REFORMNÉ A ALTERNATÍVNE ŠKOLY Doc. Dr. V. Cabanová, PhD PRÍČINY VZNIKU HNUTIA REFORMNÝCH ŠKÔL NOVOVEK - NOVÉ MODERNEJŠIE PRÍSTUPYVO VÝCHOVE A V ŠKOLSKOM VZDELÁVANÍ PRIBÚDALI NOVÉ POZNATKY O ČLOVEKU A NOVÉ VEDNÉ DISCIPLÍNY: LIEČEBNÁ PEDAGOGIKA,VÝVINOVÁ PSYCHOLÓGIA, SOCIOLÓGIA A POD MYŠLIENKY ZNÁMYCH PEDAGÓGOV J.A. KOMENSKÝ, F. FROBEL KONIEC 19. STOROČIA - KRITIKA TRADIČNEJ ŠKOLY VEDOMIE UČITEĽOV, RODIČOV, FILOZOFOV, PSYCHOLÓGOV O TOM, ŽE VÝCHOVA A VZDELÁVANIE JE PRE DETI UTRPENÍM, ŽE NEREŠPEKTUJE PRIRODZENÚTÚŽBU DETÍ PO POZNANÍ, ICH ZVEDAVOSŤ A NEZOHĽADŇUJE PODSTATU DETSTVA. ODPORVOCI HERBARTIZMUV SKOLÁCHKONIEC 19. STOROČIA - KRITIKA TRADIČNEJ ŠKOLY ŠVÉDSKA SPISOVATEĽKA ELLEN KEYOVA (R. 1900) „STOROČIE DIEŤAŤA' HNUTIE NOVEJ VÝCHOVY PEDOCENTRIZMUS-JOHN DEWEY INOVÁCIA VZDELÁVANIA A PODPORA VZDELANOSTI V ĽUDSKEJ POPULÁCII JE VÝZNAMNÁ (AK NIE NEVYHNUTNÁ) PRE ZACHOVANIE KONTINUITY NAPREDOVANIA V EKONOMICKOM, KULTÚRNOM A SOCIÁLNOM ROZVOJ SPOLOČNOSTI. FUNKCIE REFORMNÝCH A ALTERNATÍVNYCH SKOL • KOMPENZAČNÁ R- vznikajú, aby nahradili určité nedostatky, ktoré sa objavujú v rámci štandardného školstva, uspokojujú potreby, ktoré si žiaci štátnych škôl uspokojiť nemôžu. • DIVERZIFIKAČNÁ F, -vznikali, aby zaisťovali v demokratickej spoločnosti pluralitu vzdelávania. Prostredníctvom tejto funkcie sa zabezpečuje rozšírenie vzdelávacej ponuky a nevyhnutná pluralita vo výchove a vzdelávaní. • INOVAČNÁ F. - z hľadiska pedagogiky ju považujeme za najdôležitejšiu. Reformné a alternatívne školy vytvárajú slobodný priestor, v ktorom sa realizuje experimentovanie a rôzne dosiaľ prakticky nevyskúšané inovácie vzdelávania.Tieto inovácie sú veľmi rôznorodé podľa typu alternatívnej školy alebo pedagogickej koncepcie. WALDORFSKÁ ŠKOLA • R.Steiner (1861 - 1925), • Prvá škola - Waldorf, r. 1919 • Výchova a vzdelávanie sú plne podriadené tomu, aby podnecovali a rozvíjali aktivitu dieťaťa, jeho záujmy a potreby • Obsah vzdelávania je rozdelený časovo do určitých blokov, tzv. epochy (110 min) • Žiaci nie sú hodnotení známkami, ale charakteristikami, zahrňujúcimi i odporučenie pre ďalší rozvoj žiaka • Za vedenie školy nezodpovedá riaditeľ, ale celý učiteľský zbor v tesnej spolupráci so združením rodičov MONTESSORIOVSKA ŠKOLA • Mária Montessori (1879-1952) • Úprava edukačného prostredia -prispôsobenie deťom • Fenomén Montessori - mimoriadne silné a dlhé sústredenie na určitú činnosť, vyskytujúca sa aj u malých detí. Pri tomto zaujatí sa dieťa vnútorne rozvíja a mení. • kozmická výchova - zmyslom je poskytovať • deťom vedomie o vzájomných väzbách • človeka a prírodného prostredia a prispieva k vytváraniu zodpovednosti. F REIN ETOVSKA ŠKOLA - CELESTÍN FREINET (1896-1966) Hlavná idea: „par la vie - pour la vie - par le travai\" (zo života - pre život - prácu) • Najdôležitejšie prvky školskej práce : • Trieda ako mnohostranne rozličný pracovný priestor na získavanie skúseností. • Individuálny týždenný pracovný plán žiaka, prediskutovaný s učiteľom. • Pracovná knižnica, obsahujúca informatívne zošity, ktoré podnecujú k ďalším pracovným činnostiam. • Kartotéka, rozčleňujúca základné učivo pomocou kariet s testami a informáciami o úlohách a riešeniach. • Školská tlačiareň s mnohostranným použitím, slúži k rozvíjaniu manuálnych i intelektových schopnosti žiakov (tvorba školských časopisov). JENSKÁ ŠKOLA • Peter Petersen (1884-1952) • Žiaci nie sú združovaní podľa jednotlivých ročníkov, ale podľa vekových skupín (napr. skupina detí vo veku 6-9 rokov). • Rytmicky týždenný pracovný plán skupiny: vyvážené striedanie pedagogických situácií (rozhovor, hra, práca, slavnost). • Školská obývacia miestnosť, tzn. miestnosť na ktorej vytváraní sa podieľajú deti. • Neuplatňuje sa známkovanie a vysvedčenie v tradičnej forme. DALTONSKÁ ŠKOLA • Helen Parkhurstová (1887-1973) Principy: • Sloboda žiaka a jeho vlastná zodpovednosť, prejavuje sa konkrétne v tom, že každý žiak má vytvorený svoj vlastný program práce na jeden mesiac (zvlášť na každý predmet), v ňom súv vymedzené výsledky, ktoré má v učení dosiahnuť. Žiak postupuje svojim tempom a zodpovedá za úspech svojho učenia. • Zdôrazňuje spoluprácu a vytrvanie sociálneho a demokratického vedomia u detí. • Osobné skúsenosti na základe samostatnej činnosti žiaka • Vyvážené striedanie medzi vyučovaním v rámci celej triedy a skupinovou a individuálnou prácou na úlohách, ich poradie vypracovania si žiak určuje sám. ŠKOLSTVO,VÝCHOVA A PEDAGOGIKA V I.ČSR Roky 1918- 1920 (budovateľské obdobie) BUDOVANIE A ZRIAĎOVANIE NOVÝCH ŠKÔL, -» ZÁKON O MENŠINOVÝCH ŠKOLÁCH, -» ČESKÍ UČITELIA A PROFESORI ODCHÁDZALI VTOM ČASE NA SLOVENSKO A POMÁHALI BUDOVAŤ ŠKOLYVŠETKÝCH STUPŇOV -» PRVÝ ZJAZD ČESKOSLOVENSKÉHO UČITELSTVA A PRIATEĽOV ŠKOLSTVA V OSLOBODENEJ VLASTI. -» VYSOKÉ ŠKOLY (mátej, a kol, 1976) Roky 1921 - 1928: (inovátorské obdobie) učiteľské ústavy majú byť zrušené, pretože nevyhovovali, ■^vr. 1921 došlo k zásahu do učiteľských platov, „malý školská zákon", Volná socialistická škola práce, pedagogické myslenie tohto obdobia ovplyvnili staré pokrokové tradície a pôsobenie pedagogických autorít.(Mateja kol., 1976) VZNIK A VÝVOJ REFORMNÝCH ŠKÔL V I.ČSR REFORMNÁ PEDAGOGIKA SA ROZVÍJALA OD ZAČIATKU 20. STOROČIA V 20 A 30 ROKOCH ČESKOSLOVENSKO BOLO JEDNOU Z NAJPROGRESÍVNEJŠÍCH ZEMÍ, POKIAĽ IDE O ROZVÍJANIE REFORMNÉHO ŠKOLSTVA !!! NAJVÝZNAMNEJŠÍM PREDSTAVITEĽOM BOL PEDAGÓG A PSYCHOLÓG VÁCLAV PŘÍHODA, USKUTOČNIL NIEKOĽKO ŠTUDIJNÝCH POBYTOV V USA A INÝCH KRAJINÁCH, ODKIAĽ PRINÁŠA RAD TEORETICKÝCH A PRAKTICKÝCH POZNATKOV O NOVÝCH TRENDOCH VÝVOJA ŠKOLSTVA. VÁCLAV PŘÍHODA absolvoval dva študijné pobyty v Amerike, ktoré ovplyvnili jeho názory, prísnej kritike podrobil formy klasifikácie a skúšania a našu pedagogickú verejnosť oboznamoval s metódami vyučovania na amerických školách, odmietavo sa staval k súčasnému chápaniu voľnej školy. Roky 1928- 1938 Rozvoj pracovných škôl Václav Příhoda Je predstaviteľ pedagogického reformizmu v období I. Československa. Bol významným autorom pedagogických a psychologických diel a organizátorom pokusných reformných škôl. Jeho príklon kThorndikovému kvantitatívnemu a biologickému poňatiu sa prejavil v spisoch a štúdiách zameraných na školskú organizáciu a hlavne na didaktiku, ktorej venoval prvoradú pozornosť. vychádzal z pragmatickej pedagogiky J. Deweya, rozvíjal v pedagogike experimentálnu prácu a presadzoval presné kvantitatívne meranie výsledkov vyučovacieho procesu pomocou didaktických testov. Svoje myšlienky z danej oblasti vyjadril v prácach „Theor/e školského měření" a „Praxe školského měření. alternatívna škola, alternatívne vzdelávanie • školské vzdelávanie, ktoré je odlišné od štátneho. • celkom, alebo čiastočne odlišné svojimi cieľmi, učebnými obsahmi, formami učenia a vyučovania, organizácie školského života a spolupráce s rodičmi, od jednotných charakteristík štátnej školy, • poskytujú inú možnosť vzdelávania. • neverejný zriaďovateľ - súkromné, cirkevné. Literatura • CIPRO, M. 2002. GALERIE SVĚTOVÝCH PEDAGOGU. PRAHA: DOBEL. ISBN 9-788023-8800045 • JÚVA,V. 2007. STRUČNÉ DEJINY PEDAGOGIKY. BRNO: PAIDO. ISBN 978-80-731-5151-5 • PRŮCHA, J. 2001. ALTERNATIVNÍ ŠKOLY A INOVACE VE VZDĚLÁVÁNÍ. PRAHA : PORTÁL. ISBN 80-7178 584-9.