a pracovné zručnosti
vzťah k učiteľom: prirodzený, úctivý postoj ku šk. práci: snaživý, pohotový, rovnomerne sa
koncentruje vo všetkých predmetoch, objavuje sa
nervozita, nervová labilita ako dôsledok zrakovej
defektivity
vývoj šk. úspešnosti:
výsledky za jednotlivé roky: temperament: psychologicky nediagnostikovaný
1.ročník veľmi dobrý prospech
2.ročník veľmi dobrý prospech
3.ročník
4.ročník
5.ročník
6.ročník
36
7.ročník
8.ročník
9.ročník
Poznámka:
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):
čítanie osvojené s turmonom, úroveň porozumenia dobrá, odpovede na otázky súvislé súvetiami;s pomocou
inej techniky číta prepisované texty; pracuje v skupine, v ktorej sa vyučuje Braillovo písmo, optické
pomôcky sa naučil používať veľmi dobre;v matematike nemá ťažkosti; má výborný hudobný sluch, hrá na
husliach; výborne recituje
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba): čistá , slovná zásoba výborná, dobré
vyjadrovacie schopnosti
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť): pamäť, myslenie v norme,
pozornosť veku primeraná
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita: grafické prejavy veku primerané,
obmedzené pracovné zručnosti v dôsledku veľmi nízkeho vízusu
III. STATUS PRAESENS
Žiak 3.ročníka s veľmi dobrými a rovnomernými výkonmi vo vyučovaní. Problémy mu robí písanie pre
vizuálne obmedzenia, snaží sa pekne písať, ale písmo je trhané, úspešne sa učí Braillovo písmo .
V ostatných predmetoch nemá ťažkosti jeho výkony sú rovnomerné. V súčasnosti sa u žiaka prejavuje
nervová labilita ako dôsledok zrakovej defektivity. Výborná muzikálnosť a hudobný sluch, hra na husle.
Optické pomôcky vie používať výborne samostatne. Prácu s PC ovláda výborne.
Popis problému: prejavy nervovej lability , rozvíjanie hudobných schopností a nadania
Analýza:
Status praesens: pozitíva na čom
stavať:
Rovnomerné výkony vo všetkých predmetoch;
výborný sluch a muzikálnosť; recitovanie,
ovládanie PC
čo je potrebné korigovať: manuálne zručnosti,
nervová labilita
IV. PROGNÓZA
Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):
Zvýšená individuálna starostlivosť a podpora jeho hudobných schopností a recitovania a manuálnych
zručností vedú k naplneniu jeho ambícií v oblasti hudobného umenia.
V. KATAMNÉZA
Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu): t.č. neaktuálne
Intervencie (kto, aké ciele a ich plnenie):
Poradenstvo a konzultácie (kto, spôsob, trvanie):
Stratégia plnenia cieľov ( použité metódy, formy):
Spôsob aktivizácie žiaka a jeho okolia:
VI. HODNOTENIE
Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém:
Žiak v špeciálno-pedagogickej starostlivosti tyflopéda
VII. UKONČENIE PRÍPADU
Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora: aktuálne spracované pre potreby ďalšieho vzdelávania
žiaka vzdelávanie prebieha
37
V Levoči dňa:12.4. 2008 podpis: JF pečiatka poradenského zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky
Kazuistika surdopedická – zameraná na poruchy a postihnutie sluchu Prvotné
diagnostikovanie každého jednotlivca so sluchovým postihnutím robí lekár. V edukačnom
procese orientačné diagnostikovanie môžu uskutočňovať učitelia, špeciálni pedagógovia
i vychovávatelia. Jeho základná diagnóza je prvým predpokladom jednak pre začatie
špeciálno-pedagogickej starostlivosti ale i pre zaznamenávanie ďalších diagnostických údajov
, údajov v zmysle osobnej a rodinnej anamnézy, pedagogických výsledkov, pozorovaní
a záverov ďalších odborníkov (pridelenie elektroakustického načúvacieho aparátu, iných
korekčných pomôcok, sluchová a rečová výchova, usmerňovanie rodičov, začlenenie dieťaťa
do školy a určenie foriem jeho vzdelávania a pod.)
Ťažisko surdopedickej kazuistiky je v charakterizovaní výchovno-vzdelávacej práce s
jednotlivcom so sluchovým postihnutím, jej ťažkostí a spôsobov ich riešenia. Zhromaždené
údaje o žiakovi sa dávajú do vzťahov k podmienkam výchovy a vzdelávania, konfrontujú sa
výsledky vo výchovno-vzdelávacej činnosti s rozsahom sluchového postihnutia a jeho
zmenami s výsledkami psychologických a ďalších vyšetrení (Krahulcová: in. Bajo, I. et. al.
,1991).
Kazuistika logopedická – zameraná na narušenú komunikačnú schopnosť.
Východiskom každej logopedickej kazuistiky je nielen diagnostika, ale aj história, edukácia i
náprava. Logopedická kazuistika obsahuje špecificky prezentovaný súhrn údajov, informácií
týkajúcich sa jedného subjektu s narušenou komunikačnou schopnosťou, pričom logopedicky
signifikantné údaje boli získané logopedickým vyšetrením a vyšetrením iných odborníkov
/lekárov, psychológov/ ako aj informácií o histórii vývinu jednotlivca s narušenou
komunikačnou schopnosťou a o prostredí v ktorom sa vyvíjal. Všetky tieto údaje sú
analyzované, dané do vzťahu k narušenej komunikačnej schopnosti, popísaná je metodika -
38
cieľavedomý systém postupných krokov s cieľom dosiahnuť želaný cieľ, výsledky alebo
zmenu správania efektívnym spôsobom. Napokon je uvedená prognóza s alternatívnymi
hypotézami logopedického riešenia. Získané údaje sú základom čo najobjektívnejšieho
posúdenia komunikačnej schopnosti ale aj osobnosti ako takej. Umožňujú presnejšiu
komparáciu stupňa narušenia komunikačnej schopnosti na začiatku, v priebehu a na konci
logopedickej starostlivosti aj vo vzťahu k podmienkam a výsledkom edukácie. (Lechta, V. et.
al., 1995).
Modelový kauzistický príklad prípadu
ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY
Dôverné!
I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Autor záznamu: DM
Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca): Kamil T.
Dátum a miesto narodenia:
Bydlisko, adresa:
Kontakt: č.t.: e-mail:
Dátum prvého kontaktu so
žiakom (jednotlivcom):
Žiak prišiel na podnet
koho:
rodičov
Kto so žiakom prišiel:
matka
Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník: 3.roč. ŠZŠ
Rok školskej dochádzky: tretí
Kazuistický rozhovor: matkou, triednou učiteľkou,
Anamnestický rozhovor: 40 min. – matka
v poradenskom zariadení;
Kazuistický rozhovor: 2x 45 min.- učiteľka,
logopéd
Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
Psychologická: živý, bystrý, vnímaný, bez adaptačných ťažkostí; dobre orientovaný v osobných
údajoch a časovo-priestorove;vizuomotorika a grafomotorika znížená;ťažkosti pri vnímaní akustickej
informácie a jej spracovaní;zrakové vnímanie a rozlišovanie v norme; verbálna akustická pamäť znížená,
deficit v oblasti verbálneho učenia; v performačnej zložke rozumových schopností úroveň dolného
priemeru; ťažká porucha expresívnej reči; skrížená lateralita PR-OĽ;
Medicínska: neurologický nález v norme; pedopsychiatrický nález-retardácia v oblasti reči; foniatrické
vyšetrenie – oneskorený vývin reči , susp. výviná dysfázia;
Špec.pedagogická diagnóza: vývin reči odchylný od normy -vývinová dysfázia-ťažké príznaky
v expresívnej reči s dobrým porozumením; spontánna rečová produkcia veľmi obmedzená- foneticky
jednoduché slová (30-50), výrazné poruchy artikulácie, výslovnosť skoro nezrozumiteľná, porozumenie reči
vybudované v norme; grafomotorický prejav – zlá kvalita, tremor, deformácie; výrazné ťažkosti sluchového
rozlišovania; dieťa dlhodobo logopedicky vedené;
II. ANAMNÉZY
Rodinná anamnéza: rodina úplná
rodičia: matka 28 r., otec 29 r. ďalšie osoby žijúce v domácnosti: nie sú
39
zloženie rodiny: päťčlenná bytové podmienky: rodinný dom
súrodenci: 2 sestry mladšia, staršia ekonomické zabezpečenie rodiny: primerané
zdravotný stav rodičov: matka začala
rozprávať vo veku 5 rokov
hygienické podmienky: štandardné
vzdelanie rodičov: otec i matka stredoškolské výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa: čisté,
upravené, výživa veku primeraná
zvláštne schopnosti rodičov: otec dobrý
plavec
štýl výchovy: pomoc rodičov pri vzdelávaní dieťaťa
,racionálno-emocionálny
Iné-poznámka:
Osobná anamnéza:
prenatálny vývin: v norme, druhé zdravé
tehotenstvo
návyky: sebaobslužné a hygienické primerane
osvojené,
pôrod: normálny, hmotnosť 3150 g, výchovné ťažkosti-poruchy správania: nie
sú prítomnéďalší vývin: motorický vývin veku primeraný,
nástup reči sa oneskoroval, prvé slová po 1.roku
emocionálny vývin: v norme, bez porúch
emotivity a správania
vývin abnormálnych-patologických javov:
nediagnostikované závažnejšie ochorenia ani
patologické prejavy
vývoj postoja k hodnotám: v norme vývoj sociálnych vzťahov: v novom sociálnom
prostredí je nesmelý, v známom sociálnom kontakte
komunikatívny , zmeny dynamiky v správaní
súvisia s uvedomovaním si svojej poruchy
a následne zo strachu z neúspechu, výsmechu
Iné – poznámka:
Zdravotná anamnéza: vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií od matky:
prekonané bežné detské choroby , drobné úrazy, opakované hospitalizácie na foniatrickom oddelení
Školská anamnéza: z rozhovoru s vyučujúcou, pedagogických dokladov
adaptácia na MŠ: navštevoval ,
negatívna skúsenosť (výsmech, neúspech)
záujmy: PC, bicyklovanie, korčuľovanie
začiatok šk. dochádzky: odklad školskej
dochádzky
záujem, spolupráca rodičov so školou: úzka so
záujmom
začlenenie do kolektívu: spočiatku
nesmelý , postupne svojsky komunikatívny
postoj učiteľov: pozitívne podporujúci, tolerancia,
usmernenie, podpora
forma vzdelávania: základná škola pre
nehovoriace deti, pre deti s poruchami reči
osobné tempo: psychomotorický nepokoj, živý,
vnímavý, bystrý
ťažkosti v edukácii:
vzťah k učiteľom: prirodzený, slušný,
primerane otvorený
postoj ku šk. práci: vnímavý, bystrý, koncentrácia
pozornosti oslabená
vývoj šk. úspešnosti:
výsledky za jednotlivé roky: temperament:
1.ročník
2.ročník základné učivo ukončilo s výborným prospechom
3.ročník
4.ročník
5.ročník
6.ročník
7.ročník
40
8.ročník
9.ročník
Poznámka:
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):
pozná všetky písmená abecedy, ovláda analýzu a syntézu slov, techniku čítania zvládol dobre, obsah textu
chápe a dokáže reprodukovať
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba): pretrváva chybná artikulácia T,D,N
a sykaviek, artikulácia v spontánnej reči je horšia, menej výrazná, komolí ešte viacslabičné slová
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť): akustická pamäť dobrá,
vnímanie akustických informácií primerané, pozornosť a koncentrácia oslabené
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita: nižšia úroveň motorických
funkcií – dynamickej organizácie pohybov, vizuomotoriky , grafomotoriky, grafický prejav so známkami
organicity; skrížená lateralita –pravá ruka-oko ľavé;
III. STATUS PRAESENS
Žiak 3.ročníka ŠZŠ. Dosahuje veľmi dobré výsledky rovnomerne vo všetkých predmetoch. Techniku
čítania má dobre osvojenú, ovláda analýzu a syntézu slov. Reprodukcia prečítaného textu je dobrá.
Matematické úlohy rieši výborne, má dobrú pamäť, logický úsudok. Písmo je usporiadané so znakmi
organicity, sluchové diktáty píše dobre s občasnými chybami z nepozornosti.
Diskrepančné rozloženie štruktúry rozumových schopností v neprospech verbálnej zložky, performačná
oblasť je intelektovo dobrá. Vývinová dysfázia kompenzovaná. Pretrvávajúce problémy v expresívnej reči
na úrovni morfologicko-syntaktickej a vo verbálno-akustickej pamäti. Pokračujúca intenzívna logoterapia,
spolupráca s rodičmi výborná,
Popis problému: preradenia žiaka do ZŠ
Analýza:
Status praesens: pozitíva na čom
stavať:
Rovnomerné výkony vo všetkých predmetoch
s výborným prospechom ; dobrá pamäť, logický
úsudok, vybudované porozumenie reči,
čo je potrebné korigovať: pretrvávajúcu chybnú
artikuláciu T,D,N a sykaviek, artikuláciu v spontánnej
reči, úroveň morfologicko-syntaktickú a verbálnoakustickú
pamäť
IV. PROGNÓZA
Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):
Zlepšenie reči s pozitívnym trendom pri kompenzácii poruchy a perspektívnym školským prospechom
možnosť umiestnenia v bežnej ZŠ
V. KATAMNÉZA
Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu): po ukončení 1.ročníka ZŠI
pre deti nehovoriace. Akcelerujúci pozitívny rozvoj všetkých psychických funkcií, najmä rozvoj reči
v expresívnej zložke, pretrvávajúca porušená výslovnosť sykaviek, hlásky r, mäkkých hlások, ťažkosti pri
reprodukcii viacslabičných slov; grafický prejav na nízkej úrovni so známkami organicity; disproporčný
vývin mentálnych schopností v neprospech verbálnej zložky, zlepšenie v trvaní a koncentrácii pozornosti,
zmiernenie psychomotorického nepokoja, hospitalizácia na foniatrickom oddelení s intenzívnou
logoterapiou.
Po ukončení 2.ročníka výrazné zlepšenie reči, dieťa zvládlo učivo s výborným prospechom. Pretrvávajúce
ťažkosti v oblasti syntaktickej a morfologickej stavby reči, vety tvorí agramaticky- chyby v ohýbaní slov,
slovoslede;porušená je artikulácia hlások t,d,n, artikulácia v spontánnom rečovom prejave je horšia;
štruktúra rozumových schopností je diskrepančne rozložená v neprospech verbálnych. Grafomotorický
prejav na nižšej úrovni s prejavmi organicity. Sluchové vnímanie dobré. Vyučovacie výsledky výborné,
zvládol techniku čítania, obsah prečítaného chápe a dobre reprodukuje. Matematické úlohy rieši bez chýb,
má výborný logický úsudok. Písmo je kvalitatívne lepšie, diktáty píše dobre s ojedinelými chybami.
Intervencie (kto, aké ciele a ich plnenie): zhodnotenie odporúčaní a dosiahnutej úrovne v procese
41
vzdelávania v špecializovanej škole pre nehovoriace deti
Poradenstvo a konzultácie (kto, spôsob, trvanie): vyučujúci, logopéd, lekár
Stratégia plnenia cieľov ( použité metódy, formy): špeciálne výchovno-vzdelávacie formy,
prostriedky využívané pri vzdelávaní nehovoriacich deti v špeciálnej škole
Spôsob aktivizácie žiaka a jeho okolia: kontakt rodičov so školou,
VI. HODNOTENIE
Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém: t.č.indikácia
preradenia žiaka do ZŠ trvá
VII. UKONČENIE PRÍPADU
Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora: aktuálne spracované pre potreby ďalšieho vzdelávania
žiaka vzdelávanie prebieha
V dňa: podpis: DM pečiatka poradenského zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky
Ukážka kazuistiky vypracovanej na základe kauzistického záznamového
hárku.
Meno: K.T
Fyzický vek: 8 rokov
Pohlavie: mužské
Rodinná anamnéza:
Rodina úplná päťčlenná, otec 29 rokov, matka 26 rokov, dve sestry. Rodina vlastní rodinný
dom, ekonomicky je primerane zabezpečená.
Osobná anamnéza:
Dieťa narodené z druhej zdravej gravidity, pôrod normálny, pôrodná hmotnosť 315 gr. Raný
psychomotorický vývin v norme, nástup reči sa oneskoroval, prvé slová po 1. roku života
Psychologické vyšetrenie:
Živý, bystrý, vnímaný, bez adaptačných ťažkostí; dobre orientovaný v osobných údajoch
a časovo-priestorove; vizuomotorika a grafomotorika znížená; ťažkosti pri vnímaní akustickej
informácie a jej spracovaní; zrakové vnímanie a rozlišovanie v norme; verbálna akustická
pamäť znížená, deficit v oblasti verbálneho učenia; v performačnej zložke rozumových
schopností úroveň dolného priemeru; ťažká porucha expresívnej reči; skrížená lateralita PR-
OĽ;
Lekárske vyšetrenie:
Neurologický nález v norme; pedopsychiatrický nález-retardácia v oblasti reči; foniatrické
vyšetrenie – oneskorený vývin reči , susp. výviná dysfázia;
Špeciálno-pedagogické vyšetrenie:
Vývin reči odchylný od normy -vývinová dysfázia-ťažké príznaky v expresívnej reči
s primeraným porozumením; spontánna rečová produkcia veľmi obmedzená- foneticky
jednoduché slová (30-50), výrazné poruchy artikulácie, výslovnosť skoro nezrozumiteľná,
porozumenie reči vybudované v norme; grafomotorický prejav – zlá kvalita, tremor,
deformácie; výrazné ťažkosti sluchového rozlišovania; dieťa dlhodobo logopedicky vedené;
nízka úroveň motorických funkcií- dynamickej organizácie pohybov, vizuomotorikym
grafomotoriky, skrížená lateralita pravá ruka-ľavé oko,
Edukácia :
Vzdelávanie v ZŠ pre deti nehovoriace, v ZŠ pre deti s poruchami reči, v ŠZŠ. Je vnímavý,
koncentrácia pozornosti oslabená.
42
Status praesens:
Žiak 3. ročníka ŠZŠ učivo zvláda s výborným prospechom vo všetkých vyučovacích
predmetoch. Techniku čítania má osvojenú. Obsah textu chápe a dokáže ho reprodukovať.
Matematické úlohy rieši výborne, má dobrú pamäť, logický úsudok. Písmo je usporiadané so
znakmi organicity, sluchové diktáty píše s chybami. Vývinová dysfázia kompenzovaná.
Pretrvávajúce problémy v expresívnej zložke reči na úrovni morfologicko-syntaktickej a vo
verbálno-akustickej pamäti. Pokračujúca intenzívna logoterapia výrazné zlepšenie reči, ale
vety tvorí agramaticky- chyby v ohýbaní slov, v slovoslede, pretrváva chybná artikulácia
v spontánnom rečovom prejave.
Prognóza:
Zlepšenie reči s pozitívnym trendom pri kompenzácii poruchy a perspektívnym školským
prospechom možnosť umiestnenia v bežnej ZŠ a vzdelávanie individuálnou formou
integrácie.
Podpis autora
43
Kazuistika psychopedická – zameraná na mentálne postihnutie (Bajo, I. et. al.,
1991).Osobitosti psychopedickej kazuistiky sú v samotnom mentálnom postihnutí. Ide
o nanajvýš rozmanitú škálu druhov, typov a stupňov mentálneho postihnutia, Navyše
poškodenia centrálneho nervového systému (CNS) majú tendenciu spájať sa s ďalšími
somatickými, zmyslovými, psychickými, rečovými, sociálnymi poruchami, ktoré komplikujú
vývin a stav osôb s mentálnym postihnutím. Ďalej sú často prítomné sekundárne poruchy
zapríčinené vonkajšími vplyvmi - prostredím a výchovou. Tak dieťa s mentálnym postihnutím
patrí k diagnosticky, prognosticky a výchovne najzložitejším špeciálno-pedagogickým
problémom.
Psychopedická kazuistika by mala zachytiť, popísať podstatné špecifické, individuálne znaky
- ich výskyt, šírku, rozsah a hĺbku a vymedziť ich vo vzťahu k rozvoju osobnosti mentálne
postihnutého, k náprave, edukácii, k vyrovnávaniu diskrepancie medzi aktuálnymi
a potenciálnymi možnosťami osôb s mentálnym postihnutím, k ich predprofesijnej
a profesijnej príprave a vôbec ich celoživotnému osudu.
Psychopedická kazuistika konkrétnych prípadov zachytáva najdôležitejšie individuálne znaky
v rámci procesu včasného a správneho zaraďovania do vzdelávacieho systému a
charakterizovať výchovno-vzdelávaciu prácu s jednotlivcom, jej ťažkosti a spôsoby ich
riešenia ako aj výsledky tejto práce. Údaje o žiakovi sa dávajú do vzťahov k edukácii robia sa
konfrontácie výsledkov vo výchovno-vzdelávacej činnosti s druhom a stupňom postihnutia a
prípadne jeho zmenami postihnutia s výsledkami psychologických a ďalších vyšetrení.
Dôležité sú údaje pri kľúčových problémoch významných pri zlyhávaní v školskej prosperite,
v prospechu či správaní, o výchovných opatreniach, postupoch, ktoré boli použité a o ich
efektívnosti. Správnosť či nesprávnosť prognózy, zaradenia má fatálny význam pre
jednotlivca s mentálnym postihnutím, pretože od toho závisí prístup, program, forma, rozsah,
obsah nárokov a požiadaviek vo vzdelávaní ale následne i pre jeho ďalší život, pracovné
a sociálne uplatnenie. Preto nezáleží výlučne od mentálnej úrovne ale i od pôsobenia
viacerých faktorov, od ďalších zložiek psychických i osobnostných.
Objektívna kazuistika s hypotetickým a prognostickým vyústením môže významne prispieť
k objektívnosti, náležitostí finálneho rozhodnutia a je základom voľby primeraného riešenia
problémovej situácie osoby s mentálnym postihnutím.
Modelové kauzistické príklady prípadov
ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY
Dôverné!
I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Autor záznamu: M N
Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca): Mária Z.
Dátum a miesto narodenia: 6.7.1996 Albertov
Bydlisko, adresa: Albertov, Štorylková 1662/4
Kontakt: č.t.: e-mail:
Dátum prvého kontaktu so
žiakom (jednotlivcom):
2.2.2003
Žiak prišiel na podnet
koho:
rodičov
Kto so žiakom prišiel:
matka
44
Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník: 1.roč. ZŠ , integrované vzdelávanie ľahká mentálna
retardácia- vzdelávanie podľa variantu A
Rok školskej dochádzky: prvý, realizovaný odklad školskej dochádzky
Kazuistický rozhovor: s rodičmi, učiteľkou MŠ, triednou učiteľkou 1.roč.
Všetci zúčastnení ochotne odpovedali na otázky, prejavili záujem a ochotu pomôcť a spolupracovať pri
edukácii
Anamnestický rozhovor: 40 min. - rodičia
v poradenskom zariadení;
Kazuistický rozhovor: učiteľky MŠ a 1.roč.,
školský špeciálny pedagóg
Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
Psychologická: mentálna úroveň v pásme ľahkej mentálnej retardácie/ ľahká debilita (psychológ PPP
v Tornali, 31.1.2002), v 5. roku veku psychologický záver ľahká mentálna retardácia –ťažká debilita
(klinický psychológ A.F.)
Sociálna: bezproblémová, milá, komunikatívna, deti ju prijímajú bez problémov, správajú sa voči nej
ochranársky, občas býva náladová, na záťažové situácie sa prejavila 1x forma agresie – uhryznutie.
Niektorí rodičia spolužiakov si neprajú , aby ich dieťa chodilo do triedy so žiačkou s mentálnym
postihnutím
Špec.pedagogická diagnóza: ľahká mentálna retardácia, sigmatizmus, rotacizmus, oslabenie
grafomotoriky, jemnej, hrubej motoriky, nevhodné prejavy v správaní v záťažových situáciach
II. ANAMNÉZY
Rodinná anamnéza: rodina úplná
rodičia: matka 38 r., otec 39 r. ďalšie osoby žijúce v domácnosti: nie sú
zloženie rodiny: jednogeneračná, päťčlenná bytové podmienky: štvorizbový zariadený byt,
deti majú 2 samostatné izby
súrodenci: 2 starší, sestra, brat ekonomické zabezpečenie rodiny: dobré, obaja
rodičia pracujú
zdravotný stav rodičov: bez záťaže hygienické podmienky: primerané, dobré
vzdelanie rodičov: obaja VŠ výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa: upravené,
čisté
zvláštne schopnosti rodičov: matka
učiteľka, otec stavebný inžinier
štýl výchovy: zdravá výchova bez rozmaznávania,
preťažovania a prehnaných nárokov na všetky deti,
pomoc rodiny pri vzdelávaní dieťaťa
Iné-poznámka:
Osobná anamnéza:
prenatálny vývin: bez komplikácií návyky: sebaobslužné a hygienické osvojené
pôrod: spontánny v 36.týždni, záhlavím, pôrodná
hmotnosť 2310 gr, dĺžka 44 cm,
výchovné ťažkosti-poruchy správania:
náladovosť, občas zaťatosť, v záťažových
situáciách sa niekedy objavia formy miernej agresieďalší vývin: oneskorovanie- chôdza v 2 rokoch,
reč začína v 3 rokoch, 5 ročná začala chodiť do MŠ
emocionálny vývin: bez výrazných emočných
výkyvov, spoločenská , spontánna
vývin abnormálnych-patologických javov:
nediagnostikované závažnejšie ochorenia ani
patologické prejavy
vývoj postoja k hodnotám: primerane
pozitívne formovaný vplyvom rodiny
vývoj sociálnych vzťahov: nemá problém
nadviazať kontakt, je spontánna, otvorená,
v stresových situáciách sa niekedy objavujú
prejavy miernej agresivity
Iné – poznámka:
45
Zdravotná anamnéza: vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií od matky
Prekonané bežné detské choroby (novorodenecká žltačka, zápal stredného ucha, časté bronchitídy,
laryngitídy, angíny, vedená v imunologickej poradni v Bratislave.
Školská anamnéza: z rozhovoru s vyučujúcou, pedagogických dokladov
adaptácia na MŠ: bez výraznejších
problémov, má rada deti
záujmy: prezerať obrázkové knižky, kolektívne
pohybové hry, pomoc dospelým, deťom
začiatok šk. dochádzky: odklad školskej
dochádzky, 1.r. šk.r.04/05
záujem, spolupráca rodičov so školou: výrazný,
podnetný, aktívny, zodpovedný
začlenenie do kolektívu: bez problémov,
spolužiaci sa voči naj správajú ochranársky
postoj učiteľov: pracuje podľa IVP, individuálne so
špec.pedagógom a podporným pedagógom, dieťa
akceptované, pozitívne motivované a hodnotené,
forma vzdelávania: individuálny
integrácia v bežnej triede ZŠ, IVP
osobné tempo: pomalé, nerovnomerné
ťažkosti v edukácii: učebnice, formy a metódy práce so žiakmi s MP, tvorba IVP podľa učebných
osnov pre žiakov s MP
vzťah k učiteľom: milá, prítulná,
rešpektuje dospelých, spontánna
postoj ku šk. práci: niekedy dekoncentrovaná, výkony
nerovnomerné, ľahko rozptýliteľná, svedomitá,
vývoj šk. úspešnosti: t.č. sa nedá posúdiť
výsledky za jednotlivé roky: temperament: psychologicky nediagnostikovaný
1.ročník
2.ročník
3.ročník
4.ročník
5.ročník
6.ročník
7.ročník
8.ročník
9.ročník
Poznámka: t.č. je žiačkou 1.ročníka pracuje podľa učebných osnov pre žiakov s MP
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie): číta
formou hláskovania a slabikovania, predstavy písmen má vytvorené na základe obrázkového materiálu
a motivačných básničiek, dokáže prepisovať a odpisovať písmená a slabiky, v diktátoch má problém
s transformáciou počutého na písaný tvar; matematické predstavy vytvorené, pojem čísla fixovaný v obore
do 3 ,čísla rozoznáva, vie napísať ich grafický tvar, určiť počet, doplniť číselný rad, ťažkosti v praktickom
riešení jednoduchých slovných príkladov
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba): zreteľný sigmatizmus, rotacizmus,
komunikačná interakcia nie je narušená, vyjadrovanie vecné a jednoduché, slovná zásoba primeraná veku
a stupňu postihnutia
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť): absentuje logické myslenie,
myslenie názorno-konkrétne, pamäť mechanická, pozornosť dekoncentrovaná, ľahko rozptýliteľná,
vnímanie mierne oslabené
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita: zvláda základné lokomočné
pohyby, neistota pri náročnejších pohybových výkonoch, jemná motorika zaostáva, ťažkosti pri manipulácii
s drobnými predmetmi, v práci s nožnicami, grafomotorika zaostáva - zlý úchop, silný prítlak, nedodržiava
proporcie grafém, veľkosť ani linajky, lateralita oka a ruky súhlasná
III. STATUS PRAESENS
Žiačka 1.ročníka vzdelávaná individuálnou formou integrácie v bežnej triede ZŠ – málotriednej. Pracuje
46
podľa individuálneho vzdelávacieho programu pre žiaka s MP, s plnením ktorého nemá problémy.
Prítomný pretrvávajúci sigmatizmus a rotacizmus, komunikačná interakcia nie je narušená. Jednoduchými
vetami vie pomenovať dej obrázka. Číta formou hláskovania a slabikovania, s občasnými problémami.
Dokáže jednoducho reprodukovať dej počutého. Píše pravou rukou s nesprávnym úchopom a silným
prítlakom, nedodržiava linajku, nerovnomerná veľkosť písmen. Odpisuje a prepisuje písmená i slabiky. Pri
písaní diktátu má problém s transformáciou počutého na písaný tvar. Predstavy písmen má vytvorené na
základe obrázkového materiálu a motivačných básničiek. Matematické predstavy sú vytvorené do čísla 3.
Čísla rozoznáva, vie napísať ich tvar, určiť počet, doplniť číselný rad. Problémy pri riešení praktických
slovných úloh. Rozoznáva matematické operácie s pomocou a názorom. Na pracovnom vyučovaní zvláda
jednoduché činnosti, k dokončeniu práce potrebuje motivovať a priebežne využívať aktivizujúce metódy.
Na TV má rada kolektívne pohybové hry, prejavuje sa strach y výkonu náročnejších cvičebných úkonov. Pri
kresbe na ploche sa nedostatočne orientuje, nerealisticky používa farby i keď ich pozná, badateľný je
zobrazovací automatizmus, deformácia a malá detailnosť postáv. Medzi deťmi sa cíti dobre. Rada sa hrá,
učí. Často upútava pozornosť žiakov menej vhodnými prejavmi, ktoré potom napodobňujú. Spolupráca
s rodičmi je výborná, domáca príprava je primeraná. Vo vzdelávaní je uplatňovaný individuálny prístup,
pracuje so špeciálnym pedagógom, alebo asistentom učiteľa. Individuálny plán sa upravuje priebežne po 3
mesiacoch podľa zvládnutých úloh.
Popis problému: sigmatizmus a rotacizmus v reči, rozvoj grafomotorických zručností – zmena úchopu,
prítlaku pri písaní, automatizácia transferu počutého na písané, rozvíjanie jednoduchého logického
myslenia pri riešení praktických úloh, integrované vzdelávanie žiaka s MP v bežnej triede ZŠ a jeho
personálne, obsahové, materiálne zabezpečenie, menej vhodné formy správania pri záťažových situáciách
Analýza:
Status praesens: pozitíva na čom
stavať: rada sa učí, podpora a dobrá
spolupráca zo strany rodičov, individuálny
prístup- práca so špeciálnym pedagógom, alebo
asistentom učiteľa, pohyb v kolektíve
intaktných detí, komunikácia s nimi, ochota
a prístup učiteľov
čo je potrebné korigovať: menej vhodné formy
správania pri záťažových situáciách; rodičia
spolužiakov si neprajú, aby sa učili s dieťaťom s MP,
sigamtizmus, rotacizmus, dekoncentrácia
a rozptýliteľnosť,
IV. PROGNÓZA
Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):
Ak sa nevyskytnú výraznejšie problémy v správaní alebo so zvládaním učiva možno predpokladať že
žiačka môže do 4.roč. pokračovať v plnení školskej dochádzky individuálnou formou integrácie žiaka s MP
v bežnej ZŠ, pri plnení vzdelávacích osnov ŠZŠ uskutočňovaných formou individuálneho vzdelávacieho
programu. Žiačka pod vedení špeciálneho a podporného pedagóga s dobrou spoluprácou rodičov
a ostatných vyučujúcich môže úspešne postupovať v plnení povinnej školskej dochádzky. Žiačka bude
zároveň dlhodobo a neustále psychologicky a špeciálno-pedagogicky sledovaná v poradenskom zariadení.
Vzhľadom na spoločenský status rodiny , prejavovaný záujem o dieťa, dobrú spoluprácu so školou môžu
byť tieto úvahy na budúcu školskú dochádzku realistické s kritériom neustálej pomoci v bežných životných
situáciách, pri osvojovaní si vedomostí, školských a pracovných zručností a návykov dieťaťa zo strany
rodiny, školy.
V. KATAMNÉZA
Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu): t.č. neaktuálne
Intervencie (kto, aké ciele a ich plnenie): Intervencie a priebežné poradenstvo u špec.pedagóga,
asistenta učiteľa, ostatných vyučujúcich podľa potreby, pri tvorbe obsahu IVP, u rodičov
Poradenstvo a konzultácie (kto, spôsob, trvanie):
Stratégia plnenia cieľov ( použité metódy, formy):
Spôsob aktivizácie žiaka a jeho okolia:
VI. HODNOTENIE
47
Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém: prípad t.č. nie je
ukončený
prebieha poradenstvo, konzultácie, vzdelávanie
VII. UKONČENIE PRÍPADU
Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora: aktuálne spracované pre potreby ďalšieho vzdelávania
žiačky prípad otvorený, vzdelávanie prebieha
V Tornali dňa: podpis: M N pečiatka poradenského zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky
t.č. 0901853 689, meil XY@z.sk UO ŠZŠ, vzdelávací program
Modelový kauzistický príklad prípadu
ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY
Dôverné!
I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Autor záznamu: M N
48
Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca): Renata K..
Dátum a miesto narodenia: 4.12.1992 Kostelec
Bydlisko, adresa: Kostelec, Parková 1864/4
Kontakt: č.t.: e-mail:
Dátum prvého kontaktu so
žiakom (jednotlivcom):
.....................
Žiak prišiel na podnet
koho:
rodičov
Kto so žiakom prišiel:
matka a otec
Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník: ŠZŠ 8.roč.vyšší stupeň – C- variant, IVP
Rok školskej dochádzky: deviaty
Kazuistický rozhovor: s rodičmi, s vyučujúcimi, triednou učiteľkou
Všetci zúčastnení ochotne odpovedali na otázky, prejavili záujem a ochotu pomôcť a spolupracovať pri
edukácii dcéry
Anamnestický rozhovor: 2x 45 min. - rodičia
v poradenskom zariadení;
Kazuistický rozhovor: 4 x 25 min.- vyučujúci
Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
Psychologická: mentálna úroveň v pásme strednej až ťažkej mentálnej retardácie IQ 32 (psychológ
PPP v Kostelci .....), MR na podklade organického poškodenia CNS, v popredí oneskorený vývin reči (
DMO-hypotonická forma); PPP- mentálne schopnosti silne retardované do pásma strednej až ťažkej MR,
stagnácia vo vývine psychických funkcií , požiadavky PŠ môže zvládať s problémami, vzdelávať v Cvarante
ŠZŠ;
Sociálna: emocionálne nezrelá, závislá na matke, neschopná samostatnej existencie so značne
redukovanými sociálnymi zručnosťami, s absenciou rovesníckych kontaktov
Medicínska:X/1999 MUDr... starostlivosť v detskej očnej ambulancii od 1.roku veku Dg. Strabizmus
convergens alternans, nystagmus latens, od r. 1994 nebola na kontrole. V súčasnosti strabizmus
neprítomný, bez okuliarov, pravidelné sledovanie nutné; MR F 71
Špec.pedagogická diagnóza: DMO, mentálna retardácia, oneskorený vývin reči
II. ANAMNÉZY
Rodinná anamnéza: rodina úplná
rodičia: matka 36 r., otec 38 r. ďalšie osoby žijúce v domácnosti: nie sú
zloženie rodiny: jednogeneračná, päťčlenná bytové podmienky: trojizbový zariadený byt,
dieťa má vlastnú posteľ, kútik
súrodenci: 1 starší brat, 1 mladšia sestra ekonomické zabezpečenie rodiny: primerané,
obaja rodičia pracujú
zdravotný stav rodičov: bez záťaže hygienické podmienky: primerané, dobré
vzdelanie rodičov: obaja SOU výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa: upravené,
čisté
zvláštne schopnosti rodičov: matka
kuchárka v nemocnici, otec vodič
štýl výchovy: zvýšená pozornosť, s prevažujúcim
emocionálnym prístupom
Iné-poznámka:
Osobná anamnéza:
prenatálny vývin: plánované tehotenstvo,
bez komplikácií
návyky: sebaobslužné a hygienické osvojené,
vyžaduje občas pomoc
pôrod: kliešťový, 38.týždeň, 3170 gr/42 cm výchovné ťažkosti-poruchy správania:
49
ďalší vývin: oneskorovanie- sedenie, chôdza po 20
ms., rečový vývin- retardovaný v 16.roku veku na
úrovni 2.rokov,
sklon k afektívnym stavom, plačlivá, pasívna,
aktívne negativistická, úniková, autoagresívne
prejavy, autistické prejavy,
emocionálny vývin: výrazná citová nezrelosť,
sklony k afektívnemu reagovaniu, celková
instabilita v správaní
vývin abnormálnych-patologických javov:
nediagnostikované závažnejšie ochorenia ani
patologické prejavy
vývoj postoja k hodnotám: žiadny vývoj sociálnych vzťahov: závislá na matke,
neschopná samostatnej existencie, absencia
rovesníckych vzťahov, redukované sociálne
zručnosti
Iné – poznámka: ľaváčka
Zdravotná anamnéza: vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií od matky
Prekonané bežné detské choroby, vedená v očnej ambulancii, neurologickej ambulancii dostáva
neurodynamiká,
Školská anamnéza: z rozhovoru s vyučujúcou, pedagogických dokladov
adaptácia na MŠ: nenavštevovala záujmy: rada modeluje
začiatok šk. dochádzky: odklad školskej
dochádzky, diagnostický pobyt v ŠZŠ-PŠ
záujem, spolupráca rodičov so školou: primeraná
začlenenie do kolektívu: nie je
izolovaná, tichá, ťažkosti s nadväzovaním
kontaktov, dobre sa cíti v kolektíve, ktorý ju
akceptuje a na ktorý je zvyknutá
postoj učiteľov: pracuje podľa IVP, pochvala,
povzbudenie ju motivuje, je aktívnejšia, nevyhýba sa
kontaktu, učebné osnovy C- variantu pre ťažký postih
zvláda iba čiastočne
forma vzdelávania: C- variant IVP osobné tempo: výrazne pomalé, nerovnomerné, mierne
nepokojná
ťažkosti v edukácii: dorozumievanie, málo rozpráva, používa málo slov (áno-nie),redukcia obsahu Cvariantu,
neustála pomoc, usmernenie, vedenie
vzťah k učiteľom: milá, priateľská,
čistotná
postoj ku šk. práci: snaží sa komunikovať, je
vytrvalejšia, vyrovnanejšia, aktívnejšia , do školy chodí
rada
vývoj šk. úspešnosti: t.č. učebné osnovy C- variantu zvláda len čiastočne
výsledky za jednotlivé roky: temperament: psychologicky nediagnostikovaný
1.ročník IVP zvládla čiastočne , s ťažkosťami
2.ročník IVP zvládla čiastočne , s ťažkosťami
3.ročník IVP zvládla čiastočne ,
4.ročník IVP zvládla čiastočne , s ťažkosťami
5.ročník IVP zvládla čiastočne , s ťažkosťami
6.ročník IVP zvládla čiastočne ,
7.ročník IVP zvládla čiastočne ,
8.ročník IVP zvládla čiastočne , s ťažkosťami
9.ročník IVP zvládla čiastočne , s ťažkosťami
Poznámka:
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):
nepozná písmená, odpovedá na otázky jednoslovne, ukazuje obrázky; v matematike zvláda počítanie
s názorom 1,2 väčší menší; kreslí sama slnko, hlavonožce; dorozumieva sa mimikou tváre, gestikuláciou ,
slov používa málo; zlepšenie v TV má rada prechádzky, turistiku; využíva dostupné akustické , optické
pomôcky
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba): verbálna produkcia obmedzená reč
nerozvinutá, dyslalická, slovná zásoba na úrovni 2 rokov, používa jednoduché slová dvojslabičné
50
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť): absentuje logické myslenie,
myslenie názorno-konkrétne, pamäť mechanická, pozornosť dekoncentrovaná, ľahko rozptýliteľná,
vnímanie mierne oslabené , pozornosť krátkodobá, percepčná zrelosť na úrovni 5 rokov
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita: mobilná - ľahký stupeň
poškodenia, grafomotorika silne zaostáva , pohyby jemnej motoriky málo obratné
III. STATUS PRAESENS
Je milá , slušná, priateľská, pôsobí zachmúreným dojmom. Je čistotná, stará sa o zovňajšok, dbá o svoje
osobné veci. Málo rozpráva. Dorozumieva sa aj mimikou tváre, gestikuláciou. Používa málo slov ,
odpovedá iba na priamu otázku. Do školy chodí rada, snaží sa viac komunikovať so spolužiakmi. Je
vytrvalejšia, vyrovnanejšia, viac otvorená, usmieva sa, má chuť pracovať, ale pri práci potrebuje neustálu
pomoc, usmernenie učiteľom a oddych. Používa vo výtvarnej činnosti viac farieb, kreslí slnko a jednoduché
postavy –hlavonožce. Zlepšenie v TV má rada prechádzky, turistiku. Rešpektuje dospelých, je aktívnejšia,
nevyhýba sa kontaktu s dospelými osobami a inými deťmi. Učebné osnovy C-variantu zvláda s ťažkosťami:
zvláda počítanie s názorom 1,2, pojmy väčší menší; SJ nepozná písmená, ale odpovedá na jednoslovne na
otázky, ukazuje obrázky. Používa optické a akustické pomôcky.
Popis problému: rozvíjanie reči, slovnej zásoby, rozvoj grafomotorických zručností , pohybových
a jednoduchých pracovných zručností, vysoká závislosť na matke, ďalšie vzdelávanie a možnosti
umiestnenia v DSS
Analýza:
Status praesens: pozitíva na čom
stavať: rada chodí do školy, snaha
komunikovať , individuálny prístup- práca so
špeciálnym pedagógom, alebo asistentom
učiteľa,
čo je potrebné korigovať: komunikačné schopnosti
a zručnosti, motoriku hrubú aj jemnú, grafomotoriku,
únavu a slabú výkonnosť, jednoduché pracovné a
sociálne zručnosti, rozvíjať rovesnícke vzťahy,
IV. PROGNÓZA
Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):
Tendencie k zlepšeniu sú znížené, ale napredovanie je možné. Individuálnym prístupom primeraným
vývinovej úrovni jednotlivých schopností a ich rozvíjaním v kolektíve detí v PŠ po jej skončení predpoklad
trvalej starostlivosti v DSS.
V. KATAMNÉZA
Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu): t.č. neaktuálne
Intervencie (kto, aké ciele a ich plnenie):
Poradenstvo a konzultácie (kto, spôsob, trvanie):
Stratégia plnenia cieľov ( použité metódy, formy):
Spôsob aktivizácie žiaka a jeho okolia:
VI. HODNOTENIE
Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém: prípad t.č. nie je
ukončený
prebieha poradenstvo, konzultácie, vzdelávanie
VII. UKONČENIE PRÍPADU
Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora: aktuálne spracované pre potreby ďalšieho vzdelávania
žiačky a jej následného umiestnenia
V Kostelci dňa:18.11. 20007 podpis: M N pečiatka poradenského zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky
51
Kazuistika zameraná na nadanie a talent. Kazuistická metóda je využiteľná ako
súčasť komplexného vyšetrenia a identifikácie intelektovo, športovo, umelecky a prakticky
nadaných a talentovaných jednotlivcov a zároveň je dôležitá i pre jej teoretické východiská.
Pomáha odhaliť štruktúru nadania –vyhľadáva a nachádza faktory, ktoré samotné nadanie
vytvárajú a ovplyvňujú. Mala by zachytiť, popísať podstatné špecifické, individuálne znaky ich
výskyt, šírku, rozsah a hĺbku a vymedziť ich vo vzťahu k rozvoju osobnosti.
Východiskom každej kazuistiky nadaných je psychologická diagnostika a identifikácia
nadania. Kazuistika nadaných obsahuje špecificky prezentovaný súhrn údajov, informácií
týkajúcich sa jednotlivca s nadaním, využívajúc čo najviac nástrojov na identifikáciu, pričom
signifikantné údaje boli získané psychologickým vyšetrením a vyšetrením iných
kvalifikovaných profesionálov ako aj informácií o histórii vývinu jednotlivca so špecifickým
nadaním a o prostredí v ktorom sa vyvíjal (pozorovanie učiteľom, rozhovory, osobnostné
dotazníky, rozbory výsledkov činnosti dieťaťa, testy tvorivosti atď.). Všetky získané údaje sú
analyzované a dané do vzťahu k nadaniu, vzhľadom na svoj výnimočný potenciál a ich
schopnosti vysokých výkonov. Popísaný je cieľavedomý systém krokov s cieľom poskytnúť
modifikovanú vzdelávaciu a inú starostlivosť, ktorá bude nadanie jednotlivca ale aj celú
osobnosť efektívne rozvíjať a zároveň eliminovať nežiaduce prejavy, ktoré sa u nadaných
môžu manifestovať pri nedostatočnom alebo nevhodnom vzdelávacom prístupe
(www.nadanie.sk.)
Ukážka kazuistiky zverejnenej v odbornom časopise
Na základe podrobne spracovaného kauzistického záznamového hárku môže autor spracovať
kazuistiku do podoby odborného vedeckého článku.
Nadané dieťa – problém rodičov a učiteľov.
Meno: S. L.
Fyzický vek: 4,6 roku
Pohlavie: ženské
Diagnóza: nadanie, predčasné zaškolenie
Matka S.L. vyhľadala pomoc psychológa , pretože si už sama nevedela rady.
Domnieva sa, že S.L. má mimoriadne schopnosti, a nevie čo s ňou ďalej.
S S.L. sme sa prvýkrát stretli vo veku 4,6 roka. Rodičia dievčatka majú vysokoškolské
vzdelanie, otec (39r.), pracuje ako výskumný pracovník v geológii, matka (30r.) je učiteľka na
gymnáziu, t.č. na materskej dovolenke (syn 1,6r.).
Rodina žije v 3-izbovom byte s priemerným vybavením domácnosti. Ekonomicky primerane
zabezpečená.
S.L. je z prvého tehotenstva sa narodilo s normálnym priebehom pôrodu, pôrodná hmotnosť
iba 2800 gr. Dieťa bolo dojčené do 4. mesiaca. Prvé sedenie zaznamenali rodičia v 9.
mesiaci, státie v 10.mesiaci a chodiť ako 12 mesačná.
Vývin prebiehal bez mimoriadnych zvláštností, až na to, že do 2 a pol roka sa u nej objavoval
nočný des. Do 4 rokov S.L. vychovávala matka sama doma, potom začalo navštevovať
materskú školu. Približne 3 a polročná sa S.L. začala zaujímať o písmená. Pýtala sa
jednotlivé písmená matky, zapamätala si ich a potom si ich sama začala spájať do slov. Čítala
52
názvy obchodov, postupne aj iné slová, 4 ročná už vedela sama plynule čítať. Matka ju nijako
špeciálne necvičila a ani nespozorovala, ako to všetko rýchlo zvládla.
Pri prvom príchode do poradne vedela vo veku 4,6 roka čítala ako 10 ročné dieťa
v štvrtom ročníku. Čítala bežne úryvky z rozprávkových kníh, aj najťažšie slová z novín.
Okrem toho ovládala základy anglického jazyka, ktorý sa učí v škôlke i doma s matkou.
Pri vyšetrení vo veku 4,3 roka v PPP dosiahla v teste PDW verbálne i neverbálne subtesty
IQ=127. Preto bolo uskutočnené orientačné psychologické vyšetrenie , kde sa ukázalo, že
v grafickom napr. pri kresbe dosahuje relatívne nízku úroveň. Zaujímali sme sa o grafický
prejav, keďže kresebné a písomné schopnosti, teda jemná motorika boli takmer podpriemerné.
Vzhľadom na nerozhodnosť matky či dieťa dať do MŠ alebo nie, odporúčali sme ďalšie
vyšetrenie o 5 mesiacov, pred vstupom do školy, aby sme posúdili celkovú zrelosť dieťaťa na
školu.
Matka sa rozhodla a nechala dieťa vyšetriť v materskej škole v rámci vyšetrenia školskej
zrelosti, ale zo zisteniami nebola spokojná s tým, že S.L. dosiahla len priemerný výsledok
a nebola odporučená na predčasný vstup do školy.
Preto bolo uskutočnené komplexné psychologické vyšetrenie: grafický prejav sa evidentne
zlepšil, v čítacej skúške dosiahla z 30 možných 26 bodov.
Pri vyšetrení Terman-Merrillovej testom M.L. riešila verbálne úlohy z jedenásteho (2)
a dvanásteho (2) roku, takže vo veku 4roky 10 mesiacov jej mentálny vek zodpovedal úrovni
10 rokov 4 mesiace, čo predstavuje intelektovú úroveň viac ako 160 IQ. Dieťa splnilo všetky
kritériá na zaškolenie do prvej triedy vo veku 5 rokov, s tým, že bolo dohovorené zaradenie
dieťaťa do školy s riaditeľkou ZŠ s upozornením na úroveň špecifických schopností dieťaťa
s podmienkou individuálneho prístupu. Odporúčali sme, aby absolvovala hodiny čítania
v 3.ročníku. ale to sa neuskutočnilo, pretože S.L. začala chodiť na hodiny anglického jazyka
ako pokročilá so žiakmi druhého ročníka.
Po necelom mesiaci pobytu v škole matka prišla s prosbou o pomoc, zdalo sa jej , že S.L. sa
dostáva na nižší vývinový stupeň, čítať po hláskach, slabikovať ako ostatné deti, pričom
predtým čítala plynule. Pri návšteve v triede, sme zistili, že pani učiteľka „ je spokojná“, lebo
s S.L. nemá žiadny problém, že vie čítať plynule a bezchybne aj náročné texty. Výsledkom
bolo, že učiteľka dovolila S.L. čítať knihy podľa vlastného výberu. S.L. patrila medzi
najlepších žiakov.
Martina sa prispôsobila škole, resp. podmienkam, ktoré im škola ponúka. Martinina matka
relatívne včas vyhľadala pomoc v pedagogicko-psychologickej poradni. Problémy, ktoré S.L.
mala v škole nás presvedčili, že nadané deti majú svoje problémy, ktoré si doteraz prakticky
nikto neriešil a že názor „ nadaní sa presadia sami“ je mýtus.
Na základe skúseností, ktoré máme z Poradne pre nadané deti, konštatujeme, že deťom
s nadpriemernými schopnosťami nie sú v našich školách zabezpečené primerané podmienky,
žiadne individuálne postupy, ktoré by napomáhali rozvíjať nadanie detí.
V súčasnosti je našou prvoradou úlohou oboznamovať učiteľov, ale najmä rodičov,
ktorí prví spozorujú , že ich dieťa je iné, že dokáže viac ako ostatní rovesníci, že dokáže robiť
veci netypické pre svoj vek, aby sa hneď obrátili na psychológa a začali užšie spolupracovať
s psychologickou poradňou.
Odporúčania pre rodičov a učiteľov: v predškolskom veku sa ako prvé prejavy
nadpriemerných schopností objavujú mimoriadna zvedavosť a aktivita, chuť získať
informácie a poznávať nové veci. Majú vynikajúcu pamäť, bohatý slovník a plynulú reč.
Prakticky vo veku 4.-5. rokov sa samy naučia čítať, postupne pracovať s číslami, počítanie
s jedno a dvojcifernými číslami, násobilku atď.
Vývin nadaných detí je nepravidelný, skokovitý, pričom verbálne schopnosti môžu
byť vo vývine vpredu v porovnaní s psychomotorickými schopnosťami ( písomný, kresebný
prejav). To je spôsobené tým, že funkcie súvisiace s jemnou motorikou sú podmienené
53
úrovňou dozrievania, preto sa nedá grafický prejav považovať za rozhodujúci na posúdenie
zrelosti pre školu.
Zdôrazňujeme, na základe našich skúseností, že tieto deti je potrebné komplexne
psychologicky vyšetriť a zamerať sa na verbálne intelektové schopnosti a neverbálne
schopnosti posudzovať aj pomocou úloh, ktoré nevyžadujú len grafomotorickú odpoveď.
V súčasnom období stále nie je zabezpečená vyhovujúca identifikácia nadaných detí
v predškolskom a školskom veku. Učiteľky materských škôl by si mali viac všímať deti,
ktoré už v škôlke vedia čítať, písať počítať, alebo mimoriadne vynikajú v niektorej inej
oblasti. Aj keď sa neprejavujú ako mimoriadne vyspelé a zrelé, sú spomenuté schopnosti
signifikantným znakom nadania v predškolskom veku. Rodičov treba upozorniť na potrebu
navštíviť psychológa a požiadať o odborné posúdenie schopností detí.
Podpis autora
(Laznibatová,J. 1993)
Kazuistika zameraná na ťažké viacnásobné postihnutie. Kazuistická metóda
popisuje viacnásobné postihnutie ako multifaktoriálne, multikauzálne
a multisymptomatologicky podmienený fenomém, ktorý je dôsledkom súčinnosti
participujúcich postihnutí či narušení (Vašek, Š. et. al., 1999). Vyznačuje sa vyšším
množstvom medicínskych údajov a vyjadruje vzťahy medzi výchovnými javmi a rôznymi
zvláštnosťami a zmenami vzhľadom na vzájomné prekrývanie sa postihnutí či narušení.
Kazuistika viacnásobne postihnutých obsahuje špecifický súhrn údajov, informácií
týkajúcich sa jednotlivca s viacnásobným postihnutím, ktoré boli získané psychologickým
vyšetrením a vyšetrením iných odborníkov (lekárov) a tiež informácií o histórii vývinu
jednotlivca a o prostredí v ktorom sa vyvíjal (pozorovanie, rozhovory, lekárske záznamy,
rozbory výsledkov činnosti dieťaťa, atď.). Získané údaje sú analyzované a dané do vzťahu
s edukáciou. Dôležitý je výber relevantných informácií a ich presnosť vzhľadom na
odlišnosť od jednoduchého súčtu postihnutí či narušení (Vašek Š. et. al., 1999, Kollárová, E.
in: Bajo, I. 1991) .
Ťažiskom kazuistiky viacnásobne postihnutých je charakterizovať výchovno-vzdelávaciu
prácu s jednotlivcom, u ktorého nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej či
psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť –
individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania, osvojenie si a
fungovanie kompenzačných mechanizmov a určenie prognózy, ako relatívne uceleného
systému krokov s cieľom poskytnúť modifikovanú vzdelávaciu a inú starostlivosť, ktorá bude
efektívne stimulovať, redukovať, korigovať a rehabilitovať signifikantné špeciálne výchovné
a vzdelávacie potreby jednotlivca ale aj celú osobnosť efektívne rozvíjať.
Objektívna kazuistika s prognostickým vyústením môže významne prispieť k záverom
finálneho rozhodnutia a je základom voľby primeraného riešenia problémovej situácie osoby
s viacnásobným postihnutím v oblasti výchovy a vzdelávania ale zároveň aj k možnej
predprofesijnej a profesijnej príprave a sociálnej integrácii vôbec.
Ukážka kazuistiky zverejnenej v odbornom časopise
Na základe podrobne spracovaného kauzistického záznamového hárku môže autor spracovať
kazuistiku do podoby odborného vedeckého článku.
Meno: K.Č.
Fyzický vek: 14 rokov 7 mesiacov
54
Pohlavie: mužské
Diagnóza: stav po kontúzii mozgu, mierna spastická triparéza vľavo, cerebrálny syndróm
s prevahou vpravo, ataktická chôdza, mierna dysartria, intelekt na hranici pásma ľahkej
mentálnej retardácie, všetko v dôsledku kraniocerebrálneho poranenia po úraze
Rodinná anamnéza:
Rodina päťčlenná. Otec 43 rokov, súkromný podnikateľ, matka 36 rokov zdravotná sestra.
Brat a sestra sú žiakmi ZŠ. U rodičov, príbuzných neboli žiadne dedičné, či vážne choroby.
Ekonomické zabezpečenie priemerné. Rodina býva v rodinnom dome, kde sú rehabilitačné
pomôcky, upravený nábytok. Rodina má auto, taktiež upravené pre potreby prepravy dieťaťa.
Rodina žije usporiadaným životom, výchova jednotná voči všetkým deťom. Spolupráca
rodičov s odborníkmi, učiteľmi, veľmi dobrá.
Osobná anamnéza:
K.Č. je z pravej gravidity. Tehotenstvo normálne, pôrod bez problémov. Psychomotorický
vývin v norme v celom predškolskom období. Po absolvovaní materskej školy K.Č nastúpil
do ZŠ. Vo veku 7 rokov utrpel vážny úraz pri dopravnej nehode. Pri dome ho zrazil opitý
vodič. K.Č. mal úraz hlavy, otras mozgu, asi 15 minút nedýchal. Diagnóza: mnoholožiskové
pomliaždenie mozgu a mozgového kmeňa. Dlhodobo hospitalizovaný. Zhoršenie stavu po
niekoľkých týždňoch upadnutie do stavu nazývaného vigílna kóma – stav, keď nastáva
chronická porucha vedomia, ale základné reflexy má zachované. Po 5 mesiacoch
hospitalizácie na ARO oddelení bol prepustený z nemocnice. Matka vynaložila mimoriadne
úsilie pri opatere syna. Doliečovanie pokračovalo na špecializovanom liečebnom ústave po
dobu 3 mesiacov, pobyt sa opakoval po 3 mesiacoch a bol zároveň zaradený do 1. ročníka
základnej školy.
Psychologické vyšetrenie:
Fyzický vek 8 rokov. Kontakt nadväzuje bez problémov, imobilný, chôdza len s pomocou.
Vedúca ruka pravá, predtým ľavá. Tremor jemných motorických prejavov, v dôsledku
mimovoľných motorických prejavov pohybová neobratnosť. Rečový prejav narušenýdysartria,
reč spomalená. Hovorenému slovu a pokynom rozumie. Intelektová úroveň na
hranici ľahkej a strednej mentálnej retardácie v dôsledku poškodenia mozgu. Dieťa si svoje
problémy v mentálnej a somatickej oblasti neuvedomuje. Je sugestibilné a výrazne naviazané
na matku a domáce prostredie.
Špeciálno-pedagogické vyšetrenie:
Chlapec je v ambulantnej starostlivosti detského integračného centra, kde mu sú poskytované
služby vo oblasti logopedickej, rehabilitačnej, psychologickej, terapeutickej a špeciálnopedagogickej.
Zaradený do integrovanej špeciálnej materskej školy. 4 dni v týždni
absolvoval predškolskú špeciálno-pedagogickú prípravu.
Edukácia: polročný pobyt v špeciálnej materskej škole- zameraný na matematické predstavy,
rozvoj slovnej zásoby, myslenia a poznávacích procesov, rozvoj motoriky horných končatín.
Navrhnutý pokusný diagnostický pobyt v 1. ročníku ZŠ vzdelávanie individuálnou formou
integrovaného vzdelávania, ktorý bude zabezpečovať bežný pedagóg, školský špeciálny
pedagóg.
Prvý rok veľké problémy s adaptáciou na prostredie, úlohy. Učivo 1. ročníka nezvládol, bol
zaradený do špeciálnej triedy v tej istej škole. Globálne v špeciálnej triede zvládal učivo ale
najväčšie problémy mal v SJ, matematike, preto postupoval podľa individuálneho plánu
z týchto predmetov.
Status praesens:
K.Č. nie je schopný samostatnej chôdze bez pomoci, potrebuje oporu, rýchlo sa unaví. Je
v ž.ročníku ŠZŠ, v SJ a matematike postupuje podľa individuálneho plánu s redukciou učiva.
Pracuje individuálne so špeciálnym pedagógom, v DIC absolvuje vodoliečbu, rehabilitáciu,
kondičné a pohybové cvičenia. Hodnotený je slovne, motivačne známkou.
55
Prognóza:
Následky na nervový systém a motoriku sú trvalé . Je možné predpokladať neskoršie
komplikácie, zhoršenie stavu. V sebaobsluhe pravdepodobne nebude samostatný, bude
potrebovať asistenta. Mentálna úroveň žiakovi umožňuje vzdelávať sa podľa učebných osnov
špeciálnej základnej školy. T.č. je žiakom 8. ročníka predpoklad projesijného uplatnenia
vzdelávanie na OU , pomocnej škole, podľa záujmov a fyzických schopností. Primeraný by
bol odbor záhradník- viazanie kytíc, suchých aranžmánov a pracovať v chránenom
pracovisku.
Podpis autora
(Vančová, A., 2001)
Kazuistika zameraná na špecifické vývinové poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia,
dysortografia, dyskalkúlia). Špecifické poruchy učenia postihujú oblasť i výkonnosť, ktorá
je vstupnou bránou celého vzdelávacieho a intelektuálneho procesu. Kazuistika obsahuje
súhrn špecifických interdisciplinárnych údajov a informácií, ktoré svojou multifaktoriálnou
podobou ovplyvňujú celú osobnosť človeka i prostredie, v ktorom žije.
Signifikantné údaje a informácie sú získané psychologickým vyšetrením a vyšetrením
ďalších profesionálov (lekárov, špeciálnych pedagógov) a tiež informáciami o histórii
vývinu jednotlivca a o prostredí v ktorom sa vyvíjal. Diagnosticky významný je výber
relevantných informácií a ich presnosť vzhľadom na celý rad rôznych príznakov, ktoré sa
prezentujú u jednotlivých osôb a kľúčových problémov významných pri zlyhávaní v školskej
prosperite, v prospechu, o opatreniach a postupoch, ktoré boli použité a o ich efektívnosti,
ale zároveň o vylúčení zmyslového, rozumového postihnutia. Získané údaje sú analyzované
a dané do vzťahu s edukáciou. Kazuistika konkrétnych prípadov má zachytiť najdôležitejšie
individuálne symptómy a príznaky, charakterizovať výchovno-vzdelávaciu prácu
s jednotlivcom, jej ťažkosti a spôsoby ich riešenia ale aj výsledky práce - individuálneho
prístupu, špeciálnych metód prípadne modifikovaného obsahu vzdelávania, osvojenie si a
fungovanie kompenzačných mechanizmov. Kazuistika s prognostickým záverom by mala
navrhnúť vzdelávaciu a ďalšiu starostlivosť, ktorá bude efektívne stimulovať a zároveň
redukovať, korigovať a rehabilitovať špeciálne výchovné a vzdelávacie potreby jednotlivca
56
ale aj rozvíjať jeho celú osobnosť. Vzhľadom na celoživotných stav napr. dyslexie,
dyskalkúlie kazuistika prognosticky navrhuje primerané riešenie problémovej situácie
jednotlivca , volí správne kroky intervencie a podpory, profesijnej orientácie a sociálnej
integrácie (Bartoňová, M., 2004).
Modelový kauzistický príklad prípadu
ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY
Dôverné!
I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Autor záznamu: BZ
Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca): Barbora P.
Dátum a miesto narodenia:
Bydlisko, adresa:
Kontakt: č.t.: e-mail:
Dátum prvého kontaktu so
žiakom (jednotlivcom):
Žiak prišiel na podnet
koho:
rodičov
Kto so žiakom prišiel:
matka
Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník:
Rok školskej dochádzky:
Kazuistický rozhovor: matkou, triednou učiteľkou,
Anamnestický rozhovor: 30 min. – matka
v poradenskom zariadení;
Kazuistický rozhovor: 2x 30 min.- učiteľka,
Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
Psychologická: Úroveň intelektových schopností je diskrepančne rozložená v neprospech verbálnej
zložky, ktorá sa nachádza v pásme dolného priemeru a performačná v pásme ľahkého nadpriemeru.
Osobnosť dieťaťa vo vývine s potvrdenou symp. ADD
Špec.pedagogická diagnóza: špecifické poruchy učenia dyslexia, dysortografia, dielčie oslabnie
výkonov optického a akustického rozlišovania
57
II. ANAMNÉZY
Rodinná anamnéza: rodina úplná
rodičia: matka 35 r., otec 39 r. ďalšie osoby žijúce v domácnosti: nie sú
zloženie rodiny: štvorčlenná bytové podmienky: rodinný dom
súrodenci: 1 sestra staršia ekonomické zabezpečenie rodiny: výborné
zdravotný stav rodičov: matka pred
otehotnením mala ťažšiu formu žltačky
hygienické podmienky: nadštandardné
vzdelanie rodičov: otec i matka
vysokoškolské
výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa: čisté,
upravené, , moderne obliekané, výživa veku primeraná
zvláštne schopnosti rodičov: športuje,
výtvarníčka
štýl výchovy: pomoc rodičov pri vzdelávaní dieťaťa
náročný
Iné-poznámka:
Osobná anamnéza:
prenatálny vývin: v norme, druhé zdravé
tehotenstvo
návyky: sebaobslužné a hygienické primerane
osvojené,
pôrod: normálny, hmotnosť 3050 g, výchovné ťažkosti - poruchy správania:
nie sú prítomné
ďalší vývin: motorický vývin veku primeraný,
emocionálny vývin: v norme, bez porúch
emotivity a správania
vývin abnormálnych-patologických javov:
nediagnostikované závažnejšie ochorenia ani
patologické prejavy
vývoj postoja k hodnotám: ovplyvnený
úrovňou a postavením rodiny
vývoj sociálnych vzťahov: rovesnícke vzťahy
utvára prirodzene spontánne
Iné – poznámka:
Zdravotná anamnéza: vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií od matky:
prekonané bežné detské choroby ,
Školská anamnéza: z rozhovoru s vyučujúcou, pedagogických dokladov
adaptácia na MŠ: navštevovala ,
adaptácia bez ťažkostí
záujmy: nevyhranené,
začiatok šk. dochádzky: záujem, spolupráca rodičov so školou: dobrá
začlenenie do kolektívu: bez ťažkostí postoj učiteľov: tolerantný, podporujúci
forma vzdelávania: základná škola,
individuálna integrácia, IVP SJ,cudzí jazyk
osobné tempo: pomalšie
ťažkosti v edukácii:
vzťah k učiteľom: slušný, uznáva
prirodzené autority
postoj ku šk. práci: vnímavý, koncentrácia pozornosti
kolísavá, dobrá pamäť
vývoj šk. úspešnosti:
výsledky za jednotlivé roky: temperament:
1.ročník prospel ťažkosti v čítaní, písaní
2.ročník prospel ťažkosti v čítaní, písaní
3.ročník prospel ťažkosti v čítaní, písaní
4.ročník
5.ročník
6.ročník
7.ročník
8.ročník
9.ročník
58
Poznámka:
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):
technika čítania nezvládnutá; viazané slabikovanie, dvojité čítanie, pri čítaní zamieňa tvarovo podobné
písmená, vynecháva písmená a domýšľa slová, reprodukcia textu je iba pomocou otázok, číta nerád, iba
z donútenia, pri písaní sa vyskytuje vysoký počet chýb v diktovanom texte – vynecháva písmená i slabiky,
zamieňa tvarovo podobné tvary, nediferencuje slabiky typu dy-di, ťažkosti v diskriminácii dlhých
a krátkych hlások, gramatické pravidlá a vedomosti teoreticky ovláda , ale aktuálne v písaní neuplatňuje;
v matematike ťažkosti s porozumením čítaných slovných úloh,
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba): reč čistá, slovná zásoba primeraná,
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť): zrakové a sluchové vnímanie
a rozlišovanie oslabené, pamäť dobrá, pozornosť mierne oslabená
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita: grafický prejav úhľadný,
písmo s prevráteným sklonom, zvýšený tlak na podložku
III. STATUS PRAESENS
Žiačka vo 4.roč. ZŠ v písaní vynecháva písmená, slová nedokončuje, zamieňa tvarovo podobné písmená
a zvukovo podobné písmená v diktovanom i prepisovanom, odpisovanom texte. Ťažkosti má
v diskriminácii dlhých a krátkych samohlások i tvrdých a mäkkých slabík. Technika čítania nezvládnutá,
číta dvojito a viazaným slabikovaním, neisto, pomalým tempom ,uniká obsah, zamieňa tvarovo podobné
písmená, nediferencuje tvrdosť a mäkkosť slabík. Reprodukcia prečítaného textu je nedostatočná, na
otázky odpovedá jednoslovne. Voči čítaniu a písaniu prejavuje nechuť, učenie vo vlastivede, prírodovede je
sluchovou cestou, má dobrú pamäť. V matematike nemá ťažkosti v riešení numerických príkladov, pri
riešení slovných úloh potrebuje ústne zadanie, potom rieši správne. Je snaživá, priateľská, veselá
v detskom kolektíve nažíva bez problémov.
Popis problému: individuálna integrovaná forma vzdelávania v bežnej triede ZŠ
Analýza:
Status praesens: pozitíva na čom
stavať:
Dobrá pamäť, úhľadný písomný prejav,
snaživosť, ochota a spolupráca pri korekcii
čo je potrebné korigovať: nechuť čítať a písať,
techniku čítania, sluchovú diferenciáciu, nároky rodičov
na dieťa,
tvorbu a používanie kompenzačných pomôcok
IV. PROGNÓZA
Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):
Systematickým vedením ku korekcii ťažkostí v čítaní a písaní s pozitívnym trendom pri kompenzácii
poruchy a perspektívnym školským prospechom možno predpokladať zmenu prístupu k čítaniu, písaniu
ako základu pre osvojovanie si vedomostí na druhom stupni ZŠ
V. KATAMNÉZA
Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu): po roku systematickej
práce pri korekcii a reedukácii prítomný pozitívny rozvoj všetkých psychických funkcií, najmä v oblasti
čítania zaznamenávame: techniku čítania má dobre osvojenú, číta ešte pomalším tempom, ovláda analýzu
a syntézu slov. Reprodukcia prečítaného textu je stručne dobrá. Zmenou motivácie a prístupu k čítaniu sa
eliminoval a nechuť a odpor. V písomnom prejave boli eliminované chyby vynechávania písmen, slabík
a zámeny tvarovo podobných písmen. Pretrvávajú chyby v diferenciácii tvrdých a mäkkých slabík typu dydi,
dlhých a krátkych slabík. Zmena prístupu rodičov k ťažkostiam dieťaťa na riacionálno-emocionálny,
všestranná pozitívna motivácia a podpora. Individuálna forma integrovaného vzdelávania sa osvedčila –
pokračuje IVP-SJ,AJ . Pokračovanie systematickej špeciálno-pedagpogickej reedukačnej starostlivosti.
Po ukončení 2.roka reedukačnej starostlivosti výrazné zlepšenie v technike čítania a reprodukcii
prečítaného textu. Vytvorené základné predpoklady pre učenie sa čítaním. Pretrvávajúce ťažkosti v oblasti
písomného prejavu: aktuálne nedokáže rýchlo uplatňovať gramatické pravidlá a vedomosti, pretrváva
nesprávne písanie y-i, zlepšená diskriminácia dlhých a krátkych slabík. Sluchové vnímanie na vyššej
úrovni. Pokračovanie v individuálnej forme integrovaného vzdelávania s vypracovaním IVP pre SJ,AJ .
59
Celkové zlepšenie výkonov vo vyučovaní ostatných predmetov. Vypestované čitateľské návyky, čiastočne
zautomatizované písanie.
Intervencie (kto, aké ciele a ich plnenie): špeciálno-pedagogické intervencie a odborná reedukačná
starostlivosť
Poradenstvo a konzultácie (kto, spôsob, trvanie): vyučujúcim SJ a AJ, ostatným vyučujúcim
špeciálny pedagóg po 1/4ročných pedagogických poradách
Stratégia plnenia cieľov ( použité metódy, formy): špeciálne výchovno-vzdelávacie formy,
prostriedky využívané pri vzdelávaní žiakov s dyslexiou, dysortografiou, Metodické pokyny na hodnotenie
a klasifikáciu č. CD-2004-12003/23579-1:095, tvorba IVP SJ,AJ
Spôsob aktivizácie žiaka a jeho okolia: kontakt rodičov so školou,poradenským zariadením
VI. HODNOTENIE
Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém: pokračovanie
v individuálnej forme integrovaného vzdelávania: čiastočne eliminovaná dyslexia, dysortogrsafia stav
výrazne zlepšený
VII. UKONČENIE PRÍPADU
Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora: aktuálne spracované pre potreby ďalšieho vzdelávania
V ...................... dňa:.......................... podpis: ........... pečiatka poradenského zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky
Kazuistika v etopédii zameraná na poruchy správania. Špecifikum kazuistiky
jednotlivcov s poruchou správania spočíva v etiologicky rôznorodom spektre maladaptívneho
správania, pričom jednotlivec je rezistentný na bežné výchovné pôsobenie. Kazuistická
metóda je súčasťou komplexného odborného diagnostického procesu profesionálov z oblasti
medicínskych, psychologických, etopedických a liečebno-pedagogických, špeciálnopedagogických
oblastí a prezentuje široký a špecifický súbor údajov a informácií týkajúcich
sa konkrétneho prípadu, intervenčných korekčných postupov a ich efektívnosti, analyzuje ich
a dáva do vzťahu k edukácii.
Kazuistikou získavame širokú škálu informácií a údajov popisujúcich vznik a vývoj
jednotlivých typov porúch správania konkrétneho jednotlivca a relevantných vnútorných
a vonkajších činiteľov (o rodinnom prostredí, v ktorom dieťa vyrastá, socio-kultúrnom
zázemí, sociálnych vzťahoch, doterajšom priebehu výchovy a vzdelávania, o osobnostných
vlastnostiach a rozumových schopnostiach, o výsledkoch medicínskych vyšetrení,
pedagogických pozorovaní a pod.). Všetky prejavy je potrebné vnímať, posudzovať a
spracovávať komplexne v súvislosti s vekovým obdobím, rodinným pozadím, zdravotným
stavom a aktuálnou situáciou. Za dôležité Žolnová, J. (2007) považuje „poukázanie aj na
pozitívne stránky osobnosti jednotlivca s poruchami správania, o ktoré sa môže špeciálny
pedagóg v prevýchove oprieť“.
Predpokladom pre zahájenie etopedickej a liečebno-pedagogickej, psychologickej intervencie
a starostlivosti je potvrdenie diagnózy pri hyperkinetickej poruche neurológom alebo
pedopsychiatrom. Ťažiskom kazuistiky je charakterizovať s prognostickým zámerom
výchovno-vzdelávaciu prácu s jednotlivcom a reedukačnú starostlivosť - individuálny
prístup, špeciálne metódy, prípadne modifikáciu výchovno-vzdelávacieho procesu, osvojenie
60
si a fungovanie kompenzačných mechanizmov a navrhnúť prípadne ďalšiu odbornú
starostlivosť, ktorá bude efektívne stimulovať, korigovať a rehabilitovať celú osobnosť
jednotlivca (Metodicko-informatívny materiál MŠ SR, 2004)
Modelový kauzistický príklad prípadu
ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY
Dôverné!
I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Autor záznamu: FK
Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca): Samuel K
Dátum a miesto narodenia: 6.5.1997 Martin
Bydlisko, adresa: Martin, Mlynská 16
Kontakt: č.t.: e-mail:
Dátum prvého kontaktu so
žiakom (jednotlivcom):
25.5.2007
Žiak prišiel na podnet
koho:
rodičov
Kto so žiakom prišiel:
matka
Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník: 4.roč. ZŠ , špecializovaná trieda pre osobitne výchovne
a prospechovo oneskorených žiakov a pre žiakov dočasne neprospievajúcich
Rok školskej dochádzky: štvrtý (3 roky v špecializovanej triede)
Kazuistický rozhovor: matkou, triednou učiteľkou 4.roč.
Triedna učiteľka prejavila záujem spolupracovať pri edukácii žiaka, matka formálne súhlasila
Anamnestický rozhovor: 40 min. – matka
v poradenskom zariadení;
Kazuistický rozhovor: 2x 45 min.- učiteľka
špecializovanej triedy, výchovný poradca ,sociálny
pracovník
Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
Psychologická: VIII/2003 posúdenie školskej pripravenosti –oneskorený psychomotorický vývin,
nezrelosť, výchovná a sociálno-kultúrna zanedbanosť, odporučený OŠD a primeraná výchovná stimulácia,
systematická návšteva MŠ;IV./2004 posúdenie školskej zrelosti po ročnom OŠD- hyperkinetický syndróm
perinatálnej etiológie, globálne psychomotorické schopnosti(mentálne, verbálne, vizuálno-motorické)
podpriemerné; V./2005 psychomotorické tempo mierne znížené, dieťa vyžaduje pevný režim, tesnú
spoluprácu rodiny so školou, prehodnotenie výchovného pôsobenia rodičov, nácvik pozitívneho sociálneho
správania vzdelávanie v špecializovanej triede pre žiakov slabo prospievajúcich..
Sociálna: XII/2005 šetrenie v rodine na podnet triednej učiteľky, zanedbaný stav dieťaťa a slabá
zdravotná starostlivosť– pohovor s rodičmi, za účelom zjednania nápravy vo vzťahu k starostlivosti o deti
– správanie rodičov voči deťom, zabezpečenie hygienických návykov, spolupráca so školou, rodina získala
61
sociálny byt, upozornenie na uskutočnenie opatrení sociálnoprávnej ochrany v zmysle platných predpisov
Špec.pedagogická diagnóza: V./2007 úroveň rozumových schopností podpriemerná, hyperkinetický
syndróm perinatálnej etiológie
II. ANAMNÉZY
Rodinná anamnéza: rodina úplná, druh-družka
rodičia: matka 35 r., otec 49 r. ďalšie osoby žijúce v domácnosti: ďalšia
rodina, príbuzenský vzťah, spolu 16 ľudí
zloženie rodiny: štvorčlenná bytové podmienky: dvojizbový byt, podnájom
súrodenci: 1 starší brat, 2 mladšie sestry ekonomické zabezpečenie rodiny: minimálne,
rodičia nezamestnaní
zdravotný stav rodičov: požívanie alkoholu
u oboch rodičov, otec fyzicky napádal manželku i
deti
hygienické podmienky: zanedbané, slabá
starostlivosť
vzdelanie rodičov: otec ZŠ, matka OU výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa:
dostatočné, niekedy chýba pravidelná strava
(nerovnomerné)
zvláštne schopnosti rodičov: žiadne štýl výchovy: podozrenie na domáce násilie
Iné-poznámka: situácia v rodine neúnosná, spolu žijú tri rodiny, neplatiči, hygienické podmienky slabé
Osobná anamnéza:
prenatálny vývin: návyky: sebaobslužné a hygienické primerane
osvojené, ale nedbalé,
pôrod: predčasný, 7.ms, nedonosené p.h.1280g,47
cm, 2 ms v inkubátore
výchovné ťažkosti-poruchy správania:
nepokoj, roztržitosť, obtiažna koncentrácia,
strácanie zamerania, nálady, trpezlivosti,
vyhľadáva konfliktné situácie medzi deťmiprovokovanie,
bitky
ďalší vývin: oneskorovanie- samostatné sedenie
v jednom roku, chôdza v 1,5 roku, reč dyslalická,
slabá slovná zásoba, MŠ nenavštevoval
emocionálny vývin: vývin abnormálnych-patologických javov:
nediagnostikované závažnejšie ochorenia ani
patologické prejavy
vývoj postoja k hodnotám: formovaný
vplyvom a úrovňou rodiny, deformovaný
vývoj sociálnych vzťahov: nemá problém
nadviazať kontakt, potrebuje napomínať,
usmerňovať
Iné – poznámka:
Zdravotná anamnéza: vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií od matky
Prekonané bežné detské choroby , v zimnom období často chorý, vážne infekčné ochorenia
Školská anamnéza: z rozhovoru s vyučujúcou, pedagogických dokladov
adaptácia na MŠ: nenavštevoval záujmy: PC, spoločenské hry, konštruktívne hry, šport,
pohybové hry
začiatok šk. dochádzky: odklad školskej
dochádzky, 1.r. šk.r.04/05
záujem, spolupráca rodičov so školou:
nedostatočná, prostredníctvom žiackej knižky, zriedkavo
chodili na konzultácie, po návšteve sociálnych
pracovníkov, v šk.r.06/07 zlepšenie starostlivosti
začlenenie do kolektívu: postupne sa
prispôsoboval šk. poriadku a školskej práci
s problémami (napomínanie, usmerňovanie,
provokovanie, bitky)
postoj učiteľov: individuálny prístup, podpora, pomoc,
domáce úlohy v školskom klube , ale zriedka
forma vzdelávania: špecializovaná trieda
pre osobitne výchovne a prospechovo
osobné tempo: psychomotorický nekľud, tempo ľahko
znížené
62
oneskorených žiakov a pre žiakov dočasne
neprospievajúcich smernicač.11/2006-R
č.CD-2006-8107/18051-1:095
ťažkosti v edukácii: znížený záujem o učenie, nedostatočná domáca príprava, roztržitosť,
dekoncentrácia, zameranie pozornosti, verbálna hyperprodukcia, hyperkinetický syndróm perinatálnej
etiológie,
vzťah k učiteľom: nerád plní pokyny, postoj ku šk. práci:
vývoj šk. úspešnosti: t.č. sa nedá posúdiť
výsledky za jednotlivé roky: temperament: psychologicky nediagnostikovaný
1.ročník prospel najväčšie ťažkosti M, SJ
2.ročník prospel SJ,M
3.ročník prospel SJ, M dostatočné , nevhodné prejavy v správaní- časté vymeškávanie
4.ročník neprospel
5.ročník
6.ročník
7.ročník
8.ročník
9.ročník
Poznámka:
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie): číta
formou slabikovania a dvojitého čítania, viazne porozumenie čítaného textu, predstavy písmen má
vytvorené ale niektoré si ťažšie vybavuje F,CH,G, dokáže prepisovať a odpisovať text, v diktátoch má
problém s transformáciou počutého na písaný tvar, nediferencuje tvrdé a mäkké slabiky, neovláda pravopis;
matematické schopnosti podpriemerné, mechanické počítanie s chybami, riešenie slovných úloh nezvláda,
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba): reč s fixovaným medzizubným
sigmatizmom, slovná zásoba v slovenskom jazyku podpriemerná, vyjadrovanie agramatické, impresia na
nízkej úrovni, vybavovanie pojmov nezautomatizované, rečová primitívna hyperprodukcia, bežne sa
vyjadruje v rómskom jazyku
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť):krátkodobá mechanická pamäť
dobrá, dlhodobá pamäť deficitná, pozornosť dekoncentrovaná a ľahko rozptýliteľná, prevažuje myslenie
názorno-konkrétne,
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita: grafomotorika s prejavmi
organicity, znížená koordinácia hrubej motoriky
III. STATUS PRAESENS
Žiak pracuje v triede pre prospechovo zaostávajúcich žiakov s individuálnym prístupom v SJ,M.
Pretrvávajú ťažkosti v uplatňovaní pravopisu v písomnom vyjadrovaní, čítanie s nízkou úrovňou
porozumenia, nízka sociálna únosnosť čítania; nedostatočný prospech; nezvláda učivo v matematike,
hyperkinetický syndróm negatívne ovplyvňuje pozornosť a výkony vo vyučovaní; znížená koncentrácia,
strácanie zamerania, časté zmeny nálady, absencia trpezlivosti, vyhľadáva konfliktné situácie medzi
deťmi-provokovanie, bitky
Popis problému: vytváranie konfliktných situácií-provokovanie, bitky, neprospech v matematike,
nedostatočná starostlivosť v rodine, slabá príprava na vyučovanie, opakovanie ročníka
Analýza:
Status praesens: pozitíva, na ktorých je
možné stavať:
čo je potrebné korigovať: provokovanie, bitky,
neprospech v matematike, v SJ, nedostatočná
spolupráca s rodičmi, slabá domáca príprava na
vyučovanie, absencia pravidiel správania
IV. PROGNÓZA
Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):
63
Opakovanie ročníka, by malo objektívne posilniť trvalosť osvojených základných školských vedomostí,
zručností v SJ a M.,
V. KATAMNÉZA
Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu): t.č. neaktuálne
Intervencie (kto, aké ciele a ich plnenie):
Poradenstvo a konzultácie (kto, spôsob, trvanie):
Stratégia plnenia cieľov ( použité metódy, formy):
Spôsob aktivizácie žiaka a jeho okolia:
VI. HODNOTENIE
Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém: prebieha
poradenstvo, konzultácie, vzdelávanie
VII. UKONČENIE PRÍPADU
Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora: aktuálne spracované pre potreby ďalšieho vzdelávania
žiačky prípad otvorený, vzdelávanie prebieha
V dňa: podpis: M N pečiatka poradenského zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky
Modelový kauzistický príklad prípadu
ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY
Dôverné!
I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Autor záznamu: HB
Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca): Renata J.
Dátum a miesto narodenia: 8.11.1991
Bydlisko, adresa: Hrádok 675, okr. Žarnovica
Kontakt: č.t.: e-mail:
Dátum prvého kontaktu so
žiakom (jednotlivcom):
13.4.2000
Žiak prišiel na podnet
koho:
socilálneho pracovníka
Kto so žiakom prišiel:
Vychovávateľ DD
Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník:
Rok školskej dochádzky: 10.
Kazuistický rozhovor:
Anamnestický rozhovor: vychovávateľ DD,
pestúni
Kazuistický rozhovor: pestúni, riaditeľ DD,
Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
Psychologická: 5/2000 Porucha emócií a správania na podklade deprivácie v ranom detstve,
intelektová kapacita globálne priemerná až ľahko podpriemerná, poruchy pozornosti s hyperaktivitou
a impulzivitou,odporúčané integrované vzdelávanie v ZŠ;5/2002 intelekt priemerný až ľakho
podpriemerný, hyperaktivita, impulzivita; klinický psychológ – ADD
Psychiatrická: 2/2002 porucha správania s emocionálnym narušením spôsobeným depriváciou v ranom
detstve, susp. epilepsia-odporučené neurologické vyšetrenie, vylúčenie DMO
Sociálna: v pestúnskej starostlivosti od r. 1999
Špec.pedagogická diagnóza: 10/2004 nevyžaduje starostlivosť špec.pedagóga ŠPU
64
nediagnostikované
II. ANAMNÉZY
Rodinná anamnéza: od 8.mesiacov do 1999 dieťa v nariadenej ústavnej výchove v DD, od 1999
v pestúnskej starostlivosti
rodičia: biologickí-matka ,otec nežijú s dcérou ďalšie osoby žijúce v domácnosti: nie sú
zloženie rodiny: pestúni bytové podmienky: dobré, rodinný dom
súrodenci: biologickí-bez kontaktu, ekonomické zabezpečenie rodiny: primerané
zdravotný stav rodičov: biologickí-matka
ethylička, MR, pestúni - dobrý
hygienické podmienky: primerané
vzdelanie rodičov: základné, pestúnov
stredoškolské
výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa: oblečenie
podľa poslednej módy
zvláštne schopnosti rodičov: neuvádzané štýl výchovy: pestúnov-ambivalentný
Iné-poznámka:
Osobná anamnéza:
prenatálny vývin: riziková gravidita návyky:
pôrod: pôrod 4, spontánny, v 40 týždni záhlavím,
PH 2500/48, pomalá popôrodná adaptácia.
výchovné ťažkosti - poruchy správania:
porucha správania s emocionálnym narušením,
ADD, hyperaktivita, impulzivita, predčasné
sexuálne dozrievanieďalší vývin: psychomotorický, psychosociálny
vývin oneskorený
emocionálny vývin: citová deprivácia, porucha
emócií, egocentrizmus
vývin abnormálnych-patologických javov:
prejavy fyzického ubližovania, ohrozovanie
vlastnej bezpečnosti, exhibicionizmus
vývoj postoja k hodnotám: narušený vývoj sociálnych vzťahov: narušené sociálne
interakcie s rovesníkmi i dospelými, ťažko
prispôsobivá, bez morálnych zásad
Iné – poznámka:
Zdravotná anamnéza: vybrané z osobného zdravotného záznamu a z informácií od matky:
prekonané bežné detské choroby ,
Školská anamnéza:
adaptácia na MŠ: neprispôsobivá,
problémová
záujmy: nešpecifikované
začiatok šk. dochádzky: 1998/1999 záujem, spolupráca pestúnov so školou: výkyvy
v záujme , náladách, prezentácia rôznych a protichodných
názorov, prevažujúca nespokojnosť
začlenenie do kolektívu:
neprispôsobivá, fyzické útoky na deti
postoj učiteľov: snaha o riešenie a vyriešenie
problému, nedostačujúci
forma vzdelávania: od r. 2000
individuálna integrácia v bežnej ZŠ
osobné tempo: výkyvy
ťažkosti v edukácii: hyperaktivita, vyrušovanie, fyzické ubližovanie spolužiakom, ohrozovanie
vlastnej bezpečnosti, verbálne vulgárna a agresívna, klamstvo, obnažovanie, úteky zo školy ,
vzťah k učiteľom: opozičný, postoj ku šk. práci: bez záujmu, demotivácia,
negativistický
vývoj šk. úspešnosti:
výsledky za jednotlivé roky: temperament:
1.ročník ZŠI Jamník 98/99
65
2.ročník ZŠI Jamník, ZŠ Hradná 99/00
3.ročník ZŠ Hradná 00/01
4.ročník LVS Ľubochňa 01/02
5.ročník ZŠ Hradná 02/03
6.ročník ZŠ J.D.Matejovie , ZŠ Hradná 03/04
7.ročník 04 /05
8.ročník 05/06
9.ročník 06/07
Poznámka: t.č. 1.roč. SŠ
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):
znížená , vedomosti si osvojuje na stupni dostatočný,
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba): výslovnosť bez porúch, verbálny
kontakt obmedzený na výhovorky, svoje požiadavky, často bez etických a morálnych obmedzení a noriem,
tomu zodpovedá slovná zásoba, vyjadrovanie vo vzdelávacom procese jednoduché, stručné,
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť): oslabenie na báze poruchy
pozornosti s hyperaktivitou a impulzivitou,
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita: v norme
III. STATUS PRAESENS
Popis problému: individuálna integrovaná forma vzdelávania v bežnej triede SŠ
Analýza:
Status praesens: pozitíva, na ktorých
možno stavať: spontánnosť, radosť
z úspechu, spolupráca s pestúnmi,
čo je potrebné korigovať: vôľovú reguláciu
správania negatívne zručnosti a neprimeranú interakciu
so spolužiakmi, neprimerané prejavy afektivity,
nekritičnosť voči vlastnému správaniu, negativizmus,
opozičný vzdor, nezáujem o školu, absenciu morálnych
a etických noriem
IV. PROGNÓZA
Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):
V. KATAMNÉZA
Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu): 2001 - vykonané
psychologické vyšetrenie :Dg.porucha emócií a správania na podklade deprivácie v ranom detstve, poruchy
pozornosti s hyperaktivitou a impulzivitou – odporúčané integrované vzdelávanie v bežnej triede ZŠ;
umiestnená v LVS Ľubochňa na doporučenie detského pedopsichiatra a psychológa- zaradená do
individuálnej terapie, skupinovej hrovej terapie, autogénneho tréningu;, UPSVaR hodnotilo starostlivosť
pestúnov ako dostačujúcu, intelektové schopnosti priemerné až ľahko podpriemerné,
XII/2002 – opakované psychologické a pedopsychiatrické vyšetrenia s následnou pravidelnou mesačnou
psychologickou starostlivosťou, spoluprácou s učiteľmi, lekármi, pschológmi, potvrdené pretrvávanie
porúch správania, dieťa medikované redukcia nežiadúcich prejav v správaní nenastala, výber ZŠ,
hodnotená starostlivosť pestúnov a spolupráca s nimi ako primeraná
XI./2003 – konzultácie s tr. Učiteľkou, pohovory so žiačkou a spolužiakmi, pestúnmi, kontrolné
vyšetrenia psychologické, pedopsychatrické, intelektové schopnosti v tzv. hraničnom pásme mentálnej
retardácie výrazná zaostalosť, umiestnenie v ZŠ Hradná, spolupráca s pestúnmi nepravidelná, bez
požadovaného efektu
X./2004 – v mesiaci marec-apríl hospitalizácia v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici-pedopsychiatria,
umiestnenie v ZŠ Hradná,J.D:M,psychologické, psychiatrické kontroly, konzultácie- všeobecné
konštatovanie osobnosť pubescentná s egocentrickým presadzovaním , narušené sociálne interakcie
s rovesníkmi i dospelými, negativizmus, hyperkinetická porucha správania, medikácia, špeciálno-
66
epdagogické vyšetrenie vylúčilo prítomnosť ŠVPU, tvrdenie žiačky, že matka podpísala súhlas na vrátenie
do DD, pokračujúca starostlivosť psychológa, pravidelný kontakt s ÚPSVaR
VI./2005 – konzultácie s pedopsychiatrom, neurologické vyšetrenie záver - bez možnosti k nahliadnutiu
,opakovaná hospitalizácia v psychiatrickej klinike v Kremnici, žiačka naďalej medikovaná, konzultácie
s ÚPSVaR – sociálno-právna ochrana- starostlivosť pestúnov ambivalentná, možnosti preradenia žiačky
na inú ZŠ, vykonané návštevy v ZŠ na vyučovaní a konzultácie s vyučujúcimi, aktivity so žiačkou- Čiara
života- má pomerne vyhranenú predstavu o svojom budúcom živote- pozitíne optimistické, problémy
zabezpečovania režimu dňa, administrované dotazníky na spôsob výchovy, sociometria – je na 1.ms
s najmenšou mierou vplyvu v triede, na 1.ms. najneobľúbenejší žiak v triede – nadáva, bije sa, robí nám
zle, vyrýva, obťažuje, je zlá, výbušná-ale dobrá kamarátka, má veľa problémov,
X./2006 – vyšetrenia psychologické, pedopsychiatrické, spolupráca s vyučujúcimi, psychologické vedenie +x
v mesiaci, intervencie u pestúnov ambivalentná starostlivosť, spolužiakov v škole, vyučujúcich, prospech,
profesijná orientácia, spolupráca s ÚPSVaR, opätovne potvrdené narušené sociálne interakcie s rovesníkmi
i dospelými, negativizmus, hyperkinetická porucha správania, bez etických a morálnych obmedzení
a noriem, verbálne agresívna
VI./2007- profesijná orientácia – umiestnenie žiačky na SOU- 3-ročný učebný odbor, kontrolné vyšetrenia
psychologické, pedopsychiatrické – medikovaná, pravidelné užívanie liekov -otázne, potvrdené poruchy
správania- porucha emócií a správania, intelektové schopnosti znížené do pásma výraznej zaostalosti (tzv,
hraničné pásmo), integrované vzdelávanie pomoc a pravidelná individuálna starostlivosť
III./ 2008 – intervencie v škole, opakované vzšetrenia psychologické, pedopsychiatrické, starostlivosť
pestúnov ambivalentná, žiačka v škole neakceptovaná, pretrvávajúce narušené vzťahy s rovesníkmi,,
odmietaná najbližšou societou, vzdelávaná integrovanou formou, individuálony prístupvo vyučovacom
procese, konfliktná, verbálne agresívna, nekritická voči svojej osobe, komunikuje bez zábran
s vulgarizmami, v psychologickej starostlivosti minimálne +x mesačne s dôrazom na rodinné poradenstvo
a pomoc škole, ÚPSVaR – zaradenie do DSS
IV./2008 – Komisia na Spojenej škole ( psychológ, pedopsychiater. ÚPSVaR )– ďalšie vzdelávanie žiačky
– indikácia umiestnenia do DSS
Intervencie (kto, aké ciele a ich plnenie): mesačné, pedopsychiater, psychológ, sociálny pracovník
Poradenstvo a konzultácie (kto, spôsob, trvanie): učitelia, pestúni, mesačne, pedopsychiater
Stratégia plnenia cieľov ( použité metódy, formy): terapie, medikácia, poradenstvo, konzultácie,
administrácia dotazníkov, rozhovory so žiačkou a spolužiakmi, rodinné poradenstvo, pozitívna
motivácia,
Spôsob aktivizácie žiaka a jeho okolia:
VI. HODNOTENIE
Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém: aplikované
pedagogické a psychologické postupy, formy neúčinné, pretrvávanie pôvodného problému aktuálne, potreba
zaradenia do DSS vzhľadom na intenzitu poruchy emócií a správania
VII. UKONČENIE PRÍPADU
Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora:
V ...................... dňa:.......................... podpis: ........... pečiatka poradenského zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky:
67
3. 4 Pramene informácií pre špeciálno-pedagogickú
kazuistiku
Informácie o žiakovi pre kauzistické potreby sa získavajú metódami výskumu
a diagnostiky.
Sú to exploračné metódy, pozorovanie, diagnostické testovanie, štúdium výsledkov
činností žiaka (akými sú napr. slohové zošity, výkresy, produkty pracovného vyučovanie),
testovanie experiment a štúdium dokumentácie o žiakovi. Veľmi všeobecne môžeme
povedať, že pre pedagóga je dobré všetko, čo vedie k lepšiemu , detailnejšiemu
a všestrannejšiemu poznaniu žiaka.
Ďalšie informácie sa nachádzajú v bežnej dokumentácii triedneho učiteľa. Je to napr.
triedna kniha, triedny výkaz, vysvedčenia, osobný záznam, záznam o kontaktoch
s rodinou žiaka a pod. Pravdaže, patria sem i všetky súvzťažné vyšetrenia, posudky,
lekárske, psychologické a pedagogické závery a pod. (Bajo, I. In: Švec, Š., 1998).
Nie vždy je potrebné získavať všetky údaje, čo niekedy nie je ani možné a niektoré
získané údaje sú skreslené (emocionálne interpretácie, zámerná snaha skresliť udalosť,
sprostredkované a ďalej interpretované a pod.) Je však potrebné naučiť sa pracovať
s údajmi, ktoré sú pre nás dosiahnuteľné. Aj keď nie je možné zistiť všetky potrebné údaje
aj to prečo ich nemožno zistiť, potom sa stávajú aj skreslené informácie určitým
zdrojom informácií. Niekedy informácie chýbajú a nie je možnosť ich zistiť (z rôznych
dôvodov) aj napriek tomu, že pre pochopenie sú veľmi dôležité.
pramene kazuistiky
ústne písomné technické
68
Kazuistický rozhovor
Z diagnostického hľadiska rozhovor sa môže chápať Vašek, Š. (2002, s. 69) „ako
cieľavedomá slovná alebo posunková komunikácia, ktorá má za cieľ získať podklady pri
stanovení diagnózy“. V rámci kazuistiky rozhovorom môžeme sledovať dva ciele:
- anamnestický ( dopĺňanie chýbajúcich údajov v anamnézach)
- kauzistický
V práci pri vedení jednotlivca ako koncepcii individuálnej starostlivosti nestačí len záujem
jedného odborníka, ale vždy je potrebné problém konzultovať so zúčastnenými – s rodičmi,
učiteľmi, vedením školy, s ďalšími spolupracujúcimi odborníkmi (psychológ, špeciálny
pedagóg, lekár). Mnohé informácie získané od rodičov a z iných prameňov je potrebné vedieť
zosumarizovať, zovšeobecniť, podať ako informáciu kolegom tak, aby bolo možné skutočne
realizovať vedenie jednotlivca s jeho špecifickým problémom.
Kazuistický rozhovor pomôže odborníkovi, ktorý informuje o problémovom
prípade, získať cenné nové pohľady na jemu známy prípad - kuratívny aspekt, a na druhej
strane, ostatným odborníkom poskytuje informácie a skúsenosti, ktoré títo môžu využiť
v iných podobných situáciách –preventívny aspekt.
Kazuistický rozhovor by mal prebiehať v situácii na to určenej, nie náhodne
a nie v časovom tlaku. Musí byť vopred pripravený hlavne zo strany odborníka a vedúceho
rozhovoru.
rozhovor s konkrétnym dieťaťom
rozhovor s rodičom
rozhovor s inými členmi rodiny
ústne pramene,
kazuistický
rozhovor
rozhovor s inými osobami, ktoré rodinu
poznajú
rozhovor s pedagógmi
rozhovor s inými odborníkmi
(psychológ, lekár, logopéd, odborný
sociálny pracovník)
rozhovor so žiakmi (detský kolektív)
69
písomné
pramene
dokumentácia školská
dokumentácia o
zaradení dieťaťa
dotazník osobný spis žiaka
písomné testy triedna kniha
diagnostická triedny výkaz
kresba spontánna klasifikačný záznam
edukačná vysvedčenie
Iné
pedagogické
záznamy
pedagogická
charakteristika žiaka
tematické plány, plán
triedneho učiteľa
individuálny
vzdelávací program,
plán
záznamy o vých.
vzdel.činnosti,procese
protokoly o skúškach
záznam o práci v
záujmových krúžkoch
zdravotná zdravotný záznam
správy o vyšetrení
70
psychologická
sociálna
súdna,
právna
zvukový záznam
technické
pramene
obrazový záznam
počítačový výstup
3.4 Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky
Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky je charakteristické pre oblasť
psychológie – pedagogickej, poradenskej atď. Ďalej sa môže využívať aj v oblastiach
medicíny, pedagogiky, sociológie. V týchto vedných oblastiach ide o posúdenie aktuálneho
stavu skúmaného jednotlivca, pri ktorom je dôležité získať údaje o skutočnostiach v jeho
predchádzajúcom živote, ktoré mohli ovplyvniť jeho súčasný stav. V kazuistike by sme sa
mali zamerať na dôkladné štúdium všetkých dostupných písomných a iných materiálov
o jedincovi s postihnutím či narušením, na diagnostikovanie a správne sformulovanie
záverov. (Vašek, Š., 2003).
Zamerať sa na získanie celkového obrazu o jednotlivcovi, do ktorého sa zahrňujú
charakteristiky osobnosti, vývoj sledovanej poruchy alebo javu, príznaky, zážitky, postoje,
zdravotný stav, postavenie v spoločnosti, integrácia s prostredím, sociálny vývoj atď. Na
získanie tohto obrazu sa využíva anamnéza t.j. získavanie relevantných údajov o vývine
jedinca, ktorú rozdeľujeme na rodinnú a osobnú, autoanamnézu a heteroanamnézu (Ďurič, L.,
Bratská, M. et. al., 1997). Odborník z ktorejkoľvek oblasti si o jednotlivcovi vytvára obraz,
v ktorom sleduje časovú premennú, správania, prežívanie a ich zmeny v čase.
Využitie kazuistiky z pohľadu psychológa, psychiatra, lekára je získať
základné údaje o jednotlivcovi, vytvoriť osobnú anamnézu, poprípade určiť krátkodobú alebo
dlhodobú prognózu.
71
Využitie kazuistiky z pohľadu právnika a sociálneho pracovníka je tiež získať
základné údaje, skúmať rodinnú anamnézu, vytvárať status praesens, dohliadať na
jednotlivca, vytvárať sociálne vyšetrenia a skúmania poprípade vytvárať súdne spisy.
Vo všetkých týchto kazuistikách sú dôležité anamnestické údaje, ktoré sa
zaoberajú vplyvom takých faktorov na vývin diagnostikovaného jedinca, ktoré sa vyskytovali
v detstve. Hovoríme o tzv. retrospektívnej diagnostike. (Vašek, Š., 2003).
Využitím kazuistiky by sa mali zaoberať špeciálni pedagógovia, psychológovia,
psychiatri, lekári –neurológovia, pediatri, právnici i sociálni pracovníci.
Využitie kazuistiky z pohľadu špeciálneho pedagóga je získať základné
údaje o jednotlivcovi, vytvoriť status praesens, opísať aktuálne informácie a určiť prognózu
buď na krátke alebo dlhé obdobie. V špeciálnej pedagogike je kauzistická metóda využívaná
vtedy, keď potrebujeme získať ucelený obraz doterajšieho vývoja jednotlivca alebo pri
sledovaní neštandardných jednotlivcov (nadané deti, deti znevýhodnené telesným, mentálnym
alebo zmyslovým postihnutím, deti sociálne izolované) a tiež pri skúmaní dielčích
osobnostných prejavov s cieľom vysvetliť správanie jednotlivca.
Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky
v špec.pedagogickej diagnostike
v edukačnom procese
vo vedeckovýskumnej činnosti
Využitie
špecialno-
pedagogickej
kazuistiky
v poradenskom procese
v pracovnej a sociálnej rehabilitácii
na ilustráciu špeciálno-pedagogických
javov v odbornej literatúre
vo vzdelávaní špeciálnych pedagógov
v terapiách
Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky v procese špeciálno-pedagogickej diagnostiky.
pedagogickej diagnost
Osoba so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
72
Využitie kazuistiky v edukačnom procese
pri selekcii
DIAGNOSTICKÉ
HYPOTÉZY
DIAGNÓZA
PROGNÓZA, FORMULÁCIA
A STANOVENIE EDUKAČNÝCH
CIEĽOV(IVP a IVPPP)
INTERVENCIE
EDUKÁCIA
REEDUKÁCIA
TERAPIA
KATAMNÉZA
KAZUISTIKA
Pozorovanie
Kazuistický
rozhovor
Dotazník
Rozbory
priebehu
a výsledkov
činností,
správania
Kazuistické
kontroly
Experimenty
Testy
Diagnostické
skúšanie
Komparatívne
kontroly
Analýza hier,
výtvarných
aktivít a iných
činností
PsychodiagnostikaDotazník
Rozhovor
73
pri zaraďovaní do edukačného procesu (typy
škôl a formy vzdelávania)
pri tvorbe programov výchovno-vzdelávacej a
reedukačnej práce
edukačný
proces
pri sledovaní efektívnosti výchovnovzdelávacieho
procesu a klasifikácii
pri predprofesijnej a profesijnej príprave
pri praktickej výchovno-vzdelávacej činnosti
Využitie kazuistiky vo vedecko-výskumnej činnosti
výskumné ústavy
vysoké školy
vedecko-
výskumná
činnosť
konferencie a semináre
publikačná činnosť
Využitie kazuistiky v poradenskej činnosti
špeciálno-pedagogické poradne
74
pedagogicko-psychologické poradne
centrum výchovnej a psychologickej
prevencie
poradenský
systém
detské diagnostické centrá
detské integračné centrá
klinický logopéd, klinický psychológ
sociálna poradenská činnosť
Využitie kazuistiky v pracovnej a sociálnej rehabilitácii
75
chránené dielne
chránené bývanie
domovy sociálnych služieb
chránené pracovné miesto
pracovná
a sociálna
rehabilitácia
rekvalifikačné kurzy pre osoby s postihnutím
úrady práce
úrady sociálnych vecí a rodiny
mimovládne organizácie napr. Združenie na
pomoc mentálne postihnutým
Využitie kazuistiky vo vzdelávaní špeciálnych pedagógov na vysokých školách
špeciálno-pedagogická
diagnostika
kazuistický seminár
vzdelávanie
špeciálnych
pedagógov
základy špeciálnej
pedagogiky
semináre, bakalárske,
diplomové, dizertačné práce
Využitie kazuistiky na ilustráciu
76
odborné knihy
ilustrácia skriptá
odborné časopisy
POJMY NA ZAPAMÄTANIE
77
špeciálno-pedagogická kazuistika, testy,
rozbor výsledkov činnosti, pozorovanie
relevantné informácie, rozhovor,
interdisciplinárne údaje, prognostika,
konfrontácia údajov, dotazník,
intervencie, korekčné postupy.
základné údaje, popis problému,
anamnéza, status praesens,
analýza, kazuistický rozhovor,
diagnóza, prognóza,
katamnéza
.
KONTROLNÉ OTÁZKY
1. Ktoré osobnosti špeciálnej pedagogiky sa venovali špeciálno-pedagogickej
kazuistike?
2. Definujte špeciálno-pedagogickú kazuistiku,
3. Aké má osobitosti špeciálno-pedagogické kazuistika?
4. Popíšte štruktúru špeciálno-pedagogickej kazuistiky.
5. Čo by mali obsahovať základné údaje ?
6. Ako delíme anamnézu?
7. Základné požiadavky kladené na anamnézu.
8. Čo je obsahom rodinnej anamnézy?
9. Čo je obsahom osobnej anamnézy?
10. Do osobnej anamnézy čerpáme údaje i z anamnéz:..
11. Na čo nám slúži v kazuistike status praesens?
12. Z akých aspektov sa posudzujú údaje v rámci analýzy?
13. Kedy sa využíva kauzistický rozhovor?
14. Aké miesto v špeciálnej-pedagogicke má prognóza?
15. Na čo nám slúži spätné sledovanie?
16. Akými metódami získavame informácie na špeciálno-pedagogickú
kazuistiku?
17. Pramene kazuistiky sú:
18. Využitie špeciálno-pedagogickej kazuistiky.
K ZAMYSLENIU SA
Prečo členíme špeciálno-pedagogickú kazuistiku podľa zamerania?
Aké je praktické využitie pre jednotlivcov s postihnutím, keď špeciálno-pedagogickú
kazuistiku využívajú teoretickí odborníci?
3.5 Etika kazuistickej činnosti špeciálneho pedagóga
Pri predkladaní kazuistiky treba rešpektovať etické aspekty. Nemajú sa uvádzať detailné
údaje alebo fotografie, na základe ktorých možno identifikovať jednotlivca. Ak sú niektoré
údaje alebo fotografie nevyhnutné, treba získať informovaný súhlas jednotlivca a zároveň
upraviť fotografiu tak, aby sa zachovala jeho anonymita; iniciálky pacienta možno
modifikovať. Vo všeobecnosti by mal byť jednotlivec neidentifikovateľný (vzťahuje sa to aj
na príbuzných pri podrobných údajoch z osobnej a rodinnej anamnézy). Ak je vo
výnimočných prípadoch potrebné v kazuistike uviesť podrobné údaje, v záujme rešpektovania
78
práv pacienta sa odporúča kazuistiku radšej nepublikovať (Meško, D., Katuščák, D., Findra,
J., 2005).
Etiku môžeme definovať ako teóriu o morálke (Žilínek, M., 1997). „Etika hodnotí
činnosť človeka kritériom dobra a zla, jej cieľom je nájsť spoločné a všeobecné princípy,
z ktorých morálna pramení...“ (Cahirpaloglu, P., 2004). Etiku môžeme chápať ako systém
mravných noriem v spoločnosti, ktoré tvoria kritériá pre morálne konanie človeka v nej.
Môžeme ju vnímať aj ako mravné správanie sa človeka v súlade s humánnymi etickými
princípmi (Průcha, J., Walterová, E., Mareš, J., 1998). Etické správanie predpokladá úctu
k sebe i k druhému človeku, schopnosť empatie, schopnosť vziať do úvahy pri morálnom
rozhodovaní aj potreby a legislatívne záujmy človeka a spoločnosti“ (Lencz, V., 1992). Vo
veľkej miere sa kazuistická činnosť vykonáva v poradenskom systéme.
„Systém poradenstva v oblasti školstva je reprezentovaný systémom výchovného
poradenstva. Jeho základnými článkami sú:
- výchovný poradca
- školský psychológ
- školský špeciálny pedagóg“ (Oláh, M., Schavel, M., 2006, s.18)
Povolanie špeciálneho pedagóga v zariadeniach špeciálno-pedagogického a pedagogickopsychologického
poradenstva a školského špeciálneho pedagóga patrí medzi pomáhajúce
profesie. Je aktom pomoci človeka človeku. Ide o „systém odborných špeciálnopedagogických
služieb zameraných na systematickú pomoc deťom a mládeži so špeciálnymi
výchovno - vzdelávacímí potrebami od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie (MŠ
SR,1999)
Na povolanie špeciálneho pedagóga sa môžeme pozerať z dvoch pohľadov:
Prvý pohľad bude hovoriť o pracovných postupoch (špeciálno-pedagogické služby), ktoré
špeciálny pedagóg použije na korigovanie, nápravu, zmiernenie postihnutia s prihliadnutím
na individuálne špeciálno-pedagogické potreby detí a mládeže s rôznym druhom, stupňom
a kombináciou postihnutia a narušenia.
Druhý pohľad je o prístupe špeciálneho pedagóga k dieťaťu a mladistvému.
Podľa Rogera (1996) odborník v pomáhajúcej profesii by mal vytvoriť základné podmienky
pre prácu s klientom. Sú to:
- kongruencia (vo vzťahu ku klientovi nepredstierať, nehrať sa na niekoho,
ale byť sám sebou)
- čeliť problému ( vnímať klienta, že má zložitý problém, chce ho riešiť)
- bezpodmienečne pozitívne prijatie (poradenský pracovník prijíma klienta, zaujíma sa
o neho, dovoľuje mu mať vlastné pocity, zážitky a hľadať v nich vlastný význam)
- empatické porozumenie (empaticky porozumieť svetu klienta, vedieť sa voľne
pohybovať v problémovej situácii t.j. nezamotať sa do vlastných pocitov)
- klient má tiež vnímať, prežívať niečo z poradcu
Tieto dva pohľady pre potreby klienta majú byť previazané s rovnakým cieľom, a to je
dosiahnutie čo najvyššieho možného stupňa socializácie v rôznych oblastiach spoločenského
života ( školského, pracovného, rodinného ...).
Profesný status špeciálneho pedagóga v poradenskom zariadení má svoj objektivizujúci
i subjektivizujúci rozmer (Langer, J., Balcár, K., Spitz, J., 2000). Špeciálny pedagóg by mal
poznať svoje etické dimenzie, ktorými myslíme osobnostné kvality, ktoré v procese práce
spolu s profesionálnymi kvalitami tvoria základ špeciálno-pedagogických kompetencií pre
túto prácu.
Pri vymenúvaní osobnostných znakov potrebných pre špeciálno-pedagogickú spôsobilosť
nám prichádza na um mnoho kombinácií pozitívnych vlastností, mravných kvalít.
79
„Dobrý“ poradenský špeciálny pedagóg by mal byť empatický, usilovať sa o blaho klienta,
mal by byť taktný, kolegiálny, vedieť pracovať v tíme, rešpektovať dôvernosť k informáciám
atď.
V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s popisom etických zásad, ktoré sa odporúčajú
dodržiavať v poradenstve a ďalších pomáhajúcich profesiách.
Sú to napr.:
1. kritičnosť k oboru i vlastnej osobe,
2. obetavosť pod kontrolou, profesijný odstup
3. zabezpečenie citových potrieb poradcu a ochrana klienta
4. kolegialita a otvorenosť
5. dôvernosť, mlčanlivosť o informáciách a údajoch
Kusá, J. (2001) navrhuje v vytvoriť Kódex princípov, ktorý chápe obsahovo širšie ako Etický
kódex. Kódex princípov určuje kritériá kvality. Sú prínosom pre klienta, zamestnanca,
organizáciu a pre celý systém špeciálno-pedagogických služieb.
Kritériá kvality majú niekoľko rovín:
- rovina zameraná smerom ku klientovi
- rovina zameraná dovnútra poradne
- rovina zameraná do prostredia, v ktorom poradňa pôsobí
V špeciálno-pedagogickom poradenstve navzájom pôsobia zložky: klient - zákonný zástupca
klient - poradca. Všetky majú isté práva a povinnosti voči sebe navzájom (Mydlíková, E.,
Gabura, J., Schavel, M. 2006).
Etika špeciálneho pedagóga v špeciálno-pedagogickej praxi, t.j. v kazuistickej činnosti – je
prijatý súbor pravidiel založených na našom presvedčení, na hodnotách, z ktorých sa toto
presvedčenie rodí, je to veda, filozofická disciplína o morálke.
Etický kódex špeciálno-pedagogickej činnosti
1. Všeobecné princípy:
a/ verí v hodnotu a dôstojnosť jedinca s postihnutím, narušením
(handicapom)
b/ je si vedomý svojej zodpovednosti poradenského pracovníka a vykonáva
povolanie v prospech jedinca s postihnutím, narušením
c/ sa vo svojej práci riadi najvyššími zásadami etiky
d/ vždy sa snaží rozvinúť svoje profesionálne kompetencie
e/ správa sa tak, aby nepoškodil záujmy účastníkov svojich služieb
a nenarušil dôveru verejnosti
2. Princípy voči klientovi, zákonnému zástupcovi:
a) pred poskytnutím služby ( špeciálno-pedagogickej pomoci, podpory) klientovi žiada
súhlas klienta alebo jeho zákonného zástupcu
b) klient má právo aby bola rešpektovaná jeho dôstojnosť a súkromie
c) klient musí byť ubezpečený o tom, že celý rozhovor je dôverný, bezpečný a že
špeciálny pedagóg zabezpečí všetky údaje pred únikom. Musí byť ochránená jeho
identita
d) poskytovanie (odosielanie) informácií iným odborníkom, organizáciám vykonáva iba
so súhlasom klienta a jeho zákonného zástupcu
e) v prípade monitorovania rozhovoru, musí byť klient na túto skutočnosť upozornený
f) záznamy o klientovi udržiava na mieste neprístupnom pre tretie osoby a pod
bezpečnou kontrolou
g) v elektronickej podobe záznamy rovnako zabezpečí proti zneužitiu
h) nezneužije dôveru klienta, zákonného zástupcu
80
i) v priebehu rozhovoru nemôže byť klient odmietnutý, ignorovaný, zanedbávaný
j) klient si musí byť istý, že špeciálny pedagóg postupuje pri riešení problémov
nezaujato a nijako ho nediskriminuje
k) rešpektuje pohlavie, rasu, sociálny status, vieru klienta , zákonného zástupcu
l) odbornú činnosť vykonáva v stave duševnej a fyzickej rovnováhy
m) zdržuje sa nadneseného, zavádzajúceho hodnotenia metód
n) ak je potrebná pomoc klientovi mimo kompetencií špeciálneho pedagóga poradenského
pracovníka, musí zabezpečiť všetko , aby mu túto službu poskytol
kompetentný odborník
o) klient má právo na vysvetlenie a interpretáciu výsledkov testov, ktoré prípadne
vykonal
3. Princípy voči povolaniu
a) v diagnostickej činnosti používa štandardizované testy vhodné pre špeciálnych
pedagógov
b) chráni svoju nestrannosť, zachováva profesijnú nezávislosť a objektivitu
c) voči ostatným špeciálnym pedagógom a iným odborníkom vystupuje v duchu zásad
dôvery a spolupráce
d) v prípade podozrenia neprofesionálneho prístupu poradenského odborníka ku klientovi
kolega ho vhodným spôsobom upozorní na pochybenie
e) nepraktizuje také diagnostické a poradenské činnosti, na ktoré nemá odborné
kompetencie
f) v súlade so záujmami a etickými normami zachováva povinnú mlčanlivosť o veciach,
o ktorých sa dozvedel pri výkone svojho povolania
g) v edukácii jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
(Hučík, J., Žolnová, J., 2006)
81
POJMY NA ZAPAMÄTANIE
etika, etický kódex,
mravné normy, etické princípy,
poradenstvo, školský špeciálny pedagóg,
školský psychológ, empatia,
KONTROLNÉ OTÁZKY
1, Čo je etika v špeciálno – pedagogickej praxi?
2. Aké sú princípy etického kódexu v špeciálno-pedagogickej činnosti?
3. Aké sú etické zásady, ktoré by mal špeciálny pedagóg dodržiavať?
K ZAMYSLENIU SA
Ktoré etické zásady by mal špeciálny pedagóg dodržiavať pri tvorbe kazuistiky a čoho by sa
mal vyvarovať?
82
4 SKRATKY A ODBORNÁ TERMINOLÓGIA V SPRÁVACH ZO
PSYCHOLOGICKÝCH A ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKÝCH VYŠETRENÍ
OA - osobná anamnéza
RA - rodinná anamnéza
FV - fyzický vek
MV - mentálny vek
Dg. - diagnóza
ŠZŠ - špeciálna základná škola
IVP - individuálny vzdelávací program
MP - metodické pokyny
ADHD- porucha pozornosti spojená s hyperaktivitoua impulzivitou
ADD - porucha pozornosti
CNS - centrálny nervový systém
ĽMD - ľahká mozgová dysfunkcia
DMO - detská mozgová obrna
EPI - epilepsia
dif.Dg.- diferenciálna diagnóza
ŠVVP - špeciálne výchovno- vzdelávacie potreby
ŠPU - špecifické poruchy učenia
LHK / PHK - ľavá horná končatina / pravá horná končatina
LO / PO - ľavé oko / pravé oko
OŠD - odklad školskej dochádzky
PPP - pedagogicko-psychologická poradňa
SAS - sluchová analýza a syntéza
ŠPP - špeciálno-pedagogická poradňa
Susp. - (suspektný) podozrelý, pravdepodobný
Aberácia - odchýlka, úchylka
Abnormalita - zvláštnosť, neobvyklosť, nepravidelnosť, odchýlka od
obvyklého javu
Abortus - potrat
Abrachius - bez hornej končatiny
Abúlia - nerozhodnosť, nedostatok vôle, strata niektorých vôľových činností
Adaptabilita - prispôsobivosť, schopnosť jednotlivca prispôsobiť sa
prostrediu
Adaptácia - všeobecná vlastnosť prispôsobovať sa
v správaní, vnímaní, myslení, postojoch,
Adekvátny - primeraný, odpovedajúci
Adolescencia - dospievanie (lat. adolesco, adolescere, adolevi, adoletum)
Afakia oculi uteriusque - afakia, stav po operatívnom vybratí šošovky z oka,
resp.obidvoch očí
Afázia - získané narušenie komunikačnej schopnosti, týkajúce sa
porúch symbolických procesov, ktoré vzniká pri ložiskových
poškodeniach mozgu, ako dôsledok systémového vplyvu mozgovej
83
lézie na vyššie psychické funkcie; čiastočná alebo úplná strata už
nadobudnutej schopnosti reči
Afekt - silná, prudká reakcia
Afektivita - schopnosť reagovať prostredníctvom citov a emócií
Afónia - strata hlasu, strata schopnosti tvoriť hlas ako prejav choroby
Afrázia - neschopnosť tvoriť správne vety
Aftongia - porucha reči nervového pôvodu
Agnózia - strata schopnosti vnímať, chápať, rozoznávať predmety,
osoby
Agrafia - chorobná strata schopnosti písať pri zachovanej inteligencii
a neporušenej hybnosti ruky; chorobná neschopnosť sa
písomne vyjadrovať
Agramatizmus - neschopnosť tvoriť a spájať slová, skloňovať, časovať, spájať
slová do viet; neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary
Achromatopsia - neschopnosť vidieť farbu, farbosleposť
Achromázia - porucha spôsobujúca čiastočnú alebo úplnú farbosleposť
Akalkúlia - úplná neschopnosť počítať, príčinou je poškodenie kôry
dominantnej hemisféry
Akcelerácia - zrýchlenie, urýchlenie rastu, telesného vývinu a biologického
zrenia, tiež rozumových schopností
Akinézia - neschopnosť pohybu, nehybnosť
Akomodácia - prispôsobenie
Akustický - sluchový, zvukový
Akútny - prudko prebiehajúci, neodkladný, okamžitý, naliehavý
Alália - vývojová porucha reči rôzneho stupňa
Albinizmus, svetloplachosť - porucha pigmentácie dúhovky
Alela - dedičný základ znaku, tiež alelomorfa
Amaurosis oculi - slepota jedného oka
Ambidextria - obojrukosť
Ambivalencia - obojakosť, dvojakosť vo vzťahu k niečomu, súčasne sa
vyskytujúca láska a nenávisť k jednej osobe, veci
Amblyopia - tupozrakosť
Amélia- vrodené úplné nevyvinutie končatín
Amnézia - oslabenie, strata pamäti pri duševných chorobách,
neschopnosť reprodukovať pamäťový materiál
Amotio retine - odtrhnutie, odlúpenie sietnice
Anakúzia - hluchota, neschopnosť počuť
Analýza - rozbor, členenie na jednotlivé prvky, časti
Anamnéza - diagnostická metóda prostredníctvom ktorej sa zhromažďujú
údaje a okolnosti o jednotlivcovi
Aniridia - chýbanie dúhovky
Anoftalmus - stav po operačnom vybratí oka
Anomália - nepravidelnosť, výnimočnosť, odchýlka od pravidla, normy
Antropofobia - strach zo styku s ľuďmi
Anxieta - úzkosť
Apatia - pokles, úplné vymiznutie citového záujmu o okolie
Aplázia - vrodené nevyvinutie niektorého orgánu, niektorej časti tela
Apraxia - porucha CNS, neschopnosť vykonávať bežné úkony ako
prejav choroby
Aprosexia - neschopnosť sústreďovať myšlienky, znížená alebo
84
nedostatočná
pozornosť vnímania
Asertivita - zdravé sebapresadzovanie, sebaprejavenie
Asomnia - nespavosť, nedostatočný spánok
Asténia - celková slabosť, vyčerpanosť, strata síl
Ataxia - porucha koordinácie pohybov pri nervových ochoreniach
Astigmatizmus - porucha refraktérnosti v dôsledku nepravidelného zakrivenia
šošovky, resp. dúhovky
Atonia - strata napätia svalov, svalová ochabnutosť
Atribúcia - prisudzovanie, pripisovanie
Atrofia- nedostatočná výživa, chradnutie, zakrpatenie
Atrophio nervi optici - atrofia, úbytok zrakového nervu
Auditívna percepcia- sluchové vnímanie
Averzia - odpor
Bazálny - základný
Balbuties - zajakavosť
Benígny - neškodný, nezhubný
Bilingvizmus- dvojjazyčnosť
Bradyartria - spomalená výslovnosť, preťahovaný spôsob reči
Bradypsychizmus – spomalené myslenie, spomalenie duševnej činnosti
Buphthalmus - zväčšené, tzv.“volské“ oko
Casulus socialis - sociálny príprad
Cataracta - sivý zákal šošovky
Cerebrum - lat. mozok ( cerebrálny, cerebrospinálny)
Cerebrálny - mozgový
Cyanóza - modrofialové sfarbenie sietnice a kože okrajových častí tela
Daltonizmus - farboslepota
Debilita - ľahký stupeň rozumového zaostávania (ľahká mentálna
retardácia)
Degenerácia - odchýlenie od pravidla, úbytok síl, úpadok, vývojový ústup
Degeneratio retinae – degenerácia sietnice
Dekompenzácia - porušenie kompenzácie, zlyhanie
Demencia - získané chorobné oslabenie rozumových schopností, úpadok
inteligencie najskôr po 2.roku života
Depistáž - orientačná diagnostická metóda k podchyteniu osôb, ktoré je
potrebné ďalej špeciálne vyšetriť
Depresia - duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, sklesnutosti,
vnútorného napätia; skľúčenosť, stiesnenosť, skleslosť
Deprivácia - ochudobnenie, nedostatok
Dominantný - prevládajúci
Deviácia - vybočenie, odklonenie, odchýlka od normy, úchylka
Deficit - chýbanie
Dificilný - ťažko ovládateľný, neznášanlivý, ťažkovychovateľný,
nedisciplinovaný
Difúzny - rozptýlený, neohraničený
Dispenzarizácia – poskytnutie všestrannej liečebnej starostlivosti, starostlivosť
o chorých v príslušnom zdravotníckom zariadení
Diskrepancia -nezhoda, rozpor, odchýlka, nepomer
Divergentný - odchylný, nezhodný, rozbiehavý, rozdielny, nesúhlasný
Dysartria - narušenie artikulácie ako celku vznikajúce pri organickom
85
poškodení centrálneho nervového systému
Dysfunkcia - porucha prirodzeného priebehu organickej, či psychickej
funkcie
Dysgnózia - porucha poznávacích funkcií, neschopnosť spájať vnímané
predstavy
Dysgrafia - špecifická porucha učenia / porucha písania, neschopnosť
napodobniť písané tvary písmen
Dyskinéza - porušená schopnosť pohybu
Dysortografia- špecifická vývinová porucha učenia / neschopnosť uplatniť naučené
pravopisné zákonitosti v písomnom prejave
Dyslexia - špecifická vývinová porucha učenia / prejavuje sa
problémami pri učení čítania so zachovanou inteligenciou
Dyskalkúlia - špecifická vývinová porucha učenia / vývojovo znížená schopnosť
utvárania matematických predstáv, numerácie, operácií s číslami
Dyspraxia - špecifická vývinová porucha- znížená schopnosť osvojovať si
pohybové zručnosti
Dyslália - neschopnosť správne vyslovovať niektoré hlásky
Dysplázia - nesprávny vývoj orgánu alebo tkaniva
Dystonia - porucha normálneho svalového napätia
Dystrofia - porucha výživy
Echokinéza - chorobné napodobňovanie pozorovaných pohybov, hlavne
gestikulácie, mimiky
Echolália - chorobné mimovoľné mechanické napodobovanie počutých
zvukov
Ectopia lentis - ektopia, vrodené vysunutie šošovky oka
Enurezis nocturna- nočné pomočovanie
Enurezis diurna- denné pomočovanie
Elektívny - výberový
Elektívny mutizmus- „výberová“ neschopnosť hovoriť /len pri niektorých
situáciách/
Emocionalita - citovosť
Eretický - dráždivý, podráždený, nepokojný
Etiológia - príčiny porúch, chorôb
Extroverzia - povahová otvorenosť
Fétus - plod od 3. mesiaca po počatí do pôrodu
Fluktuujúci - kolísaný, nestály
Fóbia - chorobný strach
Frustrácia - pocit zmarenia, prekážka na ceste k cieľu
Fylogenéza - historický vývoj živých organizmov od jednoduchších ku
zložitejším
Genéza - vznik, zrod, pôvod,
Genotyp - súbor všetkých dedičných informácií organizmu, genetická
konštitúcia organizmu
Glaucoma - glaukóm, zelený zákal oka
Grafomotorika- súbor psychických činností, ktoré jednotlivec vykonáva pri
písaní, ktoré nie je len záležitosťou pohybov ruky, ale celej psychiky,
sústava pohybov ruky pri písaní, kreslení
Habituálny - obvyklý, návykový, častý, často sa opakujúci
Hemeralipia - vlčia tma, porucha funkcie svetločuvných elementov oka
Hemiparaplégia - polovičná paraplégia, t.j. úplné ochrnutie len jednej končatiny
86
Hemiparéza - polovičná paréza, čiastočné ochrnutie polovice tela
Hemiplégia - ochrnutie, úplná strata pohyblivosti na jednej polovicu tela
Heredita - dedičnosť
Hydrocefalia -vodnateľnosť mozgu, zmnoženie tekutiny (likvoru)
v mozgových dutinách
Hyperaktivita - vysoká, prehnaná aktivita
Hyperkinetický- nadmerne pohyblivý
Hyperlordóza - nadmerné prehnutie chrbtice dopredu v bedrovej časti
Hypermetropia gravis - ťažká ďalekozrakosť
Hypoaktivita -chorobné zníženie činnosti
Hypofunkcia -chorobne znížená činnosť
Hypokinetický - pomalý
Hypotrofia - nedostatočná výživa, obmedzenie rastu niektorého orgánu
alebo tkaniva
Juvenilný - nedospelý, mladistvý
Idiocia - ťažký stupeň rozumového zaostávania
Imbecilita - stredný stupeň rozumového zaostávania
Indiferentvý - nerozhodný, ľahostajný, nezúčastnený
Inferiorita - nedostatočnosť, podradenosť, menejcennosť, zaostalosť,
podriadenosť
Infantilný - detský, detinský
Instabilita - nepokoj, nápadné zvýšenie pohybov
Introverzia - povahová uzavretosť; sklon osobnosti sústreďovať záujem na
seba
Juvenilný - mladý, mladistvý, dospelý, ktorý sa správa ako dospievajúci
Katamnéza - sledovanie jednotlivca po špeciálno-pedagogickom
edukačnom pôsobení
Karencia - nedostatok, chýbanie niečoho
Kinestetický - umožňujúci uvedomiť si polohu svojich pohybových
orgánov v priestore
Kinezioterapia - liečenie pohybom, liečebný telocvik, cvičenie
Kognitívny - poznávací, vzťahujúci sa k poznávacím procesom, tiež
vnímajúci, hodnotiaci
Kolaps - zrútenie, náhle ochabnutie, mdloba
Kompenzácia - súhrn špeciálno-pedagogických postupov, ktorými sa
zlepšuje a zdokonaľuje výkonnosť iných funkcií ako funkcie
postihnuté; nahradenie, vyrovnanie
Konfabulácia - skresľovanie skutočnosti, vymýšľanie si ( nie lož)
Kranioschiza -ráštep lebky
Kvadruparéza - čiastočné ochrnutie všetkých štyroch končatín
Kyfóza- chorobné oblúkovité prehnutie chrbtice dozadu
Labilita - nevyváženosť, nestálosť
Latentný - skrytý, bezpríznakový
Lateralita - prednostné používanie jedného z párových
orgánov,asymetria párových orgánov pohybových, zmyslových,
dominancia mozgových hemisfér
Lézia - poškodenie, porucha určitej štruktúry
LMD - ľahká mozgová dysfunkcia, prejavuje sa zníženou
pozornosťou, nepokojom
Lordóza - chorobné prehnutie chrbtice dopredu
87
Maladjustácia - nesprispôsobivosť
Malformácia - znetvorenie
Malígny - škodlivý, zhubný
Marphanov syndróm - obrí vzrast,spojený s ťažkou krátkozrakosťou
Medikácia - podávanie liekov
Microftalmus - zmenšené oko
Mnestický - pamäťový
Modifikácia - úprava, prispôsobenie sa vonkajším vplyvom
Monoparéza - čiastočné ochrnutie jednej končatiny
Motorický - pohybový
Multilaterálny- mnohostranný
Multisenzoriálny - s väčším počtom zmyslov
Mutizmus - nemota, bezrečnosť
Myopia gravis, gradus medii - ťažká a strená krátkozrakosť
Myopatia - všeobecný názov pre pomenovanie ochorenia svalstva
Multifaktoriálny- z mnohých, viacerých činiteľov
Negativizmus - vzdorovanie, odmietanie
Neuróza - psychická porucha bez preukázateľnej chorobnej zmeny
nervov, pri ktorej nedochádza k zmenám, ktoré by sa dotýkali jadra
osobnosti
Neverbálny - pracujúci s názorným materiálom, bezslovný
Nystagmus - očný tras, mimovoľné pohyby oka
Obsedantný - nutkavý, vtieravý, posadnutý
Onychophatia- ohrýzanie nechtov
Organický - týkajúci sa svalových orgánov, prirodzený, živý
Participácia - podieľanie sa
Patogenéza - pôvod a priebeh ochorenia
Pavour nocturnus - nočný des, detské desivé predstavy a bludy pri rôznych
psychózach
Perforatio retine - prederavenie sietnice
Perseverácia - vtieravá utkvelá predstava
Pyknický - tučný, so sklonom k tučnote
Praematuritas-predčasné narodenie, zrenie
Protektívny - protežujúci
Percepcia - vnímanie
Plégia - obrna, úplná strata hybnosti
Podprahový - vzťahujúci sa k veľmi nízkym podnetom, ktoré sú vnímané,
ale nie sú uvedomované
Predispozícia - náchylnosť, sklon, vrodená alebo získaná podmienka pre
určitý jav, chorobu
Prevencia - predchádzanie, raná ochrana
Prozódia - spoločné označenie pre melódiu, prestávky, dôraz a ďalšie
stránky reči
Profylakcia - predbežná ochrana pred chorobou, ochranný zákrok,
Prognóza - predpoveď
Psedudodebilita - nepravá debilita, zníženie rozumových schopností vplyvom
napr. sociálnej zanedbanosti
Pseudodysgrafia – nepravá dysgrafia (porucha písania v rámci mentálnej
retardácie )
88
Pseudodysortografia – nepravá dysortografia
Pseudodyslexia- nepravá dyslexia
Pseudodyskalkúlia – nepravá dyskalkúlia
Psychogénny - psychicky podmienený, vzniká pôsobením duševných reakcií
Psychomotorika - súhrn pohybových prejavov človeka, jeho voľné i mimovoľné
pohybové činnosti vrátane gestikulácie, mimiky atď.
Recepcia - prevzatie, príjem podnetov, informácie zmyslovým orgánom
Redukcia - obmedzenie, zjednodušenie, zmenšenie
Reedukácia - prevýchova, precvičenie, zlepšenie funkcií ,
zručností potrebných na zvládnutie zložitejších zručností
Rehabilitácia -obnovenie schopností, spôsobilostí
Regresia - ústup, úpadok, útlm, návrat k ranejšej forme reakcie
Resocializácia - opätovné zapojenie do spoločnosti, spätné vytváranie
sociálnych vzťahov
Retinitis - zápal sietnice
Retrolentálna fibriplázia – zrakové poškodenie novorodenca v dôsledku
predávkovania kyslíka v inkubátore s dôsledkami v neskoršom veku
Rotacizmus - chybná výslovnosť hlásky „r“
Rezistencia - odpor, odolnosť voči vonkajším vplyvom
Scotoma - zúženie, výpady zorného poľa
Segregácia - odlučovanie, oddeľovanie
Skolioza - vychýlenie chrbtice vo frontálnej rovine
Sekundárny - druhý, druhotný
Sémantika - zaoberajúca sa zmyslom, významom slov
Senzomotorika - súbor schopností a zručností prejavujúcich sa v činnostiach,
ktoré sú založené na spojení zmyslového vnímania a
pohybov
Sigmatizmus -chybná výslovnosť sykaviek
Sociogram - grafické znázornenie postavenia jednotlivca v skupine
Somatotyp - typ telesných charakteristík človeka
Spazmus - kŕč, kŕčovitý sťah
Stereotýpie - chorobné opakovanie tých istých pohybov, slov, viet
v dôsledku psychickej poruchy
Stimulácia - dráždenie, povzbudzovanie, podnecovanie
Strabizmus - škúlenie
Stres - psychická záťaž
Submisívny - poddajný, ovplyvniteľný, podriaďujúci
Superiórny - vysoko, výrazne nadpriemerný
Symptóm - príznak, prejav
Syndróm - súbor, skupina príznakov charakterizujúcich chorobný stav
Suspektný - podozrenie na
Tenzia - nepríjemný pocit vnútorného napätia
Tik - nutkavý pohyb napodobujúci pohyb účelový
Torpídny - ochabnutý, necitlivý, nepohyblivý
Tremor - trasenie
Utilitárny - užitkový,
Uveltis chronica - chronický zápal sietnice
Variabilita - premenlivosť
Verbálny - slovný
Vizuomotorická koordinácia – zrakovopohybová súhra
89
Vizuálna percepcia – zrakové vnímanie
ZÁVER
Kazuistika predstavuje vždy jedinečný prípad. V súvislosti s edukáciou sa stretávame
s kauzisticky zameraným opisom typických vlastností, čŕt osobnosti ale i údajov týkajúcich
sa jej vývinu, výkonu, morálnej zrelosti, zdravotného stavu, záujmov a pod. uvádzaných
v pedagogickej charakteristike žiaka (Gavora, 2001). Aj slovné hodnotenie nesie náznak
kazuistiky. Každá kazuistika je však opisom procesov, ktoré sa podieľajú na určitom jave,
interakcii, osobitostiach reakcií danej osoby.
V kazuistike zachytávame nielen objektívne zistenia, ale aj vlastné dojmy, náhľady,
interpretácie. Kazuistika má vysokú kvalitatívnu hodnotu aj napriek tomu, že nie úplne bez
subjektívneho skreslenia autora. Zhodnocovanie informácií získaných o osobe vychádza zo
skúseností a zručností autora objavovať podstatné súvislosti medzi pôvodných a zmeneným
stavom, východiskom, procesom.
V kazuistike sa môžu uvádzať aj osobné výroky skúmanej osoby, vlastná interpretácia
javov. Sledujú sa dôležité udalosti, ktoré významnejšie ovplyvnili existenciu sledovaného
90
človeka v budúcnosti, ako aj kľúčové osoby v jeho živote. Preto je dôležité tieto momenty
zachytiť, interpretovať a štruktúrovať do určitých väzieb.
Na mnohých našich školách je evidentná snaha o korektné a dobre myslené
riešenie problémov. Cieľom je najlepšia snaha – skutočná pomoc dieťaťu s problémami
v učení, správaní atď. Na tejto ceste môže pomôcť spôsob takpovediac svojpomoci vo
vlastných radoch, teda cesta odborných, erudovaných, koncepčných rozhovorov učiteľov
o problémových prípadoch.
Pre špeciálneho pedagóga je veľmi dôležité, aby mal k dispozícii
diagnostické závery odborníkov a aby aj pri vlastných diagnostických aktivitách z nich
vychádzal a chápal ich ako základné informácie. Čím viac dostupných a objektívnych
informácií má k dispozícii o dieťati, tým je väčšia istota, že nedôjde k mylnému posúdeniu
podstatných vlastných vlastností a tým aj predpokladov ďalšieho výchovno-vzdelávacieho
pôsobenia.
ÚLOHA NA ZÁVER – VYPRACUJTE
a) Vytypujte vhodnú osobu so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorej
diagnóza je ojedinelá.
b) Vyplňte záznamový hárok špeciálno-pedagogickej kazuistiky.
c) Na základe získaných poznatkov teoretických a zo záznamového hárku vypracujte
špeciálno-pedagogickú kazuistiku.
91
Použitá literatúra
BAJO, I. et. al. 1991. Kazuistický seminár. Bratislava: Univerzita Komenského, 1991. ISBN
80-223-0358-5
BAJO, I. Predmet a metódy pedagogickej kazuistiky žiaka. In: Pedagogická revue. 1995, roč.
47, č. 9-10
BAKOŠOVÁ, Z. 2004. Metodológia tvorby prípadovej štúdie vo výskume sociálnej
pedagogiky. Bratislava: Katedra pedagogiky FF UK, 2004.
BARTOŇOVÁ, M. 2004. Kapitoly ze specifických poruch učení I. Brno: Masarykova
univerzita, 2004. ISBN 80-210-3613
CAHIRPALOGLU, P. 2004. Psychologie hodnot. Praha: Votobia, 2004. ISBN 80-7220-195-
6
DARÁK, M., FERENCOVÁ, J. 2001. Metodológia pedagogického výskum : terminologické
minimum. Prešov: ManaCon, 2001. ISBN 80-89040-07-1
ĎURIČ, L., BRATSKÁ, M., 1997. Pedagogická psychológia, terminologický a výkladový
slovník. Bratislava: SPN ,1997. ISBN 80-0802498-4
EDELSBERGER, L. a kol. 2006. Defektologický slovník. Jinočany: H&H, 2006. ISBN 80-
86022-76-5
Etický kódex psychologickej spoločnosti. 1996. Slovenská komora psychológov. Schválený
predsedníctvom SPK 1996.
Etický kódex pracovníkov PPP Liptovský Mikuláš : vnútorný predpis. 1998. Liptovský
Mikuláš, ŠPP, 1998.
FERRJENČÍK, J. 2000. Úvod do metodológie psychologického výskumu. Praha: Portál, 2000.
ISBN 80-7178-367-6
GAVORA, P.1999. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: polygrafické stredisko UK
v Bratislave, 1999. ISBN 80-223-1342-4
GAVORA, P. 2006. Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. Bratislava: Regent,
2006. ISBN 80-88904-46-3
GAŽI, M. 1991. Mentálne postihnuté dieťa v škole. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-
00392-8
HABŠUDOVÁ, M. 2000. Výchova a vzdelávanie znevýhodnených detí viacnásobné
poškodenie. In Zborník príspevkov z odborného seminára. Bratislava: Iuventa, 2000.
ISBN 80-7013-319-8
HADJ MOUSSOVÁ, Z., DUPLINSKÝ, J. 2002. Diagnostika Pedagogicko-psychologické
poradenství II. Praha: Pedagogická fakulta Univerzita Karlova v Praze, 2002. ISBN 80-
7290-101-X
HARTL, P.- HARTLOVÁ, H. Psycholofický slovník. Praha: Portál, 2004. ISBN 80-7178-
303-X
HORŇÁKOVÁ, M. Liečebná pedagogika. Bratislava: PdF UK Bratislava, 1999. ISBN 80-
8046-126-0
HORT, V., HRDLIČKA, J., KOCOURKOVÁ, E., MALÁ et.al. Dětská a adolescentní
psychiatrie. Praha: Portál, 2000. ISBN 80-7178-472-9
92
HRABAL. V. st., HRABAL, V. ml. 2002. Diagnostika. Praha: Karolinum Univerzita Karlova
v Praze, 2002. ISBN 80-246-0319-5
HUČÍK, J., ŽOLNOVÁ, J. 2006. Etika v špeciálno-pedagogickom poradenstve. In Efeta,
2006, roč. XVI., č. 3. ISSN 1335-1397
HUDECOVÁ, D., MAZALOVÁ, V. 2003. Vývin sluchových schopností u dieťaťa po prvom
nastavení rečového procesora : kazuistika. In Efeta, 2003, roč. XIII, č. 4. ISSN 1335-
1397
IVANOVÁ–ŠALINGOVÁ, M. 1998. Slovník cudzích slov pre školu a prax. Bratislava: SPN,
1988.
IVANOVÁ–ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. 1979. Slovník cudzích slov A/Z. Bratislava:
SPN, 1979.
JANSKÝ, P. 2004. Problémové dítě a náhradní výchovná péče ve školských zařízeních.
Hradec Králové: Gaudeamus Univerzita Hradec Králové, 2004. ISBN 80-7041-114-7
JUSZCZYK, S. 2003. Metodológia empirických výskumov v spoločenských vedách.
Bratislava: IRIS, 2003. ISBN 80-89018-13-0
KAPRÁLEK, K., BĚLECkÝ, Z. 2004. Jak napsat a používat individuální vzdělávací
program. Praha: Portál, 2004. ISBN 80-7178-887-2
KASÁČOVÁ, B. 1998. Kazuistické rozhovory ako súčasť pri vedení žiaka. In Pedagogické
rozhľady, 1998, roč. 7, č. 4, s.21-22. ISSN 1335-0404
KATUŠČÁK, D. 1998. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Stimul,
1998. ISBN 80-85697-82-3
Kazuistika : Aspergerov syndrom. 1997. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 1997,
roč. 32, č. 4, s. 406-407. ISSN 0555-5574
Kazuistika : Nadanie telesne postihnutého dieťaťa. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa,
1996, roč. 31, č. 2, s. 186-187. ISSN 0555-5574
KOŠČ, L. 1977. K metodológii písania psychologických kazuistík pre odborné časopisy. In
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 1977, roč. 12, č. 5, s. 431–437. ISSN 0555-5574
KOLLÁROVÁ, E. 2007. Somatopédia pre učiteľov. Bratislava: Univerzita Komenského,
2007. ISBN 78-80-223-2283-6
KOPASOVÁ, D. 2000. Nehovoriace dieťa alebo dieťa s oneskoreným vývinom reči :
kazuistika. In Špeciálno-pedagogické poradenstvo : informačný bulletin. Bratislava:
Metodické centrum, 2000.
KOVALČÍKOVÁ, I. 2005. Úvod do pedagogiky : nielen pre asistenta učiteľa. Prešov:
Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2005. ISBN 80-8068-370-0
KUČEROVÁ, H. 2006. Demence v kazuistikách. Praha: Grada, 2006. ISBN 80-247-1491-4
KUSÁ, J. 2001. Kritéria kvality v poradenstve. In Empatia, 2001, roč. 8, č. 1.
LANGMEIER, J., BALCAR, K., ŠPITZ, J. 2000. Dětská psychoterapie. Praha: Portál, 2000.
ISBN 80-7178-381-1
LAZNIBATOVÁ, J. 1993. Nadané dieťa – problém pre rodičov i učiteľov. In: Psychológia
i patopsycholígia dieťaťa. Bratislava: VÚDPaP, 1993, roč. XXVIII.,č. 2, s. 178-183.
reg.číslo 494 79
LECHTA, V. a kol. 1995. Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. Martin: Osveta,
1995. ISBN 80-88824-18-4
LENCZ, V. 1992. Úvod: In Roche Olivar, R. Etická výchova. Bratislava: Orbis Pictus
Istropolitana, 1992. ISBN 80-7158-001-5
LEVICKÁ, J. 2004. Kazuistický seminár zo sociálnej práce. Trnava: Fakulta zdravotníctva
a sociálnej práce Trnavskej univerzity, 2004. ISBN 80-89104-36-3
Malá slovenská encyklopédia. 1993. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-
85584-12-3
93
MAŘÍKOVÁ, H., PETRUSEK, M., VODÁKOVÁ, A. za kol. 1996. Velký sociologický
slovník. Praha: Univerzita Karlova vydavatelství Karolinum, 1996. ISBN 80-7184-311-3
MATĚJČEK, Z. Kazuistika v pedagogice. Učiteľské noviny 2002, s.18
MEŠKO, D., KATUŠČÁK, D., FINDRA, J. a kol. 2005. Akademická príručka. Martin:
Osveta, 2005. ISBN 80-8063-200-6
Metodicko-informatívny materiál MŠ SR : žiak s poruchami správania v základnej a strednej
škole. Bratislava: MŠ v SR, 2004. CD-2004-12004/23602-1:095
MIKULAJOVÁ, M., RAFAJDUSOVÁ, I. 1993. Vývinová dysfázia : špecificky narušený
vývin reči. Bratislava: Luboprint, 1993. ISBN 80-900445-0-6
MITCHELL, S. M., MITCHELL, W. M. 2000. Kazuistiky z internej medicíny. Bratislava:
Aktuel, 2000. ISBN 80-88915-62-7
MOJŽÍŠEK, Ľ. 1986. Základy pedagogickej diagnostiky. Praha: SPN, 1986.
MONATOVÁ, L. 2000. Speciálně pedagogická diagnostika z hlediska vývoje dětí. Brno:
Paido, 2000. ISBN 80-85931-86-9
MUSILOVÁ, M. 2003. Případová studie jako součást pedagogické praxe. Olomouc:
Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, 2003. ISBN80-244-0749-3
MYDLÍKOVÁ, E., GABURA, J., SCHAVEL, M. 2002. Sociálne poradenstvo. [online]
Bratislava : Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov, 2002. ISBN 80-968713-1-5
(cit.2008-01-01) Dostupné na internete:
http://www.assp.skufiles/socporadestvoukazka.htm
OLÁH, M., SCHAVEL, M. 2006. Sociálne poradenstvo a komunikácia. Prešov: Prešovská
univerzita v Prešove Pravoslávna bohoslovecká fakulta, 2006. ISBN 80-8068-487-1
HAMADOVÁ, P., HORÁKOVÁ, R., OPATŘILOVÁ, D., PŘINOSILOVÁ, D. 2006.
Pedagogicko-psychologické poradenství a intervence v raném a předškolním věku u dětí
se speciálními vzdělávacími potřebami. Brno: Pedagogická fakulta Masarykovy
univerzity Katedra speciální pedagogiky, 2006. ISBN 80-210-3977-9
PIPEKOVÁ, J. 1998. Kapitoly ze speciální pedagogiky. Brno: Paido, 1998. ISBN 80-85931-
65-6
PRŮCHA, J. 1997. Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997. ISBN 80-7178-170-3
PRŮCHA, J., WALTEROVÁ, E., MAREŠ, J. 1998. Pedagogický slovník. Praha: Portál,
1998. ISBN 80-7178-252-1
RÁDLOVÁ E. a kol. 2004. Špeciálně pedagogikcká diagnostika. Ostrava: MONTANEX,
2004. ISBN 80-7225-114-7
ROHÁČ, J. 2000. Právo na slobodný prístup k informáciám. Prešov: Prešovská univerzita
v Prešove Fakulta humanitných a prírodných vied, 2000. ISBN 80-88885-94-9
SLEZÁKOVÁ, J. 2005. Pediatria pre špeciálnych pedagógov. Bratislava: SEducoS, 2005.
ISBN 80-85757-13-3
SLOWÍK, J. 2007. Kazuistický příběh. In Speciální pedagogika. Praha: GRADA, 2007. ISBN
978-80-247-1733-3
SPÁČILOVÁ, H. 2003. Pedagogická diagnostika v primární škole I. Olomouc: Pedagogická
fakulta Univerzity Palackého, 2003. ISBN 80-244-0568-7
STENBERG, R. J. 2002. Kognitivní psychologie. Praha: Portál, 2002. ISBN 80-7178-376-5
STRIEŽENEC, Š. 1996. Slovník sociálneho pracovníka. Trnava: Sapientia, 1996. ISBN 80-
967589-0-X
Stručný psychologický slovník. 1987. Bratislava: Pravda, 1987.
SVOBODA, M.(ed.), KREJČÍŘOVÁ, M., VÁGNEROVÁ, M. 2001. Psychodiagnostika dětí
a dospívajících. Praha: Portál, 2001. ISBN 80-7178-545-8
ŠVEC, Š. et al. 1998. Metodológia vied o výchove. Bratislava: IRIS, 1998. ISBN 80-88778-
73-5
TARDY, V. (ed.) 1967. K problémom psychológie osobnosti. Praha: Academia, 1967.
94
VALENTA, M., MŰLLER, O. 2003. Psychopedie teoretické základy a metodika. Praha:
Parta, 2003. ISBN 80-7320-039-2
VANČOVÁ, A. 2005. Základy pedagogiky mentálne postihnutých. Bratislava: Sapientia,
2005. ISBN 80-968797-6-6
VANČOVÁ, A. 2001. Edukácia viacnásobne postihnutých. Bratislava: Sapientia, 2001. ISBN
80-967108-7 X
VAŠEK, Š. 2002. Špeciálno-pedagogická diagnostika. Bratislava: Sapientia, 2002. ISBN 80-
968797-1-5
VAŠEK, Š. 1994. Špeciálna pedagogika : terminologický a výkladový slovník. Bratislava:
SPN, 1994. ISBN 80-08-01217-X
Vzorový štatút zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva. Schválilo MŚ SR
č.382/1499-44 dňa 21.12.1999
ZELEIOVÁ, J. 2007. Koncentratívna pohybová terapia v individuálnej práci : kazuistika
klientky s hraničnou poruchou osobnosti. In Efeta, 2007, roč. 17, č. 2, s. 7-11. ISSN 1335-
1397
ZELEIOVÁ, J. 2007. Kazuistická metóda ako metóda vnímania a interpretácie procesu. In
Efeta, 2007, roč. 17, č. 4, s. 2-6. ISSN 1335-1397
ZELINKOVÁ, O. 2001. Pedagogická diagnostika a individuální vzdělávací program. Praha:
Portál, 2001. ISBN 80-7178-544-X
ZELINKOVÁ, O. 2003. Poruchy učení. Praha: Portál, 2003. ISBN 80-7178-800-7
ŽILÍNEK, M. 1997. Étos a utváranie mravnej identity osobnosti. Bratislava: Iris, 1997. ISBN
80-88778-60-3
ŽOLNOVÁ, J. 2007. Klíma v triedach stredných odborných učilíšť pri reedukačných
domovoch. Prešov: PdF PU v Prešove, 2007. ISBN 978-80-8068-584-3
www.nadanie.sk.
www.nadanedeti.cz
www.hoagiesgifted.com
www.gifteddevelopment.com
www.sengifted.com
www.davidsoninstitute.org.
www.seriweb.com/gt.htm
95
Prílohy
96
Príloha A
ZÁZNAMOVÝ HÁROK ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ KAZUISTIKY
Dôverné!
I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Autor záznamu:
Meno a priezvisko žiaka (jednotlivca):
Dátum a miesto narodenia:
Bydlisko, adresa:
Kontakt: č.t.: e-mail:
Dátum prvého kontaktu so
žiakom (jednotlivcom):
.....................
Žiak prišiel na podnet
koho:
Kto so žiakom prišiel:
Typ školy, ktorú žiak navštevuje, ročník:
Rok školskej dochádzky:
Kazuistický rozhovor:
Anamnestický rozhovor: Kazuistický rozhovor:
Diagnostika a diagnóza (psychologická, medicínska, špec.pedagogická, sociálna, iná-kto,
kedy s akým záverom):
II. ANAMNÉZY
Rodinná anamnéza:
rodičia: ďalšie osoby žijúce v domácnosti:
zloženie rodiny: bytové podmienky:
súrodenci: ekonomické zabezpečenie rodiny:
zdravotný stav rodičov: hygienické podmienky:
vzdelanie rodičov: výživa, obliekanie, vzhľad dieťaťa:
zvláštne schopnosti rodičov: štýl výchovy:
Iné-poznámka:
Osobná anamnéza:
prenatálny vývin: návyky:
pôrod: výchovné ťažkosti-poruchy správania:
ďalší vývin:
emocionálny vývin: vývin abnormálnych-patologických javov:
vývoj postoja k hodnotám: vývoj sociálnych vzťahov:
Iné – poznámka: ľaváčka
Zdravotná anamnéza:
Školská anamnéza:
97
adaptácia na MŠ: záujmy:
začiatok šk. dochádzky: záujem, spolupráca rodičov so školou:
začlenenie do kolektívu: postoj učiteľov:
forma vzdelávania: osobné tempo:
ťažkosti v edukácii:
vzťah k učiteľom: postoj ku šk. práci:
vývoj šk. úspešnosti:
výsledky za jednotlivé roky: temperament:
1.ročník
2.ročník
3.ročník
4.ročník
5.ročník
6.ročník
7.ročník
8.ročník
9.ročník
Poznámka:
úroveň vedomostí(kvalita čítania, písania, počítania, špecifické schopnosti-nadanie):
úroveň reči (výslovnosť, vyjadrovanie, slovná zásoba):
úroveň poznávacích procesov (pamäť, vnímanie, pozornosť):
úroveň motoriky (hrubej, jemnej-grafomotorika) lateralita:
III. STATUS PRAESENS
Popis problému:
Analýza:
98
Status praesens: pozitíva na čom
stavať:
čo je potrebné korigovať:
IV. PROGNÓZA
Prognóza (dlhodobá, krátkodobá- kto, aká):
V. KATAMNÉZA
Katamnéza (časové obdobie, spôsob katamnestického kontaktu):
Intervencie (kto, aké ciele a ich plnenie):
Poradenstvo a konzultácie (kto, spôsob, trvanie):
Stratégia plnenia cieľov ( použité metódy, formy):
Spôsob aktivizácie žiaka a jeho okolia:
VI. HODNOTENIE
Hodnotenie súčasného stavu žiaka vzhľadom na jeho pôvodný problém:
VII. UKONČENIE PRÍPADU
Dátum a spôsob ukončenia, podpis autora:
V dňa: podpis: pečiatka poradenského zariadenia
Poznámky: kontakty, použité materiály, odporúčania autora kazuistiky
99
Príloha B
POMÔCKA PRI VYPĹŇANÍ ZÁZNAMOVÉHO HÁRKU
OBSAH RODINNEJ ANAMNÉZY
RODINNÉ ANAMNESTICKÉ ÚDAJE – pokrvní príbuzní z oboch strán (rodičia, prarodičia,
súrodenci, súrodenci rodičov), ich choroby ... ďalšie relevantné údaje.
rodičia
- vek v čase spisovania anamnézy
- povolanie – čím je, nie presnú adresu zamestnávateľa
- bydlisko – nie presná adresa
- charakter bydliska ( prostredie a lokalita, napr. veľkomesto, mesto,
dedina, majer, osada, samota)
Samotná rodina (skúmaná) – úplná či neúplná, vzťah rodičov k dieťaťu, výchovná
a emocionálna klíma v rodine, výchovné metódy, odmeny a tresty, spôsob výchovy,
ekonomické pomery v rodine, bývanie, trávenie voľného času, resp. rozvod, kontakty dieťaťa
s druhým rodičom,
zloženie rodiny
- úplná
- neúplná,
- jednočlenná,
- rodičia nie sú príbuzní,
- rodičia sú príbuzní,
- žijú v manželskom zväzku,
- druh a družka,
- nevlastní rodičia,
- vlastný otec v domácnosti,
- jeden z rodičov zomrel,
- dieťa žije v inej rodine,
- dieťa je v pestúnskej starostlivosti (v tom prípade údaje o pestúnoch).
Súrodenci – počet súrodencov, poradie medzi nimi, vzájomné vzťahy medzi súrodencami,
podobnosti a rozdiely medzi súrodencami – osobnostné, v školskom prostredí
súrodenci
- počet a ich vek,
- poradie dieťaťa, v ktorom sa nachádza,
- súrodenci žijú oddelene,
- nachádzajú sa v detských domovoch.
starí rodičia
- žijú v spoločnej domácnosti s rodinou
- nežijú v spoločnej domácnosti s rodinou
Rodinnú anamnézu tvoria aj ďalšie nasledovné údaje:
ďalšie osoby žijúce v domácnosti
- súrodenci rodičov,
- ďalšie osoby.
bytové podmienky
100
- bývanie vo vlastnom rodinnom dome,
- bývanie v bytovom dome,
- bývanie v podnájme, prenájme atď.
charakter bytu
- aká je úroveň bývania,
- dieťa má vlastnú izbu,
- má vlastnú posteľ,
- má priestor, kde má vlastné veci.
počet ľudí v miestnosti
hygienická úroveň domácnosti
- voda vlastná, alebo ju nosia,
- udržiavaný byt, neudržiavaný byt.
ekonomické zabezpečenie rodiny
- dobré ekonomické zabezpečenie,
- zabezpečuje iba jeden z rodičov,
- rodina žije z podpory alebo sociálnych dávok
- z vlastných zdrojov
zdravotný stav blízkych členov rodiny
- uvádzajú sa iba ťažšie postihy/senzorické, mentálne, somatické,
psychiatrické/
- alkoholizmus v rodine
- samovraždy v rodine, pokusy o samovraždu,
- zvláštnosti, výstrednosti v správaní, psychopatické prejavy.
vzdelanie rodičov
- neúplné základné vzdelanie,
- stredoškolské,
- vysokoškolské.
zvláštne schopnosti rodičov
- dobrý remeselník a pod.
výživa, obliekanie a vzhľad dieťaťa
- upravené,
- neupravené,
- špinavé,
- chatrné oblečenie,
- drahé oblečenie.
štýl výchovy
- racionálno-emocionálny (dostatočné citové zabezpečovanie),
- náročný štýl (nadmerné požiadavky, prísny rodič),
- ochranný štýl (nadmerná, až úzkostlivá starostlivosť),
- ľahostajný (citovo nenasýtený vzťah),
- zanedbávajúci štýl,
- zavrhujúci štýl (matka odmieta dieťa),
- ohrozujúci štýl výchovy (týrané dieťa),
- štýl nejednotný ( otec náročný, matka ochraňujúca, vstup starých
rodičov),
- ambivalentný štýl (rodič mení jednanie k dieťaťu – jeden deň ho bije,
druhý deň ho zahŕňa láskou),
- rodičia boli zbavení rodičovských práv ( súdom nariadená náhradná
výchova),
- dieťa je v štátnej starostlivosti ( dojčenský ústav, detský domov)
- pomoc rodiny pri vzdelávaní dieťaťa,
- ambície s dieťaťom,
- spolupráca so školou,
101
- vzťahy v rodine,
- výchovné problémy,
- príprava na vyučovanie a pomoc rodičov pri učení
OBSAH OSOBNEJ ANAMNÉZY
OSOBNÉ ANAMNESTICKÉ ÚDAJE
Prenatálne obdobie a pôrod – dieťa chcené, či nie, somatický a psychický stav matky počas
tehotenstva, pôrod v čase, predčasný, prenášanie, komplikácie pri ňom.
Raný vývin– kojenie, psychomotoriky – sed, státie, chôdza, reč, začiatok a vývin
hygienických a stravovacích návykov.
Ďalší vývin – návšteva predškolských zariadení, adaptácia na ne, obdobie vzdoru, vzťah
k okoliu (rodičom, súrodencom, učiteľom a pod.). reakcia na príkazy, poslušnosť.
Emocionálny vývin– miera citových podnetov v detstve, prejavy emócií, reakcie na stres,
citové odpútavanie od základnej rodiny, prekonávanie závislosti.
Vývin postoja k hodnotám – vzťah k povinnostiam, k učeniu, záľuby a koníčky.
Vývin sociálnych vzťahov – rovesnícke vzťahy k spolužiakom a kamarátom, vzťahy
k autoritám, vzťahy k príslušníkom vlastnej rodiny.
Návyky – žiaduce i nežiaduce, jedlo, spánok, práca, hra, zlozvyky.
Záujmy a aktivity – trávenie voľného času, záľuby, záujmy, ich rozsah a stabilita.
Výchovné ťažkosti a poruchy správania – vývoj porúch, správania, záškoláctvo, krádeže,
kriminalita, abúzus (nikotinizmus, kofeinizmus, ethylizmus, gamblérstvo a iné..)
Vývoj abnormálnych, hraničných a patologických javov – počiatky a priebeh
abnormálnych prejavov, ich etiopatogenéza.
Priebeh vzdelávania.
OBSAH ŠKOLSKEJ ANAMNÉZY tvoria napr:
- adaptácia na materskú školu,
- začiatok školskej dochádzky (odklad, prvotný vzťah ku škole),
- vzťah k spolužiakom,
- vzťah k učiteľom,
- vývoj školskej úspešnosti,
- záujmy žiaka,
- záujem rodičov, spolupráca s rodičmi
- ťažkosti v edukácii
- začlenenie sa do kolektívu,
- postoj učiteľov
Priebeh zaškolenia dieťaťa je dôležitým zdrojom informácií, ktoré sú pre učiteľa nevyhnuté
pre vedenie žiaka. Informátormi môžu byť rodičia, učitelia, vychovávatelia.
OBSAH AKTUÁLNEHO STAVU
STATUS PRAESENS zisťujeme
- príslušnosť do ročníka, školská dochádzka
- aktuálna účasť na vyučovaní
- vzťah k výučbe
102
- aktívna účasť na vyučovaní
- prospech v jednotlivých predmetoch
- obľúbené a neobľúbené predmety, činnosti
- priebeh osvojovania vedomostí – ťažko, ľahko, s odporom
- nerovnomernosť vývinu pri jednotlivých predmetoch
- osvojovanie si zručností
- správanie sa na vyučovaní, pri inej organizačnej činnosti, pri voľnej
činnosti
- vzťah k dospelým, pedagógom, rovesníkom , mladším deťom, iným
autoritám
- prístup k povinnosti a práci
- vzťah k žive a neživej prírode
- vzťah k majetku a k osobným veciam
- postupy a výchovné prístupy, ktoré sú účinné, na ktoré reagujú
pozitívne
- terajšie zázemie žiaka
- oneskorovanie mentálneho vývinu
- vplyv výchovných opatrení
- vzťah žiaka k povinnostiam, k práci
- obraz úrovne žiaka aj v mimoškolskej činnosti
- sebahodnotenie
OPIS PROBLÉMU
Získané údaje sa posudzujú z týchto aspektov:
- vývin (oneskorenie a iné ),
- bohatosť podnetov z okolia (z mikroprostredia, makroprostreida),
psycho-sociálne narušenie,
- traumy (psychické, fyzické a pod.),
- prekonané choroby,
- hereditárne faktory,
- iné možné determinanty vývinu (Vašek, Š. 1991, s. 92)