Týden 4
3) Bibliografická komunikace
Rámcový
funkčný model informačného systému – Bibliografia ako profesionálne jadro odboru
Bibliografia patrí medzi najstaršie
humanitné disciplíny. Sprevádza duchovno civilizačný rozvoj spoločnosti už
druhé tisícročie. Vyvíja sa viac evolučne
ako revolučne. Prečo sme teda použili
v názve práce spojenie moderná
bibliografia? Veď v každej dobe sa bibliografia prispôsobovala vonkajším
podmienkam, premenám vo vedeckej a odbornej komunikácii, vede, literatúre a knižnej kultúre. Rovnako
na svojej ceste využívala aj vlastné poznatky a skúsenosti. Atribút modernosti je v danom kontexte
relatívny.
Bibliografia je oblasť vedeckej a
praktickej činnosti, ktorá je zameraná na komunikáciu bibliografických
informácií o dokumentoch. Inými slovami, bibliografia
je veda o bibliografickej komunikácii. Od začiatku 20. storočia sa bibliografia vyvíjala spolu
s dokumentáciou, preto považujeme pojmy bibliografia a dokumentácia
za príbuzné do takej miery, že môže ísť o synonymá.
V medzinárodnej norme ISO sa
bibliografia definuje s dôrazom na jej praktickú stránku ako (1) technika identifikácie a popisu dokumentov a
triedenie získaných popisov (ISO 5127/1:1983)[1].
V
anglickom výklade sa termín bibliografia definuje ako (2) štúdium techník produkcie a šírenia kníh a je vlastne synonymom
termínu bibliológia (veda o knihe)
ISO 5127/1:1983)[2].
V ďalšej norme je definovaná bibliografia ako (3) sekundárny dokument, ktorý predstavuje súpis špecificky usporiadaných
záznamov a obsahuje údaje popisujúce dokument a umožňujúce jeho
identifikáciu (ISO 5127/2:1983)[3].
Bibliografia v tomto zmysle existuje buď
ako autonómny dokument (bibliografický súpis), prípadne ako príloha alebo časť
dokumentu (skrytá bibliografia). Analogicky podľa zloženého slova bibliografia je možné použiť príponu grafia na vytvorenie ďalších zložených
termínov, ktoré označujú iné špecifické zbierky dokumentov: filmy - filmografia, disky (platne) - diskografia a pod.
Pojem bibliografia
Samotné slovo bibliografia je gréckeho
pôvodu. Je zložené z dvoch gréckych slov biblion
= kniha a graphein = písať.
Pôvodne sa slovo bibliografia vzťahovalo na pisárske práce a prepisovanie kníh.
Za bibliografov sa považovali v antickom Grécku tí, ktorí sa zaoberali ručným
opisovaním kníh. Slovo bibliografia má pomerne široký rozsah a niekoľko
významov. Etymologicky sa však viaže na slovo kniha a na určité činnosti
spojené s knihou. Po zániku Rímskej ríše a s nástupom latinskej stredovekej
kultúry bibliografia ako slovo gréckej proveniencie ustúpilo. V období
humanizmu sa pôvodné používanie slova bibliografia v zmysle písať knihu, opisovať knihu postupne zmenilo na popisovať knihu a nadobúdalo význam
vzťahujúci sa na zoznam (súpis) kníh.
Ako prvý použil pomenovanie bibliografia vo
význame súpis kníh v roku 1633 vo
Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina v názve diela
Bibliografia politica. Od tých čias
sa súpisy kníh pomenúvajú aj rozličnými
inými názvami: katalóg (catalogus), knižnica (bibliotheca), zoznam
(repertorium), inventár (inventarium), register (index) (Malclès,
1985). [4]
Moderná
bibliografia
Za modernú bibliografiu považujeme
bibliografiu, ktorá sa začala formovať v novoveku a hlavne v období
národného obrodenia a v etape rozvoja industriálnej spoločnosti, najmä
v 19. a 20. storočí, pričom termín bibliografia sa u nás začal používať na
rozhraní týchto storočí.
Postmoderná
bibliografia
Postmoderná bibliografia sa viaže na
masívne uplatňovanie informačných a komunikačných technológií a počítačových
sietí, najmä internetu najmä koncom 20. storočia. Postmoderná bibliografia
existuje rovnocenne s podobnými prejavmi postmodernizmu vo
filozofii, architektúre, umení, literatúre a v iných oblastiach.
Knihovníctvo a digitálna
bibliografia
Digitálna bibliografia je novou etapou
vo vývoji bibliografie a komunikácii poznatkov v globálnom v meradle
a jej vznik sa spája s revolučne novými technologickými možnosťami a používaním
čipu (integrovaných obvodov v 70. rokoch) v oblasti vzniku,
uchovávania a sprístupňovania digitálnych dokumentov a digitálneho obsahu,
najmä s možnosťami masovej robotizovanej digitalizácie rozsiahlych
knižničných a archívnych zbierok, čo napríklad umožňuje digitalizáciu,
archivovanie a sprístupnenie celého národného písomného dedičstva relatívne
krátkom čase.
Digitálna bibliografia predstavuje pre
knihovníctvo, bibliografiu a komunikáciu poznatkov novú výzvu. Úlohy
bibliografie sa v digitálnom veku menia. Tradičný modernistický model
bibliografie a bibliografického systému prechádza do novej vývojovej fázy.
Zmeny v oblasti informačných dokumentových zdrojov spolu s masívnym
rozvojom informačných technológií zásadne odrážajú v povahe
bibliografickej práce a v celom knihovníctve. Nastupuje
digitalizácia, digitálne knihovníctvo a v ňom digitálna bibliografia.
V digitálnej bibliografii na
kvalitatívne novej úrovni dominuje opäť, ako pred tisíckami rokov, práca
s celým dokumentom, s digitálnym obsahom a s dôrazom na klasifikáciu, indexovanie
a deskriptívne bibliografické metadáta. S nástupom masovej
digitalizácie sa bibliografia po stáročiach veľkým historickým oblúkom vracia
k práci s primárnym dokumentom. Substitučná
funkcia bibliografie, ktorú niekoľko storočí reprezentoval záznam o
dokumente sa stráca. V digitálnej bibliografii dominuje holistický princíp
vo vzťahu k dokumentu a kvalitatívne nový systém práce s informáciami
a poznatkami. Záznam už nezastupuje celý dokument, ako sme na to zvyknutí
v katalógoch, bibliografiách a iných bibliografických textoch.
Deskriptívne bibliografické metadáta sú súčasťou
digitálneho dokumentu, ktorý vstupuje do komunikácie poznatkov ako celok.
Rewriting,
description, digitisation
Historickú vývojovú
líniu vidíme takto: prepisovanie
(rewriting) – popis (description), digitalizácia (digitisation).
Predpokladáme, že digitalizácia je globálny trend, ktorý v sociálnej
informatike, knihovníctve, bibliografii a sprístupňovaní poznatkov bude
dominovať aj v nasledujúcich desaťročiach nového tisícročia.
Bibliografia sa
teda vracia po dvoch tisícročiach ku svojej archetypálnej podstate. Prešla
od
starovekého a
stredovekého prepisovania dokumentov
(rewriting) do 16. storočia, cez novoveké popisovanie
kníh (description), ktoré teraz
doznieva, po digitalizáciu (digitisation) od začiatku 21. storočia. To, čo bolo
v minulosti v bibliografii dominantné a známe ako prepisovanie dokumentov, to je
v súčasnosti pre bibliografiu digitalizácia ako kvalitatívne nová fáza
vývoja jej formy a spoločenského dosahu.
V digitálnom
veku sa zásadne mení povaha bibliografie a bibliografickej práce. Rastú
požiadavky na odbornú kompetenciu bibliografov. Vznikla potreba nanovo riešiť
zložité teoretické, koncepčné, organizačné, metodologické a metodické otázky
bibliografie, najmä v oblasti národných
bibliografických služieb, povinného výtlačku (zákonného deponátu), zvládnutia
toku elektronických dokumentov, tvorby deskriptívnych metadát, klasifikácie a
indexovania digitálneho obsahu, dlhodobej archivácie digitálneho obsahu, vyhľadávacích
a navigačných bibliografických a informačných nástrojov, podpory využívania
poznatkov prostredníctvom sprístupňovania digitálneho obsahu.
Digitalizácia ako
nová etapa bibliografie a inovácia v knihovníctve
Digitalizácia je
nová, revolučná metóda efektívneho a širokého demokratického sprístupnenia
poznatkov a informácií občanom.
Digitalizácia znamená kvalitatívnu revolúciu v sociálnej
informatike ako aj vo vedeckej a odbornej komunikácii informácií
a poznatkov pričom zasahuje do
samotnej podstaty bibliografie, knižničnej a informačnej vedy
a praxe. Cieľom digitalizácie sa stáva uchovávanie, sprístupňovanie
a najmä využívanie digitálneho obsahu v oblasti ekonomiky, vedy,
inovácií, vzdelania a kultúry.
V našom
prístupe nejde v žiadnom prípade o odmietanie bibliografie, ktorá
existovala doteraz. Ak hovoríme o bibliografii modernej, máme na mysli významné a zásadné zmeny, ktoré sa
uskutočňujú v dokumentácii, knihovníctve a v samotnej bibliografii,
ako aj mimo nej, pričom bibliografia z týchto zmien a podnetov vyvodzuje
pre seba vlastné závery, ktorých realizácia jej dáva znaky modernosti.
Moderná
bibliografia sa na sformovala v druhej polovici dvadsiateho storočia.
Prínosom knihovníkov a bibliografov je komplexný a systémový prístup ku
knihovníctvu a bibliografii.
Dosiahla sa solídna
úroveň praktickej tvorby bibliografií na národnej úrovni v Čechách
a na Slovensku. V knižničnej a informačnej vede sa začal riešiť
širší odborný a sociálny kontext úsilia o modernejšie knihovníctvo a bibliografiu.
Bibliografia vo vzdelávaní
v LIS
Bibliografia sa
stala predmetom stredoškolskej výuky a študijným predmetom bakalárskeho,
magisterského a doktorandského vysokoškolského štúdia. Po viacročnom úsilí
vznikol u nás študijný odbor knižničná a informačná veda. Ďalej, knihovníctvo
sa najmä po roku 1989 komplexne transformuje. Bibliografický systém bol
inštitucionálne napojený na štruktúru knižničného systému. Zdá sa nám preto
vhodné načrtnúť problém postavenia bibliografie v novom národnom
knižničnom systéme, o konštituovanie ktorého sa usilujeme. Dávnejšie nás
znepokojuje, že oblasti knižničnej a informačnej vedy, ako prevažne humanitné
disciplíny akoby stáli bokom od hlavného prúdu vedeckého, filozofického a
kultúrneho myslenia. Prekonanie tohto stavu si vyžaduje prejsť k úvahám o
vzťahu knihovníctva, bibliografie a postmodernizmu.
Naša pôvodná
koncepcia bibliografie, ktorú rozvíjame už viac rokov, je postavená na téze, že
bibliografia ako jadro knihovníckej práce je oblasť vedeckej a praktickej
činnosti, ktorá je zameraná na komunikáciu bibliografických informácií o
dokumentoch, že teda bibliografia je veda o bibliografickej
komunikácii.
Moderná bibliografia v súčasnosti
Pre súčasné
knihovníctvo a modernú bibliografiu
je charakteristické, že informatizačné
tendencie a internet, ako aj globalizačné trendy v oblasti
komunikácie informácií sa zásadným spôsobom dotýkajú všetkých prvkov a zložiek bibliografickej komunikácie
- tvorby a získavania dokumentov, ich spracovania,
uchovávania a sprístupňovania bibliografických
počítačových záznamov.
Je potrebné
pochopiť, že základné metódy, štandardy, pravidlá v knižničnom
a informačnom odbore sa týkajú bibliografie. Ide jednak o pravidlá,
ktoré sa týkajú dokumentov pre informačné inštitúcie (RDA, AACR2, ISBD) a
jednak štandardov a nástrojov, ktoré slúžia na zaznamenanie a zápis informácií
o dokumentoch do digitálnej formy v ILS (MARC 21 a i.)
V porovnaní
s uplynulými desaťročiami došlo v nebývalej miere k prudkému rozvoju v univerze dokumentov.
Predmetom bibliografie už nie sú len knihy a časopisy a tlačené texty.
Univerzum dokumentov sa značne diverzifikuje,
pokiaľ ide o druhy dokumentov a nosiče informácií. Moderná bibliografia,
na túto skutočnosť reaguje rozvojom organizačných a metodických nástrojov.
Ďalšie znaky modernej bibliografie sú spojené s jej formou.
Moderná
bibliografia je postpapierová bibliografia. Štandardom sa stal počítačový
bibliografický záznam.
Moderná
bibliografia - to nie je už len činnosť zameraná na formálny identifikačný popis dokumentu. Počítačové záznamy
v štruktúre formátov MARC umožňujú hĺbkové
spracovanie dokumentov a umožňujú vykonávať veľmi dôkladný bibliograficko-informačný prieskum.
Sofistikované
softvéry umožňujú spájať bibliografický popis s úplnými textami dokumentov
alebo s multimédiami, využívať súbory autorít, pracovať v integrovanom a
používateľsky komfortnom prostredí, využívať nástroje Word Wide Webu a pod.
Ďalším štandardným znakom modernej bibliografie je využívanie štruktúry
formátov MARC v bibliografickom spracovaní, v tvorbe a využívaní heslárov
(autorít) a prácu s vlastníckymi údajmi (holdingy).
Vo vzťahu k bibliografickému textu a textu dokumentu sa rozvíjajú dve hlavné
konvergujúce tendencie: štrukturálna a
hypertextová. Prvá - štrukturálna
- je evolučná, vnútrobibliografická. Jej dokladom je sústavne zdokonaľovaný
systém formátu MARC, najmä formátu MARC 21.
Druhá - hypertextová - je mimobibliografickej
proveniencie. Viaže sa na informačné technológie, počítačovú lingvistiku a
elektronické publikovanie. Zdá sa, že pre modernú bibliografiu nie sú zatvorené
dvere, ktoré vedú od manažmentu záznamov
o dokumentoch k manažmentu údajov a
znalostí. Profesia bibliografa si
vyžaduje zvládnutie informačnej
technológie. Produkovanie množstva čiastkových papierových bibliografických
súborov sa stalo neefektívnym z ekonomického, ako aj z informačného
hľadiska. Počítačové bibliografické záznamy sa uchovávajú v moderných databázových systémoch a sú dostupné cez
globálne počítačové siete (World Wide
Web). Technologická infraštruktúra Internetu
a WWW otvára pre moderné bibliografické služby úplne nové horizonty.
Dokonca sa zdá, že Internet je pre vývoj bibliografie natoľko významný, že bude
možné hovoriť o bibliografii pred
Internetom a o bibliografii
s Internetom alebo o digitálnej
bibliografii. Rovnako sa to týka
aj verejne online prístupných katalógov
knižníc (OPAC) a sprístupňovania digitálneho obsahu cez digitálne
repozitáre.
Knižničná a
informačná veda vo svojich disciplínach, bibliografiu nevynímajúc, neprešla v
niektorých krajinách, ako niektoré iné humanitné vedy, zreteľnou fázou
vyčlenenia a interpretácie svojich vlastných špecifických štruktúr. Zostáva, na
vlastnú škodu, na vonkajšej, javovej úrovni skúmania dokumentov, bez hľadania a
teoretických analýz hĺbkových, semiotických a medzitextových vzťahov medzi dokumentmi a informatickými textami, ktoré sa profesionálne produkujú v oblasti
knihovníctva, bibliografie a dokumentácie.
Z toho vyplývajú aj
určité metodologické ťažkosti definovania vlastného predmetu, špecifických
faktov, koncepcií a metód a v konečnom dôsledku je potom nevyhnutné zdôrazňovať
interdisciplinaritu a vypožičiavanie
si terminológie a argumentácie z iných odborov a disciplín (jazykoveda,
sociológia, psychológia a pod.).
V našej odbornej
literatúre je na druhej strane dostatok dôkazov o tom, že naši odborníci z
odboru knižničnej a informačnej vedy zaznamenávajú vývoj teoretického myslenia
v iných krajinách. Spravidla však ide viac o metateoretickú registráciu poznatkov, ku ktorým sa dospelo inde,
než o konfrontáciu koncepcií, porovnávanie výsledkov vlastného výskumu a
praktických skúseností s výsledkami a skúsenosťami iných.
Pojem bibliografia
sa v súčasnosti používa naďalej jednak vo význame popis a súpis dokumentov a jednak ako pomenovanie disciplíny, ktorá je zameraná na bibliografickú
komunikáciu a praktické riešenie problémov výmeny bibliografických
údajov.
Vzhľadom na
spojenie bibliografie s informačnými technológiami sa postupne mení chápanie
bibliografie ako popisu a súpisu. Popis sa transformuje na pomerne
sofistikovaný proces a produkt uplatnenia analýzy komplexnej štruktúry
dokumentov, s využitím iných informačných zdrojov. Súpis, respektíve súpisové znaky bibliografického záznamu strácajú
v elektronickej forme v databázach svoj niekdajší úzky význam vzhľadom na
množinové, spravidla papierové, bibliografické súpisy a kartotéky. Paleta
bibliografických údajov sa mimoriadne prehĺbila, precizovala jednak v zmysle
časť-celok, jednak v zmysle diverzifikácie technik zaznamenania vzťahov
diachronických a hierarchických, ako aj vzťahov medzi univerzom dokumentov a bibliografickým
univerzom.
V každom prípade
patrí bibliografia medzi základné pojmy knižničnej
a informačnej vedy a knižnej kultúry.
Napriek značnému rozšíreniu sa však nepoužíva bezvýhradne a rovnako vo všetkých
krajinách, čo súvisí s rôznymi
kultúrnymi a profesionálnymi tradíciami niektorých krajín. V
anglo-saských krajinách sa napr. používa termín bibliografia „bibliography“ na označenie celej knihovedy (Beaudiguez, 1989)[5].
V Encyklopédii
Britannica z r. 1989 sa pojem bibliografia vysvetľuje ako systematické štúdium a popis kníh (Bibliography, 1989, s. 195-196).[6]
Výklad pojmu
bibliografia
Termín bibliografia
sa používa najmä v týchto troch významoch.
(1) Bibliografia
ako veda, ktorá skúma zákonitosti bibliografickej komunikácie, bibliografickej
praxe, vytvára systém poznatkov v disciplínach teórie bibliografie, dejín
bibliografie a riadenia bibliografie. (2) Bibliografia ako činnosť, ktorá je
zameraná na získavanie, spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie
bibliografických informácií. (3) Bibliografia ako výsledok bibliografickej
činnosti. Popri týchto troch základných významoch termínu bibliografia -
bibliografická veda, bibliografická činnosť, bibliografická produkcia -
niektorí autori uvádzajú aj ďalšie významy a spresňujúce výklady ďalších
atribútov bibliografie. Napr. tvoriť
bibliografiu, používať bibliografiu,
zaoberať sa bibliografiou (Beaudiguez, 1989, s. 23)[7].
Bibliografia sa
považuje za spoločenský jav, ktorého obsahom je komunikácia
bibliografických
informácií. Pojmom bibliografická
informácia sa rozumejú bibliografické
dáta, ktoré charakterizujú bibliografickú jednotku, dokument, napríklad
knihu, seriálovú publikáciu, hudobninu, film, počítačový súbor, audiovizuálny
dokument, článok, kompaktný disk a pod.
Bibliografické informácie
Bibliografické informácie, čiže bibliografické dáta o dokumentoch sú
usporiadané podľa určitých štandardov a noriem v bibliografických záznamoch, ktoré sú zaradené vo väčších celkoch,
napríklad v bibliografických súpisoch
(ako je napríklad národná bibliografia, špeciálna bibliografia a pod.).
Bibliografické dáta sú usporiadané do
súborov buď v tradičnej, papierovej
forme, alebo v digitalizovanej forme v počítačových
súboroch a v bibliografických bázach
údajov. Jadro všetkých bibliografických záznamov, ktoré sa vyskytujú v
rozličných oblastiach komunikácie informácií o dokumentoch ako je knihovníctvo,
knižný obchod a vedecké informácie tvorí
bibliografický popis ako objektívna
časť bibliografického záznamu.
Predmetom
bibliografie ako vedeckej disciplíny
je komplex problémov bibliografickej
komunikácie v kontexte knižničnej a informačnej vedy. Teoretické
zložky bibliografie sú najmä: teória
bibliografickej komunikácie, bibliografická analýza a syntéza, bibliografické
jazyky, teória kondenzačnej deskripcie,
teória spracovania dokumentov, bibliografické služby, bibliografický prieskum, bibliografické
systémy, bibliografický manažment a marketing. Moderná bibliografia sa
realizuje a skúma v kontexte rozvoja informačnej a komunikačnej
technológie.
Bibliografia ako veda a činnosť
Bibliografia ako
veda a činnosť sa spoločensky a
profesionálne realizuje jedine v bibliografickej komunikácii, v procese tvorby
uchovávania a výmeny bibliografických informácií, a to hlavne prostredníctvom
bibliografickej produkcie, ktorá je výsledkom viac alebo menej tvorivej
činnosti bibliografa.
Bibliografia ako produkt
Bibliografia ako produkt predstavuje výsledok
bibliografickej činnosti. Samotné produkty bibliografickej činnosti sú
v praxi rozličné druhy a typy bibliografických diel, bibliografických
súpisov, zoznamov a báz údajov v elektronickej forme.
Bibliografia ako disciplína
knižničnej a informačnej vedy
Bibliografia ako disciplína knižničnej a informačnej vedy
sa zo špecifických hľadísk zaoberá jednotlivými prvkami a zložkami systému
bibliografickej komunikácie, ako je dokument
(bibliografická jednotka), bibliograf (tvorca
bibliografického záznamu alebo diela), bibliografický
text (bibliografický záznam, bibliografický popis, bibliografický súpis,
báza bibliografických údajov atď.), príjemca
bibliografie. Predmetom pozornosti bibliografie sú tiež jednotlivé procesy kódovania a dekódovania, ktoré súvisia s
bibliografickým spracovaním dokumentov,
s tvorbou a využívaním
bibliografických textov. Organizovaná množina prvkov bibliografickej
komunikácie spolu s inštitucionálnou základňou bibliografie tvorí bibliografický systém, ktorý sa navonok
prejavuje cez bibliografické služby.
Bibliografia ako disciplína reaguje na zmeny sociálnej
komunikačnej situácie, technologický pokrok, objavovanie nových druhov
dokumentov a so zreteľom na vonkajšie faktory primerane koriguje metódy a
celkový charakter bibliografickej komunikácie tak, aby bibliografická činnosť v
zmenených podmienkach primeraným a efektívnym spôsobom umožňovala ľuďom
orientáciu vo svete literatúry a dokumentov.
Bibliografická činnosť
Bibliografická činnosť je závislá na
dokumentoch, na množine akýchkoľvek dokumentov, napr. na systéme vedeckej a
technickej literatúry, umeleckej literatúry a pod. Kým pre tvorcov primárnych
dokumentov, teda vedcov, spisovateľov, hudobných skladateľov, filmových tvorcov
a pod. je zdrojom inšpirácie, poznávania a interpretácie svet ako taký, teda mimotextová ontológia, univerzum,
komunikovateľná realita, ktorú odrážajú v dokumentoch ako výsledkoch svojej
tvorivej činnosti, pre tvorcov bibliografického záznamu alebo bibliografického
súpisu či iného bibliografického diela je zásadne zdrojom popisu a inej
činnosti dokument - textová ontológia.
Vznik bibliografie
je podmienený dvoma hlavnými faktormi. Na jednej strane je to vznik literatúry
(písomníctva), teda vznik dokumentov. Na druhej strane je to potreba vzdelancov
mať informácie o svete literatúry, o svete dokumentov, ktoré sú nositeľmi informácií
a poznatkov, teda potreba ľudí poznávať svet.
Medzinárodná spolupráca
v dokumentácii, bibliografii
V medzinárodnom
meradle sa najmä od sedemdesiatych rokov 20. st. efektívne rozvinul
medzinárodný program IFLA s názvom UBC (Universal
Bibliographic Control), čiže Univerzálna bibliografická registrácia. Pre
bibliografiu má v tejto etape vývoja rozhodujúcu úlohu aj národné a
medzinárodné úsilie IFLA a UNESCO o budovanie národných sietí MARC (National MARC Network), čiže národných
strojom čitateľných katalógov, resp. súborných katalógov vytváraných a
využívaných v rámci národných kooperačných združení knižníc a bibliografických
agentúr. Dochádza k výraznejšej špecializácii bibliografov, z ktorých niektorí
sa zameriavajú na bibliografický popis, iní na klasifikáciu a indexovanie,
ďalší na technickú infraštruktúru bibliografických systémov, poskytovanie
bibliografických služieb z vlastných a vonkajších bibliografických zdrojov,
komercionalizáciu bibliografickej produkcie a pod.
Pre bibliografickú
činnosť je i napriek nástupu počítačov a automatickej výrobe bibliografií stále
potrebný tvorivý regulujúci vplyv človeka vo fázach vstupného spracovania
dokumentov a vo fáze výstupnej intelektuálnej modifikácie bibliografických
produktov pre používateľov. Aj v telematických službách je nezastupiteľná úloha
bibliografa ako navigátora a sprostredkovateľa, ktorý analyzuje, spresňuje a
usmerňuje požiadavku používateľa na určitú bázu informácií, pomáha mu
orientovať sa v literatúre a vybrať taký zdroj, ktorý jeho požiadavku čo
najlepšie uspokojí.
Národné
bibliografické služby
Národné
bibliografické služby sa definujú ako súbor činností, ktoré sú zamerané
na prípravu a sprístupňovanie bibliografických záznamov v krajine (Vitiello,
1996, s. 97)[8]. Patria k tým druhom knižničných služieb,
ktoré používateľská komunita prijíma ako stabilnú a solídne etablovanú službu.
Významnou zložkou
národných bibliografických služieb bola od prvopočiatkov novšej bibliografie ústredná katalogizácia. Knihovníci a
bibliografi sa z ekonomických a praktických dôvodov venovali rozpracúvaniu a
implementácii ústrednej katalogizácie. Včasná a úplná ústredná katalogizácia
znamená prípravu a poskytovanie
bibliografických záznamov a patrí medzi kľúčové otázky v rámci knižničného
systému. Fungujúca ústredná katalogizácia umožňuje presúvať knižničné zdroje a
zamestnancov z interných katalogizačných činností na externé služby knižnice
orientované na verejnosť.
Medzi prvé krajiny,
v ktorých sa knihovníci usilovali o ústrednú katalogizáciu a jednotné
katalogizačné pravidlá patrí Veľká Británia. V roku 1877, na prvej konferencii
britskej knihovníckej asociácie zazneli hlasy, ktoré nastoľovali požiadavku
tvorby národného resp. medzinárodného katalógu. Prvý praktický krok však v roku
1901 ukutočnila Kongresová knižnica v USA, ktorá začala distribuovať abonentom
katalogizačné lístky. V roku 1926 využívalo služby ústrednej katalogizácie asi
4000 knižníc a úspory na katalogizácii predstavovali sumu asi 500 000 dolárov
(Stephensen, 1989, s. 8-26)[9].
Ďalšou formou
poskytovania bibliografických služieb v rámci národných knižničných systémov je
tlačená národná bibliografia,
prostredníctvom ktorej sa bibliografické informácie dostávajú širšiemu okruhu
používateľov a nie len knižniciam.
V dôsledku
uplatňovania informačnej technológie v knižniciach však tradičná lístková
ústredná katalogizácia a tlačené národné bibliografie ustupujú šíreniu
bibliografických záznamov v elektronickej
forme.
Základom národných bibliografických
služieb sa stala akvizícia dokumentov,
ktoré sa podľa určitých zásad uchovávajú v národnej knižnici. Cieľom týchto
služieb sa stala príprava bibliografických záznamov a ich distribúcia v
národnom knižničnom systéme. Takéto poslanie bolo zreteľne artikulované na
medzinárodnej konferencii národných bibliografií a národných bibliografických
agentúr v Paríži v roku 1977 ( Bell, 1993, s. 29-33)[10], (Bourne, 1994, s. 64-67)[11]. Konferencia zdôraznila okrem iného potrebu
výmeny bibliografických údajov na národnej úrovni. Táto tradičná paradigma bibliografických služieb v mnohých krajinách
doznieva, napriek tomu, že nie vždy sa ju podarilo naplniť k spokojnosti
samotných bibliografov a používateľov, medziiným aj knižníc, ktoré boli
adresátmi týchto služieb. Nastupuje paradigma nová.
Modernú paradigmu moderných bibliografických
služieb výstižne sformuloval v roku 1990 P. Lewis, generálny riaditeľ
Odboru bibliografických služieb Britskej knižnice (European, 1991, s. 11-19)[12]. Podľa neho je úlohou bibliografických
služieb „zostavovanie a distribúcia súbežnej národnej bibliografie a iných
služieb spojených s používaním súborov a databáz národných bibliografických
záznamov popri ďalších autoritatívnych bibliografických údajoch a
katalogizačných záznamoch“. Táto definícia zahŕňa základné črty moderných
bibliografických služieb. Ktoré sú to:
a) tvorba
národnej bibliografie,
b) možnosť výberu údajov z národnej bibliografie a príprava bibliografických
produktov; “špecializovaných výstupov“
pre skupiny klientov (deti, profesionálne skupiny...),
c) práca v sieti, pričom národná
bibliografická agentúra funguje ako host
vzhľadom k iným klientom -systémom,
databázam a súborom, a to buď v „internom“
rámci systému katalogizácie v knižnici, alebo v „externom“ rámci, ktorý
predstavuje napríklad súborný katalóg.
G. Vitiello
sa domnieva, že vyššie uvedenú definíciu je vhodné doplniť o vzťah systému
národných bibliografických služieb o ďalšie dva susedné systémy: vydavateľský
sektor a knižnice, s ktorými národné bibliografické služby fungujú v totálnej
synergii.(1996, s. 98)[13].
Komplexný model systému národných bibliografických služieb znázorňuje obrázok.
(Lewis, 1991)
Univerzum dokumentov a bibliografické univerzum
Základnými prvkami bibliografickej komunikácie sú:
univerzum dokumentov a bibliografické univerzum. Schéma (Obrázok 1)
znázorňuje tieto dva základné javy a všeobecné vzťahy medzi nimi. Je to
jednak univerzum dokumentov (prototextov) a jednak bibliografické
univerzum (univerzum metatextov).
Univerzum dokumentov je v podstate veľmi
zložitý objekt z hľadiska vzniku, rozmanitosti foriem a obsahu.
Tvorcami dokumentov sú autori a korporatívni autori (korporácie). Produkujú
monografie, seriály, články, súbory. Tieto objekty sú ďalej štruktúrované a
môžu existovať v rôznych fyzických formách. Napríklad monografia môže mať formu
tlačeného textu alebo počítačového súboru. Monografie môžu vytvárať väčšie
súbory (edície), alebo sa môžu členiť na menšie časti (články) a pod.
Bibliografické univerzum je odrazom a modelom
univerza dokumentov. Usiluje sa zaznamenať vzťahy medzi dokumentami v
diachronickom a synchronickom priereze a reprezentovať tieto fakty a vzťahy ako
usporiadanejšie a systematizované v tvare, ktorý je vhodnejší na komunikáciu
informácií o univerze dokumentov. Schéma tiež ukazuje, že bibliografické
univerzum je závislé na univerze dokumentov. Vyjadruje to
široká šipka, ktorá znázorňuje proces, prostredníctvom ktorého
bibliografické univerzum vzniká; je to kondenzačná deskripcia alebo
modelovanie bibliografických vzťahov chronologických, vertikálnych a
derivovaných.
Obrázok 1 Schéma
vzťahov univerza prototextov a univerza metatextov
Model dokumentovej komunikácie
Naša schéma
umožňuje vidieť model so základnými prvkami a procesmi dokumentovej
komunikácie. Je to dynamická otvorená štruktúra bibliografického systému. Z
nášho pohľadu je bibliografia veda o bibliografickej komunikácii.(Katuščák,
1981, s. 93-136).[14]
V schéme
komunikácie sú tieto prvky a procesy:
1.
Expedient, vysielač (EX)
2.
Kódovanie
(K)
3.
PROTOTEXT
(PT)
4.
Dekódovanie
(DK)
5.
percipient+expedient,
bibliograf (PC1+EX1)
6.
Kódovanie
v procese komprimačnej, kondenzačnej deskripcie (K1)
7.
METATEXT,
bibliografický text, bibliografický záznam (MT)
8.
Dekódovanie
(DK1)
9.
Percipient, prijímač, používateľ (PC)
Prvky a procesy bibliografickej komunikácie
V modeli
bibliografickej komunikácie vidíme všetky podstatné štrukturálne prvky a zložky
a vzťahy medzi nimi. Je to otvorená materiálna štruktúra, bibliografického
informačného procesu a univerzálny funkčný model akéhokoľvek dokumentového
informačného systému, predstavujúci dynamický pohľad na bibliografický systém. Je
rozšírením statického pohľadu na bibliografiu ako objekt. Vytvára
nocionálny základ pre entitno-relačné modelovanie alebo objektovo
orientované modelovanie bibliografie. Metódy štruktúrovanej analýzy pre
účely vývoja softvérov sú však mimo témy našej práce.
Čo vlastne znázorňuje model bibliografickej komunikácie?
Objektívna
realita, svet, univerzum (UX) sú východiskom i cieľom bibliografickej
komunikácie. Daný komunikačný proces sa
začína a relatívne končí realitou. Je to proces otvorený,
neukončený, dynamický, rekurzívny, podmienený pohybom a rozvojom poznania,
zaznamenaného v univerze dokumentov.
Obrázok 2 Model dokumentovej (bibliografickej) komunikácie
Priebeh bibliografickej komunikácie
Expedient (EX)
je prvok bibliografickej komunikácie, ktorý vyberá zamýšľanú správu z množiny
možných správ, ktorých zdrojom je univerzum (UX). Výsledkom tvorivej činnosti
tohto subjektu (EX) je dokument, ktorý je v bibliografickej komunikácii
prototextom (PT).
Východiskovým
prvkom bibliografickej komunikácie je text dokumentu (PT). V procese
dekódovania (DK1), čiže v procese informačnej analýzy sa dokumentu zmocňuje
bibliograf, ktorý je súčasne percipientom (PC1) a expedientom (EX1) v jednej
osobe. Môže to byť bibliograf, katalogizátor, dokumentarista, informačný
pracovník, vydavateľ, autor a pod. Subjekt (PC1+EX1) vytvára na základe
dokumentu bibliografický (informatický) text a uplatňuje pritom špecifické
pravidlá kódovania (MARC, ISBD, HTML, SGML ...).
Výsledkom
činnosti kódovania subjektom (PC+EX1) je bibliografický (informatický) text,
čiže metatext (MT). Nasleduje proces dekódovania (DK1), ktorého agensom je
percipient (PC), používateľ a ktorý sa uskutočňuje v procese bibliografického
prieskumu. Percipient (PC) ako výsledky prieskumu získa najprv metatexty (MT) a
cez ne prototexty (PT), dokumenty, cez ktoré sa dostáva k tomu výseku
objektívnej reality, univerza (UX), ktoré v dokumente (PT) zobrazil autor
dokumentu (EX).
Dynamickosť bibliografickej komunikácie je daná
dialektickým napätím medzi medzi prototextom (PT) a používateľom (PC).
Ide o napätie, vyvolané komunikačnou asymetriou, komunikačnou nerovnováhou.
Prototext má to, čo nemá používateľ, ktorý sa k tomu
dostane cez bibliografický text (MT). Prototext sa môže považovať za východiskový
objek bibliografickej komunikácie a používateľ za cieľový objekt
komunikácie.
Bibliografický popis
Bibliografický
popis je základným stavebným prvkom bibliografického záznamu. Niekedy sa
nesprávne stotožňuje s bibliografickým záznamom alebo sa zvýrazňuje len jeho
identifikačná funkcia (identifikačný popis).
Podľa výkladu v ISBD sa pod pojmom bibliografický
popis rozumie súbor bibliografických
údajov, ktoré popisujú a identifikujú dokument. ISBD odporúča, aby
bibliografické údaje boli v bibliografickom popise usporiadané do oblastí
(area), ktoré sa niekedy nazývajú aj polia. (V STN 01 0195 sa tento pojem, žiaľ, nepoužíva).
Oblasti sú vlastne skupiny príbuzných údajov bibliografického popisu.
Bibliografické údaje v týchto oblastiach predstavujú vlastný obsah
bibliografického popisu a hlavnú časť bibliografického záznamu.
Medzinárodné štandardy pre bibliografický popis
špecifikujú pravidlá pre popis a identifikáciu dokumentov všeobecne (ISBD(G)),
monografií (ISBD(M)), seriálových publikácií (ISBD(S)), starých tlačí
(ISBD(A)), hudobnín (ISBD(PM)), počítačových súborov (ISBD(CF)),
kartografických materiálov (ISBD(CM)), článkov (ISBD(CP))
Normy ISBD
(a)určujú bibliografické údaje, (b) určujú
poradie bibliografických údajov v
bibliografickom popise a (c) špecifikujú
systém interpunkcie v
bibliografickom popise.
Ustanovenia noriem ISBD sa v prvom rade týkajú
záznamov v tlačených katalógoch, záznamov v bibliografiách a bibliografických
záznamov vo všetkých druhoch bibliografických príručiek. Pre účely počítačového
spracovania sú údaje bibliografického popisu zahrnuté do formátu typu MARC,
ktorý sa používa v knihovníctve a bibliografii. Štandardy ISBD a napr. formát
MARC21, UNIMARC tvoria prepojený systém, pričom MARC21 či UNIMARC umožňuje
vstup a ISBD určujú tvoria logickú štruktúru formátu a upravujú výstup z počítačového
spracovania.
Každá čiastková norma ISBD obsahuje pravidlá popisu
určitého typu dokumentu alebo kategórií dokumentov. Žiadna z nich by sa nemala
používať iba izolovane. Napríklad katalogizátor spracúvajúci monografiu podľa
ISBD(M) môže pri popise použiť aj iné normy ISBD. Normy ISBD sa vzťahujú na
súčasné dokumenty. Pre staré tlače existuje norma ISBD(A).
Hlavným poslaním
noriem ISBD je uľahčiť medzinárodnú výmenu bibliografických informácií.
Tento zámer predpokladá:
· urobiť záznamy z
rôznych prameňov tak, aby ich bolo možné vymieňať, aby záznamy vytvorené v
jednej krajine bolo možné zaradiť do knižničných katalógov alebo bibliografií v
inej krajine;
· napomôcť
porozumeniu záznamov vzhľadom na jazykové bariéry tak, aby záznamy, ktoré boli
vytvorené pre používateľov v ich jazyku, mohli byť zrozumiteľné pre
používateľov v inom jazyku;
· uľahčiť konverziu
bibliografických údajov do strojom čitateľnej formy.
Normy ISBD poskytujú dostatok možností na dôkladný
bibliografický popis.
Bibliografické údaje, holdingy, exempláre
V praxi
knižníc je dôležitou otázkou úroveň podrobnosti bibliografického popisu.
(Lambrecht, 1992)[15]. V
tomto smere sa uplatňujú tieto všeobecné zásady:
Knižnica
popisuje dokument podľa svojich potrieb. Môže vytvoriť veľmi stručný, stredný
alebo vyčerpávajúci bibliografický popis dokumentu. Neexistujú záväzné národné
alebo medzinárodné pravidlá, ktoré by striktne vyžadovali určitú jednotnú
úroveň podrobnosti bibliografického popisu v praxi.
V praxi
sa spravidla rešpektuje odporúčanie Medzinárodného štandardného
bibliografického popisu (ISBD), podľa ktorého národné bibliografické agentúry
vytvárajú úplný (vyčerpávajúci, autoritatívny) bibliografický popis. Pri
počítačovom spracovaní to znamená, že na vstupe sa zaznamenajú a do príslušných
polí a podpolí napr. podľa UNIMARCu sa zapíšu všetky bibliografické údaje,
ktoré sa vyskytujú v dokumente na predpísaných miestach (predpísaný zdroje
bibliografického popisu) alebo na iných miestach dokumentu, prípadne mimo
dokumentu.
Pokiaľ
knižnica (vedecká, špeciálna, verejná a pod.) kooperuje s národnou
bibliografickou agentúrou (s národnou knižnicou) pri vytváraní záznamov pre
národnú bibliografiu alebo pre súborný katalóg, odporúča sa, aby podobne ako
národná bibliografická agentúra, vyhotovila úplný (vyčerpávajúci,
autoritatívny) bibliografický popis.
Ostatné
knižnice vytvárajú bibliografický popis podľa svojich potrieb v súlade s ISBD,
resp. podľa národných katalogizačných pravidiel.
Podľa
podrobnosti sa vyhotovuje bibliografický popis na troch úrovniach:
1.
prvá úroveň - minimálny bibliografický popis
2.
druhá úroveň
- stredný bibliografický popis
3.
tretia úroveň - maximálny bibliografický popis
Schéma minimálneho bibliografického popisu podľa ISBD:
Poznámky: Hviezdička označuje opakovateľné údaje.
Kurzíva symbolizuje nepovinné údaje. Poradie údajov a predpísaná interpunkcia
pred údajmi sú záväzné.
Hlavný
názov = *Súbežný názov : *Podnázov a doplnky k názvu / Prvý údaj o pôvodcovi. -
Údaj o vydaní, *Ďalšie údaje o vydaní. - Miesto vydania, distribúcie, atď. :
*Meno vydavateľa, distributéra, atď., Dátum vydania, distribúcie atď. - Rozsah.
- (Názov edície ; Číslovanie zväzku). - Medzinárodné štandardné číslo
V schéme sú len
údaje, ktoré sú odporúčané ISBD ako povinné pre minimálnu úroveň
bibliografického popisu. Údaje sa zaznamenávajú vtedy, ak sa nachádzajú v
predpísanom zdroji popisu v dokumente alebo ak ich spracovateľ zistí z iných
zdrojov. V dokumente sa napríklad nemusí nachádzať Podnázov. Ďalšie údaje o
vydaní, údaje o edícii alebo Medzinárodné štandardné číslo. Ak informácie
chýbajú v dokumente, alebo nie sú inak zistiteľné, nebudú ani v bibliografickom
popise.
Schéma stredného bibliografického popisu podľa ISBD
Poznámky: Poradie údajov a predpísaná interpunkcia
sú záväzné. V schéme sú údaje, ktoré sú odporúčané ISBD ako povinné a voliteľné
pre minimálnu úroveň bibliografického popisu.
Hlavný názov =
Súbežný názov : Podnázov a doplnky k názvu / Prvý údaj o pôvodcovi. - Údaj o vydaní / Údaj o zodpovednosti za
vydanie, Ďalšie údaje o vydaní /
Ďalší údaj zodpovednosti za vydanie. - Miesto vydania, distribúcie, atď. : Meno
vydavateľa, distributéra, atď., Dátum vydania, distribúcie atď. - Rozsah :
Ilustrácie ; Rozmery. - (Názov edície = Súbežný názov edície / Údaje o zodpovednosti,
ISSN edície ; Číslovanie zväzku). - Poznámky. - Medzinárodné štandardné číslo
Schéma maximálneho bibliografického popisu podľa ISBD
Poznámky: Hviezdička
(*) označuje opakovateľné údaje. Kurzíva symbolizuje nepovinné údaje. Poradie
údajov a predpísaná interpunkcia pred údajmi sú záväzné.
Hlavný názov [Všeobecné označenie typu dokumentu] =
Súbežný názov : Podnázov a doplnky k názvu / Prvý údaj o zodpovednosti ; *Ďalší
údaj o zodpovednosti. - Údaj o vydaní = *Súbežný
údaj o vydaní / Prvý údaj o zodpovednosti za vydanie ; *Ďalší údaj o
zodpovednosti za vydanie, *Ďalší údaj o vydaní / Prvý údaj o zodpovednosti vo
vzťahu k ďalším údajom o vydaní ; *Ďalší údaj o zodpovednosti vo vzťahu k
ďalším údajom o vydaní. - Pole pre určité typy dokumentov. - Prvé miesto
vydania, distribúcie atď. ; *Ďalšie
miesto vydania, distribúcie atď. :
*Meno vydavateľa, distribútora atď. [*Údaj
o funkcii vydavateľa, distribútora atď.)],
Dátum vydania, distribúcie atď. (*Miesto
výroby : *Meno výrobcu,) Dátum tlače. - Rozsah : Údaj o
ilustráciách ; Rozmery + *Sprievodný
materiál. - (Hlavný názov edície alebo podedície = *Súbežný názov edície
alebo podedície : Doplnky k názvu edície
alebo podedície / Prvý údaj so vzťahom k edícii alebo podedícii ; *Ďalší
údaj so vzťahom k edícii alebo podedícii, ISSN edície alebo podedície ;
Číslovanie vo vnútri edície alebo podedície). - Poznámky. - Štandardné číslo :
Dostupnosť a/alebo cena
[1]
ISO 5127/1:1983 : Documentation and
information - Vocabulary - Part 1: Basic and framework terms. Termín
1.2-11. (Revízia 1996-06-27). Tiež: STN ISO 5127-1 (predtým ČSN 0167).
[2]
ISO 5127/1:1983 : Documentation and
information - Vocabulary - Part 1: Basic concepts. Termín 1.2-12.
[3]
ISO 5127/2-1983 : Documentation and
information - Vocabulary - Part 2: Traditional documents. Termín 2.1.3-05. (Revízia 1997).
[4]
Malclès,
Louis-Noelle. 1985. Manuel de
bibliographie. - 4ieme éd. rev. et augm. par Andrée Lhéritier. - Paris :
Presses universitaires de France, 1985.
[5]Beaudiguez,
Marcelle. 1989. Guide de bibliographie
générale : Méthodologie et pratique. - Nouvelle éd. - Müenchen, London, New
York, Paris : K.G.Saur, 1989.
[6]Bibliography.
1989. In: The New Encyclopaedia
Britannica. Vol.2. : Micropaedia. - 15th ed. - Chicago : The University of
Chicago, 1989.
[7]Beaudiguez,
Marcelle. 1989. Guide de bibliographie
générale : Méthodologie et pratique. - Nouvelle éd. - Müenchen, London, New
York, Paris : K.G.Saur, 1989.
[8] Vitiello, Giuseppe: The
Production and Marketing of National Bibliographic Services in Europe. Alexandria, 8(2), 1996.
[9] Stephensen, Andy: The
establishment of the British National Bibliography. In Eating the menus. Essays in honour of Peter Lewis. Edited by Ross
Bourne. London : British National Bibliographic Service, 1989, pp. 8-26.
Podľa: Vitiello, Giuseppe. The Production and Marketing of National
Bibliographic Services in Europe.
Alexandria, 8(2), 1996, s. 97.
[10] Bell, Barbara: Reviewing
recommendation from the International Congress on National bibliographies,
Paris, 1977. International Cataloguing
and Bibliographic Control, 22(2), April/June 1993, s. 29-33.
[11] Bourne, Ross: The role of
the national bibliographic agency. International
Cataloguing and Bibliographic Control, 23(4), October/December 1994, s.
64-67.
[12] European Communities. Commission. National bibliographic services in
the European Community : roles and perspectives. Report of a workshop held
in Luxemburg, 12 February 1990. Ed. P. Lewis. [Luxemburg] : EC
Directorate-General Telecommmunication, Information Industries and Innovation,
1991, s. 11-19. (EUR 13284).
[13] Vitiello, Giuseppe: The
Production and Marketing of National Bibliographic Services in Europe. Alexandria, 8(2), 1996, s. 98.
Katuščák, Dušan. 1981. Informatika v systéme
literárneho vzdelania. In: Bibliografický zborník 1979-1980. Zost. Tomáš
Trancygier a Gabriela Tyukosová. Martin : Matica slovenská, 1981.
[15] Lambrecht, Jay H. Minimal Level Cataloging by National
Bibliographic Agencies. München, London, New York, Paris : Saur, 1992.
VIII, 73 p. ISBN 3-598-11102-9