Týden 3
2) Dokumentologie
Úvod do dokumentológie. Dokumentológia, dokument, zdroj
Dokumentológia je komplexná veda o dokumentoch
a informačných zdrojoch, o ich vzniku, vývoji, obsahu, nosičoch obsahu,
forme, štruktúre a ich mieste v dokumentových informačných
systémoch.
V odbore
knižničná a informačná veda
existuje celý rad viac alebo menej ustálených pojmov a termínov, ktoré sa
týkajú podstatného predmetu odboru. Dominantným pojmom knižničnej
a informačnej vedy je pojem dokument
ako ten predmet knižničnej a informačnej vedy, ktorý je pre túto vedu
fundamentálny.
Knižničná
a informačná veda sa zaoberá dokumentom
ako entitou, ktorá predstavuje zaznamenanú informáciu a ktorá zásadne funguje
v sociálnej komunikácii. Dokument ako predmet tejto vedy je entita, ktorá je pre knižničnú
a informačnú vedu špecifický, jedinečný a umožňuje odlíšenie tohto
odboru od iných vedných odborov.
Za
zakladateľa modernej dokumentácie
a otca informačnej vedy sa
považuje belgický vizionár, vynálezca, právnik a mierový aktivista Paul Otlet.
Unikátny projekt dokumentácie[1]
„Mundaneum, neboli také papírový Google, byl místem
shromažďujícím co nejvíce lidského vědění, založen v roce 1910 [2].
Vybraté state jeho prác sú významným vkladom do základov organizácie poznania
(Rayward , 1990)[3].
Otletov pozitivistický prístup k dokumentácii znamenal vo svojej dobe
pokrok a pretrváva stále v mnohých metodologických mikrosystémoch
bádateľov.
Dokumentológia je približne od polovice dvadsiateho
storočia aj disciplínou v rámci študijných programov v odbore
knižničná a informačná veda a dokumentačných štúdií.
Tradíciu dokumentačných štúdií v otletovskom
ponímaní (Documentation
Studies (“Dokvit”) v nórskej University of Tromso popisuje Michael Buckland (2007)[4],
ktorý poukazuje na vznik dokumentológie ako disciplíny a oblasť
vzdelávania. Téme dokumentológie sa venuje aj v ďalších svojich prácach
(1986), (1996) [5], [6]Buckland
zdôrazňuje novátorský vklad francúzskej vedkyne Suzanne Briet, ktorá ako prvá pripravila prvý program
dokumentačných štúdií (Documentation Studies) a ktorá bola zakladateľkou
týchto štúdií na Conservatoire National des Arts et Métiers in Paris[7]. Prvé
vydanie jej knihy s názvom Čo je dokumentácia (Qu´est-ce que la
documentation?) vyšlo v roku 1951 (2006).[8]
Systematicky
pracujú s pojmom dokumentológia ruskí a ukrajinskí vedci G. N.
Shvetsova-Vodka (2008)[9], Yu.
V. Nesterovich (2013)[10], Yu. A. Chyapite (2010)[11], E.
A. Pleshkevich, G. A. Dvoenosova (2011)[12].
Spomedzi
spomenutých autorov sa osobitne komplexnejšie pojmu dokument venuje najmä G.N.
Shvetsova-Vodka (2007)[13].
Autorka považuje dokument za súčasť procesu sociálnej komunikácie, a preto
sa venuje tejto základnej funkcii a miestu dokumentu v tejto komunikácii.
Rozširuje tradičné definície a rozsah
tohto pojmu, najmä pokiaľ ide o nosiče
obsahu a funkcie dokumentov
v dokumentových komunikačných systémoch.
Viacjazyčný
tezaurus Európskej únie - tezaurus Eurovoc uvádza pojem dokumentológia ako
náuku o informáciách a synonymum pojmu informačná veda.[14]
Pojem
dokumentológia sa však nie vždy považuje za identický s pojmom informačná
veda. V praxi má dokumentológia aj povahu teoretickej disciplíny
informačnej vedy aj oblasť praktickej činnosti. Dokumentológia ako živý
a dynamický pojem má svoje obsahové špecifiká.
Obsah a rozsah pojmu je variabilný a rôzne skupiny bádateľov ho
napĺňajú rôznym obsahom.
Popri
pretrvávajúcej otletovskej metodologickej tradícii sa rozvíja dokumentológia
niekoľkými ďalšími smermi so špecifickým obsahom, pričom tieto smery majú
svojich reprezentantov, svoju vedeckú komunitu a dokonca
inštitucionalizované zázemie.
Príkladom
špecifického ponímania a vedeckého prístupu k dokumentácii je nemecký
Ústav pre dokumentológiu a vedecké publikovanie. (Das Institut für
Dokumentologie und Editorik e.V. (IDE)[15].
Inštitút bol založený v roku 2006 a zameriava sa intenzívne na témy
humanitných aspektov digitalizácie (Digital Humanities), pričom dominantným
predmetom záujmu sú otázky digitalizácie a prezentácie historického
písomného dedičstva a literatúry a otázky využívania informačných
a komunikačných technológií vo vedeckom publikovaní[16].
Pojem
dokumentológia sa používa špecificky aj na označenie disciplíny ako disciplína kriminalistiky. Dokumentológia sa považuje za disciplínu, ktorá
v rámci kriminalistiky určuje pomocou vedeckých metód a metodických
postupov pravosť alebo autorstvo dokumentov na súdne účely. Dokumentológia priamo
súvisí so zákonmi
a používa sa ako prostriedok
dokazovania v súdnom konaní
v trestnom, občianskom, obchodnom, pracovnom konaní
a v akejkoľvek inej oblasti práva. Ide napríklad o zisťovanie pravosti
podpisov, zisťovanie falšovania súkromných i verejných
dokumentov, výskum písacích látok, atramentu a pod.[17]
Dokument
Klasický
výklad pojmu dokument podáva popredná
predstaviteľka knižničnej a informačnej vedy Marta Nováková (1998):
„Dokument je informačný
prameň tvorený nosičom informácií v podobe hmotného predmetu a množinou
dát alebo informácií, ktoré sú na ňom (v ňom) fixované a formálne i obsahovo
usporiadané. Slovo dokument pochádza z latinčiny. Používa sa jednak ako
bežný výraz hovorovej reči a jednak ako odborný termín viacerých vedných
disciplín. Táto skutočnosť spôsobuje veľmi široký a nejednotný výklad pojmu: v
najužšom zmysle môžeme dokument chápať len ako písomné svedectvo potvrdzujúce
určitý právny stav (úradný doklad); v širšom zmysle d. chápeme ako ľubovoľný,
materiálne fixovaný (zaznamenaný) myšlienkový obsah; v najširšom zmysle
hovoríme o dokumente ako o ľubovoľnom predmete, ktorého cieľom je potvrdiť,
doložiť alebo zdôvodniť určitý fakt.
V oblasti
knižnično-informačnej činnosti sa slovo dokument začalo používať v prvej
tretine 20. storočia, keď kniha už dávno prestala byť jediným a najdôležitejším
hmotným informačným prameňom a keď sa hľadal vhodný výraz na súhrnné
pomenovanie všetkých foriem zaznamenaných informácií vrátane nepublikovaných
písomností, obrazových materiálov i zvukových záznamov najrozličnejšieho druhu.
O zavedenie tohto pomenovania sa pričinila dokumentácia, menovite Paul
Otlet.
V
súčasnosti v oblasti knižnično-informačnej činnosti termínom dokument
označujeme všetky informačné pramene (bez ohľadu na ich fyzickú formu, obsah i
spôsob jeho prezentácie), ktoré sú hmotnými jednotkami, vznikajú nejakým
(ľubovoľným) zaznamenaním informácií, vznikajú preto, aby sa informácie
uchovali v čase a/alebo preniesli v priestore.
V
komunikačných procesoch dokument plní funkciu tzv. informačnej konzervy. Jeho
zásluhou vzniká osobitný typ sprostredkovaného komunikačného spojenia, pri
ktorom komunikátor i príjemca môžu byť od seba vzdialení v priestore i čase.
Informačné
konzervy sa oddeľujú od pôvodcu (komunikátora) a získavajú samostatnú
existenciu, čo má množstvo závažných dôsledkov. Z nich rozhodujúci význam má
najmä skutočnosť, že sa takto docieľuje väčšia komunikatívnosť. Dokument, napr.
rozmnožený, môže využívať veľký počet príjemcov, môže sa odovzdávať ďalším
príjemcom, a tak vytvárať dlhé komunikačné cesty. Dokument takto rozširujú
akčný rádius komunikačných spojení a menia ich na podujatia celospoločenského
významu. Vo všeobecnosti pre ľubovoľné komunikačné akty a procesy realizované
prostredníctvom dokument u sa používa výraz dokumentová
komunikácia.
Dokumenty
vznikajú z rozličných pohnútok a s rozličnými cieľmi, komunikujú informácie
najrozličnejšieho charakteru, tematiky i zamerania, využívajú sa rozličným
spôsobom v najrozmanitejších oblastiach ľudskej činnosti. Diferencovanosť ich
pôvodu, príčin vzniku, funkcií a využitia spôsobuje, že dnes pracujeme s d.
najrozličnejších vlastností.
Pri
všetkej rozmanitosti dokumentových vlastností jestvujú však určité kombinácie
týchto vlastností, ktoré majú relatívne ustálený charakter a ktoré sa vždy
znovu a znovu opakujú v celej skupine konkrétnych dokumentov.
Relatívne
ustálené kombinácie dokumentových vlastností jestvujú vo vedomí komunikujúcej
spoločnosti ako určité zovšeobecnené modely formálne i obsahovo uzavretých
dokumentových celkov. Sú dostatočne zreteľne vymedzené a spoločnosť ich vie aj
označiť osobitnými pomenovaniami, napr. monografia, technická norma,
kartografický atlas, odborný film atď. Na označenie abstraktných celkov
ustálených kombinácií vlastností, kt. zodpovedajú celé skupiny dokumentov s
rovnakými al. podobnými charakteristikami, sa používa výraz typ dokumentu.
Definujeme ho ako zreteľne vymedzený, vývojom ustálený a funkčne determinovaný
celok obsahových i formálnych charakteristík, ktorý je optimálny pre určité
komunikačné situácie a ktorý sa preto opakovane realizuje v istom stupni približnosti
v množine dokumentov.
Typ
dokumentu nie je len kategória formy. Ide o celostnú organizáciu príznakov,
ktoré charakterizujú dokumentové informácie, ich výrazovú prezentáciu a ich
materiálno-konštrukčné spredmetnenie.
Typy
dokumentov sú predmetom typologických skúmaní. Typológia dokumentov sa zaoberá
jednak stanovením, štúdiom a modelovaním typov dokumentov a jednak ich
zoskupovaním na základe poznaných charakteristík a vzťahov.
Pri
typologickom členení dokumentov sa používajú mnohé hľadiská.
Podľa
spôsobu zaznamenania obsiahnutých
informácií členíme dokumenty na písomné, obrazové, zvukové, audiovizuálne a
strojom čitateľné.
Podľa
stupňa pôvodnosti zaznamenaného
obsahu rozoznávame dokumenty: pôvodné, sumarizačné a odvodené.
Podľa
stupňa zverejnenosti členíme
dokumenty na zverejnené a nezverejnené.
Podľa
stupňa informačnej redukcie obsahu
(informačného spracovania) rozoznávame v knižnično-informačnej praxi dokumenty
primárne, sekundárne a terciárne.
V bežnom
hovorovom styku i v knižnično-informačnej praxi sa v súčasnosti často rozlišuje
medzi tzv. dokumentmi tradičnými
(konvenčnými) a netradičnými,
nekonvenčnými, modernými. Takéto členenie dokumentovej sféry nie je presné a
terminologicky korektné. V podstate ide o rozlišovanie medzi informáciami
zaznamenanými na papierových a nepapierových nosičoch, medzi záznamami priamo
čitateľnými a záznamami, ktorých percepcia si vyžaduje ich premietnutie,
zobrazenie na displeji ap.
Uplatňovanie
takéhoto rozlišovania však odzrkadľuje rastúci počet a význam nepapierových
nosičov v dokumentovej komunikácii a signalizuje začiatok postupného presúvania
svetového poznatkového fondu z papiera na iné, predovšetkým elektronické
nosiče.
Všetky
uvedené typologické členenia d. majú len relatívny charakter. Nevystihujú
rozmanitosť, zložitosť a dynamickosť súčasného sveta dokumentov. Hranice medzi
jednotlivými skupinami nie sú ostré ani nepriechodné. Pribúdajú dokumenty
kombinovaného a hybridného charakteru“ (Nováková, 1998).[18]
Druhy dokumentov
Základné
rozdelenie dokumentov alebo zdrojov do tried vychádza z ich
prevažujúcich formálnych atribútov.
Triedy
dokumentov sú: TEXT, ZVUK, OBRAZ, AUDI-VIDEO.
Praktickú
všeobecne klasifikáciu dokumentov akceptovanú v knižniciach
a pofesionálnych informačných inštitúciách zaviedol de facto knihovnícky štandard MARC 21 (2004)[19]
Knihy (BK) –tlače, rukopisy a mikroformy textových
materiálov monografickej povahy.
Seriály (SE) - tlače, rukopisy
a mikroformy textových materiálov vydávaných v častiach s periodickou
schémou vydávania (napr. periodiká, noviny, ročenky).
Počítačové súbory (CF) –počítačový softvér, číselné
údaje, počítačovo orientované multimédiá, on-line systémy a služby. Ďalšie
triedy elektronických zdrojov sa kódujú podľa najvýraznejšieho aspektu. Tieto
materiály môžu byť monografickej alebo seriálovej povahy.
Mapy (MP) –všetky typy tlačí, rukopisov a mikroforiem
kartografických materiálov vrátane atlasov, listových máp a glóbusov.
Materiál môže byť monografickej alebo seriálovej povahy.
Hudobniny (MU) - tlače, rukopisy
a mikroformy hudobnín ako aj pre hudobné zvukové nahrávky a nehudobné
zvukové nahrávky. Materiál môže byť monografickej alebo seriálovej povahy.
Vizuálne materiály (VM) –premietateľné médiá,
nepremietateľné médiá, dvojrozmerná grafiku, trojrozmerné artefakty alebo
prirodzene sa vyskytujúce predmety a skladačky. Materiál môže byť
monografickej alebo seriálovej povahy.
Zmiešané materiály (MX) – primárne sú to archívne
a rukopisné zbierky (archival and manuscript collections) materiály
zmiešanej formy (mixture of forms of material). Materiál môže byť monografickej
alebo seriálovej povahy.(Do roku 1994 sa táto skupina volala Archívne
a rukopisné materiály (AM), eng. Archival and manuscript material (AM).
Zdroj
V posledných
desaťročiach možno pozorovať tendencie odklonu od pojmu dokument a preferovanie pojmu zdroj. Táto zámena pojmov je akceptovateľná a oba pojmy je
možné považovať za synonymá. Výhrady by mohli spočívať v čisto
lingvistickej rovine posudzovania pojmu dokument
a pojmu zdroj. Kým na označenie vedy či náuky o dokumente by sme
mohli použiť jednoslovný tvar dokumentológia,
pri pojme zdroj sa v slovenčine
dostávame do jazykových ťažkostí, pretože náuku o zdrojoch by sme mali
analogicky označiť neobratným pojmom zdrojológia.
Podobným adeptom na synonymum pojmu dokument
je v slovenčine aj pojem prameň napríklad v slovnom spojení informačný prameň.
Pojem dokument má v kontexte knižničnej
a informačnej vedy širší význam ako pojem zdroj. Neexistuje metodologicky významnejší dôvod, pre ktorý by bolo
nevyhnutné vzdávať sa v odbore
knižničná a informačná veda pojmu dokument.
V knižničnej
a informačnej vede je každý zdroj
dokumentom avšak nie každý dokument musí byť nevyhnutne aj zdrojom. Zdroj je pragmatická vlastnosť dokumentu. Dokument je vo väčšej alebo menšej
miere zdrojom informácií alebo
poznatkov. Avšak táto miera sa
prejavuje v zásade len v subjekt objektovej relácii
v uskutočnenej sociálnej komunikácii.
Triede elektronických informačných zdrojov sa
u nás najkomplexnejšie venoval Jaroslav Šušol (2001).[20]
Zdroj je pragmatická entita nesúca užitočný obsah má svoje
miesto v konkrétnych metodologických koncepciách a nástrojoch
informačnej činnosti. V dokumentačnej a knižničnej praxi sa pojem
zdroj oprávnene ustálil najmä v súvislosti s presadzovaním nových
katalogizačných pravidiel RDA (Resource
Description and Access, Popis zdrojov a prístup). Ide o štandard pre
katalogizáciu, ktorý sa intenzívne presadzuje v odbore od roku 2010. Je
určený pre informačné inštitúcie, najmä pre knižnice, archívy, múzeá
a pod. Koncepcia RDA si vyžiadala aj inováciu definovania zdrojov, ktoré
sa spracúvajú v informačných inštitúciách. Postupne sa do praxe zavádza
štandardná kategorizácia zdrojov, pričom sú definované kategórie osobitne pre obsah a osobitne pre nosiče (Kiorgaard, 2006)[21].
Kategorizácia zdrojov
Kategorizácia
zdrojov je založená na dvoch sadách atribúdov.
Prvá je a) sada atribútov pre obsah (Tabuľka 1) a druhá je b)
sada atribútov pre nosiče (Tabuľka 2).
Hviezdičky označujú atribúty s otvorenými hodnotami, tzv. open value
set. Bez hviezdičiek sú primárne
hodnoty pre atribúty obsahu zdroja na najvyššej úrovni.
Character
(language; music; image; other) |
Znak (jazyk, hudba, fotografie, ostatné) |
SensoryMode
(sight; hearing; touch; taste; smell; none) |
Vnímanie (zrak, sluch, dotyk, chuť, vôňa,
žiadna) |
ImageDimensionality
(two-dimensional; three-dimensional; not applicable) |
Rozmernosť (dvojrozmerný, trojrozmerný, nehodí sa) |
ImageMovement
(still; moving; not applicable) |
Pohyblivosť
(statický, pohyblivý, nehodí sa) |
Interactivity
(interactive; non-interactive) |
Interaktivita (interaktívne,
neinteraktívne) |
CaptureMethod
(*) |
Metóda
snímania (*) |
ExtensionMode
(succession; integration; not applicable) |
Spôsob
rozširovania (postupnosť, integrácia, nehodí
sa) |
ExtensionTermination
(determinate; indeterminate; not applicable) |
Rozšírenie-ukončenie (určitý, neurčitý, nehodí sa) |
ExtensionRequirement
(essential; inessential; not applicable) |
Rozšírenie-požiadavka (základný; nepodstatné, nehodí sa) |
RevisionMode
(correction; substitution; transformation; not applicable) |
Režim-revízia (korekcia; substitúcia, transformácia, nehodí sa) |
RevisionTermination
(determinate; indeterminate; not applicable) |
Revízia-ukončenie (určitý, neurčitý, nehodí sa) |
RevisionRequirement
(essential; inessential; not applicable) |
Revízia-požiadavky
(zásadné, nepodstatné, nehodí sa) |
Purpose (*) |
Účel (*)
|
Subject (*) |
Predmet (*) |
Form/Genre
(*) |
Forma / žáner (*) |
Tabuľka SEQ
Tabuľka \* ARABIC 1 RDA sada atribútov pre nosiče
StorageMediumFormat
(sheet; strip; roll; disc; sphere; cylinder; chip; file server) |
Formát nosiča
(list, pás, zvitok, disk, guľa, valec, čip, file server) |
HousingFormat
(binding; flipchart; reel; cartridge; cassette; not applicable) |
Formát
uloženia (väzba, flipchart, cievka, zásobník, kazeta, nehodí sa) |
BaseMaterial
(*) |
Základný
materiál (*) |
AppliedMaterial
(*) |
Nanesený
material (*) |
FixationMethod
(*) |
Fixačné
metóda (*) |
FixationTool
(*) |
Fixačný
nástroj (*) |
EncodingFormat
(*) |
Formát
kódovania (*) |
Generation
(first; reproduction) |
Generácia (prvá,
reprodukcia) |
IntermediationMethod
(*) |
Sprostredkovacia
metóda (*) |
IntermediationTool
(microform reader; microscope; projector; stereoscope; audio player;
audiovisual player; computer; not required) |
Sprostredkovací
prostriedok (čítacie zariadenie, mikroskop, projektor, stereoskop,
audioprehrávač, audiovizuálny prehrávač, počítač; nie je nutné) |
[1]
Mundaneum (https://wikisofia.cz/wiki/Mundaneum )
[2] Otlet, Paul. 1934. Traité de
documentation, Bruxelles :
Mundaneum, Palais Mondial, 1934.
[3] International Organization and
Dissemination of Knowledge: Selected Essays, Amsterdam, Elsevier, 1990.
[4] Michael
Buckland. 2007. Northern Light:
Fresh Insights into Enduring Concerns. In: A Document (Re)turn. Contributions
from a Research Field in Transition. Frankfurt a.M. 2007: Peter Lang.
[5] Buckland, Michael, 1986. Education for librarianship
in the next century. Library Trends 34, no 4 (Spring 1986), 777-788.
[6] Buckland, Michael, 1996. Documentation, Information
Science, and Library Science in the U.S.A. Information Processing &
Management 32, 63-76. Reprinted in Historical Studies in Information
Science, eds. Trudi B. Hahn, and Michael
Buckland. Medford, NJ:
Information Today, 159- 172.
[7]Briet, Suzanne, 2006. What is Documentation?
English Translation of the Classic French Text. Transl. and ed. by Ronald
E. Day and Laurent Martinet. Lanham, MD: Scarecrow Press.
[8]Dostupné (17.11.2015):http://martinetl.free.fr/suzannebriet/questcequeladocumentation/briet.pdf
[9]
Shvetsova-Vodka, G. N. (2008) Zeitschriftenartikel aus Scientific and
Technical Information Processing (2008-01)
[10] Nesterovich, Yu. V. (2013) Zeitschriftenartikel aus Scientific and
Technical Information Processing (2013-04)
[11] Chyapite, Yu. A. (2010) Zeitschriftenartikel aus Scientific and
Technical Information Processing (2010-01)
[12] Dvoenosova, G. A. (2011) Zeitschriftenartikel aus Scientific and
Technical Information Processing (2015-02)
[13]
G.N. Shvetsova-Vodka .2007. Definitions of a “document”. In: Nauchno-Technicheskaya Informatsiya, Seriya 1, 2007, No. 8, pp.
1–6.
[15] Das Institut für Dokumentologie und
Editorik e.V. (IDE). ( http://www.i-d-e.de/)
[16] Digitales Edieren im
21. Jahrhundert. Fachtagung des Landesarchivs Nordrhein-Westfalen anlässlich
der Online-Veröffentlichung der nordrhein-westfälischen Kabinettsprotokolle von
1946 bis 1980, 03.11.2015 – 04.11.2015 Düsseldorf, in: H-Soz-Kult, 30.09.2015, <http://www.hsozkult.de/event/id/termine-28976>.
[17] Napr. Documentology or forensic
document examination area. Dostupné 17.11. 2015. http://estudiorachetti.com/en/areaD.html, alebo: Douglas H. Ubelaker 2014.
The Global Practice of Forensic Science. John Wiley & Sons, 24. 11.
2014 - 400 s.
[18] Nováková, Marta. 1998. Dokument. In: Informačná výchova: terminologický
a výkladový slovník, odbor knižničná a informačná veda. Dušan Katuščák [zost.],
Marta Matthaeidesová, Marta Nováková; ed. slovn. Ladislav Ďurič, Viliam S.
Hotár,.-- 1. vyd. Bratislava: SPN, 1998. -- 375 s.
[19] MARC 21 : Formát pre bibliografické údaje s pravidlami na
označenie obsahu. 2004. / Kongresová knižnica USA ; Preklad a odborná
redakcia Dušan Katuščák, Martin Katuščák. – Martin
: Slovenská národná knižnica, 2004. – 907 s.
[20] Šušol, Jaroslav. 2001. Elektronické informačné zdroje a
knižnično-informačné systémy – aktuálne problémy a súvislosti. In ITLib, 2001, č. 3. Dostupné: http://itlib.cvtisr.sk/archiv/2001/3/elektronicke-informacne-zdroje-a-kniznicno-informacne-systemy-aktualne-problemy-a-suvislosti.html?page_id=2305
[21] Kiorgaard, Deirdre. 2006. RDA/ONIX Framework for Resource Categorization. Version 1.0.
Dostupné: http://www.rda-jsc.org/archivedsite/docs/5chair10.pdf