John LOCKE
Doc. Dr. Vlasta Cabanová, PhD.
John LOCKE (1632 – 1704)
nar. 29. august 1632
Wringtone, Somerset v
Anglicku
Zomrel 28. októbra 1704,
Oates, Essex v Anglicku
John LOCKE – všestranný mysliteľ
predstaviteľ empirizmu, osvietenectva v Anglicku
• filozof, lekár, učiteľ
• zakladateľ novovekej filozofie
• zakladateľ systematickej teórie poznania
• autor sociálno – filozofických teórii
• ako pedagóg vytvoril vlastný pedag. systém
• nadviazal na Francisa Bacona, René Descarta
• zaoberal sa výchovou TEORETICKY aj PRAKTICKY
• zástanca individuálnej výchovy
• významné miesto pripisoval ROZUMOVEJ a
MRAVNEJ výchove
• dôraz kládol na výchovu charakteru,
disciplinovanosti, cvičeniu vôle
• odmieta prevahu gramatiky
• nezaoberal sa výchovou dievčat
Rozprava o ľudskom rozume
(hlavné filozofické dielo)
• rozsah a možnosti ľudského poznania
• človek si morálku a akékoľvek poznanie
osvojuje skúsenosťou
• v tomto diele autor odpovedá na dve
základné otázky :
1. Ako sa predstavy a pojmy dostávajú do vedomia človeka?
2. Môžeme sa spoľahnúť na to, čo nám hovoria zmysly?
Niekoľko myšlienok o výchove
• autor oceňuje význam výchovy, deti mal by ho
vychovávať vychovávateľ - odborník, nie rodičia
• výchova spôsobuje najväčšie rozdiely medzi ľuďmi
• nech sú ľudia akýkoľvek, je to dôsledok výchovy
• detská myseľ sa dá usmerniť ako voda
• nepripúšťa feudálnu teóriu o urodzenosti a o
vrodených rytierskych schopnostiach šľachticov
vládnuť
• akékoľvek dojmy (najmenšie, či veľké) u dieťaťa v
útlom detstve v ňom zanechávajú trvalé následky
Niekoľko myšlienok o výchove
(pokračovanie)
• Prvý kritický filozof, otec modernej kritiky
poznania.
• Vystúpil proti Descartovi i Leibnitzovi o
vrodených ideách: „v ľudskom vedomí nie sú
vrodené.
• Všetky poznatky človek získa z vonkajšieho
sveta.
• To, že vrodené idey neexistujú dokazuje
duševný stav dieťaťa i divocha.
Cieľom Lockovej výchovy bol
gentleman – dokonalý muž
G. ktorý rozumne riadi svoje veci. Výchova sa u dieťaťa
a má realizovať hneď od narodenia starostlivosť o zachovanie a
posilnenie zdravia, o rozvoj telesných síl rozumným otužovaním,
správnou životosprávou, sústavným telesným cvičením, športom,
hrami a prácou vzdelanie gentlemana by malo obsahovať
materinský jazyk, francúzštinu, latinčinu, zemepis,
astronómiu, prírodovedu, fyziku, chémiu, matematiku,
dejepis, morálku a základy práva, výchovu by malo dopĺňať
cestovanie – poznávanie sveta a učenie sa k šľachetnému
spolužitiu s ľuďmi.
Pri výchove gantlemana uplatňoval
V ZDRAVOM TELE ZDRAVÝ DUCH
• vychádzal z antickej zásady: „V zdravom tele
zdravý duch“ – fyzická zdatnosť
• podporovať otužilosť, pobyt na čerstvom
vzduchu, pestovanie športov (plávanie),
dostatok spobádal k učeniu pánku
• sa tanca, jazde na koni, výcviku v remesle a
záhradníctve
• podľa Locka „to je stručné a výstižné
vyjadrenie podstaty šťastia na tomto svete“
MRAVNÁ VÝCHOVA (podľa Locka)
Motívom mravného konania je:
• egoistický motív
• schopnosť pociťovať rozkoš a bolesť
• mravnosť je vecou jednotlivca, ktorý vyplýva
z pocitov
TELESNÉ TRESTY (PODĽA LOCKA)
mal by za rodičov robiť niekto iný, aby
nestratili vážnosť