Mário Zeman
KBMF, NHF EUBA
Euro a Slovensko

Harmonogram vstupu do EA
v 08.09.2004: Vláda SR prijala Stratégiu prijatia eura
v 06.07.2005: Národný plán zavedenia eura
v 28.11.2005: Slovensko vstúpilo do ERM II (EUR/SKK 38,4550)
v 19.03.2007: Revalvácia stredového kurzu EUR/SKK 35,4424
v 26.07.2007: Schválený tzv. Generálny zákon
v 20.06.2008: Rada EÚ schválila vstup Slovenska do EA
v 08.07.2008: Stanovený fixný výmenný kurz EUR/SKK 30,1260
v 01.01.2009: Slovensko sa oficiálne stáva členom EA

Vstup Slovenska do Eurozóny
v Priemerný rast HDP (´05 - ´07) na úrovni 8,5 %
v Priemerný ročný rast zamestnanosti (´05 - ´07) na úrovni 3 %
v Inflácia (2008) sa dokázala udržať na 1,9 %
v Verejný dlh k HDP klesol z 51,1 % (2001) na 28,6 % (2008)
v Konvergencia: HDP per capita vzrástla z 44% (2001) na 62 % (2007)
v Centrálna parita voči Euro musela byť dva krát revalvovaná
v Štrukturálne reformy a Priame zahraničné investície

Plnenie maastrichtských kritérií



Menový kurz EUR/SKK



Očakávané výhody zavedenia eura
v Odstránenie transakčných nákladov
v Odstránenie kurzového rizika
v Zníženie kapitálových nákladov / reálnych úrokových sadzieb
v Rast zahraničného obchodu (výhoda pre otvorené ekonomiky)
v Zvýšenie priamych zahraničných investícií
v Zrýchlenie ekonomického rastu
v Zvýšenie životnej úrovne

Očakávané nevýhody zavedenia eura
v Jednorazové náklady na vstup do EA
v Náklady bankového sektora
v Strata nezávislej menovej politiky
v Asymetrické šoky spôsobené jednotnou menovou politikou
v Obava so zvyšovania cien hneď po vstupe do EA
v Dlhodobo výrazná inflácia v kontexte „Catch-up procesu“
v Obava poklesu z hodnoty úspor

12 rokov v EA I
v 83% firiem a živnostníkov je spokojných so zavedením eura (ČSOB)
v Žiadna významná politická strana nespochybňuje členstvo v EA
v Cenová stabilita: priemerná výška inflácie (´09 - ´20) na úrovni 1,35 %
v Úspora na transakčných nákladoch 200 mil. EUR ročne (0,3 % HDP)
v Priamym dôsledkom prijatia eura je zvýšenie exportu o cca. 10 %
•
•

12 rokov v EA II
v Nebol úplne dokázaný súvis medzi prijatím eura a zvýšením PZI
v PZI boli po kríze výraznejšie v ČR (čisté, per capita)
v Dodatočné náklady súvisiace s programami EFSF a ESM
v Výraznejšie korekcie na trhu práce po vypuknutí finančnej krízy
v Hlbšia korekcia pri GFC (chýbala vlastná menová politika)
v Cenová hladina (voči Nemecku) rástla len mierne (ČR naopak klesalo)
•
•

HICP



Kompenzácie na zamestnanca



Rast HDP



Eurobarometer: Spokojnosť občanov s eurom
Krajina
Áno
Nie
Neviem
Bez odpovede
Euro Area
65
26
6
3
Cyprus
55
34
9
2
Malta
67
18
7
8
Grécko
66
23
9
2
Rakúsko
75
17
6
2
Portugalsko
68
21
8
3
Fínsko
79
12
7
2
Belgicko
62
29
7
2
Írsko
88
7
3
2
Francúzsko
64
28
5
3
Litva
49
37
12
2
Lotyšsko
63
20
12
5
Luxembursko
81
12
6
1
Slovensko
68
17
11
4
Taliansko
55
36
8
1
Nemecko
71
22
4
3
Estónsko
69
11
16
4
Slovinsko
71
19
9
3
Španielsko
64
24
6
6
Holandsko
70
21
6
3

Eurobarometer: Krajiny bez eura



Maastrichtské kritériá