JAN AMOS KOMENSKÝ
„Je jedným z najpamätnejších
mužov všetkých čias a národov“
(historik František Palacký)
(1592 – 1670)
 Spisovateľ, mysliteľ, historik, filológ, filozof, pedagóg a
reformátor školstva v rôznych krajinách
 Pôsobil na dramatickú dobu 17. storočia.
 Mal veľkú túžbu naprávať nedostatky, kdekoľvek sa s
nimi počas života stretol.
 Mal hlboký záujem o človeka a jeho zdokonaľovanie a
chápal ho projekt nápravy ktorý bol na tie časy
utopický.
 Pokrokový mysliteľ o vývoji a utváraní človeka a
spoločnosti.
"Človek sa môže stať človekom len pomocou výchovy, nie
je ničím, iba tým, čím ho robí výchova".
Niektoré životopisné údaje
J. A. Komenského
 Narodil sa 28. marca 1592 v Uhorskom Brode
na Morave (Nivnica a Strážnica). Vyrastal v
prostredí Jednoty Bratskej
 Jeho rodina patrila k vplyvnej vrstve
vrchnostenských úradníkov
 Zavčasu osirel (1604) a mal ťažké detstvo.
 Podpisoval sa Comenio nivanus
Pútnik
DETSTVO: UHERSKÝ BROD, NIVNICE, STRÁŽNICE
1592 - 1608
ŠTÚDIUM: PŘEROV, HERBORN, HEIDELBERG
1608 – 1614
 pôsobenie v Přerově 1614 - 1617
 pôsobenie vo Fulneku 618 – 1621
 skrývanie vo východných Čechách 1621 - 1627
 Lešno 1628 – 1641
 Londýn 1641 - 1642
 Elbląg 1642 - 1648
 Lešno 1648 - 1650
 Blatný Potok 1650 – 1654
 Lešno 1654 - 1656
 Amsterdam 1656 - 1670
Štúdium: Přerov, Fulnek,
Herborn, Heidelberg
 Keď mal 16 rokov začal systematicky
študovať v Přerove na latinskej škole, kde
pravdepodobne dostal prímenie Amos,
Amosus – miláčik. Neskôr na vysokej
škole (akadémii) v Hebrone a Heidelbergu
v Nemecku. Tu ho výrazne ovplyvnilo
štúdium prác F. Bacona, L. Vivesa, J. H.
Alsteda.
V rokoch 1614 – 1618 sa stal učiteľom
kazateľom v Přerove.
 V roku 1614 ho po návrate zo štúdií vysvätili
za kňaza.
 Už počas pôsobenia v Přerove, kde bol ako
učiteľ a správca školy, sa ukázal ako
uznávaný teológ a znalec náboženských
učení. Krikľavé nedostatky školskej praxe ho
inšpirovali a priviedli na myšlienku pokusu o
nápravu – školskú reformu. Preto začal
budovať nápravu vzdelávania a výchovy na
filozofii celého života.
KOMENSKÝ
ako kňaz a učiteľ v Přerove
Pravidla snažší mluvnice
(Gramaticae facilioris pracepta)
Poklad jazyka českého (Thesaurus linguare
bohemicae)
Divadla veškerenstva vecí.
Neskôr pôsobil vo Fulneku na Morave
(bol správcom školy a bratského zboru)
 V tomto období sa oženil. Je to šťastné obdobie
starostlivosti o mladú rodiny v predzvesti 30ročnej
vojny. To odrazilo v spise Listové do
nebe (1619). (Problém sociálnej
nespravodlivosti Po roku 1920 (bitke na Bielej
Hore) nastupuje obdobie perzekúcie nekatolíkov
v Česku.
 V tomto ťažkom období a aj vplyvom rodinnej
tragédie vzniká práca Labyrint světa a ráj
srdce (1623)
Pamätník J. A. Komenského v bývalom zbore Jednoty českobratskej vo
Fulneku
KOMENSKÝ ako utečenec
Po r. 1620 sa musel skrývať
pred prenasledovaním protireformácie
u svojich šľachetných priateľov.
V r. 1628 bol donútený prejsť hranicu
a odísť natrvalo zo svojej vlasti.
Začal tak 42 rokov dlhý pobyt utečenca. Usídlil sa
v poľskom Lešne, kde pôsobil ako
učiteľ a zástupca
rektora gymnázia.
TVORIVÝ NÚTENÝ
POBYT v LEŠNE
Po odchode z Moravy sa usídli
v poľskom Lešne,
Jednoty Bratskej kde pôsobí v rokoch:
 1628 – 1641: tu napísal Veľká Didaktika,
Informatórium školy mateřské, Vestibulum Predsieň
(1633)
 1648 – 1650: Škola hrou, Zákony pre dobre
usporiadanú školu, Pravidlá správania mravnosti
 1654 – 1656: Posol mieru, Svetlá Európy
KOMENSKÉHO
JAZYKOVEDNÉ PRÁCE:
POKLAD JAZYKA ČESKÉHO (THESAURUS LINGUAE BOHEMICAE)
(ČESKO-LATINSKÝ SLOVNÍK; 40 ROČNÁ PRÁCA) , ZHOREL PRI POŽIARI
LEŠNA
NAJNOVŠIA METÓDA JAZYKOV (METHODUS LINGUARUM NOVISSIMA)
PODROBNE V NEJ VYLOŽIL A ZDÔVODNIL TEÓRIU VYUČOVANIA
JAZYKOV)
DIVADLO VEŠKERENSTVA VĚCÍ (THEATRUM UNIVERSITATIS RERUM)
(NEDOKONČENÝ SPIS V KTOROM ŽIADAL VZDELANCOV O ROZVOJ
KULTÚRY)
BRÁNA JAZYKOV OTVORENÁ (JANUA LINGUARUM RESERATA)
UČEBNICA LATINČINY. ZNAMENÁ ZLOM VO VYUČOVANÍ LATINČINY,
VTEDY HLAVNÉHO PREDMETU ZAVRHOL DOGMATICKO-GRAMATICKÝ
SPÔSOB ŠTÚDIA JAZYKOV)
O histórii starej Moravy: Mapa Moravy (podrobná)
 Prvé vydanie 1627
PEDAGOGICKÉ PRÁCE
obsahujú
1. všeobecnú teóriu výchovy (opiera sa o
filozofiu)
2. didaktické (rozpracoval ajpodrobnejšie na
princípe senzualizmu)
3. špeciálnu metodiku vyučovania
4. učebnice
5. návrh organizácie a riadenia
školstva (reforma školskej sústavy)
Snahy o REFORMU ŠKOLSTVA v ANGLICKU
V LEŠNE ŽIL AŽ DO R. 1656 S PRESTÁVKAMI VYPLNENÝMI
POBYTOM V ANGLICKU (1641- 42), KDE PRIŠIEL NA
POZVANIE PARLAMENTNÝCH KRUHOV ABY SA VENOVAL
REORGANIZÁCII VEDY, VEREJNÉHO ŽIVOTA A
ŠKOLSTVA:
CESTA SVETLA (VIA LUCIS).
„NECH VŠE SAMO PLYNE, NENÍ ŽÁDNÉHO
NÁSILI.
JE MNOHO TĚCH, CO CHTĚJÍ
VLÁDNOUT JINÝM, ALE SOBĚ
NIKDO.“
Švédsko (1642 – 48)
 Vyjednával s kancelárom Oxenstjernom.
Pôsobil v Elbingu, pracoval na učebnici
latinčiny Dvere jazykov otvorené,
ktorá ho preslávila po celej Európe.
Pobyt v Blatnom Potoku
 Blatný Potok (Sározpatak) v Uhorsku je obdobím
(1650 – 54) literárnej, vedeckej a pedagogickej
činnosti.
 Žil v rodine kniežaťa Rákócziho, tu si prakticky
vyskúšal ideu pansofickej školy.
 V tomto období mal K. čulé kontakty s mestami
na Východnom Slovensku, osobitne Prešovom.
 napísal tu významné diela: Vševedná škola, Škola
hrou, Svet v obrazoch, Reč o vzdelaní ducha, ...
Posledné útočište – AMSTERDAM
 Po treťom pobyte v Lešne (1654 –1656) veľký
požiar zničil jeho cenné rukopisy
 Vo veku 64 rokov odchádza do holanského
Amsterdamu, kde strávi posledných 14 rokov
svojho života.
 Pod ochranou bohatého mecenáša
(veľkopodnikateľa Geerera) žil bez ekonomických
problémov
konečne vydal Veškeré spisy didaktické
(Opera didactica omnia), ktoré obsahovali práce z
pobytu Lešna, Elbingu, potocké spisy a nové
amsterdamské spisy.
KOMENSKÝ o VÝCHOVE
 K. chápe človeka ako obraz Boží ako obraz
dokonalého pravzoru Boha – to neznamená len
zjednotenie s najvyššou dokonalosťou, ale
zahrňuje požiadavku, že človek sa má
zdokonaľovať
 človek je podľa K. slobodná aktívna bytosť
ktorá má správnym spôsobom rozvíjať
najlepšie stránky ľudskej prirodzenosti
 Za najvýznamnejší cieľ výchovy a vzdelávania
považuje ĽUDSKOSŤ človeka
CIEĽ VÝCHOVY ODVODZUJE OD CIEĽA ĽUDSKÉHO
ŽIVOTA – MÁ CHARAKTER INDIVIDUÁLNY A SOCIÁLNY:
 ČLOVEK SA STÁVA ČLOVEKOM LEN VZDELANÍM,
RESP. VÝCHOVOU, KTORÉ NAVRHUJE UŽ OD PRVÉHO ROKA ŽIVOTA A
ROVNAKÉ PRE VŠETKÝCH.
PRESADZOVAL:
- KOLEKTÍVNE VYUČOVANIE
- PRIRODZENÚ VÝCHOVU
- PEDAGOGICKÝ REALIZMUS
- POUŽÍVANIE MATERINSKÉHO JAZYKA V ŠKOLÁCH
 AKO PRVÝ NÁSTOJIL NA POŽIADAVKY JEDNOTNEJ
ŠKOLY, PRIRODZENEJ VÝCHOVY.
 POZORNOSŤ VENOVAL NIELEN ROZUMOVEJ ALE AJ
MRAVNEJ VÝCHOVE (KRESŤANSKÁ MORÁLKA).
NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA je SRDCOM PEDAGOGIKY
„NERODÍME SA LEN PRE SEBA SAMÝCH, ALE AJ PRE BOHA A PRE BLÍŽNYCH,
T. J. PRE SPOLOČNOSŤ ĽUDSKÉHO
POKOLENIA, ABY SÚC O TOM OPRAVDIVO PRESVEDČENÍ, ZVYKALI SME SI
HNEĎ OD DETSTVA SNAŽIŤ SA A USILOVAŤ
SVOJOU SLUŽBOU BYŤ PROSPEŠNÍ ČO NAJVIAC ĽUĎOM.“
„ČO NIE JE VO VZŤAHU K BOHU A K BUDÚCEMU ŽIVOTU, JE
ČISTÁ MÁRNIVOSŤ.“
V MRAVNEJ VÝCHOVE:
 Záujem,
 Postupnosť,
 Názornosť,
 Slovo,
 Kontrola,
 Aplikácia.
Z tohto vychádzala aj
KONCEPCIA systému škôl pre mládež
 dieťa začína materskou školou (rodina,
matka do 6 rokov)
 pokračuje obecnou- národnou (od 6 -12
rokov) kde sa vyučuje reč materinská
 pokračuje latinskou školou (od 12 do – 18
rokov)
 akadémia (od 18 – 24 rokov) + 2 roky
cestovania po svete
Školská sústava podľa Komenského
Školská sústava podľa
Komenského
Východiská filozofie Komenského
K. študoval európsku filozofiu Aristotelovu
scholastiku, platonizmus, Bacona,
Campanellu, Ratkeho, Bodina. Filozoficky
chcel určiť vzťah človeka k vesmíru, k svetu.
HLUBINA BEZPEČNOSTI -1. spis, kde
hovorí, že človek je mikrokozmos v
makrokozme (Paracelzus).
CESTA SVETLA – spis kde je bojovníkom za
mier.
Ďalšie filozofické práce
 Labyrint sveta a ráj srdce
 Obecná porada o náprave vecí lidských
V nej dáva návod ako zlepšiť svet k lepšiemu, má 7
častí:
 Panegersia (všebudenie)
 Pananaugia (všeožiarenie)
 Pansofia (vševeda)
 Pampaedia (vševýchova)
 Panglottia (všemluva)
 Panorthosia (všenáprava)
 Panuthesia (vševýzva)
FILOZOFIA VÝCHOVY
 Jeho pansofistická požiadavka "omnes, omnia,
omnimo (všetkým, vo všetkom, všestranne)"
sa premietla do cieľov, obsahu a metód výchovy
a sleduje všestrannú kultiváciu ľudskej osobnosti
a jej socializácie.
 K. nadviazal na grécku kalokagatickú výchovu s akcentom
na rozvíjanie krásy a dobra, mal na zreteli múdrosť,
láskavosť, dobrotu, milosrdnosť a samozrejme kultúrnosť
Komenského "cultura universalis" je cieľavedomé
zameranie na formovanie vzťahu k svetu, k prírode, k
poznaniu, ku kultúre, k ľudom i k Bohu.
PANSOFICKÁ METÓDA
 Východiskom pre výchovu a vzdelávanie bola
univerzálna požiadavka, ktorej základom bola
kombinácia:
– analýzy
– syntézy
– sykrízy
(čiže rozboru, zloženia do celku a porovnania)
Znamenalo to začínať od najširšieho celku.

„Nie len deti šľachticov, alebo boháčov, ale rovnako
všetky,
šľachtické i nešľachtické, bohaté i chudobné, chlapci
a dievčence, vo všetkých mestách i mestečkách, obciach
o dedinách, musia sa prisťahovať do školy.“
Pansofické vzdelávanie a výchova
sa dotýkalo všetkých ľudí:
 bez rozdielu pohlavia
 veku
 bez rozdielu stavu
OMNES
OMNIA
„učiť sa znamená kráčať k poznaniu“
Dôležité je
NAUČIŤ VŠETKO PODSTATNÉ, ČO
POTREBUJE
ČLOVEK PRE ŽIVOT
OMNIMO
 TRETIA
UNIVERZALISTICKÁ POŽIADAVKA
NASKRZ , naprieč všetkým,
VŠESTRANNE
Najdôležitejšia pedagogická tvorba
 Za základné dielo považujeme
Veľkú didaktiku
(Didaktika Magna)
Veľká
Didaktika
obsahuje aj teóriu výchovy
aj vzdelávania
určil pre učiteľov ciele, obsah
metódy lepšieho vzdelávania
a výchovy, utvárania človeka,
preto školu nazval
dielňou ľudskosti.
Pri písaní sa inšpiroval
Didaktikou od Eliaša Bodina (1638).
DIDACTICA MAGNA
 viac krát prepracoval a považoval ju za
svoje základné pedagogické
dielo(pôvodná Česká didaktika mala 30
kapitol, Veľká didaktika – 33 kapitol).
Významné myšlienky sú :
 „Vyučovanie má začínať od mladosti a má
byť rozdelené do stupňov“ (celoživotné
vzdelávanie)
 dievčatá a chlapci sa majú vzdelávať
spoločne (koedukácia)
V Didaktice podal komplexný rozbor vyučovania.
Obsah a zámer vyjadril takto:
„V Didaktike podávajúcej všeobecné umenie učiť
všetkých všetko, alebo spoľahlivý a vybraný spôsob,
ako možno po všetkých obciach, mestách a dedinách
niektorého kresťanského štátu zriaďovať také školy,
aby sa všetka mládež oboch pohlaví bez akejkoľvek
výnimky mohla vyučovať v náukách, zušľachťovať
v mravoch, napĺňať zbožnosť, a tak v rokoch
dospievania stručne, príjemne a dôkladne sa naučiť
všetko, čo je potrebné pre prítomný a budúci život.“
Prínos VD do organizácie
vyučovania v celej Európe
 triednohodinový systém výučby
 vyučovacia hodina ako základná
jednotka rozvrhu a organizácia výučby do
školského roka
 Zdôvodňuje opodstatnenosť slovnonázornej
koncepcie vyučovania (proti
scholastickej: vyučovanie treba začínať
pozorovaním vecí a nie výkladom
o veciach.“
DIDAKTIKA –PEDAGOGIKA
Komenský chápe didaktiku širšie ako dnes.
Zaoberá sa:
 cieľmi a úlohami výchovy,
 otázkami obsahu vzdelávania,
 obsahom mravnej, telesnej, náboženskej
výchovy (čo je v súčasnej pedagogike
obsahom teórie výchovy)
 vyučovacími zásadami a princípmi,
 ale aj organizáciou školy a školskej sústavy.
XVII. kapitola Veľkej didaktiky
Základom ľahkosti pri vyučovaní a učení sa.
Omnia sponte fluant, absit violentia rebusVšetko
nech plynie samo sebou, nebude veciam robené násilie.
J. A. Komenský: „keď budeme kráčať v šľapajach prírody, ukáže sa, že vyučovanie mládeže bude
postupovať ľahko. Základy ľahkosti pri vyučovaní a učení sa zhrnul do 10. zásad:
 ZÁSADA I: Ak sa začne zavčasu, pred skazením myslí
 ZÁSADA II: Ak sa bude diať s náležitou prípravou ducha
 ZÁSADA III: Ak sa bude postupovať od všeobecného k zvláštnemu
 ZÁSADA IV: Od ľahšieho k ťažšiemu
 ZÁSADA V: Ak sa nikto nepreťaží prílišným množstvom učiva“
 ZÁSADA VI: Ak sa bude všade postupovať pozvoľna
 ZÁSADA VII: Ak sa nikto nebude nútiť do ničoho, leda, po čom sám zatúži,
podľa
 ZÁSADA VIII: Všetko sa bude podávať názorne
 ZÁSADA IX: Aby sa dalo hneď použiť
 ZÁSADA X: Všetko stále jednou a tou istou metódou
ANALYTICKÁ DIDAKTIKA
 10. kapitola NAJNOVŠEJ METÓDY
JAZYKOV bola viac krát samostatne
uverejnená ako (didaktika je teória správneho
vyučovania
 vyučovať znamená uspôsobovať, aby sa žiak
učil s chuťou a dôkladne
 teória vyučovania znamená ovládať isté
metódy vyučovania, a v opore o ne viesť
žiaka k vedomostiam
187didaktických pravidiel
 zásada názornosti
 zásada vedeckosti
 zásada primeranosti
 z. od jednoduchšieho k zložitejšiemu
 z. od blízkeho k vzdialenejšiemu
 z. od ľahšieho k ťažšiemu a pod.
 (uvedomelosti, aktivity, postupnosti)
Väčšina pg. zásad platí dodnes !
 ZÁSADA VI: Ak sa bude všade postupovať pozvoľna
 ZÁSADA VII: Ak sa nikto nebude nútiť do ničoho, leda, po
čom sám zatúži, podľa
 ZÁSADA VIII: Všetko sa bude podávať názorne
 ZÁSADA IX: Aby sa dalo hneď použiť
 ZÁSADA X: Všetko stále jednou a tou istou metódou
 J. A. Komenský, (1991, s. 110) tvrdí, že za takýchto
podmienok všetko bude plynúť pokojne a príjemne.
SENZUALIZMUS:
SLOVNO-NÁZORNÁ KONCEPCIA
 „Všetko podľa možnosti predkladať
zmyslom, najmä: viditeľné – zraku,
počuteľné – sluchu, zavoňateľné – čuchu,
ochutnateľné – chuti, hmatateľné – hmatu,
a keď voľačo môžeme súčasne vnímať
niekoľkými zmyslami, musíme to predkladať
súčasne niekoľkým zmyslom.“
SVET V OBRAZOCH
ORBIS PICTUS
Ďalšie Komenského pedagogické práce
 Svet v obrazoch (ORBIS PICTUS)
 Škola hrou (SCHOLA LUDUS)
 Brána Jazykov otvorená (JANUA LINGUARUM
RESERATA)
Zásadne novú a progresívnu učebnicu latinčiny
ďalších cudzích jazyku bola, v ktorej je zhrnuté osem
tisíc slov do tisíca viet a do jedného sta vecných
okruhov, čo umožnilo súčasne vyjadriť názorne i
slovom a neodtrhovať, ako sa dosiaľ dialo, jazykovú
výchovu od sústavného poznávaniu skutočnosti.
SYNKRITICKÁ metóda
= t.j. POROVNÁVANIE PRÍRODNÝCH JAVOV
S VÝCHOVNÝMI:
„Najlepší postup na udržanie disciplíny má
nebeské Slnko, ktoré poskytuje rastúcim veciam
svetlo a teplo vždy, dážď a vietor často, blesky
a búrku zriedka, i keď aj tieto slúžia ich dobru.“
PRVÁ UCELENÁ KONCEPCIA PREDŠKOLSKEJ VÝCHOVY
INFORMATORIUM ŠKOLY MATEŘSKÉ
„učiť sa môže, kto je nato pripravený“
„neodkladať učenie, ak je na to pripravený“
kniha pre rodičov - rozsahom neveľké dielo, no
nesmierne bohaté na myšlienky o výchove
najmenších (životospráva, rozumový a citový
vývin).
Systematický návod pre matky, ako úspešne
rozvíjať výchovu najmenších v rodine a ako ich
pripravovať pre školskú dochádzku.
ZAČAŤ TREBA ČÍM SKOR...
NA DOBREJ VÝCHOVE ZÁLEŽÍ...
 vyslovil požiadavku zdokonaľovania človeka
už v rannom detstve:
„Celkem vzaté jsme takí (telom, duchom,
mravmi, snažením, rečou, chovaním), akými
nás učinila první výchova".
Všetkým generáciám pedagógom teoretikov i
praktikov Komenský dáva podnet k skúmaniu
procesu výchovy i k definícii pojmu výchova.
J. A. KOMENSKÝ
ako učiteľ učiteľov
POŽIADAVKY NA DOBRÉHO UČITEĽA
 Zhrnul v PAMPAEDII (štvrté dielo Všeobecnej
porady o náprave ľudských vecí)
do troch zásad:
1. Aby každý učiteľ bol taký, akými má robiť iných
2. Aby každý učiteľ poznal spôsoby, ako urobiť
iných takými
3. Aby bol horlivý vo svojom diele.
OSOBNOSŤ učiteľa
 K. hovorí o učiteľovi, ktorý má životnú
múdrosť, morálne, náboženské a sociálne
hodnoty (kvality).
 Želal si, aby učiteľ žiakom dobre rozumel,
aby v dnešnom jazyku bol dobrým
psychológom.
 Za dôležité považoval, aby si učitelia
vytvárali správny úsudok a aby si cvičili
pamäť (odmietal memotechniku ako násilnú a
jednostrannú robiacu so žiakov papagáje).
Omnia sponte fluant,
absit violentia rebus
 majú pracovať s rôznymi schopnosťami žiakov
ZAPAMATAŤ si rôzne údaje, vyvolať si veci, čiže
procesy vtláčania, uchovávania a vybavovania si
vnemov
 nesmú zabúdať na OPAKOVANIE vedomostí
žiakov
 Nesmú tiež zabúdať na SPÁJANIE nových
vedomostí s predchádzajúcimi
DETI - KLENOTY DIAMANTY NAJDRAHŠIE
„Hľa, my dospelí, ktorí len seba
pokladáme za ľudí, vás [deti] za malé
opice, len seba za múdrych, vás za
nerozumných, len seba za výrečných,
vás za nemluvňatá, sme odkazovaní do
VAŠEJ ŠKOLY!“
Vy ste nám daní za učiteľov, vaše činy našim
za ideál a vzor!
Komenský: pokus o diferenciáciu žiakov podľa
spôsobilostí a nadania –
prvé základy špeciálnej pedagogiky
 Deti s ostrým rozumom
1) Vedychtivé a poslušné
2) Poslušné, ale pomalé
3) Vedychtivé, ale neposlušné
 Deti s nedostatočne ostrým rozumom
4) Vedychtivé a poslušné
5) Lenivé ale poddajné
6) Vedychtivé, schopné, poddajné
Zomrel 15. novembra 1670
v Holandsku po dlhšej chorobe vo
veku 78 rokov.
Pochovali ho 22. novembra vo
valónskom kostolíku v Naardene
pri Amsterdame, kde mu v
medzivojnovom období umiestnili
pamätník.
V súčasnosti mu vďační rodáci
postavili múzeum s pamiatkami
na jeho dielo.
ZHRNUTIE
 BOL NAJVÝZNAMNEJŠOU OSOBNOSŤOU 17. STOROČIA.
 POVAŽUJE SA DODNES ZA UČITEĽA NÁRODOV A MNOHÉ JEHO
PEDAGOGICKÉ MYŠLIENKY SÚ AKTUÁLNE AJ V SÚČASNOSTI.
 VYPRACOVAL SYSTÉM PEDAGOGIKY AKO VEDY, NATOĽKO
PREDSTIHOL DOBU, ŽE ŠKOLA JEHO PREDSTÁV STÁLE ZOSTÁVA
IDEÁLOM.
 JEHO MYŠLIENKY SÚ DOPOSIAĽ NIELEN UŽITOČNÝM POUČENÍM
PRE ŠKOLU SÚČASNOSTI, ALE V INOM ZMYSLE AJ PROGRAMOM
PRE ŠKOLU BUDÚCNOSTI, Ako prvý použil tieto pojmy:
- školský rok
- školské prázdniny
- školský týždeň
- počet vyučovacích hodín
- plán organizácie školskej práce.
 KOMENSKÝ BOL TEDA UZNÁVANÝ AJ POČAS SVOJHO ŽIVOTA.
 JEHO PEDAGOGICKÉ DIELA BOLI PRELOŽENÉ DO NIEKOĽKÝCH
JAZYKOV.
Literatúra
KOMENSKÝ, J. A.: Veľká didaktika. 2. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo, 1991. 271 s. ISBN 80-08-01022-3.
KOMENSKÝ, J. A.: Vybrané spisy II. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo, 1956. 436 s.
KOMENSKÝ, J. A. 1991. Informatórium školy materskej. Bratislava: Slovenské
pedagogické nakladateľstvo. 158 s. ISBN 80-08-01568-3.
PŠENÁK, J. 1991. Jan Amos Komenský. Matica slovenská. 45 s.
ISBN 80-7090-198-5.
REBLE, A. Dejiny pedagogiky. Bratislava : SPN, 1995 . 294 s.
ISBN 80-08-02011-3
ČAPKOVÁ, D.: Učiteľ učiteľov. Slovenské pedagogické
nakladateľstvo, Bratislava, 1992
KMEŤ, P. - ČERNOTOVÁ, M.: Život a dielo Jana Amosa
Komenského, Prešov: PU v Prešove, 2010. 141 s.ISBN 978-80-
555-0161-1.
POPELOVÁ,J., a kol. Filozofia Jána Amosa Komenského.
Bratislava, 1985. 231 s. 75 – 042-86
KARŠAL, F., Základné pedagogické a psychologické diela.
Bratislava, 1970. 364 s. 67 – 174 - 70
LORDKIPANIDZE, D.O.: JAN AMOS KOMENSKÝ. Praha: Státní
pedagogické nakladateľství, 1972. 334 s. SPN 24-0-180
SROGOŇ, T. CACH, J. MÁTEJ, J. SCHUBERT, J.: Dejiny
školstva a pedagogiky. Slovenské pedagogické nakladateľstvo,