Sto rokov verejnej knižnice v Topoľčanoch v storočnej histórii slovenského knihovníctva Prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.1 Verejná knižnica v Topoľčanoch, ktorá je teraz známa ako regionálna Tríbečská knižnica patrí medzi tie vzácne verejné knižnice, ktoré vznikli na Slovensku medzi prvými, a to takmer bezprostredne po prijatí československého zákona o knižniciach v júli 1919. Kým ostatné verejné knižnice na Slovensku vznikali postupne najmä po roku 1924, verejná knižnica v Topoľčanoch bola zriadená už v marci 1920 ako obecná knižnica v Topoľčanoch zásluhou apoštolského vikára dr. Pavla Jantauscha2 , neskoršieho biskupa Trnavskej diecézy. Pri príležitosti stého výročia založenia knižnice si s uznaním musíme pripomenúť aj skutočnosť, že v roku 1925 bolo v okrese Topoľčany založených už 78 obecných knižníc. Cez osobnosť P. Jantauscha a miestnej inteligencie bola oblasť kultúry a knihovníctva napojená na činnosť Matice slovenskej, ktorá po roku 1919 zohrala vo formovaní obecných knižníc veľmi významnú úlohu. Za sto rokov sa Tríbečská knižnica stala neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho, informačného a vzdelávacieho prostredia s významnými metodickými a koordinačnými funkciami v regióne a jednou z nosných knižníc knižničného systému na Slovensku. Knižnica zásluhou obetavosti a osvietenosti niekoľkých osobností obstála v čase morálne i profesionálne. Prešla vandalským obdobím zmien a nekultúrneho zaobchádzania so zbierkami v regióne po roku 1948. Prešla obdobím relatívne žičlivého, aj keď preideologizovaného obdobia rozvoja jednotnej sústavy knižníc po prijatí knižničného zákona č. 53/1959. V roku 1978 získala knižnica nové priestory a vytvorila nové pracoviská. Prešla obdobím straty právnej subjektivity v roku 1996- 1999, čo pre každú inštitúciu spravidla znamená pohromu. Vtedy bola okresná knižnica premenovaná na Tríbečskú knižnicu. V roku 1999 opäť získala právnu subjektivitu a jej zriaďovateľom je Nitriansky samosprávny kraj. Vznik Československa Predpokladom novej etapy masového rozvoja knihovníctva v našej krajine po prvej svetovej vojne bol vznik Československa. Po roku 1918 sa vytvorili kvalitatívne nové spoločensko-politické podmienky rozvoja kultúry a osvety. Dôležitou súčasťou a prostriedkom kultúrneho rozvoja boli aj knižnice a knihovníctvo. Prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD. Slezská univerzita v Opave. Ústav bohemistiky a knihovnictví. E-mail: dusan.katuscak@fpf.slu.cz 2 Podľa publikácie Päť rokov Matice slovenskej 1919-1923. Ed. Štefan Krčméry. Turčiansky Svätý Martin : KÚS, 1924, s. 74, bol v Topoľčanoch založený Miestny odbor Matice slovenskej dňa 3.2.1921 a dr. Pavel Jantausch bol jeho predsedom. Podpredsedom bol školský inšpektor Jozef Paulovič, tajomníkom bol učiteľ Ľud. Garaj, pokladníkom bol okr. účtovník Karol Jelínek, knihovníčkou bola učiteľka Elena Paulovičová, správcom čitárne bol učiteľJozef Mešťánek, a to v miestnosti v štátnej meštianskej škole. Odbor mal v knižnici 90 zväzkov, organizoval prednášky, divadelné predstavenia a pomáhal rozširovanie časopisov a dobrých kníh. 1 V českej i slovenskej spoločnosti počas celého roka 2018 v rôznej miere rezonovalo 100. výročie vzniku spoločného štátu Čechov, Slovákov a podkarpatských Rusínov. Naše národy si vlani na rôznych úrovniach dôstojne pripomenuli vznik Československej republiky, ako najvýznamnejšej historickej udalosti dvadsiateho storočia. Pamätný rok 1918 znamenal rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky. V udalostiach roku 1918 zohral kľúčovú úloh Martin. Práve v Martine bola dňa 30. októbra 1918 prijatá Martinská deklarácia, ktorou sa Martin a účastníci zhromaždenia prihlásili k sebaurčovaciemu právu národov a ustanovili Slovenskú národnú radu ako jedinú predstaviteľku oprávnenú vystupovať v mene slovenského národa. Š 1 V T E J T O B U D O V E P R I J A L A S L O V E N S K Á N Á R O D N Á R A D A T R I D S I A T E H O O K T Ó B R A R O K U 1 9 1 8 DEKLARÁCIU ' SLOVENSKÉHO NÁRODA K T O R O U S L O V Á C I V Y J A D R I L I S Ú H L A S S V Y T V O : R E N Í M Č E S K O S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y V T E J T O B U D O V E P R I J A L A S L O V E N S K Á N Á R O D N Á R A D A T R I D S I A T E H O O K T Ó B R A R O K U 1 9 1 8 DEKLARÁCIU ' SLOVENSKÉHO NÁRODA K T O R O U S L O V Á C I V Y J A D R I L I S Ú H L A S S V Y T V O : R E N Í M Č E S K O S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y • mnítt i