Historický náčrt starostlivosti o jednotlivcov s telesným postihnutím, chorobou a zdravotným oslabením Terézia Harčaríková •Paralelne s vývojom ľudskej spoločnosti sa formoval aj záujem o jednotlivcov s telesným postihnutím. •Kvalita života a aj život sám závisel od štruktúry spoločnosti, jej morálky a noriem spoločenského života. • Pravek •Neboli vytvorené normy v zmysle uvažovania dobra a zla. •Za dobré sa v tej dobe považovalo to, čo bolo životaschopné a čo posilňovalo životaschopnosť kmeňa. •Za zlé sa považovalo to, čo životaschopnosť kmeňa ohrozovalo. •V záujme prežitia kmeňa, zachovania rodu, bolo potrebné vylúčiť zo skupiny jedincov slabých (chorých, postihnutých). •Tí totiž svojou existenciou znižovali zdatnosť a životaschopnosť kmeňa, ktorého boli súčasťou. •Slabých jedincov sa kmeň zbavoval buď priamou likvidáciou alebo vylúčením a opustením. •Tieto praktiky boli typické pre pravek a začiatok staroveku. • Starovek •Novorodenec s postihnutím, nebol v spoločnosti žiaduci. •Slabé deti zabíjali, aby nezaťažovali rodinný majetok a aby sa štát chránil proti preľudneniu. •V rímskych zákonoch bolo určené, že otec rodiny má právo ihneď zabiť narodené dieťa s postihnutím. •V Sparte bol novorodenec, ktorého rodina uznala za slabého alebo postihnutého, ponechaný v pohorí Taygetos. •Takto opustené dieťa umrelo hladom alebo sa stalo obeťou dravej zveri. •Sparťanský mestský štát, udržovaný vojenskou mocou a brániaci sa proti nepriateľom, potreboval len fyzicky zdatných jednotlivcov. •Deti po dovŕšení siedmeho roku života prechádzali do výchovy obcí a boli vychovávaní prísnou vojenskou poslušnosťou až do dvadsiateho roku života. •Podľa spôsobu vylúčenia zo spoločnosti môžeme rozlišovať dva vývinové stupne: likvidáciu a segregáciu. •Kartáginci likvidovali deti s postihnutím v mori. •Rimania za účelom zbavenia sa takýchto detí používali rieku Tiber a Indovia rieku Gangu. •V Ríme bol otec oprávnený novorodenca prijať alebo zavrhnúť. • Prijatie novorodenca s telesným postihnutím dal najavo tým, že ho zdvihol, keď bolo pred ním položené. •Tým sa zaviazal k výchove a výžive •Neprijatie novorodenca bolo v prípade, keď sa dieťa narodilo znetvorené (tzv. nedostum prodigium) alebo narodené v nepriaznivý deň (dies nefastus). •Ak chcel otec usmrtiť dieťa, ktoré sa narodilo ako postihnuté, bol povinný zvolať radu piatich susedov a potom, po vyjadrení tejto rady, že dieťa nebude schopné ďalšieho zdarného vývinu, mohol dieťa vhodiť do rieky Tiber. •Rímske právo zákonom upravuje majetkové otázky detí a mládeže s postihnutím takým spôsobom, že ich dávalo pod tútorstvo, predsa však väčšina postihnutých bola nútená žobrať. •U niektorých národov v staroveku badať zárodky verejnej starostlivosti o postihnutých jednotlivcov. •Napríklad v Egypte každý postihnutý dostal vhodné zamestnanie. •Rovnako v Aténach dostávali invalidní jednotlivci štátnu podporu. • Stredovek •V stredoveku ovplyvňovala vzťah spoločnosti k jednotlivcom s postihnutím náboženská filozofia. •Niektoré náboženstvá hlásali lásku k blížnemu a povinnosť pomáhať mu. •Dôsledkom toho vznikli prvé útulky pre osoby s postihnutím, v ktorých sa im poskytovali aspoň najnutnejšie životné potreby. •Spoločnosť v stredoveku silne ovplyvnená náboženstvom považovala deti s postihnutím za boží trest zoslaný na hriešnu rodinu. •Niektorí ľudia tej doby boli presvedčení, že deti s postihnutím sa rodia ženám, ktoré sa zapredali diablovi a s ním potom splodili dieťa. •Počet telesne postihnutých v stredoveku tvoril značnú časť populácie, pretože okrem vrodených telesných postihnutí sa v spoločnosti postupne vytvárala skupina jednotlivcov s telesným postihnutím respektíve chorobou, v dôsledku vojen, nedostačujúcej výživy a zlej zdravotnej starostlivosti. •Títo ľudia boli vylúčení z obcí a miest. • Niektorí sa združovali do skupín, ktoré sa stali hrozbou pre spoločnosť. •Živili sa žobraním a kradnutím. •Niektorí telesne postihnutí si zarábali ako šašovia a komedianti na kráľovských dvoroch. •Postihnuté deti narodené v šľachtických a kráľovských rodinách, boli zväčša akceptované a mali zabezpečenú čo najlepšiu výchovu a starostlivosť Novovek •V novoveku k nám postupne začínajú prenikať myšlienky humanizmu a renesancie, ktoré sú charakteristické snahami o návrat k antickej vzdelanosti a kultúre. •To bolo aj príčinou vzniku prvej univerzity na území dnešného Slovenska. • Založil ju v roku 1465 kráľ Matej Korvín v Bratislave a niesla názov Universita Istropolitana. •Myšlienky humanizmu a renesancie priniesli okrem vzniku prvej univerzity aj zmenu vzťahu spoločnosti k osobám s postihnutím. •Začalo sa hovoriť viac o požiadavke vzdelávať deti s postihnutím. •K realizácii týchto požiadaviek však neprišlo. •Šľachta sa obávala rozšírenia vzdelanosti medzi poddanými. • Medzi osvietenské myšlienky tej doby patrili názory J.A. Komenského, ktorý bol zástancom všeobecného a všestranného vzdelávania pre všetkých ľudí, bez rozdielu pôvodu, pohlavia a stavu vrátane detí s postihnutím. •Pod vplyvom myšlienok Komenského a ďalších humanistov sa začali objavovať snahy o vzdelávanie telesne postihnutých v ústavoch a zariadeniach •Organizácia starostlivosti o telesne postihnutých je závislá od pokroku lekárskych vied. • S rozvojom medicíny vznikajú prvé ortopedické ústavy vo • Švajčiarsku-Orbe (1780), • Nemecku-Baden (1758), • Mníchove (1832), •Anglicku (1850), •Francúzsku (1853), •Štokholme (1882), •Helsinkách (1892), • Osle (1892), • Petrohrade (1890), •Viedni (1900), •Budapešti (1906), •Berlíne (1909). •V roku 1832 vznikol Kurzov a „Krausov ústav pre telesne postihnutých“ v Mníchove. •Cieľavedomá starostlivosť o telesne postihnutých začala až v druhej polovici 19. storočia. • Prvý moderný ústav pre telesne postihnutých, v ktorom sa uplatňovala spolupráca lekára a vychovávateľa, bol ústav „Hansa Knudsena“ v Kodani a ústav Johanna Nepomuka von Kurza v Mníchove. •Organizovaná plánovaná starostlivosť o telesne postihnutých začala v 20. storočí •Organizovaná starostlivosť o chorých začala koncom 18. storočia rozvojom medicíny a vznikom nemocníc. • Prvé nemocnice pre deti boli založené v 19. storočí v Paríži (1802), Berlíne (1830), Drážďanoch (1834), Budapešti (1839). •Vznikali špecializované ústavy ako napríklad „Ústav pre epileptikov“ v Nemecku pri Bielefelde (1867) a vo Švajčiarsku v roku 1886 •Pre choré deti sa v nemocniciach zaviedlo vyučovanie. •Okrem nemocníc a ústavov vznikli sanatória. •Sanatória sa zakladali za účelom liečby detí, ktorým sa organizovalo vyučovanie v spojení s pobytom vonku. • •Pre zdravotne oslabené deti boli zriaďované špeciálne školy, ktoré sa označovali ako lesné školy alebo školy na voľnom vzduchu. •Takéto školy navštevovali deti v rekonvalescencii. •Tieto školy boli situované mimo miest, v blízkosti prírody (lesa). •Lesné školy vznikli v Anglicku, Francúzsku, Holandsku, Nemecku a v Rusku. •Okrem lesných škôl sa zriaďovali pre zdravotne oslabené deti ozdravovne. •V nich sa deti zotavovali. • •Prvým zariadením pre choré deti bol v Čechách bol ústav pre chorých na epilepsiu. • Založil ho v roku 1907 v Prahe A. Heveroch. •V ústave okrem dospelých boli aj deti, pre ktoré sa od roku 1908 zaviedlo vyučovanie. •Z iniciatívy lekára J. Dvořáka vznikol v Žamberku v roku 1905 útulok pre deti s tuberkulózou. •Zariadením s dobrým menom v Európe bola súkromná liečebňa v Luži-Košumberku založená F. Hamzom v roku 1901. •V ústave zaviedol komplexnú liečebnú starostlivosť. •Podobný ústav bol založený v Cvikove v roku 1911. Vyučovanie sa v ňom zaviedlo v roku 1921. •Ďalšia liečebňa so školou pre deti s tuberkulózou vznikla v roku 1922 v Šumperku. • Školské zariadenia pre choré deti vznikali taktiež pri kúpeľoch. •Školy pri nemocniciach začali hromadne vznikať v 50. tych rokoch minulého storočia. • Prvá škola pri nemocnici bola otvorená v roku 1950 na I. a II. Detskej klinike v Prahe za veľkej podpory pediatra J. Švejcara a V. Trnku •V roku 1951 vznikla škola pri II. ortopedickej klinike. Riaditeľom školy bol F. Kábele (Kollárová, 2002). •Starostlivosť o zdravotne oslabené deti bola zabezpečovaná prostredníctvom ozdravovní a letných pobytov v zariadeniach patriacich do sústavy zdravotníckych zariadení. •Pobyt trval spravidla dva mesiace. •Po 2. svetovej vojne začali pôsobiť takzvané školy v prírode, ktoré nepatrili do sústavy ozdravovní. Išlo o formu rekreačných pobytov v ktorých prebiehal vyučovací proces. • • •Ďakujem za pozornosť