VZDELANIE a VZDELÁVANIE
Program VZDELÁVANIE PRE 21. STOROČIE
(4 hlavné piliere vzdelávania)
Medzinárodná komisia UNESCO (Delorsova správa) vymedzila vzdelávanie základnými procesmi
• Učiť sa poznávať
• Učiť sa konať
• Učiť sa žiť spoločne
• Učiť sa byť autentickou osobnosťou
(1998)
OD INFORMAČNEJ SPOLOČNOSTI K VEDOMOSTNEJ
• NARASTÁ VYZNÁM VZDELANIA
„Negramotní v 21. storočí nebudú tí, ktorí nevedia čítať a písať, ale tí, ktorí sa nevedia učiť, odnaučiť a znovu naučiť."
A. Toffler
TRENDY SÚČASNEJ ŠKOLY
A. EXTRAPOLÁCIA (AKO BUĎ UDRŽIAVANIE BYROKRATICKY RIADENÝCH ŠKOLSKÝCH SYSTÉMOV-UDRŽÍ SA TRADIČNÝ MODEL VEREJNEJ ŠKOLY, ALEBO ROZŠÍRENÉ UPLATŇOVANIE ) TRHOVÉHO MODELU VO VZDELÁVANÍ (PRIVATIZAČNÝ MODEL ŠKOLY);
B. RESCHOLRIZÁCIA (ŠKOLY AKO HLAVNÉ STREDISKÁ SPOLOČENSKÉHO ŽIVOTA SOCIÁLNY MODEL ŠKOLY, ALEBO ŠKOLY AKO ORGANIZÁCIE NA ZÁMERNÉ A RIADENÉ UČENIE SA - MODEL UČIACEJ SA ŠKOLY);
C. DESCHOLARIZÁCIA (ÚPADOK ŠKOLSTVA V DÔSLEDKU NEZÁUJMU O UČITEĽSKÚ PROFESIU, ALEBO AJ NAHRADENIE ŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA SIEŤAMI UČIACICH SA V PODMIENKACH SPOLOČNOSTI INFORMAČNÝCH SIETÍ-TZV MODEL UČIACICH SIETÍ)
TYPY VZDELÁVANIA
FORMÁLNE VZDELÁVANIE („FORMAL LEARNING") VZŤAHUJEME K INŠTITÚCIÁM URČENÝM NA VZDELÁVANIE A ODBORNÚ PRÍPRAVU (UDEĽUJÚ OFICIÁLNE UZNÁVANÉ DOKLADY O NADOBUDNUTÍ KVALIFIKÁCIE).
(AKO OTVORENÝ, ALEBO UZAVRETÝ ŠK. SYSTÉM)
NEFORMÁLNE VZDELÁVANIE(„NON-FORMAL LEARNING") MÔŽE BYŤ UMOŽŇOVANÉ NA PRACOVISKU A V RÁMCI AKTIVÍT OBČIANSKYCH ZDRUŽENÍ A ORGANIZÁCIÍ (NAPR. MLÁDEŽNÍCKE ORGANIZÁCIE, ODBORY A POLITICKÉ STRANY). ALE I PROSTREDNÍCTVOM ORGANIZÁCIÍ, KTORÉ BOLI VYTVORENÉ NA DOPLNENIE FORMÁLNYCH SYSTÉMOV VZDELÁVANIA (NAPR. VÝTVARNÉ, HUDOBNÉ, ŠPORTOVÉ KRÚŽKY, SÚKROMNÉ HODINY AKO PRÍPRAVA NA SKÚŠKY).
INFORMÁLNE VZDELÁVANIE (NEINŠTITUCIONÁLNE VZDELÁVANIE; „INFORMAL LEARNING") JE PRIRODZENOU SÚČASŤOU KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA. NA ROZDIEL OD FORMÁLNEHO A NEFORMÁLNEHO VZDELÁVANIA SA NEMUSÍ BYŤ ZÁMERNÉ.
VZDELANIE
• VZDELANIE - NIE JE PROCES, ALE ,,VÝSLEDOK"(PRODUKT) PROCESU VZDELÁVANIA. JE VYJADRENÍM ODBORNOSTI, KVALITY, KOGNITÍVNA (= POZNÁVACIA) ZLOŽKA OSOBNOSTI JEDINCA, KTORÁ SA SFORMOVALA POMOCOU VZDELÁVACÍCH PROCESOV
• VZDELANIE PREDSTAVUJE NÁSTROJ, PREDPOKLAD ÚSPECHU ŽIVOTA V SPOLOČNOSTI 21. STOROČIA!!!
• VZDELÁVANIE - PROCES, V KTOROM SI ŽIAK OSVOJUJE POZNATKY A ČINNOSTI, VYTVÁRA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI, ROZVÍJA TELESNÉ A
DUŠEVNÉ SCHOPNOSTI
VZDELÁVANIE plní funkcie
• informatívnu a formativnu
• personalizačnú
• kvalifikačnú (profesionalizačná)
• akulturačnú
• diferenciačnú
• socializačnú
• humanizačnú
• inštrumentálnu
• selektívnu
Je možno poskytnúť rovnako kvalitné vzdelávanie všetkým?
MERITOKRATICKÝ princíp
• vzdelávací princíp západných demokracií
• rovnosť vzdelávacích šancí
• rovnosť vzdelávacích príležitostí
= škola prispieva k prehlbovaniu rozdielov
• meritokratický princíp - vzdelávací princíp základných demokracií (rovnosť šancí, rovnosť príležitostí)
o úspechu žiaka v škole má rozhodovať len jeho snaha a pracovitosť a nie socio-ekonomický status rodičov
Druhy vzdelania
a) horizontálne členenie:
všeobecné
polytechnické
odborné
b) vertikálne členenie: základné, stredné, vysokoškolské
STUPNE VZDELANIA/VZDELÁVANIA podľa medzinárodnej klasifikácie OECD (ISCED)
ISCED (international standard classification of education)
ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie
ISCED 1 - primárne vzdelávanie, 1. stupeň ZŠ
ISCED 2-2. stupeň ZŠ, nižšie ročníky 8 - ročných gymnázií
ISCED 3 - stredné školy
ISCED3A - stredné školy s maturitou
ISCED3C - stredné odborné školy bez maturity
ISCED 4 - pomaturitné vzdelávanie,kurzy
ISCED 5A- 1. a 2. stupeň VŠ (Bc.,Mgr.,lng.)
ISCED5B - vyššie pomaturitné odborné vzdelávanie
ISCED 6 - doktorandské štúdium
Obsah vzdelávania
v závislosti od filozofie školy v rôznom pomere vždy
predstavujú
• Vedomosti (znalosti)
• Spôsobilosti
• Zručnosti
• Návyky
• Charakterové vlastnosti
• Postoje
ZNALOSTI
• sú prevažne kognitivně individuálne sústavy predstáv a pojmov, teórií a komplexných štruktúr, ktoré si žiak osvojil vďaka školskému vzdelávaniu, vlastnému učeniu a iným vplyvom.
• sú subjektivizované objektívne existujúce poznatky, t. j. tie, ktoré si človek sám osvojil
v procese učenia, čím sa stali súčasťou jeho individuálneho vedomia (prešli do dlhodobej pamäti človeka).
Pod znalosťami chápeme:
• => PSYCHICKÉ DANOSTI, ktoré človek získava UČENÍM - či už v škole praktickou činnosťou (Grác)
=> OSVOJENÉ, t.j. ZAPAMÄTANÉ a POCHOPENÉ FAKTY a VZŤAHY medzi nimi (v podobe pojmov, pravidiel, poučiek, zákonov, vzorcov, značiek a pod.)
=> SÚ TO POZNATKY OSVOJENÉ, ZMYSLOVO PRIJATÉ, pochopené a subjektívne spracované.
SPÔSOBILOSTI
• osvojený systém spôsobov, ktorými človek správne a pohotovo vykonáva určitú činnosť, pričom uplatňuje získané vedomosti, skúsenosti, schopnosti a ďalšie osobné vlastnosti"
• ide o súbor usporiadaných a zladených operácií a úkonov.
• ktorými človek pohotovo a správne vykonáva určitú činnosť, pričom uplatňuje svoje vedomosti, skúsenosti, schopnosti a ďalšie osobné vlastnosti majú vyššiu kvalitu, (je zaujímavé, že spôsobilosti obsahujú vedomosti, ktoré
v spôsobilostiach fungujú ako rozhodovacia a regulujúca zložka)
• profesijné spôsobilosti označované aj ako kompetencie.
• Označujeme nimi určitý druh spôsobilostí, ovládanie ktorých oprávňuje osobu na výkon určitej činnosti, alebo pôsobenie v určitej profesii (napr. učiteľské kompetencie).
Psycho-motorická zložka
• Návyky - považujeme za zvláštny druh spôsobilostí. Najčastejšie „zautomatizované spôsobilosti alebo ich časti"
• Zručnosti - chápeme ako psychomotorické schopnosti vyjadrujúce manuálnu šikovnosť. Výcvikom, opakovaním sa presnosť a kvalita vykonávaných zručností zlepšuje
a zdokonaľuje.