USESEA044 Formy vlády v stredoeurópskych štátoch

Fakulta veřejných politik v Opavě
léto 2017
Rozsah
1/1/0. 5 kr. Ukončení: zk.
Vyučující
prof. JUDr. Igor Palúš, CSc. (přednášející)
Mgr. et Mgr. Kateřina Tvrdá, Ph.D. (cvičící)
Garance
prof. JUDr. Igor Palúš, CSc.
Ústav středoevropských studií – Fakulta veřejných politik v Opavě
Předpoklady
Odborné znalosti
Študenti dokážu objasniť obsahové prvky formy vlády vo všeobecnej podobe a následne ich aplikovať na podmienky stredoeurópskych štátov. Na primeranej odbornej úrovni sú schopní analyzovať nielen štruktúru a spôsob tvorby najvyšších štátnych orgánov moci zákonodarnej (parlamenty), výkonnej (hlavy štátov, vlády) a súdnej (ústavné súdy, všeobecné súdy), ale aj ich právomoc a vzájomné vzťahy medzi nimi. V tejto súvislosti dokážu poukázať na vzájomné brzdy a protiváhy, ktoré zabezpečujú fungovanie uvedených štátnych orgánov v rámci systému deľby moci.
Odborné dovednosti (zručnosti)
Študenti nadobudnú spôsobilosť samostatne sa orientovať v ústavnej úprave zakotvujúcej jednotlivé prvky formy vlády v stredoeurópskych štátoch. Získané poznatky dokážu vyhodnotiť z hľadiska spoločných znakov charakterizujúcich fungovanie všetkých troch mocí v skúmaných štátoch, ale zároveň dokážu vymedziť špecifiká a odlišnosti a zdôvodniť ich existenciu. Sú schopní poukázať na prepojenie a vplyv uplatňovania verejnej moci na ústrednej úrovni s fungovaním a reálnym zabezpečením demokracie v miestnych podmienkach.
Všeobecná spôsobilosť (kompetencia)
Uskutočňovanie štátnej moci prostredníctvom štátnych orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej opierajúce sa o princíp deľby moci je východiskom pluralitnej demokracie v právnom štáte a garanciou slobody jednotlivca. V súlade s tým, poznanie a argumentačné zdôvodnenie mechanizmu deľby moci v štátoch strednej Európy patrí do základnej odbornej výbavy študentov nadobúdajúcich vzdelanie v rámci študijného programu "stredoeurópske štúdie".
Omezení zápisu do předmětu
Předmět je nabízen i studentům mimo mateřské obory.
Mateřské obory/plány
Cíle předmětu
Cieľom predmetu je oboznámiť študentov so štruktúrou najvyšších štátnych orgánov v krajinách strednej Európy, spôsobe ich tvorby a vzájomných vzťahov medzi nimi (forma vlády). Na tomto základe si študenti postupne osvoja fungovanie najvyšších štátnych orgánov moci zákonodarnej (parlamenty), moci výkonnej (hlavy štátov, vlády) a moci súdnej (najvyššie súdy, ústavné súdy), nadobudnú prehľad o tom, čo je pre uplatňovanie princípu deľby moci v krajinách strednej Európy spoločné a zároveň aké rozdiely a špecifiká v jednotlivých štátoch v naznačenom zmysle existujú. Súčasťou výučby bude aj analýza vzťahu najvyšších štátnych orgánov krajín strednej Európy v rámci Európskej únie z hľadiska ich vzájomného prepojenia a efektívneho fungovania. Študenti po absolvovaní predmetu získajú vedomosti, na základe ktorých dokážu argumentačne objasniť fungovanie foriem vlády v stredoeurópskych štátoch, poukázať na rozdiely a špecifiká v jednotlivých krajinách v rozsahu potrebnom pre výkon ich budúceho povolania.
Osnova
  • 1. Forma vlády - všeobecná charakteristika (sústava nejvyšších štítných orgánov, spôsob ich tvorby a vzťahy medzi nimi)
    2. Princip deľby moci (trojdelenia moci) a jeho vyjadrenie v ústavách stredoeurópskych štátov
    3. Parlament (zákonodarná moc) v Českej republike a v Slovenskej republike
    4. Parlament v Poľsku a v Maďarsku
    5. Parlament v Spolkovém republike Nemecko a v Rakúsku
    6. Hlavy štátov (výkonná moc) v Česku, Poľsku, SRN
    7. Hlavy štátov v Maďarsku, Rakúsku, Slovensku
    8. Vlády (výkonná moc) v Česku, Poľsku, SRN
    9. Vlády v Maďarsku, Rakúsku, Slovensku
    10. Súdna moc v Česku, Poľsku, SRN
    11. Súdna moc v Maďarsku, Rakúsku, Slovensku
    12. Najvyššie štátne orgány stredoeurópskych štátov v rámci Európskej únie
    Semináře kladou důraz na prohloubení znalostí forem vlád středoevropských zemích. Budou sledovány obecné fenomény ovlivňující diference, podobnosti a rozdíly jednotlivých politických systémů středoevropských zemích. Během semestru posluchači vypracují prezentaci na vybrané téma. Kromě pravidelné četby zadané literatury se očekává aktivní účast studentů a studentek v seminárních diskuzích.
Literatura
    povinná literatura
  • BLAHOŽ, J., BALAŠ, V. a KLÍMA, K. Srovnávací ústavní právo. 4., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Wolters Kluwer Česká republika, 2011. ISBN 978-80-7357-629-5. info
  • OROSZ, L. a JIRÁSKOVÁ, V. Ústavné právo porovnávacie: Základy ústavného práva Českej republiky, Maďarskej republiky a Poľskej republiky. Košice: UPJŠ v Košiciach, 2007. ISBN 9788070976906. info
  • PALÚŠ, I. Štátne právo porovnávacie. Košice: UPJŠ v Košiciach, 2002. ISBN 8070974834. info
    doporučená literatura
  • KLOKOČKA, V. Ústavní systémy evropských států: (srovnávací studie). 2., aktualiz. a dopl. vyd. Praha: Linde, 2006. ISBN 80-7201-606-7. info
  • BLAHOŽ, J. a kol. Ústavní právo Evropské unie. Dobrá Voda: Aleš Čeněk, 2003. ISBN 80-86473-48-1. info
Informace učitele
Každý študent vypracuje písomné zadanie na vybranú tému, ktoré bude súčasťou jeho celkového hodnotenia na skúške.
Další komentáře
Předmět je dovoleno ukončit i mimo zkouškové období.
Předmět je zařazen také v obdobích zima 2013, zima 2014, léto 2016, léto 2018, léto 2019.